Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Prvostupňové nenapadnuté… Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225046
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112225046.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
Antovsyká, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: P. H., X.. X.X.XXXX, L. V. XXX,
XXX XX V., o zaplatenie 118.09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie 94,36 Eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 15.8.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 118,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 94,36 Eur od

12.5.2011 do zaplatenia a náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný
uzatvorili dňa 17.12.2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol
žalovanej službu povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu
vykonával bezhotovostné a hotovostné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel
poskytol žalobca žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky
poskytnutéhodennéholimitu.Žalobcapoposúdenípredloženýchdokladovvyhodnotil,žežalovanýsplnil
podmienky na poskytnutie debetného limitu, pričom žalovaný počas trvania platnosti zmluvy prečerpal

sumu vo výške 94,36 Eur. V súlade so zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o
poskytovaní služby povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov
do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby
povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu
z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy. V zmysle zmluvy za
poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov
a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Vzhľadom na to, že

žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku
zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov, žalovaný dňa 11.5.2011 odstúpil
od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy 118.09 Eur, ktorá pozostáva z istiny 94,36 Eur a sankčného úroku z omeškania vo výške
23,73 Eur. K žalobe pripojil písomnú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 17.12.2007 vrátane Dodatku k Zmluve o účte z toho istého dňa, výzvu žalobcu adresovanú
žalovanej datovanú dňom 3.5.2011 na úhradu debetného zostatku vo výške 93,84 Eur, oznámenie

žalobcu adresované žalovanej datované 1.5.2010 o nepovolenom debetnom zostatku vo výške 20,40
Eur s výzvou na doplnenie zostatku o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšenú o sankčný
poplatok, výpisy z účtu za obdobie od 30.4.2011 do 11.5.2011 a 1.4.2011 do 29.4.2011 adresované
žalovanej, a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. s účinnosťou od 1.7.2012.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol predchádzajúcim zákonným sudcom tak, že žalobu zamietol. Po vykonanom
dokazovaní vychádzal z toho, že v bode 4. zmluvy je dojednanie o zriadení služby povolené prečerpanie
na osobnom účte s možnosťami si túto službu objednať alebo nie, a v zmluve je vyznačená možnosť, že
si ju žalovaná neobjednala. Uviedol, že žaloba je založená na tvrdení, že žalobca poskytol žalovanému
službu povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom žalovaný prečerpal sumu 94,36 Eur, a ďalej

sa žalobca dožaduje zaplatenia sumy 23,73 Eur ako sankčného úroku z omeškania. Konštatoval, že
z uzavretej zmluvy vyplýva, že strany si nedojednali službu povolené prečerpanie na osobnom účte.
Dojednanie o konkludentnom prijatí návrhu na poskytnutie služby povoleného prečerpania považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že povoliť prečerpanie účtu, teda možnosť platenia z
účtu nad rámec vlastných finančných prostriedkov, je plne v dispozícii banky. Pri vyjadrení nesúhlasu s
poskytnutím služby povolené prečerpanie môže majiteľ účtu odôvodnene očakávať, že z účtu nebude

možné vykonávať platby nad rámec vlastných finančných prostriedkov. Majiteľ účtu nemusí mať prehľad
o tom, aké platby už uskutočnil a či je na jeho účte dostatočné množstvo finančných prostriedkov na
úhradu jeho transakcií. Môže však očakávať, že prejavením nesúhlasu s poskytnutím služby povolené
prečerpanie nemôže nastať situácia, že svoje vlastné finančné prostriedky uložené na účte prečerpá.
Pokiaľ žalobca umožnil, aby k vzniku povoleného prečerpania došlo aj pri prejavenom nesúhlase s

touto službou, súd má za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože v neprospech
druhého účastníka vzniká jeho dlh voči banke navýšený o úroky a poplatky. Žalobca by mohol mať
právo iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia bez právneho dôvodu. Žiadosť o plnenie
podľa uvedeného ustanovenia zmluvy, resp. žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto veci
považoval aj za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. K prečerpaniu účtu (a vzniku bezdôvodného

obohatenia) došlo na základe postupu v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s vyjadrením klienta
(žalovaného) došlo k poskytnutiu možnosti prečerpať účet a k jeho prečerpaniu. Tento stav mohol
vzniknúť len tým, že žalobca technicky nezabezpečil účet proti možnosti jeho prečerpania. Mal za to, že
pohľadávka žalobcu by bez jeho aktívnej účasti vôbec nevznikla. Súd preto nepriznal žalobcovi právo
vyplývajúce z povoleného prečerpania a taktiež ani právo na sankčný úrok z omeškania, ktorý je jednak

