Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/217/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209967
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212209967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
Slovenskej republike, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

3C/201/2012 v y l u č u j e vec na samostatné konanie.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) J. Q., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu
majetkovej škody sumu 7.867,91 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.573,58 €, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej

žalobe bolo na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/458/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12336-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Petrom Q., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval
ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu
majetkovej škody sumu 5.641,70 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.128,34 €, všetko do troch dníod právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej
žalobe bolo na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/459/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12338-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Q. V., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 118,67 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 23,73 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/460/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12341-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) X. X., nar. XX.XX.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu
majetkovej škody sumu 11.582,91 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2.316,58 €, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej
žalobe bolo na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/461/2012.

RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Q. X., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44

ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 1.540,03 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 308,01 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/462/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12303-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) N. A., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 3.255,48 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 651,10 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/463/2012.

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) E. F., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.2Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 2.573,92 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 514,78 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/464/2012.

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) F. X., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 4.129,15 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 825,83 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/465/2012.

RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) R. D., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44

ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 706,76 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 141,35 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/466/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12311-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) W. D., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 2.367,93 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 473,59 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/467/2012.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012, č.k. 4C/458/2012-7, rozhodol o spojení
vecí vedených pod sp.zn. 4C/458/2012, 4C/459/2012, 4C/460/2012, 4C/461/2012, 4C/462/2012,
4C/463/2012, 4C/464/2012, 4C/465/2012, 4C/466/2012, 4C/467/2012, na spoločné konanie s tým, že

toto bude na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/458/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.7NcC/67/2012zodňa18.10.2012bolisudcoviaOkresného
súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/458/2012 a vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/217/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12507-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník

z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) X. X., nar. XX.XX.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovejškody sumu 3.081,89 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 616,38 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/192/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12508-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník

z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) N. U., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 2.111,95 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 422,39 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/193/2012.

je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) X. N., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej

škody sumu 805,15 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 161,03 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/194/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12510-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) Š. G., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 2.362,76 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 472,55 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/195/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12511-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník

z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) L. A., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 2.106,59 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 421,32 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/196/2012.

ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom(povinným) X. S., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 1.634,84 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 326,97 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/197/2012.

ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) L. Z., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody

sumu 5.476,14 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.095,23 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/198/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8778-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) M. V., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 934,91
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou3C/199/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12514-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) X. D., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 2.953,94 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 590,79 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/200/2012.

je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) F. U., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu

majetkovej škody sumu 5.395,04 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.079,01 €, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej
žalobe bolo na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/201/2012.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 10.10.2012, č.k. 3C/192/2012-7, rozhodol o spojení

vecí vedených pod sp.zn. 3C/192/2012, 3C/193/2012, 3C/194/2012, 3C/195/2012, 3C/196/2012,
3C/197/2012, 3C/198/2012, 3C/199/2012, 3C/200/2012, 3C/201/2012, na spoločné konanie s tým, že
toto bude na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/192/2012.Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16NcC/70/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia
Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 3C/192/2012
a vec bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/221/2012.

Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 20.5.2014, č.k. 4C/217/2012-47, rozhodol o spojení vecí
vedenýchpodsp.zn.4C/217/2012a4C/221/2012,naspoločnékonaniestým,žetotobudenaOkresnom
súde Bardejov vedené pod spisovou značkou 4C/217/2012.

