Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209948
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212209948.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
Slovenskej republike, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod 3C/262/2012, 3C/266/2012,
3C/267/2013, 7C/336/2012, 7C/337/2012, 7C/338/2012, 7C/339/2012, 7C/340/2012, 7C/341/2012,
7C/342/2012, 7C/343/2012, 7C/344/2012, 7C/345/2012 v y l u č u j evec na samostatné konanie.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) L. Ľ., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 3.074,50 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 614,90 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/262/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12700-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom

(povinným) H. W., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 584,41 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 116,88 €, všetko do troch dní od právoplatnostirozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/267/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12692-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom
(povinným) O. H., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 706,66 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 141,33 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/268/2012.

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom
(povinným) I. O., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 1.951,76 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 390,35 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/269/2012.

RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) N. C., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44

ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 911,25 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 182,25 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/270/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12369-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) N. Z., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 4.184,94 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 836,99 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/271/2012.

V ten istý deň podal žalobca na Okresnom súde Svidník žaloby, ktorými sa domáhal voči žalovanej:
náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 440,-€ (pôvodná
sp. zn. OS Svidník 3C/263/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 605,-€ (pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník 3C/264/2012), náhrady majetkovej škody
vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,-€ (pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník
3C/265/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 495,-€
(pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník 3C/266/2012). Tieto žaloby odôvodňoval tým, že OS Svidník akoexekučný súd rozhodol v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o
žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom
stanovenej doby.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 10.10.2012, č.k. 3C/262/2012-7, rozhodol o spojení
vecí vedených pod sp.zn. 3C/262/2012, 3C/263/2012, 3C/264/2012, 3C/265/2012, 3C/266/2012,
3C/267/2012, 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012, na spoločné konanie s tým, že
toto bude na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 3C/262/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.5NcC/68/2012zodňa18.10.2012bolisudcoviaOkresného
súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 3C/262/2012 a vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/214/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8944-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) N. D., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.336,90
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/336/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8943-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) X. A., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 866,68
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/337/2012.

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) G. Y., nar. X.XX.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.480,73
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.

KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/338/2012.

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) X. Š., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 662,-

€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/339/2012.Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8940-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) T. D., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.336,90

€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/340/2012.

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) D. Y., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.040,02

€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/341/2012.

NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Z. C., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil

žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 507,10
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/342/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8742-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) D. U., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.595,06
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/343/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8741-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) A. E., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 833,49
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/344/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8740-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná jezodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) E. Z.Ý., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.489,95
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/345/2012.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012, č.k. 7C/336/2012-7, rozhodol o spojení
vecí vedených pod sp.zn. 7C/336/2012, 7C/337/2012, 7C/338/2012, 7C/339/2012, 7C/340/2012,
7C/341/2012, 7C/342/2012, 7C/343/2012, 7C/344/2012, 7C/345/2012, na spoločné konanie s tým, že
toto bude na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 7C/336/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.8NcC/72/2012zodňa18.10.2012bolisudcoviaOkresného

súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 7C/336/2012 a vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/225/2012.

Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 20.5.2014, č.k. 4C/214/2012-54, rozhodol o spojení vecí
vedenýchpodsp.zn.4C/214/2012a4C/225/2012,naspoločnékonaniestým,žetotobudenaOkresnom

súde Bardejov vedené pod spisovou značkou 4C/214/2012.

V žalobách, dôvodených neskorým vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pôvodne vedených na
OS Svidník pod sp.zn. 3C/263/2012, 3C/264/2012, 3C/265/2012, 3C/266/2012 žalobca uviedol, pre akú
konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu. Ďalej v nich tvrdil, že písomným podaním spísaným

postupompodľa§38anasl.Exekučnéhoporiadku(zákonč.233/1995Z.z.)navrholzvolenémusúdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie
čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci

a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak
účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal
rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom na to, že v
exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam
a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v
príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky rozhodcovského
súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým,
že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a

preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tej-ktorej žiadosti. V týchto svojich
žalobách žalobca poukazoval na to, že exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu

rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom podľa žalobcu v žiadnom
z dotknutých prípadov neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postupy exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávne a v rozpore

zo zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa žalobcu nečinnosť exekučného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná lebo počas špecifikovaných období nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca (ako poškodený) v dotknutých veciach
počas súdneho konania nachádzal. Žalobca sa podľa jeho tvrdení v týchto samostatne podaných
žalobáchdozvedelovšetkýchokolnostiachpriebehuskutkovéhodeja,ktorývyústildospôsobenejškody,

po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

V každej z týchto žalôb (sp.zn. 3C/263/2012, 3C/264/2012, 3C/265/2012, 3C/266/2012) majetkovú
škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, žalobca vyčíslil vo výške po 125,-€, pričom podľa neho tátopredstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom

prípade v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,-€, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu po 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaní na exekučnom súde

sumu po 15,-€. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými
ťažkosťami.

Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v týchto podaných
žalobách (sp.zn. 3C/263/2012, 3C/264/2012, 3C/265/2012, 3C/266/2012) poukazoval na to, že samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného

(exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa
žalobcu márnym plynutím času (v jednotlivých prípadoch) boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávok a taktiež podľa
žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu

s povinným a rizika insolvencie povinného. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia

strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Ďalej
uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súduspôsobilovsúvislostisvymáhanýmipohľadávkamiaichpríslušenstvomzánikďalšíchplánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a

vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
jeho majiteľov. Podľa žalobcu nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval
tiež na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna úprava. Vyslovil názor, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na v jednotlivých týchto žalobách
uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,-
€ za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby

bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v tom-ktorom prípade. Poukázal tiež v týchto žalobách na
to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti
pozitívne nereagovala.

Žalobca svoje žaloby pôvodne vedené na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3C/262/2012,
3C/267/2012, 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012, odôvodňoval tým, že Okresný
súd Svidník ako exekučný súd nerozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach,
špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie„postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku“ resp. „v
zákonom stanovenej lehote“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.
3C/262/2012, 3C/267/2012, 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012, žalobca uviedol,
pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol písomným podaním spísaným
postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu

s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci
a v zákonom ustanovenej lehote. Žalobca poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
- jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom
rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom

na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu
k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že
exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky

rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných
pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto

pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú
povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska
zápisnica. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol,
že nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom

odporujúcimzákonu(t.j.bezsplneniazákonnýchpodmienok)bezďalšíchlegálnychpredpokladovzaložil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému

súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa
žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do situácie ako by bol exekučný

titul zrušený). Žalobca poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou ust. § 40 a
§ 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o veci, na
ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok definovaných
v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej v §

41 zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa §
40 zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať
o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci,
výberu právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav.Žalobca tvrdil, že z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán- všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú

na inom mieste a v inom čase (t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje). Tiež uviedol, že ak v zákone
existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto
obmedzenia zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v
rovine normatívnej ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto
obmedzení, pretože základné práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec

jeho interpretácie a aplikácie, preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia
revízie rozhodnutia musí byť vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím
degraduje ochranu ich subjektívnych práv bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát
(napr.posilňovaniepozíciespotrebiteľa),pričomtentoúčelnemôžeprevážiťnadochranousubjektívnych
práv účastníka konania tak, že ochrana týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Poukazoval na to, že ochranu práva vymedzenú cestou aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom

konaní nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie
uvedených žalobách uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu
na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v tom-ktorom právnom vzťahu medzi žalobcom ako

oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (v jednotlivých
žalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný
exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa §
41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany

žalobcu iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou
(toho-ktorého) rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným
exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie
opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44

ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky rozhodnutej veci.

