Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/735/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202975
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913202975.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
vo Švajčiarsku, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporkyni Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
N., J. XXX, zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou Informačného centra Okresného súdu
Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu spotrebiteľov

OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO: 42326923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, o 1.234,21 Eur s prísl, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 16. 06. 2014, č. k. 14C/82/2013-90, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, trovy odvolacieho konania vo výške 24,64 € do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Mgr.
Petra Masaroviča, advokáta so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, odporkyni sa právo na náhradu

trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
vo výške 138,90 Eur, ktoré je povinný zaplatiť zástupcovi vedľajšieho účastníka do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Uznesenie v tejto časti žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Poukázal na to, že z povahy
inštitútu vedľajšieho účastníctva plnenie, že jeho účelom je pomoc niektorému z účastníkov sporového
konania. Združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi
orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Účelom
združenia na ochranu spotrebiteľa je vo všeobecnosti aktívna ochrana spotrebiteľov, a to aj v tzv.

spotrebiteľských súdnych sporoch. Preto zrušenie musí byť spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu
pomoc spotrebiteľ by bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Tento názor podporujú aj stanovy
vedľajšiehoúčastníka,kdejeuvedené,„kolektívnaochranaspotrebiteľov,podávaniežalôbpodľazákona
oochranespotrebiteľa(§3ods.5zákonačíslo250/2007Z.z.),zastupovaniespotrebiteľovvobčianskom
súdom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka...“ pretože združenie
vzniklo práve na to, aby poskytovalo spotrebiteľom právnu pomoc a ochranu, je toho názoru, že

vynaloženie nákladov pre zastúpenie združenia advokátom je nehospodárne a neúčelné.Dôvodom zamietnutia žaloby bola prvostupňovým súdom posúdená premlčaná časť nároku
navrhovateľa uplatneného v tomto konaní. Zdôraznil, že námietku premlčania vzniesla odporkyňa.
Samotná aktívna obrana odporkyne mala za následok jej úspech v spore, z tohto dôvodu nie je možné

hovoriť o účelne vynaložených trovách konania na bránenie práva vedľajším účastníkom na strane
odporkyne, nakoľko vedľajší účastník ničím neprispel k úspechu v spore. Jeho úkon spočíval iba vo
formulárovom vstupe do konania a vznesení námietky premlčania. Naviac s poukazom na ustanovenie
§ 5b zákona číslo 250/2007 Z. z. je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa zo
spotrebiteľskej zmluvy ex offo.

Nakoľko aktívna obrana odporkyne spočívajúca vo vznesení námietky premlčania mala za následok jej
úspech v spore, pričom prvostupňový súd bol povinný ex offo prihliadnuť na premlčanie, nemôže ísť o
trovy potrebné na účelné bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka. Odporkyňa ako spotrebiteľka
by dosiahla v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne
správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 38,74 €, a to za jeden úkon
právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu.

K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že vzniesol námietku premlčania, pričom relevantne právne

argumentoval, v dôsledku čoho táto skutočnosť viedla k zamietnutiu návrhu na začatie konania.

Pokiaľ ide o oprávnenie vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, poukázal na to, že
uplatnenie obrany proti v žalobe je procesným právom účastníka konania za rovnaké právo má podľa
§ 93 ods. 3 O. s. p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na strane odporcu.

Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka poukázal na článok 47 Ústavy
Slovenskejrepublikya§93ods.4O.s.p.,podľaktoréhomávedľajšíúčastníkrovnaképrávaapovinnosti
ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 O. s. p.

K uplatnenej námietke vo vzťahu k § 5b zákona číslo 250/2007 Z. z. uviedol, že súdy vo viacerých
sporoch neprihliadali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, ani na
premlčanie.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka musel podrobne návrh na začatie konania ako aj jeho prílohy

preštudovať, posúdiť, či sa v danom prípade jedná o uplatnenie premlčaného nároku a následne podať
v tejto konkrétnej veci kvalifikované vyjadrenie. Podanie vedľajšieho účastníka nie je všeobecné, nemá
formulárových charakter, ale konkrétne a individuálne sa vyjadruje k žalobnému
návrhu navrhovateľa.

Poukázal na prax navrhovateľa, ktorý dlhodobo a opakovane uplatňuje voči spotrebiteľom premlčanej
pohľadávky, ktoré na neho boli postúpené spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o.,, a teda je logické,
že voči takýmto nárokom navrhovateľa bodu opakovane vystupovať na ochranu spotrebiteľov a postup
vedľajšieho účastníka je priamo determinovaný postupom navrhovateľa.. Poukázal taktiež na to, že
vedľajšíúčastníksvojoučinnosťounapĺňaťcielepolitikyEÚvoblastiochranyprávspotrebiteľovvzmysle

článku 169 Lisabonskej zmluvy, v článku 38 Charty základných práv EÚ ako aj vnútroštátnu právnu
úpravu o ochrane spotrebiteľov.

Uviedol, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09 združenie na ochranu spotrebiteľa má
právo na advokáta ako aj na náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku rozhodol správne. Taktiež sa
stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval
príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzujelen na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti tohto
rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.

Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ
namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či
prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť. Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný
súd rozhodoval v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže prvostupňový súd návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol, právo na náhradu trov konania vzniklo na strane odporkyne ako aj vedľajšieho

účastníka. Je preto nepochybné, že prvostupňový súd daný právny predpis aj správne vyložil.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd neakceptoval, pretože ich nepovažoval za
dôvodné.

