Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/749/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205303
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914205303.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, proti odporkyni W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. D. č. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom J. Kráľa
č. 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v

Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, o zaplatenie 219,28 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 02. 02. 2015, č. k.: 9C/171/2014-29 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,99 € do

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera,
advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh zamietol, odporkyni náhradu trov konania nepriznal a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet alebo do rúk jeho právneho
zástupcu 14,15 € trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd
odporkyňu zaviazal zaplatiť žalovanú sumu titulom úverovej zmluvy, ktorú uzavrela s navrhovateľom
07. 10. 2008. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť. Okrem iného vzniesol námietku premlčania.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade došlo k premlčaniu nároku
navrhovateľa. Z tohto dôvodu návrh zamietol, o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O. s. p., keď uviedol, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporkyne, ktorá mala v konaní
úspech, preto má právo na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ proti výroku, ktorým mu bola uložená

povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Napadnutý výrok žiadal zmeniť tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Ako odvolací dôvod uviedol
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p.

Namietal nesprávne vyhodnotenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zdôraznil,
že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a

nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti nanáhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20. júna 2014, sp. zn.: 6 M Cdo 5/2013.

Namietal, že rozhodovanie o trovách konania a odôvodnenie rozhodnutia podlieha povinnosti súdu
odôvodniť rozhodnutie v rozsahu § 157 ods. 2 O. s. p. Z rozsudku však nevyplýva ani len to, podľa
ktorého zákonného ustanovenia súd rozhodol, ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadňoval
postavenie vedľajšieho účastníka ako „ osobitného subjektu “, v prípade ktorého súdna prax priznáva
náhradu trov právneho zastúpenie výnimočne.

Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania. Z rozsudku vyplýva, že otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka sa súd nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od
účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať nám.

Podľa navrhovateľa trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za
právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní
predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane odporkyne sa deklaruje
akosubjektnaochranuspotrebiteľaaprávevďakatomumuprávnaúpravapriznávaosobitnépostavenie
spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. „ Bežné občianske združenie, ktoré si do predmetu svojej

činnosti nedá ochranu spotrebiteľa totiž nemôže postupovať do konania ako vedľajší účastník inak,
ako by pri splnené podmienky právneho záujmu na výsledku konania. Osobitnosť združení na ochranu
spotrebiteľa teda spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj
osobitné práva a postavenie.“

„Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie (vid' § 25
zákona č. 250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu,
že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V
opačnomprípadebybolominimálnenelogické,abyosobitnépostaveniesapriznávalosubjektu,ktorýnie
je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Predloženie podanie vedľajším účastníkom je zhodné,

ako predkladá v iných veciach. Teda ich môže, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné
zameranie, predkladať sám.“

„Združenie - vedľajší účastník v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby
vystupovalo prostredníctvom svoj ich „odborne vyškolených“ zamestnancov a členov, vstupuje do

konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky.
Takéto združenia vstupujú do konania vždy zastúpené právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania
nemajú žiadnu predstavu (viď napríklad prípad vstupu do konania, kde išlo o pracovný spor. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní.“

Z tohto dôvodu navrhovateľ tvrdil, že údajné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú
účelné, uplatňujú sa v rozpore so zákonom, preto ich priznanie nemá legitimitu a oporu v zákone.
Podľa názoru navrhovateľa „ Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne
obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade (kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom

a predkladanie formulárových podaní) ide o zneužívanie zákona. Pretože samotné združenie nie je
zamerané na vykonávanie svojej činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdil, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné no.

Poukázal na to, že samotný súd uvádza v odôvodnení, že vedľajší účastník podával rovnaké podania,
kde len od obmieňal údaje. za nepreskúmateľné v rozsudku považoval to, prečo súd dospel k záveru,
ešte uvedené podania musel podávať zástupca vedľajšieho účastníka, ak samotný vedľajší účastník
by mal, mohol túto činnosť robiť sám. Ak súd znížil odmenu o jednu štvrtinu, bol si vedomý, že trovy

právneho zastúpenia sú neúčelné.

Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01. 01. 2015 pre každý takýto stanovenápovinnosť (zákon č. 353/2014 Z. z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na
takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, tak ako v iných prípadoch vstúpil do
konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu (nehovoriac o tom, že odporca ani

nevie, kto vedľajší účastník na jeho strane vôbec je).

K odvolaniu navrhovateľa za písomne vyjadril vedľajší účastník. Rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správny. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 18,35 €.

Poukázal na to, že do predmetného konania nevstúpili hromadným podaním, ale konkrétnym
oznámenímovstupeskonkrétnymsplnomocnenímprávepretotokonanie.Rovnakonašeichvyjadrenie
nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach a uvádzalo
len skutočnosti, na základe ktorých došlo k „zastaveniu konania.“ Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril
až po zhodnotení celého skutkového stavu. Námietku navrhovateľa teda v tomto smere považoval za

irelevantnú.