Týmito samostatne podanými žalobami pôvodne vedenými na OS Svidník pod sp.zn. 3C/262/2012,
3C/267/2012, 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012, žalobca uplatňoval náhrady
majetkovej škody a to v každom jednotlivom prípade v celkových sumách zodpovedajúcich tej-
ktorej istine s príslušenstvom, ktoré podľa neho nemôžu viac byť priznané právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi z príslušného záväzkového
zmluvného vzťahu. Zároveň v týchto žalobách uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
a to v každom jednotlivom prípade v rozsahu 20 % z istiny s príslušenstvom uplatňovanej v
tom - ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výšky majetkovej škody). Uplatňované nároky na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým, že samotné konštatovanie porušenia

práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Podľa

žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym
a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že
náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných

nárokov a základných práv. Tiež uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, akoaj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti. Podľa žalobcu vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a
jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale
aj jeho majiteľov a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca poukazoval na
to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
úprava.Uviedol,ževšeobecnýsúdprirealizáciizákladnéhoprávanasúdnuochranujepovinnýaplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Žalobca tiež uviedol, že potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy

a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo
vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn. 7C/336/2012,
7C/337/2012, 7C/338/2012, 7C/339/2012, 7C/340/2012, 7C/341/2012, 7C/342/2012, 7C/343/2012,
7C/344/2012, 7C/345/2012 (tvrdené neskoré rozhodnutie o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia)
žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol písomným
podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.)

zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa ňou a rozhodnúť o nej
v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2

Exekučného poriadku - jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010
do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd
so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil
rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola

založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach,
ktorých sa týkali uvedené žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom
konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od

doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že
v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a
exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom,

pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu
alebo napr. notárska zápisnica. Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval
na to, že vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný posun v konaní a primäl porušovateľa k vydaniu
rozhodnutia, konkrétne (nie len vo vzťahu k tejto konkrétnej exekučnej veci) dňa 2.7.2009 spísal a podal
Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciuo stave konania, dňa 13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa
25.2.2010 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti
postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmane

zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v
konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal
Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. Vyššie opísaný
postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku), lebo podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, pričom nečinnosť okresného súdu
nie je podľa neho ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal v predmetnej
veci počas súdneho konania, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
SR, pričom žalobca sa, podľa jeho tvrdení v dotknutej žalobe, dozvedel o všetkých okolnostiach

priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie. V tejto žalobe žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil sumou 125,-
€, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom žalobca podľa svojich

tvrdení v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-€, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu

15,-€. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami.
Rovnako v tejto žalobe uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval
na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase
(čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je podľa žalobcu
dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym

plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného, pričom najmä
žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad
iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v nej

ďalej, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv, uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich

orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Tvrdil, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane

žalobcu, ale aj jeho majiteľov, tiež uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho
veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Tvrdil, že k reálnemu poskytnutiu súdnej

ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy, že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá,že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite,
výklad a používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo
účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť

zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež,
že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Aj v tejto žalobe žalobca poukazoval na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na

náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala. S poukazom na
rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vsúdnomkonanívypočítalpožadovanúnáhradunemajetkovejujmy(zavnútornézásahydospoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní,ženastanevzákonomstanovenomčasestavpredpokladanýzákonom,stratudôveryvprávo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky) alikvotným

pomerom sumy 55,-€ za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní na spoločné konanie, nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 27.9.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podstatnými námietkami žalovanej

proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe boli
poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd, na nejasnosť
titulu nároku na náhradu škody. Žalovaná namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne
prostriedky na zabránenie tvrdených prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie. Poukazovala na
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.

Tiež tvrdila, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené
23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a
teda predčasne. Tiež poukázala na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody a na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie

ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa
§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalej uviedla a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
to, že zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; ďalej, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné i to, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, čo v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je splnené. Argumentovala tiež tým, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalovanej zo

samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a tiež nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. Namietala aj vyčíslenie škody s tým,

že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Namietala, že
žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani výšku škody a že nie
je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Žalovaná poukazovala aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho

v spojení s touto činnosťou vytvorené pričom tvrdila, že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané
negatívne a žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Podľa žalovanej, nakoľko žalobca nepreukázal, že by
došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu úradnému postupu, ani vznik a výšku
skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Právny zástupca žalobcu v písomne podanom vyjadrení zo dňa 13.06.2014 uviedol, že súdu predložil
znalecký posudok č. 1/2014 s tým, že jeho založenie originálu do každého konania by bolomimoriadne finančne náročné a personálne zaťažujúce a preto uviedol spisovú značku, pod ktorou je
znalecký posudok založený (4C/219/2012). Tento dôkaz preukazuje minimálnu výšku spôsobenej škody.
Žalobca odkazuje na originál znaleckého posudku ako na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti. Je

nepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípadeneskoréhorozhodovania
súdu udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 € a majetková
škoda v každom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
hodnotu minimálne 31,68 €. Porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma.

Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, č. 1/2014, odbor
Ekonomika a riadenie podnikov, Ekonómia a manažment zo dňa 17.01.2014 súd zistil, že žalobca
zadal vypracovanie predmetného znaleckého posudku za obdobie rokov 2009-2012. Ako literatúru
použili napr. Teoriu a prax firemných financií, Oceňování majetku a dluhu v účetníctví, Riadenie hodnoty
podniku, Podnik a podnikanie, Metódy oceňovania podniku, Stanovení hodnoty firiem, Finančno-
ekonomická analýza podniku od rôznych autorov. Predmetom znaleckého posudku je posúdenie

činnostíaichekonomickejnáročnostispojenýchsvymáhanímpohľadávoknavrhovateľa.Znaleckýústav
posudzoval činnosti spoločnosti Pohotovosť, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučných okresných súdov SR, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti
o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie a neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora. Výpočet škody

obsahuje štyri základné časti:
- Zvýšené mzdové náklady
- Náklady na tlač
- Náklady na úpravu informačného systému
- Náklady na telekomunikačné služby a poštovné

