Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203803
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203803.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
povinnej: Q. V., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., pre vymoženie pohľadávky vo výške 3
008,85 Eur príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ing.

Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu K. V. XXX, T. B.( ustanoveným náhradníkom
súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej), pod sp.zn. EX 444/2014, v štádiu konania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/523/2014-14 z 3.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/523/2014-14 z 3.7.2014, z r u š u j e a
vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 5Er/523/2014-14 z 3.7.2014, zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d)
a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 52 a nasl. (ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv),

§ 39 Občianskeho zákonníka, judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011)
a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp.zn. PL.ÚS. 16/95 z 24.5.1995 a sp.zn. III. ÚS
314/07 zo 16.12.2008) v podstate tým, že rozhodcovská zmluva č. 8200041409 zo 16.8.2012, ktorá
upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200041409 zo 16.8.2012, nie
je individuálne dojednaná a v dôsledku rozporu so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatná. Dôsledkom uvedeného v podstate je, že predmetná rozhodcovská doložka nemohla

založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal JUDr. Radoslav Seman, PhD.
rozhodca Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave,
sp.zn. 124/09/13 z 5.11.2013 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“).

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že postup exekučného súdu nielen nemá

oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku s tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia skôr
vyplývatendencianepripustiťvýkonexekúcielenpreto,žeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,
ku ktorému záveru ho vedie spôsob, akým súd pristúpil k zisťovaniu skutkového a právneho stavu
ohľadne ním riešenej otázky - platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prvom rade namietal postup súdu, ktorý
viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal
povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Citujúc

znenie ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva
nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvyvýslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od

rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže
dlžníkbezohľadunapostojveriteľadosiahnuťzánikrozhodcovskejzmluvy,beztohoabytomalovplyvna
trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez
vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva

spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto(resp. jej časť) neprijateľnou
podmienkou. V ďalšom citujúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že mu nie je zrejmé,
v čom súd vidí obchádzanie zákona, keď dlžník v zmluve deklaruje, že súhlasí s jej uzatvorením a
súčasne ak je v zmluve uvedené právo dlžníka od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Aj zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov zakotvuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere

právo spotrebiteľa od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia
resp. doručenia zmluvných podmienok. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je zakotvené právo
dlžníka od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia aj bez
uvedenia dôvodu súčasne neznamená, že dlžník nemal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu. Súd opomenul posúdiť ustanovenie čl. 2 rozhodcovskej zmluvy. V ďalšom poukazujúc na

ustanovenie článku 2 rozhodcovskej zmluvy ako aj článku 7 uviedol, že odstúpenie od rozhodcovskej
zmluvy môže dlžník reálne využiť aj po poskytnutí úveru a nemusí byť rozhodcovskou zmluvou viazaný,
z čoho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade,
že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd vychádzal len z ničím nezdôvodniteľných
domnienok, že nejde o individuálnu dohodu. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy

spotrebiteľom už posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 3M Cdo
14/2011 z 22.11.2012 uviedol, že: zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok
ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní
odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu
s bankou.“ Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z

daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa
všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne -
po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie
tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného

spotrebiteľkouzmluvou.NajvyššísúdSRuvedenédojednaniepripustilvrámcivšeobecnýchpodmienok,
kde spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani hlavný zmluvný
vzťah) alebo s nimi súhlasí. V tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou
všeobecných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez
akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Exekučný súd vo svojich úvahách

vychádza z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu vo vnútroštátnej a už vôbec nie v komunitárnej
úprave. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií, či vykonávania úkonov
je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani
európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného, či obmedzeného
v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného

konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. V ďalšom poukázal na rozsah práv a možnosti
uplatnenia práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva
popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa §
53 ods. 1, resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka vyplýva, že rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným

môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho
žaloby.Predmetnározhodcovskázmluvažiadnuneprijateľnúpodmienkuneobsahujeaanisamatakouto
podmienkou nie je. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši
situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie
zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Poukazujúc na uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 z 21.11.2013, taktiež uznesenie sp.zn. 1CoE/328/2013
z 10.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014 z 31.1.2014 a dôvodovú správu
k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v závere odvolania uviedol, že dôvody
uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r)Občianskeho zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Ustanovenie
čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením bodu 1 písm. q) prílohy danej smernice
považuje za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba takú podmienku, ktorá od

spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského,
resp. arbitrážneho konania, ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi. V tomto smere
je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje
na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž
neregulovanú právnymi predpismi) a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby povinnému bola uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 82,36 Eur vrátane DPH.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Zákonný sudca vo svojom stanovisku z 27.8.2014 odôvodňujúcom, prečo nemieni vyhovieť odvolaniu
oprávneného podanému proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka uviedla: „Je preukázané, že
exekučné konanie je vedené o vymoženie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o revolvingovom
úvere. Uzavretá zmluva je spotrebiteľským právnym vzťahom. Rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nie je individuálne dojednaná. Uvedený právny názor