Žalobca svoje žaloby o ktorých sa tu koná odôvodňoval tým, že Okresný súd Svidník ako exekučný
súd nerozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých
žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne
interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku“ (4C/458/2012 až 4C/467/2012 a
3C/132/2012 až 3C/201/2012 okrem 3C/199/2012) resp. „v zákonom stanovenej lehote“ (3C/199/2012)
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
4C/458/2012, 4C/459/2012, 4C/460/2012, 4C/461/2012, 4C/462/2012, 4C/463/2012, 4C/464/2012,
4C/465/2012, 4C/466/2012, 4C/467/2012, 3C/192/2012, 3C/193/2012, 3C/194/2012, 3C/195/2012,
3C/196/2012, 3C/197/2012, 3C/198/2012, 3C/200/2012, 3C/201/2012, žalobca uviedol, pre akú

konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol písomným podaním spísaným postupom
podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný
súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k

založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci a v
zákonom ustanovenej lehote. Žalobca poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
- jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom
rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom
na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými

titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu
k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že
exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky
rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných

pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto
pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú

povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska
zápisnica. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že tá - ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá

by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol,
že nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom
odporujúcimzákonu(t.j.bezsplneniazákonnýchpodmienok)bezďalšíchlegálnychpredpokladovzaložil

svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnémusúdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa
žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce

k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený). Žalobca poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou ust. § 40 a
§ 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o veci, na

ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok definovaných
v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej v §
41 zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa §
40 zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať
o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci,
výberu právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav.

Žalobca tvrdil, že z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán- všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú
na inom mieste a v inom čase (t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje). Tiež uviedol, že ak v zákone
existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto

obmedzenia zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v
rovine normatívnej ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto
obmedzení, pretože základné práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec
jeho interpretácie a aplikácie, preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia
revízie rozhodnutia musí byť vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím

degraduje ochranu ich subjektívnych práv bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát
(napr.posilňovaniepozíciespotrebiteľa),pričomtentoúčelnemôžeprevážiťnadochranousubjektívnych
práv účastníka konania tak, že ochrana týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Poukazoval na to, že ochranu práva vymedzenú cestou aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou

kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie
uvedených žalobách uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu
na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v tom-ktorom právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (v jednotlivých

žalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný
exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa §
41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou

(toho-ktorého) rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným
exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie
opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky rozhodnutej veci.

Žalobami vedenými pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 4C/458/2012, 4C/459/2012, 4C/460/2012,
4C/461/2012, 4C/462/2012, 4C/463/2012, 4C/464/2012, 4C/465/2012, 4C/466/2012, 4C/467/2012,
3C/192/2012, 3C/193/2012, 3C/194/2012, 3C/195/2012, 3C/196/2012, 3C/197/2012, 3C/198/2012,
3C/200/2012, 3C/201/2012 žalobca uplatňoval náhrady majetkovej škody a to v každom jednotlivom
prípade v celkových sumách zodpovedajúcich tej-ktorej istine s príslušenstvom, ktoré podľa neho

nemôžu viac byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi z príslušného záväzkového zmluvného vzťahu. Zároveň v týchto žalobách
uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v každom jednotlivom prípade v rozsahu 20
% z istiny s príslušenstvom uplatňovanej v tom - ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výškymajetkovej škody). Uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na
spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
majetkového práva žalobcu. Podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho
legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky,

pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad
iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky
a jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Tiež uviedol, že neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou

nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Podľa žalobcu vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených

podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že

účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad
a používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov
uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany
všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Žalobca tiež uviedol,
že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Poukázal tiež vo vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

V samostatne podanej žalobe, konanie o ktorej bolo pôvodne vedené na OS Svidník pod sp. zn.
3C/199/2012 žalobca taktiež uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že
navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa ňou a rozhodnúť
o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku - jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010
do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so

súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel
medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená
vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých

sa týkali uvedené žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní
vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní
vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal zákonnú
povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

do 15 dní od doručenia takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska
zápisnica. Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval na to, že vyvinul enormné
úsilie aby docielil vecný posun v konaní a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (nie
len vo vzťahu k tejto konkrétnej exekučnej veci) dňa 2.7.2009 spísal a podal Žiadosť o informáciu
o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa
13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 25.2.2010 spísal a podal

Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy
v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmane zákonnosti postupu súdu
- prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na
nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní
v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. Ďalej vo svojej žalobe, o ktorej sa pôvodne konalo

na OS Svidník pod sp.zn. 3C/199/2012 uviedol, že opísaný postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávnyavrozporesozákonom(§44ods.2Exekučnéhoporiadku),lebopodľanehovdanomprípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe, pričom nečinnosť okresného súdu nie je podľa neho ničím ospravedlniteľná, lebo počas

špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa žalobca nachádzal v predmetnej veci počas súdneho konania, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca sa, podľa jeho tvrdení v dotknutej
žalobe, dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V tejto žalobe žalobca uplatnil nárok na náhradu

majetkovej škody, ktorú vyčíslil sumou 125,-€, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v príslušnom období vynaložil na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu

70,-€, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu

by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami. Rovnako v tejto žalobe uplatnil nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2
Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je podľa žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti
okresnéhosúdutakejintenzity,ktorámázanásledokzbytočnéprieťahyvkonaníspojenésozásahomdo
výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa

žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného, pričom najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v nej ďalej, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom

stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv, uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľovpocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Tvrdil,
že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata
ziskuzrealizovanéhoobchoduspôsobilahospodárskustratunastranežalobcu,aleajjehomajiteľov,tiež
uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu
a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca poukazoval na to, že
do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný
výklad aplikovanej právnej normy. Tvrdil, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy,
ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava.
Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy, že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a

primeranejsatisfakciezaporušeniezákladnýchprávaprincípovprávnehoštátu.Ajvtejtožalobežalobca
poukazoval na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania
žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce
sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy v súdnom konaní vypočítal požadovanú

náhradu nemajetkovej ujmy (za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky) alikvotným pomerom sumy 55,-€ za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní na spoločné konanie, nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 27.9.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podstatnými námietkami žalovanej
proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe boli

poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd, na nejasnosť
titulu nároku na náhradu škody. Žalovaná namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne
prostriedky na zabránenie tvrdených prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie. Poukazovala na
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.
Tiež tvrdila, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené

23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a
teda predčasne. Tiež poukázala na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody a na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa

§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalej uviedla a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
to, že zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; ďalej, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné i to, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, čo v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je splnené. Argumentovala tiež tým, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalovanej zo
samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie

rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a tiež nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. Namietala aj vyčíslenie škody s tým,že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Namietala, že
žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani výšku škody a že nie
je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Žalovaná poukazovala aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho
v spojení s touto činnosťou vytvorené pričom tvrdila, že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané
negatívne a žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Podľa žalovanej, nakoľko žalobca nepreukázal, že by

došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu úradnému postupu, ani vznik a výšku
skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 9.10.2013, 5.2.2014, 14.11.2013 a 30.12.2014.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť

konania, o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené
pojednávanie taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy,
k čomu je potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou, vždy v deň
bezprostredne predchádzajúci pojednávaniu (dňa 8.10.2013 o 17.31 hod. a dňa 4.2.2014 o 14:32 hod.)

boli doručené ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré súd už vzhľadom na čas ich
doručenia nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania
nepovažoval za dôvodné. Okrem toho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
14.11.2013 bolo súdu doručené až následne po jeho konaní a to dňa 20.11.2013. Ani uvádzané dôvody
na odročenie pojednávania nemožno považovať za dôležité dôvody ako ich má na mysli ustanovenie §

119O.s.p.(predvolanienapojednávanievtejtovecinadeň9.10.2013boloprávnemuzástupcovižalobcu
doručené dňa 13.9.2013, predvolanie na pojednávanie na deň 5.2.2014 bolo právnemu zástupcovi
žalobcovi doručené dňa 20.11.2013, predvolanie na pojednávanie na deň 14.11.2013 bolo právnemu
zástupcovižalobcudoručenédňa16.9.2013)pričomospravedlnenieažiadosťoodročeniepojednávania
neobsahuje deň kedy sa právny zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o dôvode, pre

ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v
ňom uvádzané, k uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania
uvádzané v danom podaní bol žalobca a jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v
tejto právnej veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 v zmysle ktorého kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka

v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie
dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania.

