Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514201509
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514201509.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu U.. N. O. a členov senátu P.. P. M. a
U.. H. H. v právnej veci žalobcu: F. I. X. s.r.o., G.: XX XXX XXX, F. XX, W. XX, zastúpeného: Y. kancelária
U.. Y. I. s.r.o., G.: XX XXX XXX, so sídlom v W., O. XX, proti žalovanej: D. W., A.. XX.XX.R., F. XXX/
XX, X., o zaplatenie XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice -
okolie č.k. 17C/186/2014-26 zo dňa 28.7.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

R. nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní sa domáha zaplatenia
XXX,XX eur za nesplatený úver, ktorý žalobca poskytol žalovanej na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 3. mája XXXX. Žalovanej poskytol revolvingový úver XXX eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať po XX,XX eur mesačne podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaná sa dostala do

omeškania so zaplatením piatej splátky a do doby okamžitej splatnosti úveru zaplatila iba sumu
XXXX,XX eur. Keďže bola v omeškaní so splátkou č. XX po dobu dlhšiu
ako X mesiace, žalobca úver okamžite zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie zvyšku dlžnej sumy v
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vo výške XXX,XX eur. Žalovaná túto sumu nezaplatila. Súd
prvého stupňa zistil z predloženej
zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3. mája XXXX, ktorá je na predtlačenom formulári, že v časti X

tejto zmluvy dohodli zmluvné strany, že predpokladaná RPMN pri schválenom revolvingovom úvere je
XX,XX %, ročná úroková sadzba XX,XX %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu XX,XX 0%
a ročná úroková sadzba revolvingu XX,XX %. Ďalej súd prvého stupňa zistil zo splátkového kalendára
- karty klienta, že žalovaná mala platiť za predmetný poskytnutý úver XX splátok po XX,XX eur, teda
celkom X.XXX,XX eur. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že zo schválenej výšky revolvingového úveru XXX
eur,bolažalovanejreálnedňa3.májaXXXXvyplatenásumaXXX,XXeur,tedasumaschválenéhoúveru

znížená o poplatok vo výške XXX,XX eur, ako odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok v maximálnom počte tri splátky.

Súd prvého stupňa vec právne posudzoval ako spotrebiteľský spor. Dospel k záveru, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Ďalej vzťah posudzoval podľa ustanovení § 497 a § 502 Obchodného
zákonníka, podľa ustanovení § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1,2, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu dobrých mravov, ktoré upravuje § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinnosti vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi,

teda nesmie ísť o také konanie žalobcu ako veriteľa, ktoré je všeobecne neakceptovateľné z hľadiska
mravných zásad a princípov prevládajúcich v spoločnosti. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie
veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí s primeranou výškou odplaty bez ohľadu na to v akej
situáciísanachádzadlžníkaveriteľsvojetietopeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.
Vrozporesdobrýmimravmijetakávýškadohodnutýchúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieru

v dobe poskytnutia pôžičky obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám úrokov pri
poskytovaníúverovalebopôžičiekbankami.Vyplývato zkonštantnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR a aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/95 z 28. februára
1995. Súd prvého stupňa preto zisťoval mieru úrokových sadzieb obvyklú a zisťoval aké úrokové sadzby
vykazujú domáce úverové inštitúcie - banky. Zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania v roku 2010 bola XX,XX %.

Účastníci konania v zmluve o úvere dohodli však úrokovú sadzbu XX,XX %, čo predstavuje viac než
XXX % výpočtového základu a sú o XXX% vyšší než obvyklá úroková miera obchodných bánk. Takto
stanovené úroky zo strany žalobcu vykazujú znaky úžery, preto je potrebné považovať takto dohodnuté
úroky za úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a to
spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dohody účastníkov konania o úrokovej sadzbe. Absolútnou

neplatnosťou je postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože
túto časť právneho úkonu o úrokoch možno oddeliť od ostatného obsahu.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal, že samotné znenie textu zmluvy o úvere je neplatné pre svoju

nezrozumiteľnosťvzmysle§37ods.1Občianskehozákonníka.Tátonezrozumiteľnosťvyplývazobsahu
zmluvy z čl. 6, kde je uvedené: schválená výška úveru: XXX eur, celková výška úveru XXX eur,
schválená výška revolvingu XXX,XX eur, úverový limit XXX eur. Z toho súd prvého stupňa uviedol, že
z takéhoto vymedzenia predmetu zmluvy vôbec nie je zrejmé aký úver bol v skutočnosti dojednaný, za
akých podmienok sa poskytuje a aká je výška RPMN, priemerná výška RPMN. Tieto časti zmluvy sú

nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné a preto je zmluva nielen pre existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, ale pre svoju zmätočnosť a nezrozumiteľnosť neplatná ako celok a do úvahy by prichádzalo
iba plnenie pre žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, ak by žalobcovi vzniklo.

