Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412216609
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4412216609.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci žalobcov: 1. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX,

štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska spoločnosť s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32,
IČO: 36813401, 2. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Ul. N. XXX/X, štátny občan SR, proti žalovanej:
D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Jaroslav Paták, advokát so
sídlom Štúrovo, F. Rákócziho 60, o zaplatenie 7000,00 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Kornéliou
Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 7000,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.10.2010
do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania sumou 1974,39 eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne,

to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie voči žalobcovi v 2. rade z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia svojou žalobou zo dňa 03.08.2012 sa domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 7000,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.09.2010 do zaplatenia a k náhrade trov
konania. Následne na základe výzvy súdu v časti úrokov z omeškania opravili žalobu a žiadali úroky z
omeškania vo výške 9% od 01.10.2010 so žalovanej sumy. Žalobkyňa v 1. rade súdu oznámila podaním
zo 17.04.2013 zmenu trvalého bydliska na adresu S. XXX.

Tunajší súd v konaní sp. zn. 10Ro/280/2012 vydal dňa 12.12.2013 platobný rozkaz, ktorým žalobe v
plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote odpor žalovaná, preto súd
vo veci nariadil pojednávanie.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sa dohodli so žalovanou na kúpe rodinného domu
nachádzajúcehosavG.súp.č.XXXazatýmúčelomvyplatiližalovanejzálohunanehnuteľnosťvovýške

6500,00 eur dňa 11.08.2009. Následne vyplatili žalovanej titulom zálohy sumu 500,00 eur a dohodli
sa dňa 22.10.2009 na kúpnej cene nehnuteľností vo výške 38173,00 eur. Žalovaná napriek tomu, že
žalobcovia jej vyplatili zálohu na nehnuteľnosť, kúpnu zmluvu s nimi neuzavrela, následne sa dozvedeli
z LV č. XXX z 21.09.2010, že na nehnuteľnosť bolo opätovne zapísané záložné právo v prospech D+D
FINANCE s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, teda táto skutočnosť vylučovala možnosť žalovanej nakladať
s nehnuteľnosťou. Žalovaná kúpnou zmluvou z 23.02.2011 nehnuteľnosť predala iným osobám, napriek
tomu, že jej bola vyplatená kúpna cena, záväzok voči žalobcom si nesplnila.

Žalobca v 2. rade písomným podaním z 20.10.2014 oznámil, že netrvá na tom, aby v konaní vystupoval
na strane žalobcov, žalobu berie späť, preto súd konanie voči žalobcovi v 2. rade zastavil v zmysle §
96 O.s.p.Žalovaná v odpore namietala, že žaloba nemá náležitosti v zmysle § 42 ods. 3/ O.s.p., nakoľko na
žalobe boli zaškrtané pôvodne uvedené adresy bydliska a ručne dopísané iné, teda sa jedná o neplatný

právny úkon, ďalej, že žaloba nebola podpísaná zo strany žalobcu v 2. rade a nebola datovaná.
Žalovaná namietala aj to, že súd porušil svoje právo, keď vyzval žalobcov na doplnenie návrhu ohľadne
odstránenia nedostatkov a poučil ich aj o zmene petitu žaloby odkedy si majú uplatňovať úroky z
omeškania. Vzniesla námietku premlčania žalobcami uplatňovaného nároku v zmysle § 107 ods. 1/
O.s.p., pretože si ho neuplatnili v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, čo vyplýva aj zo znenia

výzvy Advokátskej kancelárie JUDr. Benickej z 20.09.2010.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 23.03.2015 súdu namietala, že sa nevie riadne vyjadriť v
jazyku slovenskom, ktorý riadne neovláda, preto súd pribral do konania tlmočníka z jazyka maďarského.
Žalovaná opätovne uznala, že zálohu vo výške 6500,00 eur a 500,00 eur od žalobcov prevzala, ale túto
zálohu im nevrátila, pretože v apríli 2010 jej žalobcovia prišli povedať, že si nemôžu kúpiť dom a žiadali

vrátiť dom. Potom sa neozvali a ona ich nekontaktovala, lebo žalobcovia ako záujemcovia sa mali ozvať.
Kvôli žalobcov vyplatila dlžobu a v apríli 2010 im povedala, že ak nevyplatí pôžičku, tak príde exekútor
a zoberie si dom, oklamali ju, ale ak by súd žalobe vyhovel, tak by bola zálohou vrátila. Po predaji domu
jej zostalo 8500,00 eur, ale žalobkyni ani vtedy nechcela vrátiť zálohu, pretože mala bývať v zime a bez
vody kvôli nim a nemala na nich kontakt. Ak súd rozhodne o tom, že má zálohu vrátiť, podá odvolanie

