Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814217316
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814217316.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit

a.s. so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Ružová dolina 25, IČO 36 668 745, proti odporcovi: T. L.Č., nar. X.X.XXXX, bytom T., K., V.
č. XXX, t.č. T., J. č. XX/X, o zaplatenie 370,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 121,15 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo
sumy 47,16 eur od 04.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 73,99 eur od
04.11.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 25.9.2014 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 370,10 eur s
úrokom z omeškania 9, 5% ročne zo sumy 47,16 eur od 4.10. 2011 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9,5 % ročne zo sumy 73,99 eur od 4.11. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 248,95 eur od 4.9. 2012 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.
Pohľadávku voči odporcovi nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013

od spoločnosti Slovak Telekom a.s., ktorá spoločnosť uzavrela s odporkyňou dňa 14.7.2011 Zmluvu o
pripojení. Touto zmluvou spoločnosť poskytovala odporcovi služby verejnej mobilnej telefónnej siete
vo zvolenom účastníckom programe Podľa seba 5N, dodatkom k zmluve bola poskytnutá zľava na
využívanie tohto programu s dobou viazanosti 24 mesiacov. Odporca neuhradil fakturovanú cenu
služieb v sumách 47,16 eur, 73,99 eur a zmluvnú pokutu 248,95 eur.

Odporcovi súd doručil návrh s prílohami, odporca sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil,
svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pripojení, faktúrou č. XXXXXXXXXX,
faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č.XXXXXXXXXX,oznámenímopostúpenípohľadávky,písomným
vyjadrením navrhovateľa z 13.11.2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 14.7. 2011 uzavrel odporca a spoločnosť Slovak Telekom a.s. zmluvu o pripojení s programom
služieb Podľa Seba 5 N, služby poskytoval prostredníctvom SIM karty a telefónneho čísla
XXXXXXXXX, pričom odporca mal aktivované i iné dojednané služby. Dodatkom k zmluve došlo kaktivácii programu za zvýhodnených podmienok a zároveň bol odporcovi odpredaný mobilný telefón
Sony Ericsson X 8 za cenu 1,- eur. V dodatku bola dohodnutá aj zmluvná pokuta v bode 4, podľa
ktorého v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k

následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke 248,95 eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX fakturoval Slovak Telekom a.s. odporcovi cenu služieb vo zvolenom

účastníckom programe za dobu od 15.8. 2011 do 14.9. 2011 v sume 47,16 eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX fakturoval cenu služieb za dobu od 15.9. 2011 do 14.10. 2011 v sume 73,99
eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.8. 2012 fakturoval Slovak Telekom a.s. Bratislava
odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur za fakturačné obdobie od 15.7.2012 do 14.8.2012,
faktúra bola splatná 3.9. 2012.

Oznámením o postúpení pohľadávky z 2.12. 2013 oznamoval Slovak Telekom a.s. Bratislava odporcovi
postúpenie pohľadávky v sume 370,1 eur na navrhovateľa zmluvou z 20.11. 2013.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 14.7. 2011 zmluvu
o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporcovi službu v rámci programu služieb Podľa Seba 5
N a v rámci zmluvy došlo i k predaju koncového zariadenia mobilného telefónu Sony Ericsson X8 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- eur. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil zákonu č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena
právnej úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať

aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah a na
prípadnú dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadol, pretože ju

považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože táto nebola individuálne
dojednaná a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná, napr. vo
vzťahu k premlčaniu /uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 20/2009 z 25.1.2011/.

Návrh navrhovateľa v časti fakturovaných súm za poskytnuté služby odporcovi podľa uzatvorenej

zmluvy považoval súd za dôvodný a jeho nárok bol spoľahlivo preukázaný. Za fakturované obdobie
od 15.8. 2011 do 14.9. 2011 fakturoval cenu služieb vo zvolenom účastníckom programe 47,16
eur, ďalšou faktúrou fakturoval cenu služieb za dobu od 15.9. 2011 do 14.10.2011 v sume 73,99
eur s DPH. Odporca preukázateľne uvedenú cenu služieb právnemu predchodcovi navrhovateľa
neuhradil, preto je povinný v zmysle zmluvy a v súlade s § 42 odst. 4 písm. b) zákona č. 610/2003

Z.z. o elektronických komunikáciách platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a
podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Odporca
si uvedenú povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal k zaplateniu oboch súm v zmysle návrhu. V
súlade s § 517 odt. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení
je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania počnúc dňom po splatnosti oboch

faktúr tak ako je uvedené vyššie.
Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu.

Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd

preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o
pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej
vyplýva, že faktúrou zo dňa 15.8.2012 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu
248,95 eur z titulu zmluvnej pokuty.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s
príslušenstvom je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania práva navrhovateľa. Odporca porušil
zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb, pričom prvýkrát porušil povinnosť
v dôsledku nezaplatenia služieb za obdobie od 15.8. 2011 do 14.9. 2011 Právo právneho predchodcu

navrhovateľa na zmluvnú pokutu vyplýva momentom samotného porušenia zmluvných povinností,
ktoré odporca preukázateľne prvýkrát porušil v mesiaci august 2011.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde až 25.9. 2014 až po uplynutí trojročnej
premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd zamietol návrh navrhovateľa v časti zmluvnej
pokuty z dôvodu premlčania. Počiatok plynutia premlčacej doby nie je možné viazať na splatnosť

faktúry z titulu zmluvnej pokuty , pretože odporca preukázateľne porušil svoje povinnosti pred týmto
dátumom v predchádzajúcich mesiacoch a právo na zmluvnú pokutu veriteľa nie je viazané na
fakturáciu. Pre úplnosť súd konštatuje, že svojou povahou ide o občianskoprávny vzťah, ktorý je
zároveňspotrebiteľskýmvzťahom,pretosanapočiatokaplynutiepremlčacejdobyvzťahujúustanovenia
Občianskeho zákonníka. Uvedenému zodpovedá i doteraz ustálená súdna prax.

Vzhľadom na premlčanie, na ktoré súd prihliadal prostredníctvom § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v
platnomznení,súdsa podrobne platnosťouzmluvnéhodojednania ozmluvnejpokuteajejprimeranosti
nezaoberal. Pre úplnosť však súd konštatuje, že nárok na zmluvnú pokutu je nedôvodný bez ohľadu
na premlčanie práva na zmluvnú pokutu.

Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností, a to najmä upravených v bode 1 písm.
b/, v bode 2 Dodatku a v bode čl. 3 bod 3.6 alebo v čl. 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienoka následného vypojenia SIM karty dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve
o pripojení zmluvnú pokutu v sume 248,95 €. Navrhovateľ súdu nepreukázal, či došlo a kedy k
vypojeniu SIM karty, pretože uvedené je podľa zmluvného dojednania podmienkou zmluvnej pokuty.

S porušením povinností sa pre účely zmluvnej pokuty spája ďalší následok, a to následná deaktivácia
služby, teda vypojenie SIM karty z prevádzky. V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký
prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta dojednaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase
uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už vykonaná.

Nemožno súhlasiťani snázorom,žezmluvnápokutanezabezpečovaladlhodporcu,alezabezpečovala
benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi , a to i zľavnený mobilný telefón, pričom
nedodržaním lehoty viazanosti sa navrhovateľovinevrátilo očakávané plnenievpodobemaržeztržieb
za poskytnuté služby. Zo žiadneho ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu
splatiť navrhovateľovi zľavnenú cenu koncového zariadenia (uzavretie zmluvy o pripojení za takýchto

podmienok je potrebné vyhodnotiť len ako obchodnú politiku právneho predchodcu navrhovateľa), preto
nemôže dôjsť k porušeniu záväzku (ktorý má byť zabezpečený zmluvnou pokutou) ak takýto záväzok
nevyplýva zo zmluvy.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.

spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,

čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca
navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach.
Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by
odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku
zmluvnej pokuty.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to

s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosťdodávateľa,lepšiuznalosťprávaaľahšiudostupnosťprávnychslužiebakonečnesozreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom

tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj
prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné

dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnejsúdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa

názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na

povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo
neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).
Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy

spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností
a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v

prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu
služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku,
alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere
dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi
podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon

spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože sa
nerozlišuje výška pokuty pri porušení povinností v prvý mesiac viazanosti, alebo na konci obdobia
viazanosti.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo
vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového
zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu

alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej
pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike
právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia
súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie
času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu,

že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s

príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal
tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 odst. 2 O.s.p. V konaní bol prevažne úspešný

odporca, preto mu prináleží náhrada trov konania, tieto však neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu
náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./