Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/443/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212605
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/140/2012-100 zo dňa 25. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie 125 € titulom náhrady škody a na zaplatenie 1 210 € titulom nemajetkovej

ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného
poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnému U. C.. Vec bola vedená na
okresnom súde pod sp. zn. Ex/4227/2009. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že okresný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 04. 11. 2010, čo bolo podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobe
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla navrhovateľovi

podľa jeho tvrdenia v žalobe majetková škoda vo výške 125 € a nemajetková ujma vo výške 1 210 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému U. C. pre vymoženie sumy 896,13 € s prísl. zo dňa 17. 07.
2009 bola doručená okresnému súdu dňa 24. 02. 2009, pričom oprávnený sa domáhal vykonania
exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,

a. s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 00424/09 zo dňa 11. 05. 2009; okresný súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 04. 11. 2010. Okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uviedol,že poverenie na vykonanie exekúcie je právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na
základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného

poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu. Okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej zdôraznil, že v ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností skúmal

exekučný súd prípustnosť konkrétnej exekúcie. Okresný súd zdôraznil, že pojem zbytočné prieťahy
je pojem autonómny, ktorý je potrebné vykladať a aplikovať s ohľadom na okolnosti konkrétnej veci.
Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu. Skúmanie vykonateľnosti rozsudku
rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu vzhľadom na posúdenie jeho súladu s
vnútroštátnymi právnymi predpismi a s predpismi EÚ. Vzhľadom na uvedené, dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania poverenia súdnemu

exekútorovi nie je podľa okresného súdu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe uvedeného potom
okresnýsúddospelkzáveru,ženavrhovateľnepreukázal,žebyvpredmetnomexekučnomkonanídošlo
k zbytočným prieťahom, rovnako ako nepreukázal ani vznik škody, preto keďže navrhovateľ nepreukázal
splnenie podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

uvedených v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., okresný súd žalobu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 12. 03. 2015 navrhovateľ odvolal a
v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, súd prvého
stupňa nedostatočnezistilskutkovýstavveci,rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu

vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal

navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa

navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenieodvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo

na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu

zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v
súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 13C/140/2012 zo dňa 25. 02. 2015 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete
konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací

súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že
okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania
a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa,
že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas

požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými
dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže
nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici

nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej
právnej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na
zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov
z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného
pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek

tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa
odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 13NcC/329/2012 zo dňa 15. 10. 2012 rozhodol Krajský súd vBanskej Bystrici tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Rimavská
Sobota pod sp. zn. 13C/140/2012 nevylúčil JUDr. Martinu Koreňovú, zákonnú sudkyňu v tomto konaní.
Okresný súd Rimavská Sobota uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 13C/140/2012

pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Martine Koreňovej, čo znamená, že odvolacia námietka
navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca
je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom,
neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie

je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti

so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny
úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody
neskúmal, berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku
škody. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne

relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie
okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol,
že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto
odvolacie námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne. Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy.
Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom
pri posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na
základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho

obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca
konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.