a ak rozhodne aj krajský súd o vrátení zálohy, tak predá dom a nejak to vyrieši.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: I. U., P. Q.,
S. U., ako aj oboznámením sa so žalobou, predžalobnou výzvou z 20.09.2010, výpisom z LV č.
XXX pre kat. úz. G. z roku 2009, z roku 2010, zálohou na nehnuteľnosť z 22.10.2009, čestným

vyhlásením žalovanej z 11.08.2009 o prevzatí sumy 6500,00 eur s overeným podpisom, uznesením na
doplnenie žaloby, doplnením žaloby, zmenou trvalého bydliska, opravou žaloby z 25.09.2013, lustráciou
v REGOB, platobným rozkazom z 12.12.2013, odporom proti platobnému rozkazu z 31.01.2014,
žiadosťou o vykonanie dôkazu z 23.09.2014, späťvzatím žaloby žalobcom v 2. rade, vyjadrením JUDr.
Timoranskej zo 06.11.2014, potvrdením OTP banky, listom právneho zástupcu žalovanej z 02.02.2015,

výpisom z LV č. XXX kat. úz. G., kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo
dňa 16.02.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2011, žiadosťou o vykonanie dôkazu z 20.02.2015,
oznámením právnej zástupkyne žalobkyne z 20.01.2015, vyčíslením trov konania právneho zástupcu
žalovanej zo 07.05.2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania sa dohodli dňa 11.08.2009, že žalobcovia odkúpia od žalovanej rodinný dom
nachádzajúci sa v G. súp. č. XXX na LV č. XXX pre kat. úz. G., a to pac. Č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 450 m2 s domom súp. č. XXX a parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 350 m2. Z
tohto titulu vyplatila žalobkyňa v 1. rade v tento istý deň sumu 6500,00 eur.

Žalobkyňa vyplatila túto zálohu na nehnuteľnosť z dôvodu, že na nehnuteľnosti žalovanej viazlo záložné
právo v prospech D+D FINANCE s.r.o., Nové Mesto nad Váhom. Následne došlo k výmazu záložného
práva v prospech D+D FINANCE s.r.o., a to dohodou o odstúpení od zmluvy o zriadení záložného práva
č. 2009/023 zo dňa 11.08.2009. Keďže žalovaná nevedela zaplatiť nedoplatok za plyn, žalobkyňa jej
dňa 22.10.2009 poskytla ďalšiu sumu 500,00 eur a zároveň sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľností vo

výške 38173,00 eur. Žalobkyňa pracovala v tom čase v Rakúsku na základe živnosti, banka takýto druh
podnikania neakceptovala, preto jej trvalo dlhšiu dobu, kým si vybavila úver na nehnuteľnosť. Nakoniec
sa jej podarilo získať súhlas OTP banky na poskytnutie úveru a mala byť podpísaná záložná zmluva,
keď v banke zistili, že nie je možné založiť nehnuteľnosť, pretože na nej viazne opätovne iné záložné
právo. Toto bolo v septembri 2010, následne vyhľadala žalovanú, aby sa jej spýtala z akého dôvodu bola

opätovne založená nehnuteľnosť, a to nebankovým subjektom, vtedy jej žalovaná povedala, že musela
založiť dom a nechce im vrátiť zálohu, pretože mala výdaje s iným domom.

Žalovaná v priebehu konania nenamietala skutočnosť, že by od žalobkyne peniaze nebola prevzala.
Namietala premlčanie nároku žalobkyne, a to z dôvodu, že tvrdila, že žalobkyňa už v apríli 2010 jej

oznámila, že dom je pre ňu priveľký, že ho nevie kúpiť. Žalovaná bola vo veľmi zlej finančnej situácii,
preto musela predať dom, v ktorom bývala a žalobcovia ju stále ubezpečovali o tom, že budú mať úver,
ťahali to 8 mesiacov a žalovaná už mala druhý úver a musela opätovne založiť rodinný dom, vtedy
povedala žalobcom, že peniaze im vráti, keď predá dom, ale peniaze im nevrátila ani do rozhodnutiasúdu vo veci samej, pretože stále tvrdila, že žalobcovia ju podviedli, že dom nikdy kúpiť nechceli, cítila
sa byť ukrivdená. Z toho dôvodu predala dom v marci 2011 iným záujemcom; napriek tomu, že jej bola
vyplatená kúpna cena 35000,00 eur, z ktorej kúpila druhý dom za 23000,00 eur a 3500,00 eur vyplatila

realitnej kancelárii, nevrátila zálohu žalobcom.