1. Výpočet zvýšených nákladov: zistenie pracovného času jedného pracovníka, jeho priemernej
hodinovej mzdy, časová náročnosť a porovnanie - zadané množstvo tabuliek. Celkové mzdové náklady
na jednu hodinu práce sú 9,052 €. Mzdová náročnosť na 1 žalobu /NZP a NP/ je 4,151 € a mzdová
náročnosť na 1 žalobu /ZE/ 5,076 €.
2. Náklady na poštovné - 85.676,94 €, pričom za jeden úkon je vo výške 3,01 € a v priemere menej ako

doporučené zásielky a jednu žalobu.
3. Náklady na telekomunikačné služby - priemerná cena na jednu žalobu 4,43 €
4. Prepočet nákladov na tlač - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu pripadá 5,31 € nákladov vynaložených na správu tlače.
5. Prepočet nákladov na úpravu informačného systému - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pripadá 13,86 € nákladov vynaložených na úpravu informačného
systému.
Žaloby NZP a NP sú v celkovej výške 30,76 € a žaloby ZE - 31,68 €.
Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej

spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:
Žaloby NZP a NP spolu 30,76 € (mzdové nálady 4,15 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).
Žaloby ZE spolu 31,68 € (mzdové nálady 5,07,- €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).

Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 22.04.2014 uviedol, že znalecký posudok predložený
žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu
majetkovej škody navrhovateľa a navrhujú naň neprihliadať z nasledujúcich dôvodov :
1. Na strane 3. znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že je vypracovaný na základe objednávky

žalobcu, je jednostranný, následkom čoho ho odporca spochybňuje ako nevieryhodný, nakoľko
tento nezadával súd, žalovaný nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, náklady na poštovné, tlač,
posudzovanie ktorých je predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností,
na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Pri vypracovaní posudku
sa vychádzalo len z podkladov žalobcu, ktoré sú nepresné. I napriek skutočnosti, že predmetom

znaleckéhoposudkunebolourčiť,čivkonkrétnomkonanídošlo,resp.nedošlokpochybeniuexekučného
súdu, nakoľko táto otázka je predmetom konania vo veci samej. I napriek tomu znalecký ústav
konštatoval, že k nesprávnemu úradnému potup súdu došlo, a to bez bližšieho odôvodnenia, s
tým, že časť žalôb bola súdmi zamietnutá už na prvom stupni, pričom tieto odôvodnili predmetnérozsudky nenaplnením skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany súdov tak, ako
to predpokladá z. č. 514/2003 Z.z. Najzávažnejším nedostatkom posudku je, že tento by mal byť
vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom úradný postup exekučného súdu,

ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Znalecký posudok je len
prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je
neprípustné. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku so štatistickými údajmi,
vedie tiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Výpočty pripomínajú voľnú úvahu. Rovnako namietal
posudzované obdobie rokov 2009-2012, keď väčšina konaní neprebiehala v tomto období. Znalecký

posudok nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku prirodzeného
hospodárskeho rastu žalobcu. Namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie
a pracovníci pre styk s verejnosťou. Jednoznačne spochybňuje závery znaleckého posudku ako i
jeho relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadnú majetkovú škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súdu v exekučnom konaní.

Na prejednanie veci vedenej pod sp.zn. 4C/214/2012 pred jej spojením s vecou vedenou pod
sp.zn. 4C/225/2012 súd nariadil pojednávanie na deň 4.11.2013 a 26.2.2014 a po spojení na deň
30.12.2014. Vo veci 4C/225/2012 pred jej spojením nariadil pojednávanie dňa 12.11.2013. Žalovaná
sa na pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť konania,
o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené pojednávanie

taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy, k čomu je
potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou (štvrtok dňa 31.10.2013 o 16.24
hod. dňa 25.2.2014 o 15.41 hod. a dňa 11.11.2013 o 17.26 hod.) boli doručené ospravedlnenia a žiadosti
o odročenie pojednávania, ktoré súd už vzhľadom na čas ich doručenia nepovažoval za včasné ani

za riadne ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania nepovažoval za dôvodné. Ani uvádzané
dôvody na odročenie pojednávania nemožno považovať za dôležité dôvody ako ich má na mysli
ustanovenie § 119 O.s.p. (predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 4.11.2013 bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené 13.9.2013, predvolanie na pojednávanie na deň 26.2.2014 bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené 20.11.2013, predvolanie na pojednávanie na deň 12.11.2013 bolo

právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 16.9.2013), pričom ospravedlnenie a žiadosť o odročenie
pojednávania neobsahuje deň kedy sa právny zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o
dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce
skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by
na pojednávania uvádzané v danom podaní bol žalobca a jeho právny zástupca predvolaný skôr než

na pojednávanie v tejto právnej veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 v zmysle ktorého kolízia dvoch pojednávaní
toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Právny
zástupca žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 30.12.2014 doručené

dňa 14.10.2013 neospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní a ani nepožiadal súd o jeho
odročenie.

Súd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania, s
obsahom písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópií

listín Okresného súdu Svidník zo spisov 6Er/54/2009, 4Er/181/2011, 3Er/616/2010, 2Er/389/2009,
4Er/388/2009, 8Er/45/2011 obsahom spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 3Er/390/2009, znaleckým
posudkom a oboznámením sa s obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 3Er/616/2010 súd zistil, že v uvedenej

exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému L. Z. o vymoženie sumy 672,-€ s príslušenstvom
(tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/263/2012) bola dňa
30.7.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 30.9.2010, poverenie na vykonanie exekúcie bolo

súdnemu exekútorovi udelené dňa 1.10.2010.

ZobsahuspisuOkresnéhosúduSvidníkzospisusp.zn.3Er/390/2009súdzistil,ževuvedenejexekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému D. D. o vymoženie sumy 106,59 € s príslušenstvom (tejtoexekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/264/2012) bola dňa 24.6.2009
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 24.7.2009, dňa 3.11.2009 súd vyzval exekútora na vyčíslenie trov
exekučného konania a dňa 22.12.2009 vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 20.5.2010.

Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 6Er/54/2009 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému T. Š. o vymoženie sumy 31.638,-Sk s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/265/2012)
bola dňa 9.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 14.1.2009.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/181/2011 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému O. H. o vymoženie sumy 164,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/268/2012)
bola dňa 7.3.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 23.3.2011, dňa 7.11.2011 vedľajší účastník na
strane povinného podal návrh na vylúčenie súdneho exekútora a návrh na zastavenie exekúcie, dňa
16.3.2012 oprávnený podal vo veci sťažnosť na prieťahy v konaní. Uznesením zo dňa 14.5.2012
súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že ju

zamietolzdôvoduabsolútnejneplatnostirozhodcovskejdoložkynaktorejrozhodcovskýsúdzaložilsvoju
právomoc, keďže táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Proti tomuto
uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2012.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 8Er/45/2011 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému I. O. o vymoženie sumy 514,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/269/2012)
bola dňa 21.1.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 11.2.2011, dňa 9.11.2011 vedľajší účastník na

