Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/491/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110204309
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5110204309.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľky: F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, E., občan SR, právne zastúpená JUDr. Martin Olos, advokát, so
sídlom N. N. X, L. G., proti odporcovi: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z. XXXX/XX, E., občan
SR, právne zastúpený AK Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom J. Milca 11, Žilina, IČO: 36 854 956,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/37/2010-312 zo dňa 20. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky o vyporiadanie BSM zamietol, rozhodnutie o

trovách konania si vyhradil na čas do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K neplatnosti
dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.08.2008 pre jej neurčitosť a neúplnosť z
hľadiska špecifikácie všetkého majetku a majetkových hodnôt, ktoré sa mali vyporiadať ako celok a tiež,
že v čase uzatvárania dohody jej psychický a duševný stav po protialkoholickom liečení ju diskvalifikoval
robiť platné právne úkony, uviedol, že odvolací súd sa stotožnil sa s názorom okresného súdu o tom, že
za neurčitý možno označiť iba prejav, ktorého neurčitosť sa nedá odstrániť ani výkladom, pričom určitosť
majetku,ktorýpatrildoBSM,vyplývapriamozčl.II.aIII.uzavretejdohody,znepochybneprejavenejvôle

a správania sa zmluvných strán. Z prepúšťacej správy z protialkoholickej liečby vo Veľkom Záluží, kde
bola navrhovateľka hospitalizovaná od 23.06.2008 do 15.08.2008 s diagnózou syndróm závislosti od
alkoholu, anamnéza rekurentná depresívna porucha v remisii, okresný súd považoval za jednoznačne
preukázané, že navrhovateľka netrpela duševnou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jej konanie, teda
nebol zistený a preukázaný žiaden dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť uzavretej dohody v zmysle
§ 38 ods. 2 OZ. Zo skutkových zistení tiež nepochybne vyplynulo, že prejav smerujúci k uzavretiu
dohody zo strany samotnej navrhovateľky bol určený odporcovi výzvou zo dňa 16.04.2008 za účelom

vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a skutočnosť, že dohoda obsahuje ich skutočnú vôľu
prejavenú slobodne a vážne, vyplýva aj z prehlásenia účastníkov právneho úkonu dňa 27.08.2008, čo
potvrdili svojím podpisom. Na základe uvedeného okresný súd považoval dohodu o vyporiadaní BSM
uzavretú medzi účastníkmi 27.08.2008 za platnú. Ďalej okresný súd, riadiac sa názorom odvolacieho
súdu, vyporiadal iba ten majetok, ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM existoval a nebol zahrnutý
do tohto vyporiadania, pričom v zmysle naávrhu navrhovateľky takýmto majetkom mal byť obchodný
podiel vo výške 40% v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s.r.o. Z výpisu z obchodného registra vzal

za nepochybné, že obchodná spoločnosť PRIESTOR s.r.o. „v likvidácii“ bola založená spoločenskou
zmluvou dňa 30.07.2003, dátum zápisu 19.08.2003, spoločnosť zrušená od 26.10.2010 a od 17.11.2010
je v likvidácii. Z vyhlásenia správcu vkladu o splatení vkladu PRIESTOR s.r.o. vyplýva, že odporca splatil
70.000,- Sk, t. j. 100 % svojho peňažného vkladu do základného imania. Samotná navrhovateľka vpriebehu konania uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by na vklad spoločnosti boli použité spoločné
finančné prostriedky. Svedkovia navrhnutí navrhovateľkou, matka odporcu K. G. uviedla, že začiatkom
augusta 2003 darovala svojmu synovi sumu vo výške 70.000,- Sk na účely založenia spoločnosti a

svedokB.G.,bratodporcu,uviedol,žedarovalsvojmubratovizačiatkomseptembra2003sumuvovýške
990.000,- Sk na účely splatenia nového peňažného vkladu, ktorým sa podieľal na navýšení základného
imania spoločnosti. V nadväznosti na uvedené okresný súd považoval tvrdenia navrhovateľky o tom,
že do BSM patrí obchodný podiel vo výške 40 % v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s. r. o., za
nepreukázané, nakoľko nedoložila, že by čo i len z časti boli použité na vklad do spoločnosti spoločné

prostriedky patriace do BSM. Ustálil, že obchodný podiel v spoločnosti PRIESTOR s. r. o. nie je
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto ho ako majetkové právo nevyporiadal. Za
nepreukázané považoval i tvrdenie navrhovateľky, že odporca založil novú spoločnosť Kúpele Sobrance
s.r.o. od 26.01.2008 (obdobie po rozvode a po zániku BSM) a vybral peniaze z účtov. Vychádzajúc z
toho, že zostatky finančných prostriedkov na bankových účtoch nezodpovedajú jej tvrdeniam, uvedenú
skutočnosťpovažovalzanepreukázanústým,ženavrhovateľkaneuniesladôkaznébremeno.Pokiaľišlo

