Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/553/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212933
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212933.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
6C/185/2012-48 zo dňa 10. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol,
nakoľko z obsahu návrhu na prerušenie konania nezistil dôvody na prerušenie konania v súlade s ust.

§ 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len
OSP). Konštatoval, že o námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa
10.10.2012sp.zn.41NcC/86/2012,ktorýmkrajskýsúdzákonnúsudkyňuvtejtovecinevylúčilzkonania.
ZosudcovOkresnéhosúduRimavskáSobotabolzprejednávaniaarozhodovaniavylúčenýJUDr.Zoltán
Boros. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ s týmto rozhodnutím nie je spokojný a podal preto sťažnosť
na Ústavný súd SR nie je dôvodom na prerušenie konania, tak ako to navrhovateľ navrhuje. Okresný

súd zdôraznil, že o námietke zaujatosti bolo už právoplatným rozhodnutím súdu rozhodnuté a poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 v obdobnej veci, kde NS SR vyslovil
názor, že „sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne
a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom,
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania nezakladá ešte bez
ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania“. Okresný súd

ďalej uviedol, že NS SR už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama
skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť spor, v ktorom je žalovaným súd, na ktorom sudca
vykonáva súdnictvo (uznesenie NS SR sp. zn. 3Nc 14/2010 z 31. 05. 2010). Na základe uvedených
skutočností okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109
ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) OSP nie je dôvodný a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ odvolal. Tvrdil, že prvostupňový súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Ďalej uviedol, že dôvod na prerušenie konania súdu preukázal. Už v návrhu na začatie konania
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených

skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič podľa navrhovateľa nemení na tom, že v
očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Sudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota má podľa navrhovateľa pomer k veci. K takémuto názoru
dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov
konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer

zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno podľa
navrhovateľa vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom
ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude podľa navrhovateľa zrušenie rozhodnutia

krajského súdu. Podľa navrhovateľa nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní
o veci samej pokračovalo, naďalej vykonávali úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol uznesenie
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté
dozákladnéhoprávanavrhovateľazaručenéhočlánkom46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,t.j.práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)

ako aj práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,t.j.právananestrannýsúdzriadenýzákonom.Navrhovateľpripojilknávrhuajfotokópiuústavnej
sťažnosti, v ktorej tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC/101/2012 boli
porušené jeho základné práva a slobody.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že
nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP prerušiť. Odvolací sú poukazuje okrem argumentov uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo

727/2011, v ktorom NS ČR vyslovil názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z
prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci
mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, ktorú navrhovateľ pripojil k návrhu na prerušenie konania sa týka uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC/101/2012, teda iného ako je uznesenie, ktorým Krajský súd v
Banskej Bystrici ako súd nadriadený rozhodoval o námietke zaujatosti týkajúcej sa tejto veci. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keby pripojil navrhovateľ k návrhu na prerušenie konania sťažnosť

adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka tohto konania, nebol by daný dôvod
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorou
navrhovateľnamietaporušeniesvojichzákladnýchprávpodľačlánku46ods.1ačlánku48ods.1Ústavy

Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných
veciach napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013 sp. zn. I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013,
ktorýmiÚstavnýsúdSRsťažnostiobchodnejspoločnostiPohotovosť,s.r.o.protiuzneseniamKrajskéhosúdu v Banskej Bystrici o nevylúčení všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci, odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a
rozhodnutie.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh
navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) OSP nie je dôvodný,
preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2
OSP potvrdil.
Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.