Právny zástupca žalovanej namietal, že žaloba nemá náležitosti v zmysle § 42 ods. 3/ a § 79 ods. 1/
O.s.p., pretože žaloba nebola podpísaná oboma žalobcami a nebola datovaná, navyše boli prepísané
adresy účastníkov na prvej strane žaloby. Súd pred vytýčením pojednávania vo veci samej preskúmal

obsah žaloby a dospel k tomu záveru, že je z nej zrejmé, kto ju robí, akej veci sa týka a čo sleduje a
náležitosti, ktoré boli žalovanou namietané boli odstránené ešte pred vydaním platobného rozkazu vo
veci samej, keď žalobcovia doložili datovanú a podpísanú žalobu, ďalej oznámili zmenu trvalého pobytu
žalobkynev1.radeasúdlustráciouvregistriobyvateľovzistil,žežalovanábývanaadreseG.XXX,preto
na prvej strane žaloby túto zmenu zaznamenal. Z týchto dôvodov súd už na ďalšie námietky žalovanej
ohľadne náležitostí žaloby neprihliadal.

Výsluchom svedka P. Q., druha žalobkyne a pôvodného žalobcu v 2. rade, súd zistil, že si chceli spolu so
žalobkyňou v 1. rade kúpiť rodinný dom, jeden sa im zapáčil v G., bol to dom žalovanej, ale nemali dosť
hotovosti na jeho kúpu, preto si potrebovali zobrať úver a dom bol založený v nebankovej spoločnosti. Z
toho dôvodu poskytli zálohu za dom vo výške 6500,00 eur a ešte asi v decembri toho istého roka ďalšiu

zálohu 500,00 eur na plyn. Hľadali banku, ktorá by poskytla úver žalobkyni v 1. Rade, ale v tom čase
neuznávala ani jedna banka živnosť v zahraničí, preto ešte ani v jarných mesiacoch nemali úver, o čom
informovali žalovanú. Keď im nakoniec v OTP banke úver poskytnú, vtedy riaditeľ banky zistil, že dom
je znova založený nejakou nebankovkou, toto bolo začiatkom septembra 2010 pretože chodili v tomto
období do Štúrova na dovolenku. Následne začali hľadať iný dom, našli ho v Mužli. Keď potom vyhľadali

žalovanú, aby im vrátila zálohu, táto im ju nechcela vrátiť, pretože im povedala, že vyplatila zálohu na
kúpu nejakého domu, ktorý mala kúpiť a o tieto peniaze prišla, preto potom veci riešila žalobkyňa so
svojou právničkou.

Na dokumente z 22.10.2009 ohľadne zálohy 500,00 eur sa nachádza jeho podpis, ale peniaze, ktoré

boli poskytnuté žalovanej, boli peniaze žalobkyne v 1. rade.

Svedok I. U., druh žalovanej, nepopieral, že žalobkyňa v 1. rade poskytla žalovanej zálohu, najprv
6500,00 eur a potom 500,00 eur. Na druhý rok v apríli došla žalobkyňa s priateľom, že si nemôžu dovoliť
dom, pretože je veľký a musia si nájsť iný. Žalovaná však dom musela najprv založiť, pretože mala

veľa pôžičiek, na časť týchto pôžičiek použila peniaze od žalobkyne a zvyšok nevedela zaplatiť preto
musela opätovne založiť dom nebankovej spoločnosti. V zime 2010 sa rozhodli kúpiť dom v G. a vtedy
záujemcovia o ich dom im dali zálohu 10000,00 eur. Keď v apríli 2010 žalobkyňa s druhom odmietli kúpiť
dom, začali ho inzerovať v novinách, čo však nebolo z ich strany preukázané, povedali im, že zálohu
vrátia po predaji domu. Keď predali dom v G. začiatkom roka 2011, zálohu žalobkyni nevrátili, pretože

museli vyplatiť záložnú zmluvu a opraviť nový dom a preto, že ich žalobkyňa ťahala za nos a mysleli
si, že nemusia peniaze vrátiť, pretože žalobkyňa bola kľudná, povedala, že majú dosť peňazí a že im
peniaze nechýbajú.