Súd prvého stupňa uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca vyplýva, že žalovaná v čase
pred podaním žaloby zaplatila žalobcovi na predmetný úver X.XXX,XX eur, pričom reálne jej dňa 3. mája
XXXX žalobca poukázal sumu XXX,XX eur. Znamená to, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky
zo strany žalobcu žalobcovi výrazne predplatila a preto žalobcovi nedlhuje vôbec nič. Preto súd prvého
stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a úspešná žalovaná trovy konania nežiadala.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol,
že namieta závery súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody strán o výške odplaty z dôvodu jej rozporu
s dobrými mravmi. Uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi konania bola
výška odplaty za poskytnutie úveru na základe spotrebiteľskej zmluvy, výslovne upravená právnou

normou. Výška odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy
predmetom výslovnej regulácie od 1. júla 2008 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenia vlády č. 238/2008
Z.z.,ktorýmsavykonávaliustanovenia§3ods.10a11zákonač.258/2001Z.z.).Ajnásledne,pozrušení
zákonač.258/2001Z.z.zákonodarcaurčil,žemaximálnaodplatabudestáleregulovanáexplicitne(anie
všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb.

Preto súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že otázka odplaty za poskytnutý úver má byť
posudzovaná podľa dobrých mravov a nie podľa tejto osobitnej právnej úpravy. Zákonodarca vtomto uvedenom zákonom ustanovení obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičanie peňažných
prostriedkov, nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby. Zaviedol reguláciu odplaty ako širšieho pojmu, tam
boli a sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia peňažných prostriedkov na dočasné užívanie. Dôvodom

takéhoto postupu zákonodarca bolo to, že len samotná úroková sadzba nepredstavuje vyjadrenie
odplaty za požičanie peňazí. Súd prvého stupňa preto nesprávne zobral do úvahy priemernú úrokovú
sadzbu bánk, pretože ani banka neposkytuje všetkým klientom úvery za priemernú úrokovú sadzbu, ale
pri výške úrokovej sadzby zohľadňuje práve rizikovosť daného klienta, jeho bonitu a podobne. Takéto
porovnávanie úrokových sadzieb zo strany súdu prvého stupňa je hypotetické a domnelé.

Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že zásadnou skutočnosťou, pre ktorú je rozhodnutie súdu prvého
stupňa nezákonne je to, že súd pri posudzovaní zákonnosti dohody o výške odplaty, nepostupoval podľa
príslušnejprávnejnormy,ktorábolaplatnávčaseuzatvoreniapredmetnejzmluvyorevolvingovomúvere
dňa X.X.XXXX. Touto normou bolo ustanovené § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských
úverov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklé požadovanú bankami za spotrebné
úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy. Preto na výšku odplaty bolo potrebné
aplikovať ustanovenie § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa

ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením
vlády. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., bola ustanovená výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého
priemerupriemernýchhodnôtročnejpercentuálnejmierynákladovapriemernejúrokovejmieryzavšetky
typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej

veci preto maximálna výška odplaty za spotrebiteľský úver bola XX. %. Preto, ak v predmetnej zmluve
o úvere bola dohodnutá výška odplaty za revolvingový úver XX,XX %, teda nešlo o odplatu, ktorá by
bola v rozpore s uvedenou právnou úpravou.
Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je preto v súlade s platnou
právnou úpravou a nemôže byť preto v rozpore s dobrými

mravmi, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvého stupňa
nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere ako zmluvu nezrozumiteľnú, nejasnú a
zmätočnú, pretože nie je vymedzený predmet hlavného plnenia. Uviedol, že zo zmluvy je zrejmé aká je
výška úveru (XXX eur) v akej výške môže byť poskytnutý následný úver vo forme revolvingu ( XXX,XX
eur), aká je výška splátky úveru, aká je výška splátky úveru po vykonanie revolvingu, aké sú údaje o

RPMN pre úver a aké po vykonaní revolvingu a aká je priemerná hodnota RPMN. Preto záver súdu
prvého stupňa, že zmluva je neplatná, pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť je nesprávny.