K námietkam navrhovateľa ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov
odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa
zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže
toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky

súdny poriadok.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle §

25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Zcitovanýchustanovenívyplývarovnaképrávokaždéhoúčastníka,tedaajvedľajšiehoúčastníkanechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k

odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo
a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho
spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný
dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave.

Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane
ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil
do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v
poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho

účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho
vedomosťou o vstupe združenia do konania.

Ustanovenie § 137 Občianskeho súdneho poriadku vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,

pričom takouto ochranou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom implementovaná
Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými
podmienkami v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu
spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinnýmprostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie
vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť
do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil,

vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej
Smernice o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že
združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane
by dodávateľovi umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné
podmienky.

Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že vynaložené trovy nie sú účelne vynaloženými, a preto existuje dôvod
hodný osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p.

Zákon umožňuje, aby pri výklade ustanovenia § 142 ods. 1 súd mohol aplikovať prípadne ustanovenie §
150 O. s. p., ktoré pri splnení podmienok uvedených v § 150 umožňuje nepriznať úspešnému účastníkovi

náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať účelnosť vynaložených trov konania
a predpoklady upravené v § 150 O. s. p., kedy takéto právo súd neprizná. Účelnosť vynaložených
trov obsahuje len možnosť súdu skúmať, či takto vynaložené trovy konania účastníka konania v zmysle
§ 137 O. s. p. sú v rozsahu, ktoré sú potrebné na realizáciu jeho práva.

Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej
pomoci, z ktorých vedľajší účastník vychádzal pri návrhu na nahradenie trov konania.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nutnosť aplikácie § 150 O. s. p., bližšie nekonkretizoval, či ide odsek
1 alebo 2. Aplikácia tohto ustanovenia je možná z dôvodu, ktorý toto ustanovenie predpokladá, teda

nie z dôvodu neúčelnosti trov, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú úplne na
iných základoch, kedy súd skúma nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na osobitosti toho-
ktorého konania.

Odvolací súd v súlade s § 150 ods. 1 skúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník pri svojom
úkone poukázal na premlčanie nároku, teda uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú relevantné pre
rozhodnutie vo veci.

Taktiež v zmysle odseku 2 uplatnené trovy konania nie sú neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke.

Zároveň odvolací súd zistil, že tvrdenia navrhovateľa v odvolaní nie sú pravdivé, keď tvrdil, že námietku
premlčania vzniesla odporkyňa, ako aj to, že súd bol povinný prihliadnuť na námietku premlčania ex offo.

Ak tvrdí, že súd je povinný na námietku premlčania prihliadnuť ex offo, nedáva žiadny zmysel, prečo

žaluje opakovane vo veľkých množstvách žalôb premlčané pohľadávky, keď je vopred daný predpoklad
neúspechu takejto žaloby. Vedľajší účastník správne vo svojom vyjadrení poukázal na to, že nie všetky
súdy dôsledne aplikujú právne predpisy vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, neprihliadajú ani na námietku
premlčania. Odvolací súd dodáva, že z hľadiska teórie práva rozoznávame preklúziu a premlčanie,
pričom v prípade, ak právna norma výslovne upravuje prekludovanie práva, súd je povinný na ňu z

úradnej povinnosti prihliadnuť, avšak v prípade premlčania nároku je potrebná aj aktivita účastníka, ktorý
môže vzniesť námietku premlčania, iba v takom prípade je povinný súd na ňu prihliadnuť. Odvolací súd
je toho názoru, že prihliadanie ex offo na premlčanie len v spotrebiteľských sporoch aj vzhľadom na
vývoj práva, právnu úpravu v iných právnych normách predstavuje legislatívny nedostatok, spôsobujúci
zmätok a vnáša neprípustné možnosti. Preto odvolací súd považuje za správne a právne čisté, ak aj

spotrebitelia, hoci aj zastúpení vedľajším účastníkom, vznášajú námietku premlčania.

Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že odporkyňa vo svojich vyjadreniach súhlasila s
uplatneným nárokom, žiadala splátky. Vedľajší účastník vo svojom podaní zo dňa 21. 05.
2014 sa konkrétne vyjadril ku danému sporu, teda jeho podanie nemožno považovať za formulárové,

typické. V tomto podaní zároveň vzniesol námietku premlčania reagujúc na konkrétnu skutkovú situáciu.

Odporkyňa až vo svojom e-maile zo dňa 28. mája 2014 uviedla, že nebola dostatočne oboznámená
s tým, že nárok je premlčaný, preto vyhlásila, že sa stotožňuje s vyjadrením vedľajšieho účastníka.Je preto nepochybné, že to bol vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania, nie odporkyňa,
ktorá sa k nemu len pripojila. Vedľajší účastník splnil svoje poslanie, v spore chránil práva odporkyne.
Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že vedľajší účastník na strane odporkyne svojím konaním nijako

neprispel k meritórnemu rozhodnutiu, a preto v jeho trovy nie sú účelné.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada
trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k

odvolaniu navrhovateľa zo dňa 18. 04. 2013 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Odvolací súd v danom prípade zastáva iný názor pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v
odvolacomkonanívprípade,akodvolaniebolopodanélendotrovkonaniasprihliadnutímnaprincipiálnu
zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi
nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty a predmetom

odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy
do 10 €. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade
rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a nedôvodná.

Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za

zastupovanievodvolacomkonaní,pokiaľpredmetomjevýškapriznanýchtrov,vyplývaztarifnejhodnoty,
ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej
vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytuje právna
pomoc, je len výška trov konania.

V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma priznaných
trov prvostupňového konania vo výške 138,90 €. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí odmena
advokátovi za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60 € a 8,04 € režijný paušál, spolu 24,64 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.