Navrhovateľ podáva opakovane nedôvodné žaloby proti spotrebiteľom, ktorí sa v konaní nevedia brániť,
pričom nakoľko si spotrebiteľ služby advokáta nemôže dovoliť, pri zamietnutí žaloby by navrhovateľ
svojím konaním neznášal žiadne riziko v súvislosti s úhradou trov protistrany. Združenie spotrebiteľov

Slovenska, o. z. preto voči takýmto praktikám bojuje, pričom rovnako ako navrhovateľ využíva na
vypracovanie právnych vyjadrení advokáta. Je nepochopiteľné, že navrhovateľ poukazuje najmä na
neúčelnosť trov právneho zastúpenia, pričom sám podáva hromadné formulárové žaloby, ktoré sú často
neúplné, bez akejkoľvek znalosti veci.

Poukázal na postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý je neziskovým občianskym združením, ktorého
cieľom je ochrana spotrebiteľa a postavenie navrhovateľa, ktorého hlavnou náplňou činnosti je
vymáhanie pohľadávok, k tomu má rozsiahly aparát, pričom je všeobecne známe, že pri podnikaní
dosahuje značný zisk a jeho majetková sféra zaplatením priznanej náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi
nebude ohrozená.

K námietke, že vedľajší účastník ku svojmu vstupu nemal súhlas odporkyne, uviedol, že oznámenie
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené súdu pred nadobudnutím účinnosti zák. č.
353/2014 Z. z.. V čase doručenia oznámenia o vstupe zákon podmienku súhlasu so vstupom do konania
nevyžadoval. Napadnutý výrok prvostupňového súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. platí, že odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku
vecne správne, taktiež sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na
doplnenie reagujúc na námietky odvolateľa uvedené v odvolaní dodáva nasledovné.

Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.
s. p.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka
nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Odvolací súd poukazuje na princíp "rovnosti zbraní", pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je
zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na

to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver
nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z
argumentácienavrhovateľamožnonadobudnúťdojem,ženavrhovateľchcepresebazískaťvýhodnejšie
postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník
je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto

spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah
medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať
sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137
O. s. p., keď O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo
veci C-279/09. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy
dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom
nemožno vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní

účastníci konania, nemalo byť priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že
takéto právo vedľajšieho účastníka by bolo vylúčené.

Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,
na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý

je dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou
premlčania, Konanie vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporkyne.

Odvolací súd nezistil, že by vedľajší účastník uplatňoval trovy konania, ktoré by neboli účelné. Právna
úprava neobsahuje žiadnu požiadavku „ rozumnosti “ respektíve akúsi čiastočnú právnu pomoc.

Rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi je dôvodné a zákonné,
pretože vychádza z jednoznačnej právnej úpravy.

Odvolací súd neakceptoval ani námietku, že vedľajší účastník nemá toto k postavenie, pretože
nepredložilsúhlasodporkynesúčasťouvkonaní.Ust.§93O.s.p.nevyžadujesúhlasúčastníkakonania,

nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať,akpodnetnavstupdalsámvedľajšíúčastníkkonania
tak, ako to vykladá navrhovateľ. Pre vstup vedľajšieho účastníka konania sa nevyžaduje súhlas. Vedľajší
účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa stáva účastníkom konania oznámením o vstupe do konania. Súd
o jeho prípustnosti do konania nerozhoduje, v skutočnosti tak nemá možnosť ovplyvniť ani to, či vedľajší
účastníka do konania vstúpi alebo nie. Túto možnosť má súd iba vtedy, ak účastník konania namieta

vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Základný predpoklad uvádzaný navrhovateľom preto neobstojí, súd nebol povinný zaoberať sa otázkou
súhlasu hlavného účastníka. Účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní je zákonná. Vedľajší účastník
do konania vstúpil dňa 06. 10. 2014, teda v čase, kedy neplatila právna úprava platná od 01. 01. 2015.

Súd sa v tom čase riadil platnou právnou úpravou, ktorá nebola sporná, k novele § 93 O. s. p. došlo
predovšetkým z dôvodu veľkého množstva sporov, dokonca opakovaného vstupu niekoľkých vedľajších
účastníkov do jedného konania, kedy v podstate ani jeden nekontaktoval hlavného účastníka, z čoho
súdu často nemohli dôjsť k iným záverom, ako tým, že daným združeniam išlo skôr o trovy konania,ako o ochranu práv účastníkov. Tomu totiž zodpovedali aj všeobecné námietky. Nebolo tomu však vždy,
pričom viaceré združenia aktívne a konkrétne argumentovali v prospech účastníka, spotrebiteľa, teda
naplnil účel svojho poslania.

K námietke, že samotný súd znížil odmenu o jednou štvrtinu, odvolací súd uvádza, že prvostupňový
súd svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil tak, že prihliadol na účelnosť trov vedľajšieho účastníka,
pretože tento v ten istý pojednávací deň zastupoval odporcov v ôsmich obdobných veciach, kde podal
vo veci totožné vyjadrenie. V tomto prípade prvostupňový súd správne prihliadol na účelnosť trov a

zároveň ich aj odôvodnil. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na účelnosť trov. Nie je pravdou, že by
sa účelnosťou trov prvostupňový súd nezaoberal, ako to tvrdí v odvolaní navrhovateľ.