Ďalej žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nevykladá správne pojem „poskytnutie úveru“, ktorým

sa podľa ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie peňažných prostriedkov úveru, ale
každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku. Aj v predmetnej veci došlo k poskytnutiu peňažných
prostriedkov pre žalovanú tak, že záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške XXX,XX eur bol
splnený započítaním so záväzkom žalobcu podľa dohody o poskytnutí služby a záväzok poskytnúť
peňažné prostriedky vo výške XXX,XX eur bol splnený vyplatením v prospech účtu žalobcu, teda došlo

k úhrade záväzku žalobcu z danej zmluvy v uvedenom rozsahu. Znamená to, že žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške XXX eur a nie vo výške XXX,XX eur ako to nesprávne posúdil súd prvého
stupňa. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolanie bolo uložené na pošte dňa XX.XX.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §

212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého

rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená X.X.XXXX. Ratifikáciou Zmluvy o pristúpení

Slovenskej republiky k Európskej únii dňa X.X.XXXX sa stala Slovenská republika členským štátom
Európskej únie. Podľa čl. I Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky odo dňa pristúpenia pre
nové členské štáty budú záväzné ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou
centrálnou bankou pred pristúpením a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách
a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, sa pre
Slovenskú republiky stali záväznými akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych

spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považovaná

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Za takúto nekalú podmienku sa podľa bodu 1
písm. e/ prílohy tejto smernice považuje aj požiadavka, aby spotrebiteľ, ktorý nesplnil svoj záväzok,
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť
dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Súčasťou tohto práva je
aj Smernica Rady 93/13/EHS. Základnou charakteristikou komunitárneho práva je jeho prednosť pred
právom vnútroštátnym, čo vyplýva aj z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci 6/64 Flaminio

Costa c/a E.N.E.L., z ktorého okrem iného vyplýva, že pred vnútroštátnym súdom sa nemožno dovolávať
žiadnehovnútroštátnehopredpisu,ktorýbybolvrozporeskomunitárnymprávom,inakbybolaohrozená
aplikácia komunitárneho práva, ktorá je nevyhnutným predpokladom na uskutočňovanie cieľov Zmluvy
o založení ES.

Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu o úvere, z ktorej žalobca uplatňuje svoje právo, ako zmluvu
spotrebiteľskú. Toto právne posúdenie zmluvy nenamietal ani žalobca.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že dohodnutá výška odplaty za
predmetný revolvingový úver vo výške XX,XX eur ročne je v súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 285/2001
Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytovanie spotrebiteľského úveru
a to nad výšku XX%. Odvolací súd dohodnutú odplatu vo výške XX,XX eur považuje za odplatu, ktorá
je v rozpore s citovaným článkom 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože požaduje,
aby spotrebiteľ, ktorý nesplnil svoj záväzok, zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovanej bol schválený revolvingový úver vo

výške XXX eur, z ktorej žalobca hneď v deň podpisu tejto zmluvy si ponechal poplatok vo výške XXX,XX
eur ako odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej možnosti odkladu splatnosti splátok a žalovanej
vyplatil XXX,XX eur ako to vyplýva z karty klienta. Znamená to, tak ako správne uviedol súd prvého
stupňa, že žalobca poskytol žalovanej úver, teda peňažné prostriedky, s ktorými mohla žalovaná ako
spotrebiteľka voľne disponovať iba vo výške XXX,XX eur.

Odvolací súd, tvrdenie žalobcu, že suma XXX,XX eur, ktorú si ponechal zo schváleného úveru a
nevyplatil žalovanej bola započítaním so záväzkom žalobcu a záväzkom žalovanej nemôže obstáť,pretože takéto podmieňovanie poskytnutia úveru a schválenia úveru poplatkami, navyše poplatkom za
dohoduoposkytnutíslužby,atomožnosťodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátok,jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože bez toho, aby

nastala skutočnosť možnosti odloženia splátok, žalobca už v deň podpisu zmluvy o úvere vyinkasoval od
žalovanej poplatok XXX,XX eur za túto službu. Žalobca nepreukázal, že túto službu skutočne žalovanej
poskytol.

Odvolacísúdnepovažujezadôvodnéaniďalšietvrdeniežalobcuvodvolaní,žedohodnutávýškaodplaty
za poskytnutý úver XX,XX % ročne je v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože ani v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
revolvingovom úvere nemohla zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda žiadať ako odplatu za
poskytnutý úver XX,XX % zo sumy schváleného úveru XXX eur, čo predstavuje viac než XXX %

výpočtového základu schváleného úveru. Listinný dôkaz, ktorý predložil žalobca spolu s odvolaním o
maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru účinná do XX. augusta XXXX, pretože
súd žalovanej ako spotrebiteľovi je potrebný priznať v tomto konaní všetky práva, ktoré sú našou alebo
európskou právnou úpravou stanovené na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy.

Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvéhostupňavkonanípostupovalsprávne,akžalobcovinepriznal
takúto neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa o zamietnutí žaloby ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku o trovách konania, o
ktorých súd prvého stupňa rozhodol podľa platnej právnej úpravy.

Otrováchtohtoodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1 a
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania pretože žalobca
nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanej preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto jej
neboli priznané.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.