strane povinného podal návrh na vylúčenie súdneho exekútora a návrh na zastavenie exekúcie.
Uznesením zo dňa 25.5.2012 súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol tak, že ju zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky na
ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, keďže táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve. Proti tomuto uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 13.7.2012.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/388/2009 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému N. C. o vymoženie sumy 165,24 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/270/2012)

bola dňa 25.6.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24.7.2009. Súd podaním zo dňa 4.8.2009
vyzval súdneho exekútora, aby vyčíslil trovy exekučného konania. Dňa 12.8.2009 súdny exekútor
predložil súdu vyúčtovanie trov konania. Podaním doručenom súdu dňa 18.11.2009 oprávnený požiadal

o informáciu o stave konania. Uznesením zo 23.2.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného
titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 27.5.2010 toto uznesenie potvrdil, čím nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2012.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er/389/2009 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému N. Z. o vymoženie sumy 1.219,65 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/271/2012)
bola dňa 24.6.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanieexekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24.7.2009. Podaním doručenom súdu dňa
18.11.2009 oprávnený požiadal o informáciu o stave konania, dňa 14.12.2009 súd vyzval oprávneného

na predloženie zmluvy o úvere. Dňa 25.1.2010 oprávnený predložil súdu požadovanú zmluvu o úvere č.
8402713 so všeobecnými obchodnými podmienkami. Súd podaním zo dňa 19.2.2010 vyzval súdneho
exekútora aby oznámil súdu, či si uplatňuje trovy exekučného konania a v akej výške. Dňa 26.2.2010
súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie trov konania. Uznesením zo 15.10.2010 exekučný súd o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z

dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený síce
podal odvolanie proti tomuto uznesenie ale následne vzal toto svoje odvolanie späť v dôsledku čoho
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 17.3.2011, č.k. 20CoE 15/2011-25, odvolacie konanie zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2011.

Žalobca sa teda domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd

rozhodolvjednotlivýchnímvedenýchexekučnýchkonaniach,špecifikovanýchvjednotlivýchžalobách,o
žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby: náhrady
majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 440,-€ (pôvodná sp. zn. OS
Svidník 3C/263/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 3Er/616/2010),
náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 605,-€ (pôvodná sp.

zn. Okresný súd Svidník 3C/264/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn.
3Er/390/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,-€
(pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník 3C/265/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník
pod sp. zn. 6Er/54/2009). Tieto žaloby odôvodňoval tým, že OS Svidník ako exekučný súd rozhodol
v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej doby.
A žalobca sa tiež domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd
nerozhodol v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval
ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia resp.

zastavením exekučného konania: náhrady majetkovej škody vo výške 706,66 € a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 141,33 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/268/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/181/2011), náhrady majetkovej škody vo výške 4.184,94 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 836,99 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/271/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 2Er/389/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 911,25

€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 182,25 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/270/2012, príslušné
exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/388/2009), náhrady majetkovej škody vo výške
1.951,76 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 390,35 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 3C/269/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 8Er/45/2011).
Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom

súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného

súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde.Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustnéodvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie
považuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto

odôvodnenia zamietol.

Vo vzťahu k všetkým týmto zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom
konaní žalobca nijako nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho-ktorého nimi uplatňovaného nároku -
v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie

postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený
uplatniť príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo
v priebehu tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ

teda skutočne požiadal o predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí tej-ktorej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým-ktorým príslušným exekučným
konaním) pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo
žiadnej dotknutej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Žalobca

písomným podaním zo dňa 1.2.2013 oznámil, že rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody podaným žalovanej, ktorý by obsahoval vyznačený dátum podania nedisponuje, lebo
jeho originál podal žalovanej osobne do podateľne, táto prijatie každého individuálneho návrhu potvrdila
prezenčnou pečiatkou, preto žalobca v žalobe navrhol vykonanie dôkazu oboznámením sa s príslušným
spisom žalovanej. Žalobca tvrdil, že z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania jeho materiálnej škody

rovnopisy týchto návrhov nevyhotovoval, má ich len v elektronickej forme, pričom vyslovil názor, že
žiadna normatívna právna úprava mu takú povinnosť ani neukladá a poukazoval tiež na neexistenciu
námietky žalovanej, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tej ktorej veci
nebol podaný. Žalobca v tomto svojom podaní a tiež aj priamo v niektorých žalobách o ktorých sa
tu koná (v žalobe kde pôvodná sp.zn. je 3C/263/2012, 3C/264/2012, 3C/265/2012) uviedol, že pri

žalobách týkajúcich sa neskorého vydania poverenia (žaloby pôvodne vedené pod sp.zn. 3C/263/2012,
3C/264/2012, 3C/265/2012 potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako
žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy

zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone
exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej T. Y., nar. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora
EX 11424/2008. V súvislosti so žalobami týkajúcimi sa rozhodnutí o žiadostiach o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúciepo uplynutí zákonom stanovenej doby bolo žalobcom uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca
špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a

žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania
je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o
žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému G. D., nar.
XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 6221/2009. V súvislosti s vecami týkajúcimi sa žalôb pre
nerozhodnutie o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom, v ktorom by súd

správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“ (žaloby pôvodne vedené pod
sp.zn. 3C/268/2011, 3C/269/2011, 3C/270/2011, 3C/271/2011) bolo zo strany žalobcu oznámené, že
potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise
OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR
a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným

postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu
voči povinnému G. D., nar. XX.X.XXXX, sp.zn. súdneho exekútora EX 6221/2009. Toto však nie je
preukázaním vyššie uvedených skutočností a tiež tu vyvstáva otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci k žalobe o úplne inej veci a nepripojil
ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v

žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie
zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť jednotlivých nárokov
na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko
táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo o žiadosti týkajúce sa

nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd preukázané,
že v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním tej-
ktorej žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15
ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia

podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na
žalobcovi.
Treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
(v uznesení č.k. 4C/214/2012-18 zo dňa 6.8.2013 a v uznesení č.k. 4C/225/2012-17 zo dňa 12.8.2013).
Žalobca v žalobách pôvodne vedených pod sp.zn. 3C/263/2012, 3C/264/2012, 3C/265/2012 zhodne

tvrdil, že v príslušných exekučných konaniach došlo k ničím neodôvodneným prieťahom v konaní pri
rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď k udeleniu poverenia na
vykonanie exekúcie malo dôjsť po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty.
Z tohto pohľadu je už na prvý pohľad a bez ďalšieho zrejmá absolútne zjavná nedôvodnosť
a neopodstatnenosť žaloby žalobcu vedenej pôvodne pod sp.zn. 3C/263/2012 a 3C/265/2012. Z

obsahu príslušného exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 3Er/616/2010 totiž jasne a bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v tomto konaní súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
absolútne promptne a pred uplynutím lehoty, ktorej porušenie žalobca v tejto žalobe tvrdil. Z obsahu
spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 3Er/616/2010 totiž vyplýva, že v uvedenej exekučnej veci
oprávneného (žalobcu) proti povinnému L. Z. o vymoženie sumy 672,-€ s príslušenstvom (tejto

exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/263/2012) bola dňa 30.7.2010
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 30.9.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi udelené dňa 1.10.2010, t.j. už v druhý deň po dôjdení žiadosti súdu. Z uvedeného je

zrejmé, že rozhodovanie súdu o žiadosti o udelenie poverenia trvalo iba jeden jediný deň, čo ďaleko
predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej porušenie žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je tvrdenie
žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie súdu trvalo viac ako osem mesiacov tvrdením, ktoré
absolútne odporuje výsledkom vykonaného dokazovania a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.
Rovnako z obsahu príslušného exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 6Er/54/2009 totiž

jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v tomto konaní súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol absolútne promptne a pred uplynutím lehoty, ktorej porušenie žalobca v tejto žalobe tvrdil.
Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 6Er/54/2009 totiž vyplýva, že v uvedenej exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému T. Š. o vymoženie sumy 31.638,-Sk s príslušenstvom(tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/265/2012) bola dňa
9.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdnemu exekútorovi udelené dňa 14.1.2009, t.j. už v piaty deň po dôjdení žiadosti súdu. Z uvedeného
je zrejmé, že rozhodovanie súdu o žiadosti o udelenie poverenia trvalo iba päť dní, čo ďaleko predstihuje
15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej porušenie žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je tvrdenie žalobcu v tejto
jeho žalobe o tom, že omeškanie súdu trvalo viac ako šesť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje

výsledkom vykonaného dokazovania a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.
Pokiaľ ide o žalobu pôvodne vedenú pod sp.zn. 3C/264/2012, v ktorej žalobca rovnako tvrdil neskoré
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, súd predovšetkým uvádza, že žalobca v
prípadetejtožalobynepreukázal,žemupostupomOSSvidníkvpríslušnomexekučnomkonanískutočne
vznikla majetková škoda a v akej konkrétnej výške, pričom iba podľa jeho ničím nepreukázaných tvrdení
táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy

a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
a rozhodnutím o nej, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v uvedenom období vynaložil na správu
pohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancovpomocouinformačnéhosystémusumu
70,-€, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€. Žalobca však v tomto konaní nepreukázal
skutočné vykonanie akéhokoľvek z vyššie uvedených úkonov. Z príslušného exekučného spisu
Okresného súdu Svidník (3Er/390/2009 - exekučné konanie žalobcu proti povinnému D. D.) vyplýva
len jedna žiadosť o informáciu, preto tvrdenia žalobcu o akýchkoľvek nákladoch na administratívne

spracovanie textov urgencií a na poštovné sú ničím nepodložené, nepreukázané. Zaujímavé je tiež to,
že žalobcovi mala v každom jednotlivom prípade žalôb týkajúcich sa neskorého udelenia poverenia
(3C/263/2012, 3C/264/2012, 3C/265/2012) aj neskorého zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
(t.j. desať žalôb žalobcu pôvodne vedených pod sp.zn. 7C/336/2012, 7C/337/2012, 7C/338/2012,
7C/339/2012, 7C/340/2012, 7C/341/2012, 7C/342/2012, 7C/343/2012, 7C/344/2012, 7C/345/2012)

vzniknúť majetková škoda v rovnakej výške (nielen celkovej, ale aj čo sa týka jednotlivých ním
proklamovaných „zložiek“ tejto škody) a to bez ohľadu na rôznu dĺžku ním uvádzanej nečinnosti
exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach. V danom konaní teda žalobca iba tvrdil, že
mu majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku nijako relevantne nepreukázal.
K tomu treba poznamenať, že žalobca nijako nepreukázal, že by mu ním uvádzaná škoda mala v

celom rozsahu vzniknúť výlučne v dôsledku postupu exekučného súdu. Žalobca totiž tvrdené prieťahy
v postupe exekučného súdu zjavne mylne vyvodzuje z času uplynutého od dátumu začatia exekučného
konania (t.j. odo dňa keď bol vo veci 3Er/390/2009 spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice u
súdneho exekútora) do dňa rozhodnutia súdu. Tento čas však pre posudzovanie prípadných prieťahov
súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora súdu (viď § 44 ods.2 Exekučného poriadku v každom rozhodnom znení). Tu potom
súd dáva do pozornosti žalobcovi, že súdny exekútor, ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na
vykonanie exekúcie, doručil v danom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdu až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, v ktorej tak bol v zmysle § 44 ods.1 Exekučného

poriadku povinný učiniť (v danom prípade exekučné konania proti povinnému D. D. začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 24.6.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 24.7.2009, teda
mesiac po začatí exekučného konania, preto nečinnosť exekučného súdu nemožno posudzovať, ako
to robil žalobca v žalobe 3C/264/2012, už od momentu začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1

Exekučnéhoporiadku-spísanianávrhupredexekútorom).Súdunebolipredloženéžiadnedokladyotom
kedy presne mala škoda, resp. tá-ktorá jej časť žalobcovi vzniknúť a teda či prípadne nebola spôsobená
práve postupom žalobcom zvoleného súdneho exekútora. Navyše je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že
súd počas obdobia od dôjdenia žiadosti o udelenie poverenia až do jeho udelenia nevykonával vo
veci žiadnu relevantnú činnosť. Z predmetného exekučného spisu totiž vyplýva, že v období žalobcom

tvrdenej nečinnosti exekučný súd nepochybne konal a žiadosťou o udelenie poverenia a zákonnými
podmienkami vedenia exekúcie sa zaoberal, keďže dňa 3.11.2009 vyzval exekútora na vyčíslenie trov
exekučného konania a dňa 22.12.2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere, z čoho
možno vyvodiť záver, že exekučný súd zvažoval či už o čiastočné resp. úplné zastavenie exekučnéhokonania alebo o čiastočné resp. úplné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Zároveň samotné
tvrdenie žalobcu o paušalizácii reálnych vecných nákladov preukazuje, že v tomto konaní v žiadnom
jednotlivom prípade nebola žalovaná skutočná škoda (viď k tomu vyššie citované ustanovenie § 17 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Žalobca taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s rozhodovaním OS Svidník vo vyššie
uvedenej exekučnej veci 3Er/390/2009 vznikla nejaká nemajetková ujma. V príslušnom exekučnom
konaní bolo už od jeho začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickej osobe, vždy
dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty

kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby
od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do udelenia poverenia. Nemožno sa
tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej
osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich
intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti,
aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne

dôkazy (okrem toho žalobca v tejto žalobe tvrdil, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody
či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu
irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal,
že „časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu“ bolo úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné
a tunajší súd, ako bude uvedené ďalej, nie je kompetentný posudzovať žalobcom uvádzanú otázku

zbytočných prieťahov v tomto konaní v smere hodnotenia postupu exekučného súdu ako nesprávneho,
a tiež žalobca nijako nepreukázal, že by vyššie uvedené skutočne spôsobilo v súvislosti s danou
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,