Súd vypočul svedkyňu S. U., od ktorej žalobkyňa kúpila dom v S.. Táto svedkyňa súdu potvrdila, že už

dlhšiu dobu predávala v S. dom a žalobkyňa aj s druhom prišli k nej koncom augusta alebo začiatkom
septembra,domsaimpáčiladohodlisa,žehokúpia.Následnevseptembriuzavrelikúpnuzmluvuadom
bol vyplatený z úveru. Vyhľadala ju aj žalovaná, že sa súdi so žalobkyňou, aby svedkyňa vypovedala,
že ju žalobkyňa s druhom vyhľadali v máji alebo v júni 2010, ale ona im povedala, že to nemôže na súde
povedať, keď ju vyhľadali až koncom leta.

Podľa § 100 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 107 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V prípade premlčania práva pri bezdôvodnom obohatení je zakotvená kombinovaná premlčacia doba,
t. j. subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorú zákon určuje v trvaní dvoch rokov, je rozhodujúci

deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Táto subjektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného
obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne
určiť výšku náhrady v peniazoch. Nie je teda rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné
skutočnostidozvedieťužskôraniejetedapodstatnáarozhodujúcaokolnosť,kedysaoprávnenýsubjekt

pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel.

V prípade poskytnutia peňažného plnenia kupujúcim a jeho prijatia predávajúcim v súvislosti s
pripravovanou kúpou nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď

došlozostranypredávajúcehokodmietnutiujejpredaja,prípadnekeďodpadolprávnydôvod,nazáklade
ktorého kupujúci plnil predávajúcemu, teda kedy predávajúci odmietol predať nehnuteľnosť kupujúcemu,
prípadne vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. Týmto okamihom nie je deň,
keď predávajúci dostal zálohu na kúpnu cenu, alebo kedy by sa kupujúci pri náležitej starostlivosti musel
dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia.

Žalovaná už vo svojom pri svojom prvom úkone vo veci, a to pri podaní odporu, vzniesla námietku
premlčania uplatneného nároku zo strany žalobcov. Namietala, že v apríli 2010 jej žalobkyňa spolu
s druhom oznámili, že dom nechcú kúpiť, preto bola nútená opätovne založiť nehnuteľnosť, teda
žalobcovia už v apríli 2010 vedeli, že vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná

vydať. Žalobcovia však podali žalobu až 03.08.2012, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. V
priebehu konania však bolo preukázané, že žalovaná žiadnym spôsobom neoznámila žalobcom a
ani im nedala na vedomie skutočnosť, že nehnuteľnosť založila v máji 2010, o tejto skutočnosti sa
žalobcovia preukázateľne dozvedeli až pred podpisom záložnej zmluvy v banke, keď už si chceli kúpiť
dom žalovanej. Neobstoja tvrdenia žalovanej, ani jej druha, že už v apríli 2010 žalobkyňa im oznámila,

že dom kúpiť nechce, pretože tieto tvrdenia žalovanej v konaní preukázané neboli, ba naopak, žalovaná
stále argumentovala tým, že ona je ochotná vrátiť peniaze žalobkyni, ale až po rozhodnutí súdu, teda je
vôbec otázne, že či došlo k premlčaniu alebo nepremlčaniu nároku žalobkyne a či zo strany žalovanej
naozaj nejde o úmysel peniaze žalobkyni vôbec nevrátiť a či nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie
na strane žalovanej. Z vykonaných dôkazov je však zrejmé, že žalobkyňa vyhľadala svedkyňu U. až v

auguste alebo septembri 2010 s tým, že má záujem o kúpu jej domu, je zrejmé aj to, že vyzvala písomne
žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenia prostredníctvom JUDr. Benickej podaním z 20.09.2010,
teda k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej podľa názoru súdu nemohlo dôjsť skôr
ako koncom augusta alebo v septembri 2010, pričom podstatnou skutočnosťou na posúdenie okolnosti,
kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že nemôže kúpiť od žalovanej dom, bolo oznámenie banky o

záložnom práve k nehnuteľnosti čo bolo začiatkom septembra 2010, pretože z potvrdenia OTP banky
vyplýva, že úver na druhú nehnuteľnosť bol bankou poskytnutý 16.09.2010. Súd vyhodnotil plynutie
subjektívnej premlčacej doby od okamihu, keď sa žalobkyňa dozvedela o tom, že nehnuteľnosť je
založená v prospech nebankového subjektu, teda posúdil námietku vznesenú žalovanou za nedôvodnú,
keď mal za to, že žaloba bola podaná 03.08.2012 a ku skutočnosti, od ktorej začala preukázateľne plynúť

subjektívna premlčacia doba, došlo začiatkom septembra 2010, teda nedošlo k uplynutiu dvojročnej
premlčacej doby.

