Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203803
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203803.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Bratislava, Kubániho 16, proti
povinnej: Q. V., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XXX, o vymoženie 3.008,85 Eur s príslušenstvom, ktoré
exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom

ExekútorskéhoúraduT.B.,K.V.XXX,sp.zn.EX444/14,vštádiukonaniaožiadostisúdnehoexekútorao
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,vkonaníoodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5Er/523/2014-54 zo 4.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5Er/523/2014-54 zo 4.3.2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením, č. k. 5Er/523/2014-54 zo 4.3.2015 zamietol žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 17, § 25 ods. 4 a § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v nadväznosti na ustanovenie
§ 52 Občianskeho zákonníka tým, že exekučný titul nie je po formálnej stránke vykonateľný, nakoľko
bol vydaný v rozpore so zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd povinnému nedoručil

riadne do vlastných rúk žalobu tak, aby sa k nej mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského
rozsudku, ale túto mu doručil až spolu s rozhodcovským rozsudkom, ktorý vydal v akomsi skrátenom
konanípodľasvojhorokovaciehoporiadku.Taktovedenékonaniejenielenvrozporesozásadourovnosti
účastníkov konania, ale odporuje aj kogentným ustanoveniam zákona o rozhodcovskom konaní. Aj
napriek tomu, že rozhodcovský súd vydal rokovací poriadok, v ktorom upravil postup v rozhodcovskom
konaní, bol povinný aplikovať kogentné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní v tom rozsahu, v

akom im rokovací poriadok odporoval. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať v tzv. skrátenom,
rozkaznom konaní a to ani na základe rokovacieho poriadku a ani na základe dohody účastníkov
konania. V rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní posúva rozhodcovský súd svojím rokovacím
poriadkom a následným konaním rozhodcovský rozsudok, ktorý zákon koncipuje ako obdobu súdneho
rozsudku, do pozície obdobnej platobnému rozkazu, a žalobná odpoveď, ktorá má v súlade so zákonom
slúžiť ako vyjadrenie žalovanej ku skutočnostiam uvedeným v žalobe, sa stáva opravným prostriedkom.

Účelomdoručeniažalobyžalovanémujejehomožnosťreagovaťnažalobnýnávrhžalobnouodpoveďou,
a to ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Skutočnosti uvedené v žalobnej odpovedi spolu
s prípadnými listinnými dôkazmi patria k dôkazným prostriedkom, ktoré rozhodcovský súd v duchu
zásady rovnosti účastníkov nestranne a spravodlivo hodnotí. Podľa exekučného súdu rozhodcovský
súd postupoval v rozpore s ustanovením § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko
nedoručil žalovanému žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohol vyjadriť

žalobnou odpoveďou. Tým, že rozhodcovský súd upovedomil žalovaného o prebiehajúcom konaní
až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku, a počas celého konania bral do úvahy lenskutočnosti uvádzané žalobcom, závažne porušil zásadu rovnosti účastníkov konania (§ 17 zákona o
rozhodcovskomkonaní).Podľa§35zákonaorozhodcovskomkonanídoručenýrozhodcovskýrozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky

ako právoplatný rozsudok súdu. Uvedené ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní kogentne
rieši problém okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý nemožno zmeniť
dohodou účastníkov ani ustanovením rokovacieho poriadku. Možnosť opravného prostriedku bola teda
žalovanému poskytnutá až v čase, keď rozhodcovský rozsudok prevzal a ten sa stal právoplatným. S
poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka exekučný súd vzťah medzi účastníkmi konania

vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,80 Eur. Uviedol, že podľa
ustanovenia § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku subsidiárne použijú aj ohľadne otázok, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní neupravuje.
Zákon o rozhodcovskom konaní nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský
súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania, tak ako je uvedený v rokovacom poriadku
rozhodcovského súdu. Pokiaľ rozhodcovský súd v rokovacom poriadku resp. sa strany v rozhodcovskej
zmluve dohodnú na postupe, ktorý je aj iným zákonom, na ktorého použitie zákon o rozhodcovskom

konaní výslovne odkazuje - v tomto prípade Občiansky súdny poriadok, upravený a predvídaný,
potom takýto postup nie je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 18
ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní výslovne hovorí o podaní žalobnej odpovede k žalobe v
lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd
a v ktorej sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Podľa

rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu je žalovaný oprávnený vyjadriť sa k žalobe formou žalobnej
odpovede do 10 dní odo dňa doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede. V prípade, ak sa
žalovaný cestou žalobnej odpovede vyjadrí, rozhodcovský súd rozsudok zruší a v konaní pokračuje.
Takýto postup v súlade s rokovacím poriadkom neberie žalovanému možnosť uplatniť svoje práva v
rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na obdobný postup podľa Občianskeho

súdneho poriadku pri vydaní platobného rozkazu alebo zmenkového platobného rozkazu. Rovnako ako
v prípade podania žalobnej odpovede podľa rozhodcovského poriadku, aj v prípade podania odporu
dochádza k zrušeniu platobného rozkazu a v konaní sa ďalej pokračuje. Názor exekučného súdu o
doručovaní rozhodcovského rozsudku a tzv. fikcie doručenia považoval za rozporný so zákonom o
rozhodcovskom konaní. S poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1 a ods. 4 zákona o rozhodcovskom

konanímalzato,žezákonomstanovenépodmienkypredoručovaniežalobyarozhodcovskéhorozsudku
povinnému boli v tomto prípade dodržané. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline, sp.zn. 1CoE/25/2014 z 25.3.2014. Naviac mal zato, že exekučný súd napadnuté uznesenie
dostatočne neodôvodnil.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci prvostupňový súd už raz rozhodol uznesením č.k. 5Er/523/2014-14 z 3.7.2014,

ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto
rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho súdu č.k. 3CoE/157/2014-47 z 13.11.2014 zrušené a vec
bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie, nakoľko podľa odvolacieho súdu neobstojí záverexekučného súdu, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva obchádza zákon, v dôsledku čoho je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

V napadnutom rozhodnutí exekučný súd, nezaoberajúc sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy, hodnotil
otázku súladnosti rozhodcovského konania so zákonom o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd
konštatuje, že pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo v
súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a

zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo v súlade so zákonom o
rozhodcovskom konaní.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na postup rozhodcovského súdu, ktorý sa vyznačuje
vadou, v dôsledku ktorej ani nemôže z takéhoto konania vzísť akýkoľvek spôsobilý exekučný

titul. Táto vada spočívala v tom, že rozhodcovský súd rozhodol v zrýchlenom konaní v zmysle
rokovacieho poriadku s tým, že žalovaná (povinná) mohla do 10 dní odo dňa doručenia rozsudku podať
žalobnú odpoveď (výzva na podanie žalobnej odpovede bola povinnej doručená až s rozhodcovským
rozsudkom).

V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu malo povahu tzv. skráteného, resp. zrýchleného
konania, upraveného rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. V porovnaní s obvyklým priebehom
civilného konania vykazovalo skrátené konanie výrazné odlišnosti. Skrátené konanie sa realizovalo
bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu. Za splnenia
zákonných podmienok umožňovalo rozhodnúť o žalobe rýchlo a efektívne, bez vypočutia žalovaného.

Takéto konanie však nemohlo byť na ujmu žalovaného, ktorému bol z tohto dôvodu poskytnutý
osobitný prostriedok ochrany, a to podanie žalobnej odpovede. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
prvostupňového súdu, že účelom doručenia žaloby žalovanému je jeho možnosť reagovať na žalobný
návrh žalobnou odpoveďou, a to ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Žalobná odpoveď nie
je opravným prostriedkom proti rozhodcovskému rozsudku, má slúžiť na zabezpečenie práva rovnosti

účastníkov konania a spolu s prípadnými listinnými dôkazmi je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré
podľasvojejúvahyspravodlivoanestrannehodnotírozhodca.Týmtoprocesnýmprostriedkomsanapĺňa
dodržiavanie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá je vlastná aj rozhodcovskému konaniu (§ 17
zákona o rozhodcovskom konaní). Zásada rovnosti strán v konaní sa prejavuje vo vytváraní rovnakých
procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach sa v

konaní rozhoduje. Podľa tejto zásady musia stáť účastníci konania pred súdom v rovnakom postavení
bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana akokoľvek procesne zvýhodňovaná a obom stranám sporu
musia byť dané rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Zásada rovnosti účastníkov predstavuje aj
interpretačné pravidlo, v zmysle ktorého sa všetky normy procesného práva musia vykladať v súlade
s touto zásadou, predovšetkým ak ide o postavenie účastníkov, priebeh konania alebo dokazovanie.

Preto aj ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné vykladať tak, aby bola zachovaná
zásadarovnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonaniaatejtozásadepotompodrobiťiznenierokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu.

Pokiaľ teda okresný súd vychádzal zo záveru, že zrýchlené konanie pred rozhodcovským súdom, v

ktoromdošlokvydaniu exekučnéhotitulu,bolonezákonné,stýmtosakrajskýsúdstotožnil.Nemožnosa
totiž spoliehať na aktivitu spotrebiteľa, ktorý bude uplatňovať svoje práva ex post, po doručení rozsudku,
ak právna úprava ukladá súdu povinnosť umožniť účastníkovi riadny proces pred rozhodcovským
súdom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietky oprávneného považoval za nenáležité. Argumentácia
odvolateľa totiž vo svojej podstate smeruje k záveru o paušálnej aplikácii Občianskeho súdneho
poriadku, resp. niektorých jeho inštitútov (napr. platobný rozkaz) cez rokovací poriadok rozhodcovského
súdu na rozhodcovské konanie s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol „Pokiaľ rozhodcovský súd v rokovacom poriadku

ustanoví, resp. sa strany v rozhodcovskej zmluve dohodnú na postupe, ktorý je aj iným zákonom, na
ktorého použitie zákon o rozhodcovskom konaní výslovne odkazuje - v tomto prípade Občiansky súdny
poriadok, upravený a predvídaný, potom takýto postup nie je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom
konaní.“ Uvedený záver nemá oporu v § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Účelom zákona orozhodcovskom konaní nie je postihnúť všetky postupy a spôsoby činnosti rozhodcovských súdov, a to
najmä z dôvodu zachovania zmluvnej slobody medzi stranami rozhodcovskej zmluvy. Ak však zmluvné
strany neupravia v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne niektoré otázky, súvisiace s rozhodcovským

konaním a neupravuje ich ani tento zákon, použijú sa aj na rozhodcovské konanie primeraným
spôsobom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené však neznamená s odkazom na
znenie Občianskeho súdneho poriadku aplikovať na rozhodcovské konanie postup, ktorý zákon o
rozhodcovskom konaní sám neupravuje, respektíve ktorý odporuje zákonu o rozhodcovskom konaní,
napr. zásade rovnosti účastníkov konania tak, ako v prejednávanej veci. Naviac rokovací poriadok

rozhodcovskéhosúdumôžeupravovaťjednotlivézáležitostiodlišnelenvprípadochdispozitívnejprávnej
úpravy v zákone o rozhodcovskom konaní. Ak je určité ustanovenie kogentné, nemôže sa od neho
rokovací poriadok odchýliť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniakrajskýsúdnerozhodoval,pretožepredmetomodvolaciehokonania
je len podklad pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov až v
takomto rozhodnutí. Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je
potom dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania

skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.