o navrhovateľkou v návrhu označené hnuteľné veci - 3 motorové vozidlá: osobný automobil zn. Škoda
Octavia strieborná metalíza, zn. Škoda fabia bielej farby, zn. Volkswagen Polo ev. č. ZA 662CL (zničený
po navrhovateľkou zavinenej nehode), zo správy OR PZ v Žiline, ODI zo dňa 02.04.2013 nepochybne
vyplynulo, že odporca bol evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla príves nákladný špeciálny
EV: ZA 101IG od 27.07.2007 do 17.10.2012, iné motorové vozidlá sa v evidencii nenachádzajú. Vozidlo

vedené v evidencii bolo nadobudnuté odporcom po rozvode a zániku BSM, pričom navrhovateľka
samotnávpriebehukonaniauviedla,žeňouoznačenévozidlábolinaleasingapočastrvaniamanželstva
boli aj predané. Peňažný ústav Prima banka a.s. na dožiadanie súdu oznámil, že odporca mal zriadený
osobnýúčetdňa21.04.2005auzatvorenýdňa05.06.2012azostatokuvedenéhoúčtukudňu14.02.2007
predstavuje sumu 1.042,90 eur. Z potvrdenia VÚB bolo zistené vedenie účtu pre navrhovateľku a stav

účtu k 28.02.2007 bol v sume 3.082,97 eur a zostatok ku dňu 05.04.2013 - 2.399,02 eur. Slovenská
sporiteľňa uviedla, že účet odporcu je zrušený a zostatok ku 14.02.2007 predstavoval 51,69 eur, osobný
účet zostatok k 14.02.2007 bol debetný - 397 eur, bežný účet podnikateľ - zostatok ku dňu 14.02.2007
bol debetný - 1028,98 eur a za obdobie od 14.02.2007 doposiaľ na meno navrhovateľky nevedú žiaden
účet. Tatra banka v oznámení uviedla, že F. G. nebola a nie je klientom banky a bežný účet bol vedený na

meno O. G., zrušený 02.12.2011 a zostatok ku dňu 14.02.2007 predstavoval sumu 128,87 eur, vkladná
knižka zrušená dňa 26.10.2010, zostatok ku dňu 14.02.2007 predstavoval 33,49 eur. Z uvedeného
považoval za preukázané, že navrhovateľka disponovala po rozvode so zostatkom na účte na jej meno
vo výške 3.082,97 eur, odporca vo výške aktív 1.256,95 eur, pričom pri vyporiadaní vychádzal zo zásady
upravenej ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa majú veci pri vyporiadaní rozdeliť tak, aby suma na

finančné vyrovnanie bola čo najmenšia. Prikázanie zostatkov na účtoch niektorému z účastníkov v
danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko pokiaľ i ku dňu zániku BSM zostatok na účtoch síce
v zmysle vyššie uvedeného zistený bol, ku dňu vyporiadania však tieto finančné prostriedky na účtoch
fyzicky k dispozícii neboli. V nadväznosti na to ustálil, že nebolo preukázané, že by existoval majetok,
ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM a nebol zahrnutý do vyporiadania dohodou zo dňa 27.08.2008

o vyporiadaní BSM uzatvorenou medzi účastníkmi. Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania si
vyhradil na čas do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Zastala názor,
že rozsudok okresného súdu nie je správny, trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, na

základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svojím postupom
okresný súd odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. Bolo
preukázané, že účastníci konania ku dňu zániku BSM mali viaceré bankové účty s rôznymi zostatkami.
Pre vyporiadanie BSM je rozhodné to, aký bol stav finančných prostriedkov na účte v deň právoplatnosti
rozvodu, predchádzajúce a budúce zostatky sú pre účely vyporiadania BSM právne bezvýznamné. Z

vyhlásenia správcu vkladu spoločnosti PRIESTOR s. r. o. bolo preukázané, že bežný vklad odporcu, ako
aj ostatných zakladajúcich spoločníkov bol splatený v hotovosti, do pokladne spoločnosti 01.08.2003,
t. j. v prvý deň mesiaca august. Podľa čestného prehlásenia svedkyne K. G. však peňažný dar mal
byť odporcovi poskytnutý niekedy v období začiatkom mesiaca august 2003, t. j. až po tom, ako bolo
samotným odporcom deklarované reálne splatenie vkladu. Uviedla, že svedkyňa G. nevedela uviesť,