Súd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania, s
obsahom písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópií

listín Okresného súdu Svidník zo spisov zn. 2Er/750/2009, 7Er/656/2009, obsahom spisu Okresného
súdu Svidník zn. 4Er/497/2009, 6Er/388/2009 a zn. 7Er/412/2009 nachádzajúceho sa v spise tunajšieho
súdu zn. 4C/217/2012 oboznámením sa s obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento
skutkový stav:

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er/750/2009 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému J. Q. o vymoženie sumy 1.677,57 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/458/2012)
bola dňa 6.11.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 26.11.2009, dňa 14.12.2009 Okresný súd Svidník
vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, ktorú oprávnený predložil súdu
dňa25.1.2010adňa19.2.2010súdvyzvalexekútoranavyčíslenietrovexekúcie,ktoréexekútorpredložil
súdu dňa 26.2.2010. Uznesením zo 19.10.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného

titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne
informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 7Er/656/2009 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému E. F. o vymoženie sumy 760,76 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/464/2012)

bola dňa 1.11.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23.11.2009, dňa 24.11.2009 súd vyzval
oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere č. 8402036 uzavretej dňa 5.11.2007. Súd takisto vyzval
oprávneného na predloženie zmluvy dňa 20.1.2010 a dňa 29.7.2011. Dňa 23.8.2011 oprávnený predložil

súdupožadovanúzmluvusovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami.Uznesenímzo8.9.2011exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil
z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Dňa 12.9.2011
zahlásil vstup do konania vedľajší účastník. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne
informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/497/2009 pripojeného v spise
tunajšieho súdu sp.zn. 4C/217/2012 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu)
proti povinnému N. A. o vymoženie sumy 866,38 € s príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa
týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/463/2012) bola dňa 18.7.2009 pred súdnym
exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol

rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému
súdu doručená dňa 26.8.2009, dňa 9.9.2009 vyzval súd exekútora na vyčíslenie trov exekučného
konaniaaexekútorpredložilvyúčtovaniedňa8.10.2009.Dňa18.11.2009oprávnenýdoručilsúdužiadosť
o informáciu o stave konania. Súd podaním zo dňa 22.12.2009 vyzval exekútora na predloženie zmluvy
o úvere na čo exekútor doručil vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že oprávnený nepredloží požadovanú

zmluvu. Uznesením zo dňa 16.2.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa
§ 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. V danej veci žalobca podľa obsahu spisu nepodával žiadne sťažnosti.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/388/2009 pripojeného v spise

tunajšieho súdu sp.zn. 4C/217/2012 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu)
proti povinnému Q. X. o vymoženie sumy 286,76 € s príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa
týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/462/2012) bola dňa 24.6.2009 pred súdnym
exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol
rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému

súdu doručená dňa 24.7.2009. Okresný súd Svidník podaním zo dňa 12.8.2009 vyzval exekútora na
predloženie Zmluvy o úvere č. 8402131 uzavretú s povinným dňa 20.12.2007. Oprávnený doručil súdu
dňa 18.11.2009 žiadosť o informáciu o stave konania. Súd podaním zo dňa 4.12.2009 požiadal o
predloženie zmluvy o úvere právneho zástupcu oprávneného. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval.
Uznesením zo dňa 3.3.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa § 45
ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie avšak Krajský súd v
Prešove uznesením zo dňa 13.8.2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V danej veci žalobca
podľa obsahu nepodával žiadne sťažnosti.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/412/2009 pripojeného v spise
tunajšieho súdu sp.zn. 4C/217/2012 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu)
proti povinnému F. X. o vymoženie sumy 1.406,04 € s príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa
týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/465/2012) bola dňa 23.7.2009 pred súdnym
exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol

rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému
súdu doručená dňa 26.8.2009. Súd podaním zo dňa 2.11.2009 požiadal o predloženie zmluvy
oprávneného. Oprávnený dňa 18.11.2009 doručil súdu žiadosť o podanie informácie o stave konania.
Súd podaním zo dňa 19.1.2010 vyzval aj právneho zástupcu oprávneného na predloženie Zmluvy
o úvere č. 8055326 uzavretú s povinným dňa 30.5.2008 a následne podaním zo dňa 29.7.2011 aj

súdneho exekútora. Oprávnený predložil súdu dňa 23.8.2011 zmluvu o úvere vrátane všeobecných
obchodných podmienok. Dňa 9.9.2011 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Uznesením zo dňa
16.8.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že juzamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, na ktorej rozhodcovský súd založil
svoju právomoc, lebo táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda rozhodcovský súd nemal
právomoc na konanie.

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd rozhodol
v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o
žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne interpretoval
a aplikoval ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku rozhodnutím o zastavení exekučného konania resp.

zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie: náhrady majetkovej škody vo výške
7.867,91 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.573,58 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/458/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 2Er/750/2009), náhrady majetkovej
škody vo výške 2.573,92 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 514,78 € (pôvodná sp. zn. OS
Svidník 4C/464/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 7Er/656/2009),
náhrady majetkovej škody vo výške 3.255,48 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3651,10 €

(pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/463/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod
sp. zn. 4Er/497/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 1.540,03 € a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 308,01 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/462/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Svidník pod sp. zn. 6Er/388/2009) náhrady majetkovej škody vo výške 4.129,15 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 825,83 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/465/2012, príslušné exekučné

konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 7Er/412/2009).

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.

1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie
považuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto
odôvodnenia zamietol.

Vo vzťahu k všetkým zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní
žalobca nijako nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho-ktorého nimi uplatňovaného nároku - v žiadnom
jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie

podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť
príslušné nároky na súde, resp. že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo v priebehu
tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne
požiadal o predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.

514/2003Z.z.).Dôkazyotýchtoskutočnostiach(najmäpotvrdenieoprijatítej-ktorejžiadostiopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým-ktorým príslušným exekučným konaním) bol
pritom žalobca povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej
žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Vo všetkých žalobách bolo
žalobcom zhodne uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca bližšie špecifikoval tak, že v príslušnom
konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy
zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkoneexekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému F. X., nar. 10.5.1969, sp. zn. súdneho exekútora EX
6221/2009. V spise OS Svidník sp.zn. 4C/465/2012, na ktorý sa žalobca odvoláva, sa však takého
potvrdenie nenachádza. Vyvstáva tu takisto otázka, prečo by mal žalobca pripojiť potvrdenie týkajúce sa

žalôb prejednávaných v tejto veci k žalobe o úplne inej veci a nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých
rozhodoval súd v tomto konaní, a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade
(čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre
samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť nimi uplatnených jednotlivých nárokov na súde)
a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba

vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila, že išlo o žiadosti týkajúce sa nárokov
uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd preukázané, že
v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním tej-
ktorej žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15

ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia
podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na
žalobcovi.

Treba zvýrazniť skutočnosť že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (v

uznesení č.k. 4C/217/2012-18 zo dňa 6.8.2013 a č.k. 4C/221/2012-18 zo dňa 12.8.2013).

Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v príslušných exekučných konaniach, ktoré
žalobca tvrdil vo všetkých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách súd poukazuje na to, že tunajší súd
nemôžerelevantneposudzovaťaneprináležímuužvôbecrozhodnúťotom,čivpríslušnýchexekučných

konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom-ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp. o zastavení exekučného konania,
bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto
otázku je kompetentný preskúmať iba Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné
súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca nesúci vo veci dôkazné bremeno však ani o takýchto
sťažnostiach vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu

súdu sám žiadne dôkazy). Opačný výklad, ako výklad o nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní
všeobecným súdom by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň,
pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný

záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné
súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu
zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov

pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v
texte týmto rozsudkom zamietnutých žalôb žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného

súdu o zamietnutí tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a
oboznámených exekučných spisov (podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej
veci proti povinnému J. Q. (sp.zn. OS Svidník 2Er/750/2009) malo byť rozhodnuté dňa 1.2.2011 hoci
v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 19.10.2010; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o
udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému E. F.Š. (sp.zn. OS Svidník 7Er/656/2009) malo

byť rozhodnuté až dňa 7.10.2011 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 8.9.2011;
podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnej N. A. (sp.zn. OS
Svidník 4Er/497/2009) malo byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti
rozhodnuté už dňa 16.2.2010; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veciproti povinnému Q. X. (sp.zn. OS Svidník 6Er/388/2009) malo byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010 hoci v
skutočnostibolootejtožiadostirozhodnutéuždňa3.3.2010;podľatvrdeniažalobcuožiadostioudelenie
poverenia v exekučnej veci proti povinnému F. X. (sp.zn. OS Svidník 7Er/412/2009) malo byť rozhodnuté

až dňa 10.9.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 16.8.2012.

Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť

pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15-dňovú alebo inú
lehotu,zaistebytobolv§44ods.2Exekučnéhoporiadkupriamoavýslovneuviedol.Akalezákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej
tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie
akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota
stanovená nebola a nie je.

Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu
začatia exekučného konania (t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice
súdneho exekútora) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie
prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až odo

dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny exekútor,
ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúciesúduažpouplynutízákonnej15-dňovejlehoty,vktorejtakbolvzmysle
§ 44 ods.1 Exekučného poriadku povinný učiniť (v prípade exekučného konania proti povinnému J. Q.
toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 6.11.2009, ale žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 26.11.2009, v prípade exekučného konania proti povinnému E. F. toto začalo spísaním návrhu na
vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 1.11.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 23.11.2009; v prípade
exekučného konania proti povinnej N. A. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho

exekútora dňa 18.7.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená až dňa 26.8.2009; v prípade exekučného konania proti povinnému Q.
X. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 24.6.2009, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 24.7.2009; v prípade exekučného konania proti povinnému F. X. toto začalo spísaním návrhu na

vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 23.7.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 26.8.2009, preto nečinnosť
exekučného súdu nemožno posudzovať, ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu
začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku - spísania toho-ktorého návrhu
pred exekútorom).

Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania vo vyššie uvedených exekučných konaniach exekučný súd rozhodol, nepovažuje
vzhľadom na konkrétne okolnosti týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah
posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú

z jednotlivých spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované
žalobcovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššie pri jednotlivých
exekučných konaniach popísané. Ak žalobca argumentuje prieťahmi spôsobenými nerozhodnutím v
zákonnej lehote, súd nad rámec už uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii zákonnej lehoty prezamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní, viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný súd

judikoval, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy. Súdu je z obsahu exekučných spisov Okresného súdu Svidník s ktorými sa oboznámil v rámci
dokazovania v tejto veci, ako aj z jeho vlastnej činnosti (§ 121 O.s.p.) a z ďalších u neho vedených
vecí žalobcu proti žalovanej známe, že žalobca inicioval obrovské množstvo exekučných konaní na

podklade nespôsobilých exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, preto vyvodzovať právo z
tvrdených prieťahov v týchto konaniach, ktoré boli od začiatku nedôvodné a neopodstatnené, lebo na ich
iniciovanie žalobca nemal spôsobilý podklad (exekučný titul) nie je podľa súdu vzhľadom na množstvo
týchto konaní a predovšetkým konkrétne okolnosti prejednávaných vecí namieste. Aj opakovane tvrdené
legitímne očakávania žalobcu totiž treba posudzovať s prihliadnutím na to, že žalobca sa dobrovoľne

