Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/458/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210438
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312210438.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi W. A., narodený
XX. XX. XXXX, bytom T. N. - O., Do W. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS
SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, právne zastúpeného

JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska
25, v konaní o zaplatenie 158,00 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Brezno č. k. 6C/119/2013-76 zo dňa 27. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 110,29 € na účet jeho právneho zástupcu do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, potvrdzuje.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal voči odporcovi

zaplatenia sumy 158,00 € s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o pripojení, ktorou sa právny
predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby špecifikované v
zmluve a odporca bol povinný za tieto služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a tarife ST. Nárok
navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, nakoľko uplatnenie jeho nároku z predmetnej zmluvnej pokuty
vyplývajúcej zo Zmluvy o pripojení je v rozpore so zákonom a nemožno ho priznať. Poukázal pritom
na rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

16Co/32/2012.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Odporca bol v konaní úspešný, preto jemu, ako aj vedľajšiemu účastníkovi
najehostranepatrípodľaokresnéhosúdunáhradatrovkonania.Keďžeodporcovižiadnepreukázateľné
trovy nevznikli, okresný súd mu ich náhradu nepriznal. Pokiaľ však ide o vedľajšieho účastníka, tomuto

priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci, z toho
3 x 10,79 €, 1 úkon po 21,58 € a 1 úkon po 16,60 €, ako aj z režijného paušálu, všetko v zmysle Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej v texte len „Vyhláška“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie

navrhovateľ, a to v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. V danej veci
namietal nesprávne právne posúdenie veci. Namietal najmä, že trovy právneho zastúpenia vedľajšiehoúčastníka na strane odporkyne sú neúčelné. Mal za to, že vedľajší účastník je v tomto prípade
združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana
spotrebiteľov,vdôsledkučohomázákonompriznanézvýhodnenépostavenievočiostatnýmobčianskym

združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Výkonom
ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo
založené, v dôsledku čoho by malo združenie disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a aj s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Tým,
že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, vlastne priznáva, že odporkyni neposkytol

pomoc pri ochrane jej práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Naviac, podľa navrhovateľa
vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy
nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Vedľajší účastník by mal mať vždy jasno, či účastník,
ktorého chce podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či s jeho účasťou nevyjadril nesúhlas. Súd
by mal, teda, zákonom zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný úkon účastníka.
V závere odvolania poukázal na tú skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov
v konaniach pred súdmi. Z uvedeného teda vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR hradí výdavky
spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany
práv spotrebiteľov. Poukázal aj na novelu ust. § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého je nevyhnutou súčasťou k vstupu vedľajšieho účastníka do konania z vlastného podnetu aj

súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada. Združenie
teda môže zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach len na základe plnomocenstva udeleného
spotrebiteľom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu trovy konania neprizná.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že jeho
odvolacie námietky považuje za nedôvodné. Zdôraznil, že je združením založeným za účelom ochrany
práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Z ust. § 93 ods. 4 O.
s. p. výslovne vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, teda

aj vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník právo na právnu pomoc pred súdmi,
čo je jeho základné ústavné právo. Uvedené deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo
dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH
proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany ako je
stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby

sa jej dovolávali aj právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť
sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Uvedené vyplýva i z Ústavy SR. Trovy právneho zastúpenia
vynaložené vedľajším účastníkom je nutné považovať za účelné, nakoľko práve jeho kvalifikované
podanie, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty, a ktorého závery boli prenesené
aj do odôvodnenia rozsudku okresného súdu boli dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa, a teda

malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho
zástupcu v konaní vykonal, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší
účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa.
Zdôraznil, že vo svojich radoch nemá osoby s právnickým vzdelaním, preto z dôvodu zabezpečenia čím
najvyššej miery ochrany práv spotrebiteľa využíva služby splnomocneného advokáta ako osoby, ktorá

je v prvom rade povolaná chrániť práva subjektov v súdnom konaní. Vedľajší účastník do predmetného
konania vstúpil písomným podaním nezastúpeným advokátom, avšak až po obdržaní návrhu na začatie
konania spolu s prílohami vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta a následne
prostredníctvom neho podal vyjadrenie k návrhu navrhovateľa. Na záver poukázal na to, že odporca ako
spotrebiteľ potom, čo ho okresný súd o jeho vstupe do konania upovedomil, tento jeho vstup nenamietal