kedy presne mala darovať peniaze odporcovi, nevedela uviesť ani dátum, mesiac, taktiež nevedela, do
akejspoločnostibolidarovanépeniazeinvestované,naakýúčelbolipoužité.Uvedenéplatíiprevýpoveď
svedka B. G., ktorý nevedel označiť ani pôvod peňazí. Považovala za zrejmé, že k žiadnemu darovaniu
finančnej hotovosti reálne nikdy nedošlo. Práve odporcu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno, ževšetky hotovostné peniaze, z ktorých nadobudol obchodný podiel v spoločnosti PRIESTOR s. r. o.,
pochádzalvýlučnezprostriedkovnepatriacichdoBSM,totobremenoneuniesol.Okresnýsúdopomenul,
že odporca bol taktiež živnostníkom, vôbec sa nevenoval príjmom zo živnosti. Uviedla, že vzhľadom na

to, že dohoda o vyporiadaní BSM bola podpísaná pred 31.10.2008, nebolo možné dohodu o vyporiadaní
BSM vyporiadavať po častiach, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti dohody. Až od 01.11.2008
bol zavedený iný hmotnoprávny režim novelou OZ. Je zrejmé, že spísaná dohoda zo dňa 27.08.2008
nevyporiadava všetok majetok, všetky majetkové hodnoty, je zaťažená vadou, majúcou za následok
neplatnosť dohody. Vytýkala okresnému súdu, že v konaní nevykonal viaceré dôkazy, ktoré navrhla, či

už v podanej žalobe alebo v priebehu konania. Vytýkala, že na pojednávaní si súd nesplnil povinnosť v
zmysle § 118 ods. 2 O. s. p., vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je
možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné, v nadväznosti na čo rozhodnutie bolo pre účastníkov
prekvapivé. Taktiež podľa nej nebolo zdôvodnené rozhodnutie v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., preto
navrhovala rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Uviedol, že po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal OZ, bol v súdnej praxi
ustálený názor, že dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM nespôsobujú do budúcnosti neplatnosť takej
dohody, teda právny názor navrhovateľky o tom, že do 31.10.2008 nebolo možné platne uzatvárať
dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM, neobstojí, nevychádza z platného právneho stavu. Neuniesla

dôkazné bremeno o tom, že by dohoda o vyporiadaní BSM mala byť neplatná, a nebolo ani preukázané,
že by táto dohoda bola len čiastočnou dohodou, že by ňou nebolo vyporiadané celé BSM účastníkov.
Ohľadne vyporiadania zostatkov na bankových účtoch uviedol, že masa BSM sa vyporiadava v stave ku
dňu zániku, avšak v hodnote ku dňu vyporiadania. Za dôležité však považoval, že zostatky na účtoch v
bankáchboliobomúčastníkomkonaniaznámeužvčaseuzavretiadohodyovyporiadaníBSM,atedasa

nejedná o žiaden novoobjavený majetok, o ktorom by navrhovateľka pri vyporiadaní dohodou nevedela.
Uviedol, že nebol preukázaný ani rozpor medzi vyhlásením správcu vkladu a výpoveďou jeho matky,
svedkyneK.G.,nakoľkotátovovýpovediuviedla,žepeniazesynovidarovalazačiatkommesiacaaugust
2003, čím potvrdila odporcom uvádzanú skutočnosť, že na vklad do spoločnosti PRIESTOR s. r. o. boli
použité práve finančné prostriedky získané darom od jeho matky. Výhrady k svedeckej výpovedi B. G.

sú založené len na subjektívnom presvedčení navrhovateľky, že jej svedkovia chceli výpoveďou uškodiť.
Vyjadril presvedčenie, že preukázal tvrdenie o pôvode získania finančných prostriedkov, ktoré použil na
založenie spoločnosti PRIESTOR s. r. o. a následné navýšenie jej základného imania. Pokiaľ okresnému
súdu navrhovateľka v odvolaní vytýka, že nedošlo k vykonaniu novo navrhnutých dôkazov, okresný súd
v priebehu celého konania postupoval vo vzťahu k navrhovaným dôkazom dostatočne transparentne, a

pokiaľ niektorý z nich nevykonal, toto riadne odôvodnil. Rozsudok okresného súdu považoval za logické
vyústenieceléhopriebehukonaniaavykonanéhodokazovania,vychádzalenztvrdeníadôkazov,ktorév
konaní boli vykonané a nie je postavený na žiadnej novej prekvapivej skutočnosti. Žiadal preto rozsudok
okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v rámci prípravy upozornil účastníkov na možnú aplikáciu ust. § 149 ods. 4, 5 OZ. Po
uistení sa však, že navrhovateľka doručila žalobu o vyporiadanie BSM na súd do troch rokov od zániku
BSM, zotrval na právnom názore, ktorý vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 2.
februára 2012, v zmysle ktorého okresný súd pri prejednaní veci vychádzal.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní uvádzala neplatnosť dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM,
je potrebné uviesť, že od účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (1. apríla