ale aj jeho majiteľov - aj tu ide teda iba o ničím nepreukázané a za takého stavu len prosté
tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom,
že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli
v tomto konaní nijak preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu súdu je nemožné

aby dĺžka doby rozhodovania exekučného súdu v tomto exekučnom konaní mala za následok zánik
už vytvorených podnikateľských plánov žalobcu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu a vyvolala stratu zisku z „realizovaného obchodu“). Žalobca teda nepreukázal nielen skutočný
vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale zároveň ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z
faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia
zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v
iných veciach priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej časti,
druhej hlavy, šiesteho oddielu zákona č. 38/1993 Z.z (ako požadoval žalobca v tejto žalobe namietajúcej

neskoré udelenie poverenia, t.j. v žalobe pôvodnej sp.zn. 3C/263/2012, s poukazom na tam uvedené
nálezy Ústavného súdu SR).
Keď v priebehu konania žalobca podal znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa vyčíslenia majetkovej
škody žalobcovi, z obsahu tohto posudku je zrejmé, že vychádzal znalec len z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v

ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácii. Z tohto dôvodu
znalecký ústav ustálil len výšku škody, no nevychádzal z tej skutočnosti, že žalobcovi skutočne
táto škoda majetková, či už nemajetková vznikla. Súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp. zn. 10C 175/2014. ,,Ku skutkovým záverom ohľadom
zvýšených nákladov žalobkyne na mzdy zamestnancov, na poštovné, na tlač a na správu informačného

systému dospel súd zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorého faktickú správnosť v tomto smere súd
nespochybňuje. Z uvedeného znaleckého posudku však podľa súdu v žiadnom prípade nevyplýva,
že tieto zvýšené náklady sú v príčinnej súvislosti práve s exekučným konaním, v ktorom malo podľa
tvrdenia žalobkyne dôjsť k prieťahom". Celkovo tak možno v tejto časti skonštatovať, že až na tri úkony(sťažnosť na prieťahy) nemožno zo znaleckého posudku nijakým spôsobom zistiť, prečo sú zvýšené
mzdové náklady dôsledkom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, a nie celkom jednoduchým a
logickým dôsledkom skutočnosti, že žalobkyňa sa jednoducho v rokoch 2009 až 2011 rozhodla uplatniť

a vymáhať obrovské množstvo nárokov voči svojím dlžníkom, čo si nevyhnutne vyžiadalo zvýšenú
administráciu a s ňou spojené náklady. Inak povedané, zo znaleckého posudku nemožno nijako zistiť,
či by k týmto zvýšeným nákladom nebolo došlo aj v prípade, že by súdy vydali všetky poverenia na
vykonanie exekúcie presne v zmysle žiadostí žalobkyne a v zákonnej 15 dňovej lehote. Predložený
znalecký posudok preukazuje nanajvýš tak fakty v ňom uvedené (skutočnosť, že u žalobkyne došlo v

rokoch2009až2011kzvýšeniumzdovýchnákladovanákladovnapoštovné,tlačasprávupočítačového
systému), no v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz príčinnej súvislosti týchto zvýšených nákladov s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Na základe toho odvolací súd podľa § 132 v spojení s § 120
ods. 1 O.s.p. (dôkazné bremeno žalobcu) dospel k záveru, že vznik škody v príčinnej súvislosti nebol
dokázaný“. Z uvedených dôvodov súd neprihliadal na tento znalecký posudok, ktorý má v tomto prípade
povahu listinného dôkazu za účelom preukázania tvrdení žalobcu.

Žalobca v danom prípade nijako nepreukázal vznik majetkovej škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy
na jeho strane, nepreukázal ani len to, že zo strany exekučného súdu v príslušnom exekučnom konaní
išloonesprávnyúradnýpostupspočívajúcivžalobcomuvádzanýchzbytočnýchprieťahoch,nepreukázal
taktiež ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a

prípadne žalobcovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal
v tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť žalovanej
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za konanie OS Svidník ako exekučného súdu.
Žalobca namieta prieťahy v exekučných konaniach, pričom vychádzajúc z jeho žalôb má za to, že
súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je

oprávnený preskúmavať konanie, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo, ani exekučný titul čo
do veci samej, a že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v prípade
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku je viazaný 15-dňovou lehotou v zmysle ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku, a to tak podľa stavu pred 1.6.2010 ako aj po tomto dni, keď už po novelizácii
Exekučného poriadku uvedená lehota neplatí pre exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Žalobca

vo svojich žalobách tvrdí a snaží sa sofistikovane odôvodniť to, že vypustenie 15 dňovej lehoty sa netýka
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, keďže ten je exekučným titulom podľa § 41 ods.2 písm.
i) Exekučného poriadku.
Pokiaľ ide o názor, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať konanie, ktoré vydaniu exekučného
titulu predchádzalo, ani exekučný titul čo do veci samej, s týmto v súvislosti s exekučným titulom

- rozhodcovským rozsudkom, ktorý je exekučným titulom vo všetkých posudzovaných exekučných
konaniach, prieťahy v ktorých žalobca v žalobách namieta súhlasiť nemožno. Pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
je povinnosťou súdu zaoberať sa nielen tým, či nejde o prípad podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného
poriadku ale vždy aj tým, či nejde o prípad podľa § 45 ods.2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní v zmysle ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Za tým účelom je spravidla potrebné preskúmať príslušný
rozhodcovský spis, ako aj príslušnú zmluvu, z porušenia ktorej záväzok povinného vznikol, keďže len tak
je možné posúdiť, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/
zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní).Jepritomnesporné,žeplnenieosobitnýchprieskumných
povinností zo strany exekučného súdu pri posudzovaní spôsobilosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku na vykonanie exekúcie je časovo náročnejšie ako v prípade exekučných titulov pri ktorých
takáto osobitná prieskumná povinnosť nie je zákonom predpísaná a je jedným z dôvodov, pre ktorý o

žiadostiach o udelenie poverenia spravidla objektívne a reálne nemožno rozhodnúť do 15 dní od ich
dôjdenia.
Bez ohľadu na sofistikovanú argumentáciu žalobcu nemôže byť pochýb o tom, že aj sám zákonodarca
uznal a priznal neprimeranú krátkosť pôvodnej 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, i keď svoj úmysel dosiahnuť jej

vypustenie z Exekučného poriadku, ktorým bola motivovaná jeho novelizácia uskutočnená zákonom
číslo 144/2010 Z.z. účinného od 1.6.2010 v samotnom texte novely dostatočne jasne a zrozumiteľne
neprejavil. Z autentického výkladu tejto novely, za ktorý možno považovať Uznesenie Ústavnoprávneho
výboru NR SR z 23.2.2010 ktorým bola uvedená zmena § 44 ods.2 Exekučného poriadku navrhnutáje však nepochybné, že cieľom, zmyslom a účelom novely bolo, aby lehota 15 dní neplatila v prípade
exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku, najmä vzhľadom na potrebu, „aby súd mohol objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods.1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ (citované z Uznesenia Ústavnoprávneho výboru NR SR z
23.2.2010 dostupného na webovom sídle Národnej rady SR).
Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v exekučných konaniach, ktoré žalobca
tvrdil vo všetkých ostatných týmto rozsudkom zamietnutých žalobách (pôvodne sp.zn. 3C/264/2012,
3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012) súd poukazuje na to, že tunajší súd nemôže