a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno vyvodiť, že by s jeho vstupom do konania nesúhlasil,
naviac jeho vstup bol účelný, keď znamenal zamietnutie návrhu navrhovateľa. Pokiaľ ide o novelu
Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 01. 01. 2015, táto nemôže mať vplyv na vstup vedľajšieho
účastníka do konania, ktorý bol uskutočnený ešte v roku 2013 v zmysle zásady, že vedľajší účastník
sa stáva nositeľom svojich procesných práv a povinností už doručením svojho oznámenia súdu, že

vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého
z účastníkov do konania vstupuje, a ani na právne úkony, ktoré vedľajší účastník doposiaľ, teda do
01. 01. 2015 v tomto konaní vykonal. Má za to, že právne predpisy nepôsobia spätne a navyše ani
samotná novela nepojednáva nič o účelnosti trov, ktoré vedľajší účastník v konaní uskutočnil. Navrhol,aby odvolací rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne
správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, teda vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, podľa § 219

ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli odvolaním napadnuté, teda výrok, ktorým bol
návrhnavrhovateľazamietnutý(vporadíprvý),aktorýmbolorozhodnutéonáhradetrovkonaniaodporcu
(v poradí tretí) zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom
rozsahu. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, uvedený výrok rozsudku nebol napadnutý odvolaním,
a preto v tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, a teda právoplatné. Keďže v
danej veci je zrejmé, že odporca bol v celom rozsahu v konaní úspešný, prvostupňový súd postupoval
vecne správne, ak o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p..

Vedľajší účastník na strane odporcu si preto dôvodne uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávali
z trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ namietal, že predmetné trovy právneho zastúpenia nie je
možné považovať za trovy vynaložené účelne. K uvedenej námietke navrhovateľa odvolací súd uvádza
nasledovné:

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
ajto,žeúčastníkkonania,ktorývkonaníuspel,mázásadneprávonato,abysamunahradilivšetkytrovy,
ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto
pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo
na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok

na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou
alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v
zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však

nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý
úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
(vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku obrany poskytnutej odporcovi
prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 11. 2014, ktoré bolo
okresnémusúdudoručenédňa18.11.2014(č.l.70spisu)poukázalnaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- odporcu. Práve z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj skutočnosti, že zmluvná
pokuta uplatňovaná navrhovateľom rovnakého významu bola už rozsudkom Okresného súdu Bardejov,
Krajského súdu Prešov, Okresného súdu Komárno, či Okresného súdu Rimavská Sobota vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu. Pre posúdenie účelnosti
uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, je irelevantné, že neprijateľnosť

zmluvných podmienok skúma súd z úradnej povinnosti.

Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutána základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu
orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v

tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na
právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší
účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho
právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby

možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne,
nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03), ak v dôsledku jeho úkonov, samotného prevzatia a
prípravy veci a následného vyjadrenia k návrhu po oboznámení sa s vecou bol návrh v celom rozsahu
zamietnutý, jeho úkony v tomto konaní boli dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v
súdnom konaní.

Keďže ust. § 94 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má jednak právo
na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym

zástupcom - advokátom a samozrejme má teda právo aj na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137
O. s. p. patrí i právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka podľa § 142 ods. 1 O. s. p., postupoval vecne správne. Vzhľadom na vyššie

uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
s tým, že okresný súd ustálil výšku náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v
súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Zb. s účinnosťou od 01. 01. 2015
neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. je
možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o

vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený
právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Zb., ak konštatuje, že odstraňuje
interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená
novela zák. č. 353/2014 Zb. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.
Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01.

2015 nemožno aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej
právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by
sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré
vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pre jej prijatím.

Vzhľadom na vývoj právnej úpravy občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v
prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd
v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či
spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné
podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.) a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu

prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže

prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí, a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti,
ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade
ak je spotrebiteľ v konaní nečinný).O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal,
nakoľko uvedené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, nepovažoval za trovy konania vynaložené účelne. Z obsahu spisu
je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa bolo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu doručené, dané na

vedomie a na vyjadrenie k odvolaniu vedľajší účastník nebol vyzvaný súdom, nebola mu v tomto smere
uložená žiadna povinnosť zo strany súdu, a preto predmetné vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník
navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
ako vecne správne potvrdiť, nie je v príčinnej súvislosti so samotným predmetom konania a rozhodnutia.
Uvedený úkon nebol nevyhnutný pre úspech vo veci, teda neboli poskytnuté také právne služby, ktorých
vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že uvedené vynaložené

trovy právneho zastúpenia v súvislosti s písomne podaným vyjadrením k odvolaniu neboli odvolacím
súdom považované za účelné, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.