a sám rozhodol iniciovať tieto exekučné konania práve na podklade rozhodcovských rozsudkov, kde
bolo vzhľadom na platnú právnu úpravu nevyhnutné preskúmavať rozhodcovské doložky, skúmať či sa
vymáha právom dovolené plnenie, pričom exekučné konania boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné,
tak ako v tu prejednávaných veciach. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby
právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto sám právo porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z

nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na právnu ochranu majú len práva, nadobudnuté v súlade so
znením a účelom zákona. Tu uplatňované nároky žalobcu je nemožné nehodnotiť aj v týchto intenciách.
Na začiatku to bol totiž práve žalobca, ktorý inicioval najskôr rozhodcovské, a potom následne tu
prejednávané exekučné konania proti povinným, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Žalobcu
pritomztakéhotopostupunijakoneospravedlňujeprípadnáexistenciaurčitejpohľadávkyprotipovinným.

Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie
len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť
na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného
titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára,

tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho
exekučného titulu ani samotné riziko jeho podnikania nemožno prenášať na exekučný súd, resp. na
žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny hospodár, zaiste by ako oprávnený neinicioval
množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní a ako riadnemu hospodárovi mu už to, že v
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a následne mu

preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o začatí exekúcie mohlo signalizovať, že na vykonanie
exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu v občianskom súdnom konaní (ktorej sa žalobca domáhal vo svojich žalobách vedených pôvodne
na OS Svidník pod sp. zn. 4C/458/2012, 4C/462/2012, 4C/463/2012, 4C/464/2012, 4C/465/2012 -
príslušné exekučné konania 2Er/750/2009, 7Er/656/2009, 4Er/497/2009, 6Er/388/2009, 7Er/412/2009)
treba poukázať na to, že uvedené škody žalobcovi v žiadnom prípade nemohli vzniknúť. Vo vyššie
uvedených exekučných konaniach exekučný súd nevykonal žiaden úradný postup bez splnenia

zákonných podmienok, neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolal stav zakladajúci
prekážku veci právoplatne rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov sa súd vyjadril
už vyššie). V prvom rade treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne z rozhodnutí o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp. zastavení exekučného konania v uvedených

exekučných konaniach nebolo zrušené ako nezákonné, dokonca žalobca sa vo veci sp. zn.
7Er/656/2009 voči uzneseniu o zastavení exekučného konania ani len neodvolal. Exekučný súd
postupovalvkaždomzvyššieuvedenýchexekučnýchkonaníplnevsúladesozákonom,akpreskúmaval
otázku samotnej vykonateľnosti toho-ktorého exekučného titulu (rozsudku rozhodcovského súdu).Exekučný súd bol oprávnený a povinný skúmať či boli v dotknutých exekučných konaniach splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti

toho-ktorého exekučného titulu, musel na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne
procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný skúmať či exekučné tituly, na základe ktorých súdny
exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, boli spôsobilými exekučnými titulmi v
zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučnými titulmi v dotknutých exekučných
veciachbolirozsudkyrozhodcovskéhosúdu,muselpritomexekučnýsúdpopriust.Exekučnéhoporiadku

vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK).
Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho

práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Obdobne
Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012, sp.zn. 6 Cdo 143/2011, konštatoval, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do

zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky

zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku
a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia

v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním
vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-
ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušnéhoexekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších podmienok pre vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť
vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaniach ním vedených pod sp.zn.