relevantne posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť o tom, či v príslušných exekučných
konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom-ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o
udelení poverenia, zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zastavení
exekučného konania bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať tunajší súd v konaní
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predseda
exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z obsahu exekučného spisu sp.zn. 4Er/181/2011
(žaloba pôvodne vedená pod sp.zn. 3C/268/2012) síce vyplýva, že žalobca v tomto exekučnom konaní

podal sťažnosť na prieťahy predsedovi exekučného súdu, avšak o výsledku jej vybavenia ale žalobca
nepredložil tunajšiemu súdu žiadne dôkazy a ani z uvedených spisov tento výsledok zistiť nemožno.
Opačný výklad, ako výklad o nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní všeobecným súdom, by pritom
znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní

o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a od
tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný záver smerujúci aj k
porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy,
ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov
v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj
obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v texte
týmto rozsudkom zamietnutých žalôb sp.zn. 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012
žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí tej-ktorej žiadosti o
udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a oboznámených exekučných spisov,
resp. ich fotokópií (napr. podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti

povinnej O. H. [sp.zn. OS Svidník 4Er/181/2011] malo byť rozhodnuté dňa 30.5.2012, hoci v skutočnosti
bolo o tejto žiadosti rozhodnuté dňa 14.5.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému
I. O. [sp.zn. OS Svidník 8Er/45/2009] malo byť rozhodnuté až dňa 29.6.2012, hoci v skutočnosti bolo
o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 25.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia

v exekučnej veci proti povinnej N. C. [sp.zn. OS Svidník 4Er/388/2009] malo byť rozhodnuté až dňa
16.8.2010, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 23.2.2010 a to rozhodnutím o
zastavení exekučného konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej
veci proti povinnej N. Z. [sp.zn. OS Svidník 2Er/389/2009] malo byť rozhodnuté až dňa 23.11.2010, a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 15.10.2010

a to rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie ozamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre
rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie15dňovúaleboinúlehotu,

zaiste by to bol v § 44 ods.2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej
tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie

akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota
stanovená nebola a nie je.
Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu
začatia exekučného konania (t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice
u súdneho exekútora) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie

prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až
odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny
exekútor, ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo väčšine prípadov súdu až po uplynutí zákonnej 15-

dňovej lehoty, v ktorej tak bol v zmysle § 44 ods.1 Exekučného poriadku povinný učiniť (napr. v prípade
exekučného konania proti povinnému I. O. začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora dňa 21.1.2011, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená až dňa 11.2.2011, v prípade exekučného konania proti povinnej N. Z.
toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 24.6.2009, ale žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 24.7.2009; v prípade exekučného konania proti povinnej N. C. toto začalo spísaním návrhu na
vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 25.6.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 24.7.2009, preto nečinnosť
exekučného súdu nemožno posudzovať, ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu

začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku - spísania toho-ktorého návrhu
pred exekútorom).
Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia exekučný súd
vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje vzhľadom na konkrétne okolnosti
týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah posudzovaných exekučných titulov,

súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú z jednotlivých spisov), ako ani
vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované žalobcovi a súdnemu exekútorovi
v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššie pri jednotlivých exekučných
konaniachpopísané.Akžalobcaargumentujeprieťahmispôsobenýminerozhodnutímvzákonnejlehote,
súd nad rámec už uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii zákonnej lehoty pre zamietnutie žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR
samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, viď napr.
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný súd judikoval, že pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,

ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj
v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Súdu je z obsahu exekučných
spisov Okresného súdu Svidník s ktorými sa oboznámil v rámci dokazovania v tejto veci, ako aj z jeho
vlastnej činnosti (§ 121 O.s.p.) a z ďalších u neho vedených vecí žalobcu proti žalovanej známe, že
žalobca inicioval obrovské množstvo exekučných konaní na podklade nespôsobilých exekučných titulov
- rozhodcovských rozsudkov, preto vyvodzovať právo z tvrdených prieťahov v týchto konaniach, ktoré

boli od začiatku nedôvodné a neopodstatnené, lebo na ich iniciovanie žalobca nemal spôsobilý podklad
(exekučný titul) nie je podľa súdu vzhľadom na množstvo týchto konaní a predovšetkým konkrétne
okolnosti prejednávaných vecí namieste. Aj opakovane tvrdené legitímne očakávania žalobcu totiž treba
posudzovať s prihliadnutím na to, že žalobca sa dobrovoľne a sám rozhodol iniciovať tieto exekučnékonania práve na podklade rozhodcovských rozsudkov, kde bolo vzhľadom na platnú právnu úpravu
nevyhnutnépreskúmavaťrozhodcovskédoložky,skúmaťčisavymáhaprávomdovolenéplnenie,pričom
exekučné konania boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné, tak ako v tu prejednávaných veciach.

Základnýprávnyprincípspravodlivostiodsúdupožaduje,abyprávnaochrananebolaposkytovanátomu,
kto sám právo porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na
právnu ochranu majú len práva, nadobudnuté v súlade so znením a účelom zákona. Tu uplatňované
nárokyžalobcujenemožnénehodnotiťajvtýchtointenciách.Nazačiatkutoboltotižprávežalobca,ktorý
inicioval najskôr rozhodcovské, a potom následne tu prejednávané exekučné konania proti povinným,

hocinatonebolisplnenézákonnépodmienky.Žalobcupritomztakéhotopostupunijakoneospravedlňuje
prípadná existencia určitej pohľadávky proti povinným. Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom
zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto
ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol
skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude
zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovi

správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára, tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť
za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho exekučného titulu ani samotné riziko jeho podnikania
nemožno prenášať na exekučný súd, resp. na žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny
hospodár, zaiste by ako oprávnený neinicioval množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní
a ako riadnemu hospodárovi mu už to, že v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené

poverenie na vykonanie exekúcie a následne mu preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o
začatí exekúcie mohlo signalizovať, že na vykonanie exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu v občianskom súdnom konaní (ktorej sa žalobca domáhal vo svojich žalobách vedených
pôvodne na OS Svidník pod sp.zn. 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012 - príslušné
exekučné konania 4Er/181/2011, 8Er/45/2011, 4Er/388/2009, 2Er/389/2009) treba poukázať na to,
že uvedené škody žalobcovi v žiadnom prípade nemohli vzniknúť. Vo vyššie uvedených exekučných
konaniach exekučný súd nevykonal žiaden úradný postup bez splnenia zákonných podmienok,

neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolal stav zakladajúci prekážku veci právoplatne
rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov sa súd vyjadril už vyššie). V prvom rade
treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne z rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie resp. o zastavení exekučného konania v exekučných konaniach 4Er/181/2011,