spojený s prečerpaním a taktiež z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval presne o aký sankčný úrok z
omeškania sa jedná, o omeškanie s akou platbou a za aké dlhé obdobie.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove tak, že
rozsudok v časti čo do zamietnutia žaloby o zaplatenie 23,73 Eur potvrdil, a v prevyšujúcej časti

zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval,
že záver prvostupňového súdu, že žalobca a žalovaný si nedojednali službu povolené prečerpanie
jednoznačne vyplýva zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej
medzi účastníkmi. V súvislosti s tým považoval za správny aj záver, že pokiaľ žalobca umožnil, aby k
vzniku povoleného prečerpania došlo aj pri prejavenom nesúhlase s touto službou, ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, pretože v neprospech druhého účastníka vzniká voči banke dlh navýšený a úroky
a poplatky, a žabca by mohol mať právo iba na vydanie bezdôvodného obohatenia ako plnenia bez
právneho dôvodu. Uviedol, že záver o nemožnosti priznať žalobcovi sankčný úrok vo výške 23,73 Eur
je správny. Vo vzťahu k zrušenej časti rozsudku, t.j. čo do zaplatenia sumy 94,36 Eur titulom debetného
zostatku však odvolací súd uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi

došlo k uzavretiu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, a že na účte
žalovanej vznikol debetný zostatok vo výške 94,36 Eur. Súd prvého stupňa sa mal zaoberať prípadným
vznikom bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, mal skúmať a riešiť otázku nároku žalobcu
v súvislosti so všetkými okolnosťami veci, preto rozsudok v časti prevyšujúcej sumu 23,73 Eur zrušil
s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť konkrétnu sumu, o ktorú sa žalovaná obohatila a

iba túto žalobcovi priznať, samozrejme bez akýchkoľvek poplatkov a rôznych iných navýšeniach. Pre
neexistenciu zmluvy o debetnom prečerpaní žalobca nemôže mať nárok aj na prípadné iné sumy.

Po zmene zákonného sudcu súd v ďalšom konaní písomne vyzval žalobcu, aby doplnil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok na istinu vo výške 944,36 Eur čo do základu a výšky, t.j.

z čoho presne pozostáva tzv. prečerpaná suma vo výške 94,36 Eur, a aby zároveň predložil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žalobca na základe tejto výzvy uviedol, že žalovaná suma vo výške 94,36
Eur predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte s tým, že v prílohe prikladá
platobnú históriu vo forme výpisov z účtu odporcu 1-6 za obdobie od otvorenia účtu do jeho uzatvoreniadňa 11.5.2011. Uviedol, že súčet debetných operácií na účte a súčet kreditných operácií sú uvedené v
každom jednotlivom výpise. Banka zúčtovala žalovanej v súlade s aktuálnym sadzobníkom poplatkov
poplatky za vedenie účtu - mesačný poplatok za balík služieb Výhoda 50+, vygenerovanie a zaslanie

upomienky - nepovolený debet, a zaslanie výzvy - nepovolený debet. Na základe ustanovení zmluvy
a sadzobníka je klientovi poskytovaný určitý balík služieb v rámci mesačného poplatku za vedenie
účtu, avšak uvedené poplatky nie sú súčasťou žiadneho mesačného balíka. Zaúčtované poplatky sú
zaznačené v príslušnom priloženom Sadzobníku poplatkov. V prílohe tohto podania žalobca predložil
výpisy z účtu a sadzobník poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. platný od 1.7.2011 (vrátane).

Následne súd opätovne vyzval žalobcu, aby doplnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
uplatnený nárok na sumu 94,36 Eur čo do základu a výšky s tým, že pre určitosť a vymedzenie
predmetu konania nepostačuje iba nešpecifikovaný údaj o tom, že ide o rozdiel medzi tzv. „kreditnými a
debetnými operáciami“, ktoré sú navyše len všeobecnými vnútornými účtovnými pojmami navrhovateľa
bez legálnej definície, t.j. nech presne špecifikuje z čoho pozostáva žalovaná suma - z akých

konkrétnych jednotlivých súm, z čoho konkrétne odvodzuje ich výšku (napr. konkrétne dojednania) a
kedy dlh resp. jeho jednotlivé časti vznikli (§5b zák. č. 250/2007 Z.z.) Zároveň ho súd vyzval, aby
ku všetkým skutočnostiam (tvrdeniam) súčasne predložil resp. označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, vrátane prípadných konkrétnych ustanovení zmlúv a konkrétneho sadzobníka poplatkov. Súd
v tejto výzve zároveň uviedol, že bez uvedenia rozhodujúcich skutočností - skutkového vymedzenia

predmetu sporu, nie je možné vykonať zistenie skutkového stavu (dokazovanie) a vec ani právne
posúdiť, a poukázal na to, že pre povinnosť tvrdenia preto nepostačuje jednoduché vyčíslenie sumy a
predloženie faktúr resp. výpisov z účtov bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov - rozhodujúcich
skutočností, si žalobca jednotlivé sumy uplatňuje v tomto konaní.

