Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115209953.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36
432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova
č. 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX/XX, XXX XX V.,
o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 185,39 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym

exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen
pod spisovou značkou EX 835/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2Er/1487/2015-32 zo dňa 02.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť PRO CIVITAS
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova
č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou IA-
C/1014/0013 zo dňa 02.12.2014. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu

zozmluvyoúveremedziprávnympredchodcomoprávnenéhoobchodnouspoločnosťouPoštovábanka,
a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinným dňa 16.06.2010
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému
úverapovinnýsazaviazalposkytnutéfinančnéprostriedkysplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.
Okresný súd poukázal na čl. 6 zmluvy o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na riešení
ich vzájomných sporov z tejto zmluvy, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad zmluvy v súlade s

rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po
stránke formálnej a materiálnej skúmal súd rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere medzi právnym predchodcom oprávnenéhoako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde
svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy
spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere
zo dňa 16.06.2010, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo
zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy

o úvere. Uviedol, že pokiaľ podľa bodu 10.2.3 II. časti Všeobecných obchodných podmienok bolo
spotrebiteľovi umožnené odstúpiť od rozhodcovskej doložky písomným vyjadrením svojho nesúhlasu
doručeného druhej zmluvnej strane najneskôr pri uzavretí zmluvy, právny inštitút odstúpenia je možné
aplikovať len v prípade, že rozhodcovská doložka je platná. Jedným z atribútov platnosti rozhodcovskej
doložky je aj jej individuálne dojednanie, za ktoré nemožno považovať situáciu, kedy spotrebiteľ
pristúpi k rozhodcovskej doložke prijatím návrhu úverovej zmluvy, ktorá pri vzniku vzájomných sporov

medzi zmluvnými stranami odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky. V danom prípade je zrejmé,
že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a zmluvu, vzhľadom na jej adhéznu
povahu, mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda
aj rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom, že spotrebiteľovi
fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde a ako spôsob riešenia sporov určuje

konanie pred rozhodcovským súdom v mieste sídla veriteľa za účelom minimalizácie jeho nákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta
konania, ako aj svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá možnosť relevantne sa brániť proti návrhu
veriteľa. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva umožňujúca riešenie sporov
pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa.Akosúdpoukázal,možnosťiniciovaniasporuzospotrebiteľskejzmluvyspotrebiteľomjepre
spektrum jeho potenciálnych požiadaviek skôr teoretická, keďže je to predovšetkým veriteľ z úverového
vzťahu, ktorý v konečnom dôsledku nesplnenia záväzku zo strany povinného realizuje výber podľa
rozhodcovskej doložky na ním určenom rozhodcovskom súde. Z dôvodov uvedených vyššie mal súd
za to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako
právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z

Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval
sa, že súd je oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky
rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne

posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V
danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom,
a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na

to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo
zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa

nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci
neprezumoval žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Normatívny text ustanovenia prisudzuje neprijateľnej zmluvnej podmienke len právny následok,

nevymedzuje však samotný pojem neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že
pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, právny predchodca
oprávneného postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú
ponuku neprijať. Podľa jeho názoru došlo medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným k

platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k
porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.

Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z
právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu
tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ.
Oprávnený bol toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti

účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a
postupom podľa ust. § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Dňa 10.12.2015 bol krajskému súdu doručený návrh spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 na zmenu účastníka v prejednávanej veci.
Súčasťou návrhu je aj súhlas spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so vstupom do konania na strane
oprávneného.

Podľa§37ods.3exekučnéhoporiadku,protiinémunežtomu,ktojevrozhodnutíoznačenýakopovinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,
len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto

skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení
v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

V priebehu konania došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.06.2015 medzi Poštovou bankou,
a.s.akopostupcomaspoločnosťouBOSSNUTINVESTMENTSLIMITEDakopostupníkomkpostúpeniu
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa26.06.2015 medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou
PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako postupníkom
k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd pripustil zmenu účastníka na strane
oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882, pod spisovou značkou IA-C/1014/0013 zo dňa
02.12.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe zmluvy o úvere uzavretej

dňa 16.06.2010 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

V čl. 3 bode 6 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou v čl. 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok.

V čl. 10 bode 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere, ktoré sú v zmysle čl. 2 bodu 2 tejto zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, je obsiahnutá
dohoda zmluvných strán na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo

vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Ďalej si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy
nedoručí písomné oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal (čl.
10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok).

Podľa I. časti, čl. 2 Všeobecných obchodných podmienok je rozhodcovským súdom Stály rozhodcovský

súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO 35 862 882.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to

či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzovalsúladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na
uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že
zmluva o úvere uzavretá dňa 16.06.2010 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a

povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, a to s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže z
predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy
o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,

pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti, uvedený právny vzťah
možno považovať za vzťah spotrebiteľský medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú
doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na základe uvedeného námietka oprávneného v odvolaní, podľa
ktorého právny vzťah založený zmluvou o úvere nemá spotrebiteľský charakter, neobstojí.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred

pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Navyše alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva
aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje

spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy
o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý v konečnom dôsledku rieši spory vyplývajúce z úverového
vzťahu bude takmer vždy veriteľ, podávajúci návrh na začatie rozhodcovského konania na ním určenom
rozhodcovskom súde podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, nakoľko miera jeho práv voči druhej
zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v

tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
- zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú
riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva
žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že
v dopredu naformulovanej zmluve s adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný

spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Navyše je neprimeraná
aj samotná tá skutočnosť, že právny predchodca oprávneného núti povinného vyjadriť nesúhlas s
navrhovaným formulárovým znením zmluvy osobitným úkonom bez možnosti povinného dojednať
zmluvné podmienky v štádiu pred uzavretím zmluvy o úvere. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka
ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy neplatná.K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť

klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť
rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných
obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade
spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na

formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú
doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s všeobecnými obchodnými podmienkami,
a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,
Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že

platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením

rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec
neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná
novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá
zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu

záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa,ktoréjevovýrokuozamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.