8Er/45/2011, 4Er/388/2009, 2Er/389/2009 nebolo zrušené ako nezákonné, vo veci 4Er/181/2011,
8Er/45/2011 sa žalobca ani neodvolal, vo veci 4Er/388/2009 bolo zastavenie exekučného konania
potvrdené odvolacím súdom a vo veci 2Er/389/2009 odvolací súd odvolacie konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia odvolania. Exekučný súd postupoval v každom z vyššie uvedených exekučných konaní plne
v súlade so zákonom, ak preskúmaval otázku samotnej vykonateľnosti toho-ktorého exekučného titulu

(rozsudku rozhodcovského súdu). Exekučný súd bol oprávnený a povinný skúmať či boli v dotknutých
exekučných konaniach splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti toho-ktorého exekučného titulu, musel na zistenie nezákonnosti vedenia
exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný skúmať či exekučné tituly, na

základe ktorých súdny exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, boli spôsobilými
exekučnými titulmi v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučnými titulmi v
dotknutých exekučných veciach boli rozsudky rozhodcovského súdu, musel pritom exekučný súd popri
ust. Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej tiež iba „ZoRK). Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011, č. k. IV. ÚS

60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou

viazaný. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo 143/2011 konštatoval, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol sporprejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o

podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku
a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré

upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia
v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním
vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-

ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného
exekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších podmienok pre vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť
vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaní ním vedenom pod sp. zn.
4Er/388/2009 a 2Er/389/2009 dospel k záveru o nepreskúmateľnosti a o nevykonateľnosti exekučného

titulu a v konaniach 4Er/181/2011 a 8Er/45/2011 k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Svoje
závery v každom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
resp. o zastavení exekučného konania v príslušných exekučných konaniach náležite a podrobne
odôvodnil). Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal predložené rozhodcovské rozsudky
a príslušné žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. exekučné konania podľa zák.č. 244/2002
Z.z. zastavil nakoľko dospel k záveru, že príslušné rozhodcovské rozsudky neboli vykonateľnými
exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo možné viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy
exekučného súdu boli plne opodstatnené a zákonné. Uvedené postupy exekučného súdu neboli
posudzovaním vecnej správnosti toho-ktorého rozsudku rozhodcovského súdu a nesmerovali k ich

zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu (v žalobách pôvodne vedených na
OS Svidník pod sp.zn. 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012), že exekučný súd vo
vyššie uvedených exekučných konaniach založil prekážku veci rozhodnutej - pokiaľ totiž rozhodcovský
súd nemal právomoc na rozhodovanie v príslušných veciach, resp. je jeho rozsudok nepreskúmateľný
a nevykonateľný, ním vydané rozsudky, ktoré boli predložené ako exekučné tituly sú nulitnými, t.j.

ničotnými aktmi, ktoré sú z hľadiska právneho neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a ako také nemôžu
zakladať v prípadnom občianskom súdnom konaní prekážku rozhodnutej veci. Z uvedeného vyplýva, že
nároky žalobcu na náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (vzmysle žalôb vedených pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012,
3C/271/2012 sú absolútne nedôvodné, nakoľko žalobcovi uvedené škody nevznikli.
Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

Napriek uvedenej skutočnosti žalobca taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti
s jednotlivými prípadmi rozhodovania OS Svidník v ním vedených exekučných veciach (tam kde boli
žiadosti o udelenie poverenia zamietnuté, resp. exekučné konania boli zastavené, t.j. žaloby pôvodnej
sp.zn. 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012, 3C/271/2012) vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto
konaní nemal preukázané žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných

exekučných konaniach, ani porušenie práva na súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany OS Svidník. V príslušných exekučných konaniach
bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy
dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty
kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s
dĺžkou doby od podania tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia

o jej zamietnutí resp. zastavení. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia
akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov

pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti -
akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku
pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov
riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov
riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu

zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je
on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich
orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov žalobcovi).
Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného súdu v jednotlivých vyššie uvedených
exekučných konaniach v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom spôsobili

zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu iba o ničím nepreukázané, prosté
tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom,
že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli

v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. V súvislosti s tvrdenou frustráciou
treba pripomenúť, že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval ako povinný voči ktorému by sa
viedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám také nedôvodné konanie inicioval.
Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb, nepreukázal

nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani
jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia
tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky

Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní
ústavného súdu podľa tretej časti, druhej hlavy, šiesteho oddielu zákona č. 38/1993 Z.z a čo sa
týka v žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp.zn. 3C/268/2012, 3C/269/2012, 3C/270/2012,
3C/271/2012 uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej-ktorej
istiny s príslušenstvom požadovanej v jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody,

treba opätovne zdôrazniť, že súd nemal nijako preukázané, že by v dotknutých exekučných konaniach
OS Svidník (ktorých sa jednotlivé uvedené žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému či
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov
preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch
by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.

K absolútnej nedôvodnosti akýchkoľvek náhrad žalobcu v súvislosti s jeho žalobou pôvodnej sp.zn.
3C/263/2012 a 3C/265/2015, kde bolo dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností vyvrátené tvrdenie
žalobcu o nesprávnom úradnom postupe, lebo poverenie na vykonanie exekúcie tam bolo udelené
riadne a včas sa už súd vyjadril vyššie a rovnako vyššie sa vyjadril aj k dôvodom absolútnejnedôvodnosti akýchkoľvek náhrad žalobcu v súvislosti s jeho žalobou pôvodnej sp.zn. 3C/264/2012
namietajúcou neskoré udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní OS Svidník
sp.zn. 3Er/390/2009.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.
V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3C/262/2012,
3C/266/2012, 3C/267/2013 7C/336/2012, 7C/337/2012, 7C/338/2012, 7C/339/2012, 7C/340/2012,
7C/341/2012, 7C/342/2012, 7C/343/2012, 7C/344/2012, 7C/345/2012 vylúčil vec na samostatné

konanie, nakoľko pre aktuálnu nemožnosť zabezpečiť pre potreby dokazovania príslušný exekučný spis
iný postup neprichádzal do úvahy.
S poukazom na dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne
a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým žalobám obsiahnutými v jej
vyjadrení doručenom súdu 23.9.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie uvedenými
dôvodmi zamietnutia príslušných žalôb v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených

dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania, zmätočnosti žalôb
a pod.).
Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej

veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.
Podľa§151ods.1,ods.2O.s.p.,opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní dňa 30.12.2014 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.), že v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá je v celom rozsahu neúspešný „žalobca povinný
zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto
rozhodnutiatrovynevyčíslila,pričomzobsahuceléhospisovéhomateriálujejžiadnepreukázateľnétrovy

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa §
151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania vo veciach vylúčených na samostatné konanie bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej
veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 13, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014