2Er/750/2009, 7Er/656/2009, 4Er/497/2009 a 6Er/388/2009 dospel k záveru k záveru o nevykonateľnosti
exekučného titulu a v konaní sp.zn. 7Er/412/2009 dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v príslušných všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vzťahujúcich sa k jednotlivým
zmluvám o úvere uzavretým medzi žalobcom ako veriteľom a tým-ktorým dlžníkom, o právach a
povinnostiach z ktorých rozhodoval v jednotlivých konaniach rozhodcovský súd. Rozhodcovské doložky

v každom z uvedených konaní exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda
ako neplatné (čo v každom rozhodnutí o zastavení exekučného konania náležite a podrobne odôvodnil).
Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal predložené rozhodcovské rozsudky a exekučné
konania zastavil, čo zároveň znamená, že príslušné rozhodcovské rozsudky neboli vykonateľnými
exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo možné viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy
exekučného súdu boli plne opodstatnené a zákonné. Uvedené postupy exekučného súdu neboli

posudzovaním vecnej správnosti toho-ktorého rozsudku rozhodcovského súdu a nesmerovali k ich
zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že exekučný súd vo vyššie uvedených
exekučných konaniach založil prekážku veci rozhodnutej - pokiaľ totiž rozhodcovský súd nemal
právomoc na rozhodovanie v príslušných veciach, ním vydané rozsudky, ktoré boli predložené ako
exekučné tituly sú nulitnými, t.j. ničotnými aktmi, ktoré sú z hľadiska právneho neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce a ako také nemôžu zakladať v prípadnom občianskom súdnom konaní prekážku
rozhodnutej veci. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu na náhrady majetkovej škody vo výškach
zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (v zmysle žalôb vedených pôvodne na OS Svidník pod sp.
zn. 4C/458/2012, 4C/462/2012, 4C/463/2012, 4C/464/2012, 4C/465/2012) sú absolútne nedôvodné,
nakoľko žalobcovi uvedené škody nevznikli.

Žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Napriek uvedenej skutočnosti
žalobca taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi
rozhodovania OS Svidník v ním vedených exekučných veciach vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto
konaní nemal preukázané žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných

exekučných konaniach, ani porušenie práva na súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany OS Svidník. V príslušných exekučných konaniach
bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané
riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu
s povinným, ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby

odpodaniatej-ktorejžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciedorozhodnutiaojejzamietnutí
resp. zastavení exekučného konania. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia
akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky

a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti -
akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku
pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov
riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov

riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu
zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je
on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich
orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov žalobcovi).
Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného súdu v jednotlivých vyššie uvedených

exekučných konaniach v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom spôsobili
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu iba o ničím nepreukázané, prosté
tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom,

že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli
v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. V súvislosti s tvrdenou frustráciou
treba pripomenúť, že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval ako povinný voči ktorému by saviedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám také nedôvodné konanie inicioval.
Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb, nepreukázal
nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani

jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia
tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným
súdom SR v iných veciach priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa

tretej časti, druhej hlavy, šiesteho oddielu zákona č. 38/1993 Z.z a čo sa týka uplatnených nárokov
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej-ktorej istiny s príslušenstvom požadovanej
v jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody, treba opätovne zdôrazniť, že súd nemal
nijakopreukázané,žebyvdotknutýchexekučnýchkonaniachOSSvidník(ktorýchsajednotlivéuvedené
žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému či nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla

akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 4C/459/2012,
4C/460/2012, 4C/461/2012, 4C/465/2012, 4C/466/2012, 4C/467/2012, 3C/192/2012, 3C/193/2012,
3C/194/2012, 3C/195/2012, 3C/196/2012, 3C/197/2012, 3C/198/2012, 3C/199/2012, 3C/200/2012,
3C/201/2012 vylúčil vec na samostatné konanie, nakoľko pre aktuálnu nemožnosť zabezpečiť pre
potreby dokazovania príslušné exekučné spisy iný postup neprichádzal do úvahy.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to,
že je už nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým
žalobám obsiahnutými v jej vyjadrení doručenom súdu 23.9.2013 (osobitne tými, ktoré sa netýkali vyššie
uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania,

zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti verejnosťou a pod.).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej

veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je

povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní dňa 30.12.2014 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.), že v celom rozsahu neúspešný „žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo
výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila, pričom
z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania vo veciach vylúčených na samostatné konanie bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej
veci.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 13, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014