Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114229361
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114229361.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom kancelárie Pribinova 25,
810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: G.. Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX,
XXX XX N., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: Združenie na
ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o zaplatenie 1.305,29
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 134,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,5 % ročne zo sumy 134,29 eur od 17.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd právo na náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 8.9.2014 domáhal rozhodnutia súdu,

ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1305,29 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne
a úrok z omeškania vo výške 4,775 % ročne zo sumy 45,01 eur od 20.12.2010 do 17.1.2011, zo sumy
45,01 eur od 20.1.2011 do 15.3.2011, zo sumy 45,01 eur od 20.1.2011 do 17.4.2011, zo sumy 45,01
eur od 20.3.2011 do 16.5.2011, zo sumy 45,01 eur od 20.5.2011 do 15.6.2011, zo sumy 45,01 eur od
20.6.2011 do 17.7.2011, zo sumy 45,01 eur od 20.7.2011 do 15.5.2013, zo sumy 45,01 eur od 20.8.2011
do 16.5.2013, zo sumy 45,01 eur od 20.9.2011 do 16.5.2013, zo sumy 45,01 eur od 20.10.2011 do
16.5.2013 a zo sumy 1395,31 eur od 25.10.2011 do 16.5.2013 a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy

1305,29 eur od 17.5.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Návrh skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 20.10.2010 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500001166, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 840 eur. Poskytnutý
úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 45,01 eur v
termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru
už pri splátke č. 2, a napokon uhradil len sumu 585,13 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní
s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa

podľa §565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Toto oznámenie bolo odporcovi
doručené 8.10.2011. V súlade s § 53 ods. 8 OZ došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa
24.10.2011. Celková suma dlhu odporcu voči navrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok,
t.j. 1305,29 eur. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich povinností, navrhovateľovivznikol nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne. Navrhovateľ
si uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 4,775 % p.a. zo sumy nesplatenej časti
istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou

súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných
zmluvných pokút. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvné pokuty dosiahnu sumu poskytnutého úveru 840
eur, navrhovateľ odo dňa nasledujúceho uplatňoval len 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1305,29
eur do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

V priebehu konania podaním zo dňa 21.12.2014 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník a to
za účelom podpory odporcu v spore.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Vedľajší účastník na strane odporcu na pojednávaní uviedol, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru

neobsahuje najdôležitejšie podstatné náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovuje.
Predovšetkým je to údaj o RPMN, v predmetnej zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo
o sebe nezodpovedá zákonnej úprave, pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve je uvedené RPMN
vo výške 70,02 % a 70,14 %, pričom v skutočnosti predstavuje RPMN až 92,93 %, čo sme aj predložili
súdu v prílohách. Predovšetkým poukazujeme na to, že navrhovateľ v danom prípade nezahrnul do

celkových nákladov spotrebiteľa, teda, do výpočtu RPMN poplatok za možnosť odkladu splátok, ktorý
je uvedený v bode 8.1. predmetnej zmluvy, a to vo výške 120,58 eur. Navrhovateľ poskytol nižšiu sumu
ako uvádza, nakoľko došlo hneď k zápočtu tohto poplatku bez toho, že by odporca ako spotrebiteľ túto
službu vnucovanú vôbec využil, čiže už navrhovateľ s týmto kalkuluje a započítava uvedený poplatok
do poskytnutého úveru, a tým pádom istina, resp. tá suma pôžičky je o toto znížená. Odporcovi z tohto

dôvodu, keďže neboli splnené zákonom stanovené náležitosti, má sa zato, že predmetný spotrebiteľský
úver je bezúročný, bez poplatkov, a preto odporca ako spotrebiteľ je povinný vrátiť navrhovateľovi
len nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, v danom prípade z výpisu karty klienta na strane
9 v súdnom spise jednoznačne vyplýva, že vyplatená čiastka, ktorá bola spotrebiteľovi bola 719,42,
pričom odporca splatil 585,13 eur, z toho vyplýva, že navrhovateľovi vznikol nárok len na zaplatenie

sumy 134,29 eur. Preto vedľajší účastník na strane odporcu navrhuje, aby súd prevyšujúcu časť sumy
134,29 eur zamietol a súčasne vedľajší účastník na strane odporcu navrhuje, aby súd priznal povinnosť
navrhovateľovi uhradiť aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500001166 uzavretej medzi účastníkmi konania súd zistil, že na

základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v zmysle bodu 5 bola poskytnutá čiastka úveru
840 eur, splácanie v 42 splátkach so splatnosťou k 19. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky (vrátane
úrokov) 45,01 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatenie (t.j úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru) 1890,42 eur, RPMN 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver
47,39 %. Táto zmluva bola podpísaná odporcom ako dlžníkom dňa 19.10.2010 a navrhovateľom ako

veriteľom dňa 20.10.2010. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
súdu predložené na osobitnom liste, podľa ktorých (čl. 14.1) v prípade omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky
úveru o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13.1 písm. a/ splatnými všetky záväzky dlžníka, je dlžník

povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725
% p.a).
Listom zo dňa 20.10.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi schválenie úveru s uvedením údajov o
schválenom úvere v zmysle čl. 2.2. zmluvných dojednaní.
Podľa karty klienta - odporcu číslo zmluvy 8500001166 odporcovi bola vyplatená čiastka 719,42 eur a

splatené bolo 585,13 eur.
Listom zo dňa 10.2.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 9, 10 a
11. Suma omeškaných splátok je spolu 135,03 eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je
75 dní. V prípade, ak sa dostane do omeškania a s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac
ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo

zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Pokusom o zmier pred začatím súdneho konania
zo dňa 31.8.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy 1305,29 eur.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažnýchprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie

uvedenej zmluvy zo dňa 20.10.2010. Aj s poukazom na to, že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť
v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany odporcu nešlo o obdržanie peňažných
prostriedkov na výkon jeho povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov navrhovateľom odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah
v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
(§ 9 ods. 2, písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z). Nie je možné tento údaj odvodzovať od termínov
jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, nakoľko takýto postup

podľa názoru súdu nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme
spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy
dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. V ďalšom súd poukazujena to, že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť.
Zmluva obsahuje len počet splátok, z ktorého údaja však nie je zrejmá skladba splátky, t.j. aká suma je

započítavaná na istinu, aká na úroky, príp. iné poplatky. Pokiaľ navrhovateľ listom zo dňa 20.10.2010
oznámil odporcovi údaje o schválenom úvere (okrem iného aj termín konečnej splatnosti), odporca sa
ako dlžník dozvedel niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo podpísal
listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom
zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky

povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré
z parametrov úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám navrhovateľ jednostranne bez
spoluúčasti odporcu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, ktorých nedostatok zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení
§ 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd mal z karty klienta preukázané, že odporca splatil na úvere sumu 585,13 eur a pri výške vyplateného
úveru 719,42 eur, ktorý je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je povinný zaplatiť navrhovateľovi
zvyšnú časť istiny poskytnutého úveru, t.j. sumu 134,29 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobnému
návrhu v časti uplatňovanej istiny 134,29 eur vyhovel a vo zvyšku žalobný návrh v časti istiny zamietol.

Pokiaľ sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty, navrhovateľ tento svoj nárok odvodzoval od čl. 14.1
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvná pokuta s poukazom na ust. § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť dohodnutá v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej
formy je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o
zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva.

Navrhovateľ predložil súdu zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré neboli účastníkmi
podpísané, preto potom tento nárok nebolo možné priznať, keďže ide o nárok z neplatného dojednania
o zmluvnej pokute. Je nutné podotknúť, že absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie
je konvalidovaná tým, že odporca podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas so zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere.

Súčasne súd priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške z
priznanej dlžnej sumy (134,29 eur) a to od 17.5.2013 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd navrhovateľovi priznal sumu 134,29 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma
predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 1171 eur predstavuje v danej veci táto

suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje
úspech navrhovateľa 10 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a
sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 90 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý
úspech odporcu teda predstavuje 80 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu
navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný odporca. Podľa § 151 ods.

1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov neuplatnil, pričom zo spisu mu žiadne trovy

nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd náhradu
trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že nezistil vznik účelnosti trov právneho
zastúpenia. Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov konania uplatnil, pričom podľa
názorusúdutrovyprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkanebolipotrebnénaúčelnébráneniepráva.
Jedným z cieľov činnosti vedľajšieho účastníka je zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom

konaní ním samým. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých vystupuje
navrhovateľ a to bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa, navyše so zastúpením advokátom,
iba zbytočne navýšil trovy konania, a navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právnehozastúpenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013
vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a
právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení

len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Preto súd rozhodol o ich náhrade tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).