Podľa § 451 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 OZ

konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len
na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa

niekto
obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď
toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 OZ). Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného
obohatenia, a to:

1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a

nasl. OZ), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade
atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 OZ. Právny úkon, resp. zmluva môže
byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 OZ) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 OZ), ale aj z iných
dôvodov (napr. podľa§37 a 38 OZ

3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ).

4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol

majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalobkyňa poskytla žalovanej zálohu na kúpu rodinného domu vo výške 6500,00 eur dňa 11.08.2009

a sumu 500,00 eur dňa 22.10.2009. Aj keď suma 500,00 eur bola poskytnutá pôvodným žalobcom v
2. rade tento v konaní uviedol, že bol len doručovateľom peňazí, ktoré patrili žalobkyni. Žalovaná v
konaní nepopierala, že by predmetnú zálohu v celkovej výške 7000,00 eur neprevzala, namietala len
premlčanie uplatnenej pohľadávky zo strany žalobkyne. S námietkou premlčania sa súd vysporiadal tak,
že ustálil na základe zisteného skutkového stavu veci, t. j. na základe prejavov a úmyslu účastníkov,

kedy došlo k právnemu dôvodu, od ktorého možno počítať premlčaciu dobu a konštatoval, že právo
bolo uplatnené včas. Skutočnosť, že žalovaná prevzala zálohu za predaj domu, ku ktorému nakoniec
nedošlo, v konaní nebola popretá, žalovaná v plnom rozsahu uznala, že peniaze od žalobkyne prevzala,
jednalo sa o zálohu na kúpu rodinného domu, ale z dôvodu, že sa žalovaná cítila byť ukrivdená
zo strany žalobkyne tým, že k odkúpeniu domu nedošlo v priebehu krátkeho času, čo však nebolo

medzi účastníkmi vôbec dohodnuté, žalovaná odmietla a naďalej odmieta vydať predmet bezdôvodného
obohatenia. Súd konštatoval, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia tým,
že prevzala od žalobkyne zálohu za budúci odplatný prevod nehnuteľnosti, ale po nerealizácii tohto
právneho úkonu, plnenie žalobkyne nevrátila. S poukazom na tieto skutočnosti, súd zaviazal žalovanú
na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 7000,00 eur ako bezdôvodného obohatenia ako

plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 9% zo žalovanej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia
podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR 87/1995 Z. z. v zneníjeho noviel, keď žalobkyňa si uplatňovala takýto úrok z omeškania ročne, nakoľko úroková sadzba
Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania činila 1%, žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania o
8 percentuálnych bodov vyšší, preto jej súd takýto úrok priznal odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do

omeškania s plnením.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni
priznal ich náhradu sumou 1974,39 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu
v sume 420,00 eur, ako aj z trov právneho zastúpenia žalobkyne v sume 1554,39 eur, za päť úkonov

právnej pomoci po 237,34 eur (prevzatie, príprava, účasť na pojednávaniach dňa 23.10.2014, dňa
19.01.2015, dňa 23.03.2015, dňa 07.05.2015), štvrtinový úkon vo výške 59,34 eur (účasť na odročenom
pojednávaní dňa 22.09.2014), 3x režijný paušál po 8,04 eur, 3x režijný paušál po 8,39 eur + 20%
DPH. Právna zástupkyňa žalobkyne si uplatnila náhradu trov konania vo výške 2187,99 eur, ale súd
právnej zástupkyni žalobkyne priznal náhradu trov konania len vo výške uvedenej vo výroku rozsudku,
a to z dôvodu, že právna zástupkyňa si uplatňovala plnú náhradu trov aj za pojednávanie konané dňa

22.09.2014, pričom toto pojednávanie bolo odročené bez toho, aby sa vo veci začalo pojednávať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.