Na základe tejto výzvy žalobca uviedol, že suma 94,36 Eur pozostáva z mesačne účtovaných
mesačných poplatkov za balík služieb Výhoda 50+ vo výške 3,65 Eur, poplatku za vygenerovanie a
zaslanie upomienky vo výške 5,- Eur pri nepovolenom debete a vygenerovanie a zaslanie výzvy pri
nepovolenom debete vo výške 15,- Eur, ktoré boli vyúčtované v súlade s aktuálnym sadzobníkom
poplatkov, ktorý bol predložený, a zvyšná časť predstavuje úroky, účtované rovnako z aktuálnej dlžnej

sumy na účte (nepovoleného debetu) v úrokovej sadzbe 20% p.a. v zmysle vývesky úrokových sadzieb.
Uviedol, že všetky konkrétne sumy vyplývajú z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z
účtu. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje Zmluvou a Všeobecnými zmluvnými
podmienkami, ktoré sú jej súčasťou. Uviedol, že konkrétne ustanovenia VOP o úročení a poplatkovaní
uviedol v predchádzajúcej odpovedi súdu vrátane predloženia príslušných VOP, Sadzobníka poplatkov

a Vývesky úrokových sadzieb, ktorých znenie korešponduje so zaúčtovanými úrokmi a poplatkami.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaný bankových produktov a služieb vyplýva, že dňa 17.12.2007
uzavreli žalobca ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu zmluvu o zriadení účtu č. XXXXXXXXXX.

Z predložených výpisov k tomuto účtu vyplýva, že do 31.12.2009 mala žalovaná na tomto účte kladný
zostatok a neboli jej účtované žiadne poplatky. Podľa výpisu z účtu zo dňa 31.12.2009 predchádzajúci

výpis zo dňa 31.12.2008 (naposledy rok predtým) mal zostatok 3,32 Eur, po roku bez výpisu dňa
31.12.2009 však žalobca na ťarchu účtu zaúčtoval položku Balík Výhoda 50+ vo výške -3,65 Eur, a
nový zostatok účtu bol vo výške -0,33 Eur. Podľa ďalších výpisov z účtu bol debet na tomto účte podľa
posledného výpisu z účtu vo výške 94, 36 Eur tvorený výlučne poplatkami a negatívnymi úrokmi žalobcu.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §

157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich
často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už

aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom
na prílohy pripojené k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených
nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb
(Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s

požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

Žalobca vo svojom návrhu všeobecným poukazom na výpisy z účtu a „príslušné“ VOP, Sadzobník
poplatkov a Vývesky úrokových sadzieb, ktorých znenie podľa neho „korešponduje“ so zaúčtovanými
úrokmi a poplatkami neuviedol v podstate žiadne konkrétne dôvody, ktoré by komplexne odôvodňovali
uplatnený nárok. Celá argumentácia k nemu je v podstate založená len na dôvere v jeho strohé
vyčíslenie vo výpise z účtu vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti niekedy

možnývzmyslebývaléhozneniaust.§172ods.1O.s.p.vzneníúčinnomdor.2003(aksaprávoopieralo
ovýpiszkníhtuzemskéhopeňažnéhoústavu-zrejmeakoreliktbývaléhoštátnehovlastníctva,kontrolya
z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), ktoré dnes už neplatí,
a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V
sporovom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporných strán, osobitne v prípadoch ex

offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, však v súdnom konaní nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných
nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva.Je zrejmé, že v návrhovom konaní je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený
vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len

posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby
musí byť zamietnutý.

Z predložených príloh len nepriamo vyplýva, že základom nároku žalobcu mali byť zrejme rôzne poplatky

a úroky vyúčtované žalovanej do 11.5.2011. Z jeho návrhu však nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody
týchto nárokov, prečo, od kedy a na základe čoho ich žalobca v konkrétnej výške účtoval. Žalobca
dokonca v súvislosti s nimi k žalobe pripojil, resp. nárok na ne „odôvodnil“ poukazom na Sadzobník
poplatkov účinný až od 11.7.2011 a Všeobecné obchodné podmienky účinné od 11.7.2012 (po ukončení
zmluvy), Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by

bola žalovaná povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť, resp. skutočnosti svedčiace o tom, že sa žalovaná
sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatila, a preto ho, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo
vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný, a žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej, ktorá

bola v konaní úspešná, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaná si ich náhradu
neuplatnila a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadu odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O.s.p.) V takom prípade odvolanie možno podať
do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský
súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.) za odvolanie vo veci samej sa
platí súdny poplatok podľa rovnakej sadzby ako z návrhu na začatie konania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, teda ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).