Prvostupňový súd tiež dostatočne zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie pokiaľ ide o nárok na
náhradu trov konania, aplikoval správne ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď vedľajší účastník bol v
spore úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov konania.

Ak navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že z rozsudku nevyplýva, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania
rozhodol, z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ako je vyššie uvedené, že aplikoval § 142 ods. 1 O. s. p.
Rozhodovanie o trovách konania vychádza zo zásady úspechu vo veci a v tejto súvislosti súd aplikuje
príslušné ustanovenia o trovách konania. Navrhovateľ opakovanie neakceptuje právo na náhradu trov

vedľajšieho účastníka, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Odvolací
súd len pripomína, že v obdobných sporoch v minulosti bola vznášaná námietka
proti právu vedľajšieho účastníka nechať sa zastúpiť advokátom, a hoci navrhovateľ tvrdí, že nenapáda
otázku samotného právneho zastúpenia, v ďalšom texte odvolania si oponuje, keď trvale
zdôrazňuje, že združenie má byť odborne, personálne, materiálne pripravené na vykonávanie svojej

činnosti.Podľajehonázorutrovykonaniavzniknutézastupovanímadvokátomvtzv.hromadnýchveciach
nemožnopovažovaťzatrovynevyhnutnevynaloženénariadnebránenieprávanasúde.Vtejtosúvislosti
odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ nerešpektuje zásadu "rovnosti zbraní “, keď sám podáva
obdobné žaloby, dopĺňa aktuálne údaje vo vzťahu k účastníkovi, na ktoré vedľajší účastník reaguje,
teda pracuje s rovnakými skutkovými údajmi. Navrhovateľ však v konaní je právne zastúpený. Treba

doraziť, že navrhovateľ, vedomý si toho, že ak žaluje premlčanú pohľadávku, musí predpokladať riziko
možnosti vznesenia námietky premlčania, či už účastníkom alebo vedľajším účastníkom. Aj napriek
tomu, že túto skutočnosť musí predpokladať, nakoľko je právne zastúpený, dlhodobo žaluje premlčané
pohľadávky.Vzhľadomnaprávnuúpravutrovkonaniamusípredpokladať,ževprípadeneúspechumôže
byť zaviazaný na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi.

Súd nepovažuje za pravdivé tvrdenie, že vedľajší účastník má svoj predmet činnosti vykonávať sám,
pretože jeho činnosť nespočíva iba v poskytovaní právnej pomoci v sporoch, vedľajší účastník -
združenie nedisponuje odborným aparátom v takom rozsahu, aby mohol pomáhať spotrebiteľom v
tisícoch sporov na súdoch, ktoré sa proti nim vedú.

Ak vedľajší účastník podáva šablónovité opakované podania, nerobí to svojvoľne, ich počet je priamo
determinovaný počtom žalôb voči spotrebiteľom, zvlášť, ak sa donekonečna uplatňujú premlčané
pohľadávky. Zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva možnosť rozhodovať o trovách konania na základe
subjektívneho názoru, že v tzv. hromadných veciach by mala byť odmena advokáta nižšia, respektíve

účastník by v takýchto veciach nemal právo na právne zastúpenie. Neobstojí ani námietka, aby vedľajší
účastník zastupoval prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov, pretože by išlo o
zjavnú diskrimináciu spotrebiteľa, keď proti nemu vystupuje právnická osoba s vysokým odborným
zázemím, pritom sa požaduje od navrhovateľa, aby mal voči sebe „slabšieho súpera“, ktorého sa snaží
dopredu diskvalifikovať tým, že nebude na rovnako kvalitnej odbornej úrovni.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O.
s. p. a § 142 ods. l O. s. p. v spojení s § 151 ods. l O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný
vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 28. 05. 2015. Súd priznal náhradu vo výške 24,99 eur.

Odvolací súd potrebuje za potrebné dodať, že v danom prípade súd v odvolacom konaní, kedy
predmetom posúdenia sú len trovy prvostupňového konania, nevychádza z hodnoty
veci, ktorá bola predmetom sporu, ale za predmet považuje namietanú výšku, s ktorou saodvolací súd zaoberá a ktoré sú v skutočnosti predmetom odvolacieho konania. V odvolacom
konaní súd neposudzuje vec samú a ani advokát sa nevyjadruje s odbornými znalosťami k veci, ktorá
už je rozhodnutá. Vo vyjadrení argumentuje len k otázkam súvisiacim s trovami konania, čomu má

zodpovedať aj jeho odmena. Je totiž neprípustné, aby v prípade, ak predmetom odvolacieho konania
je minimálna suma, napr. z dôvodu matematického pochybenia, súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci,
pričom priznaná hodnota za jeden úkon by bola v hrubom nepomere k právnej službe a k predmetu
odvolacieho konania, čo odvolací súd nepovažuje za spravodlivé. Preto v takomto prípade vychádza
z hodnoty odvolacieho konania, ktorou v danom prípade bola hodnota trov vo výške 14,15 eur.

Potom odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 16,60 eur podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. a režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu 24,99 eur.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.