korešponduje rozhodovacej činnosti súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.05.2014,
sp. zn. 2CoE/57/2014). Z obsahu listiny vyplýva, že jej podstatná časť predstavuje vopred pripravenú
listinu adresovanú neurčitému počtu spotrebiteľov. Zmluva sa dopĺňa len o identifikačné údaje o
dlžníkovi a o číslo rozhodcovskej zmluvy. Ostatná časť textu je vopred pripravená listina, ktorá sa
používa vo viacerých prípadoch. Dôkazné bremeno, že zmluvné ustanovenia medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa považujú za individuálne dojednané, zaťažuje dodávateľa (oprávneného) v zmysle
ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci oprávnený ako silnejšia zmluvná strana
nepreukázal, že zmluvné ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sa považujú za individuálne
dohodnuté. Znenie rozhodcovskej zmluvy o riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom
úvere síce nie je v rozpore s doslovným znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,

avšak zákon v citovanom ustanovení obchádza, keďže svojimi dôsledkami chce privodiť stav, aby
relevantné ustanovenie nebolo rešpektované. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnej
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Z rozhodovacej
činnosti súdu je známe, že na strane žalobcu v sporoch z takýchto úverových zmlúv vystupuje spravidla
dodávateľ (oprávnený) a preto v zmysle takto dojednanej rozhodcovskej doložky prislúcha právo voľby

medzi všeobecným a rozhodcovským súdom dodávateľovi a možnosť voľby dlžníka (povinnej) je tak
len iluzórna (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2014, sp. zn. 6CoE/141/2014). Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Keďže nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (z dôvodu absolútnej

neplatnosti právneho úkonu), spor. nemohol prejednať rozhodcovský súd a preto ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že nakoľko rozhodcovská zmluva nie je
uzatvorená platne, nemožno od nej ani platne odstúpiť.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 44 ods.
2 EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave, sp.zn.
RK-124-09/13-EK z 5.11.2013 vydaný rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. Podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200041409 zo 16.8.2012,
uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8200041409 zo 16.8.2012, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je
podnikateľským subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen

formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V citovanom ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň
však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na
neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti

zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých

spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné
podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy č. 8200041409 zo 16.8.2012.

Podľa bodu 4. a 5. označenej rozhodcovskej zmluvy sa Veriteľ a Dlžník dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych

rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,

so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

V zmysle bodu 3. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej
zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (Ďalej
len Zmluva RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v

rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.V bode 2. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom

vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Napokonvzmyslebodu7.tejtorozhodcovskejzmluvydlžníkjeoprávnenýodtejtozmluvyodstúpiťajbez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je
dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak

je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na
predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá
predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi
účastníkmi na osobitnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola vopred pripravená oprávneným ako

veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto
odmietnuť, ako to vyplýva z bodu 2. tejto zmluvy.

Zároveň v zmysle bodu 7. označenej rozhodcovskej zmluvy povinný ako spotrebiteľ mal možnosť od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14. kalendárnych dní od jej uzavretia.

Text zmluvy nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. V prípade, uzavretia rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory z
daného právneho vzťahu sa budú prejednávať cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 7. zmluvy založené právo,

aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odstúpil (teda ju odmietol) od
rozhodcovskej zmluvy.

Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v
stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie

resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka, zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskej
zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľovi aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní. Ale aj spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za

neprijateľnú.

V rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obom stranám bolo dané na výber, či spory

budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu. Z týchto dôvodov
preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí záver, že rozhodcovská zmluva obchádza zákon, v
dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie a na opätovné rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou
okresného súdu vziať do úvahy argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom by
sa mal v prvom rade náležitým spôsobom tiež vysporiadať aj s tým, ako by podľa jeho predstáv
mala byť uzatvorená a formulovaná rozhodcovská zmluva (dojednaná rozhodcovská doložka), ktorá

by bola zo strany (exekučného) súdu akceptovateľná (t.j. nebola by vyhodnotená ako neprijateľná
podmienka)vspotrebiteľskýchveciach.Zákonč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanítotižminimálne
v troch ustanoveniach, konkrétne v § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 40 ods. 1 písm. j), počíta s
tým, že v rozhodcovskom konaní sa rozhoduje aj v spotrebiteľských veciach. Zo skutočnosti, žezákonodarca umožnil, aby rozhodcovské súdy rozhodovali aj v spotrebiteľskej agende, je nevyhnutné
vyvodiť aj záver, že existuje - musí existovať taká rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), ktorá
napĺňa všetky predpoklady prijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací

súd poznamenáva, že konajúci exekučný súd obdobne ako iné exekučné súdy rozhodujúce v
obdobných veciach pri posudzovaní konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) vychádzajú z toho ako
rozhodcovská doložka nemá vyzerať, pričom vôbec presne nekonkretizujú spôsob a obsah (formuláciu)
takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by z hľadiska svojej prijateľnosti v spotrebiteľských právnych
veciach obstála. Z obdobných rozhodnutí exekučných súdov možno jednoznačne vyvodiť „negatívnu“

definíciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá nie je v spotrebiteľských veciach akceptovateľná, nie
však „definíciu“ takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by akceptovateľná bola.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3
O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.