1983) sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória
pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná.Pokiaľ i odvolací súd v rámci prípravy upozornil na možnú aplikáciu ust. § 149 ods. 4, 5 OZ, jedným z
predpokladov, aby nastali účinky v zmysle poukazovaných ustanovení OZ, je márne uplynutie 3-ročnej
lehoty od zániku BSM. Avšak nakoľko v danom prípade navrhovateľka žalobu o vyporiadanie BSM

doručila do troch rokov od zániku BSM, odvolací súd od aplikácie ním poukazovaných ustanovení OZ
upustil.

K námietkam navrhovateľky v podanom odvolaní o tom, že okresný súd nesprávne právne vec
posúdil, pokiaľ zamietol jej návrh na vyporiadanie BSM, a to najmä k obchodnému podielu vo výške

40 % v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s. r. o., i odvolací súd po preskúmaní veci dospel k
záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by čo i len sčasti boli
použité na splatenie peňažného vkladu do základného imania odporcom spoločné finančné prostriedky,
resp. finančné prostriedky, ktoré by patrili do BSM účastníkov. Navrhovateľka síce spochybňovala
výpovede svedkov, a to matky odporcu a jeho brata, na druhej strane relevantný dôkaz, ktorým
by vyvrátila ich tvrdenia, preukázala, že nimi uvádzané skutočnosti nenastali, resp. ani nemohli

nastať, nepredložila. Za nie bez významu v tejto súvislosti ohľadne hodnovernosti výpovede svedkov
odvolací súd považoval za významné, že svedkovia boli poučení o následkoch krivej výpovede, pričom
navrhovateľka nepreukázala, že by vypovedali krivo, dopustili trestného činu krivej výpovede. Ani
vykonaním dôkazov navrhovaných navrhovateľkou by sa iné skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu
nepreukázali, nakoľko pokiaľ by i nasvedčovali, že účastníci v rámci BSM disponovali určitou finančnou

sumou, ktorá by bola schopná pokryť príp. i výšku peňažného vkladu do základného imania v obchodnej
spoločnosti PRIESTOR s. r. o., samotná táto skutočnosť vzhľadom i na svedecké výpovede by bola
dôkazom iba o existencii i iného majetku účastníkov, avšak nie o jeho použití.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i v konaní o vyporiadanie BSM sú

účastníci povinní súdu označiť majetok, ktorý patril do BSM a v čase zániku BSM existoval. Nie je
povinnosťou súdu vyhľadávať takýto majetok, resp. vykonávať dokazovanie na zistenie a zisťovanie
takéhoto majetku. Bolo preto povinnosťou navrhovateľky, ako správne ustálil okresný súd, označiť
takýto majetok, ktorý by preukazoval dostatočnú existenciu finančných prostriedkov u účastníkov v čase
splatenia peňažného vkladu do obchodnej spoločnosti PRIESTOR s. r. o. a zároveň i použitie týchto

finančných prostriedkov na takýto účel, avšak nebolo povinnosťou okresného súdu zisťovať, či účastníci
mohli eventuálne takýmto majetkom disponovať a hypoteticky polemizovať, na aký účel ho použili a či
práve ho použili na účel tvrdený navrhovateľkou.

Odvolací súd sa plne stotožnil i s postupom okresného súdu pri vyporiadaní zostatkov na účtoch v

bankách. Na jednej strane zastal názor, že okresný súd vôbec ani nebol povinný zisťovať, či účastníci v
čase zániku BSM mali nejaké finančné prostriedky na nejakých účtoch, pokiaľ účastníci sami takéto účty
súdu neoznačili. Na druhej strane bolo v konaní nepochybne preukázané, že navrhovateľka disponovala
ku dňu zániku BSM vyššou finančnou sumou na účtoch v bankách ako odporca, a teda v tejto súvislosti
odvolací súd zastal názor, že by ani nebolo vhodné vzhľadom na to, že odporca odvolanie nepodal,

pristupovať k vyporiadaniu týchto finančných prostriedkov, ktoré okresný súd zistil na účtoch v bankách
ku dňu zániku BSM, v neprospech navrhovateľky.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 224 ods. 4 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.