Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213337
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka
číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu

majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 110,64 € v plnom rozsahu z a m i e t a

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad
Hronom dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škodyanemajetkovejujmy,ktorámuvzniklavdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuokresnéhosúdu
v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, rozhodol o zmene exekútora so značným časovým postupom. V konkrétnej veci mal
byť súd bezdôvodne nečinný až 63 dní. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodlo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon. Súčasne
má každý právo na to, aby v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z

toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci
použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna úprava. Reálne uplatnenie základného
práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v
zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v
celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy.
Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Pretože exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla nesplnením záväzku
vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 6370105, dlžníkom Q. A., nar. XX.X.XXXX v zákonnej stanovenej
30 dňovej lehote zo strany exekútora vedenej pod sp. zn. EX 88/2005 postupoval nesprávne a to bolo
príčinou vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia

žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy
a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúci
v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca

ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím
nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana
namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárok
uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody boli
žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte

šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa
skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu
okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z.
z., sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu
v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodnutia veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom,
súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom
žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach

a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych
veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Kamily Haverlovej, ktorá vo veci rozhodla 21.1.2014. Na
odvolaniežalobcuKrajskýsúdvBanskejBystricirozsudokokresnéhosúduzrušilavrátilnanovékonanie

a to dňa 29.10.2015. K 1.8.2015 zákonná sudkyňa odišla na dôchodok a jej spis bol pridelený novému
zákonnému sudcovi.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobenánesprávnymúradnýmpostupomtohoistéhosúduvinejveci,hypotézuprávnejnormyuviedol

v § 14 ods. 1 O. s. p., nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti by
mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr. vtedy, že by ten istý
sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala byť spôsobená jeho
vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípade postupom iného sudcu, či sudkyne, ku ktorému
by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,

spisovej značky 30 Cdo 727/2011 zo dňa 27.04.2012).

Okresný súd po zrušení veci vytýčil termín pojednávania na deň 27.1.2016, právny zástupca žalobcu
sa ospravedlnil, žalovaný sa neospravedlnil a preto súd v konaní pokračoval, aj keď účastníci zostali
nečinní (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

Z pripojeného exekučného konania nie je sporné, že žalobca sa obrátil na Okresný súd Žiar nad
Hronom so žiadosťou o vykonanie exekúcie zo záväzku vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 6370105
voči dlžníkovi Q. A., nar. XX.X.XXXX. Súdny exekútor viedol konanie pod sp. zn. EX 88/2005. Tomuto
konaniu súdneho exekútora zodpovedá exekučné konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom

pod sp. zn. 11Er/1066/2005. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na Okresný súd
Žiar nad Hronom podaná dňa 20.6.2005 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 23.6.2005
(čl. 8 spisu 11Er/1066/2005). Poverenie bolo vydané v lehote 3 dní. Dňa 6.9.2010 (čl. 9 exekučného
spisu) podal oprávnený návrh na zmenu exekútora v tomto exekučnom konaní. Súd podotýka tú
skutočnosť, že v tomto období podal žalobca návrh na zmenu exekútora v množstve ďalších exekučných

veciach. Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 4.11.2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
konanie (čl. 11). Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím 41CoE/38/2011 zo dňa 27.4.2011
uznesenie okresného súdu potvrdil. Z horeuvedených dátumov je zrejmé, že od podania návrhu na
zmenu exekútora do rozhodnutia súdu uplynulo 59 dní.Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku).

Súd považuje túto lehotu uvedenú v zákone za poriadkovú lehotu, t.j. takú, ktorej uplynutie zákonodarca
nespája s hmotnoprávnymi účinkami. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu
sp. zn. 1Ús/16/2002, kde sa konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada
síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky
za porušenie uvedeného základného práva, pretože v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci“. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku
48 ods. 2 Ústavy.

Uvedenúskutočnosťvexekučnomkonaní,žesúdnerozhodolozmeneexekútorado30dníoddoručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekúcie, nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Lehota 59

dní, v ktorej súd rozhodol sama o sebe ešte nie je takej povahy, že by bola zasiahnutá podstata a účel
základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne
Ústavný súd 1Ús/476/2012). Rozhodnutie bolo vydané v lehote, ktorá neprevyšuje šesťmesačnú lehotu,
ktorá je považovaná judikatúrou Najvyššieho súdu a Ústavného súdu za lehotu, ktorá spôsobuje
subjektívne prieťahy v konaní.

Námietkažalovanejstrany,žežalobanemánáležitostinávrhunazačatiekonanianiejedôvodná,pretože
nesprávne uvedené čísla exekučných konaní nemajú žiadny vplyv na to, že návrh má všetky náležitosti
uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovanej strany
o premlčaní nároku, pretože súd rozhodol 4.11.2010 a do podanie žaloby dňa 27.9.2012 neuplynula

premlčacia doba. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej strany ohľadom predčasne uplatneného nároku
na súd. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nie je sporné,
že žalobca podal u žalovanej strany žiadosť o predbežné prejednanie nároku dňa 23.04.2012. Žalovaná
strana ako príslušný orgán, neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť žalobcu do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov) a preto v čase

rozhodovania súdu dňa 27.1.2016 boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení noviel).

Z vykonané dokazovania má súd za dokázané, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu súdu, nedošlo k takej nečinnosti, že by boli spôsobené zbytočné
prieťahy v konaní a preto nie sú dané zákonné dôvody pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Z tohto dôvodu preto súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O. s .p. by mala právo aj na náhradu trov

konania, tieto si neuplatňovala, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.