Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202506
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614202506.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej : E. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o vymoženie 1.605,23 s príslušenstvom, exekučné konanie vedené pod
sp.zn. EX 264/14 súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper PhD, Exekútorský úrad K. R., v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/310/2014-18 zo
dňa 14. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzal zo záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v danom prípade,
nie je formálne vykonateľný. Rozhodcovský súd nemohol rozhodovať v tzv skrátenom, rozkaznom
konaní. Taký postup je neprípustný a nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) a rozhodcovský súd samotný si takúto právomoc nemôže
založiť (ani v rokovacom poriadku, ani na základe dohody účastníkov konania). V rozpore so ZRK
posúva rozhodcovský súd svojím rokovacím poriadkom a následným konaním rozhodcovský rozsudok,
ktorý zákon koncipuje ako obdobu súdneho rozsudku, do pozície obdobnej platobnému rozkazu, a
žalobná odpoveď, ktorá má slúžiť ako vyjadrenie žalovaného k žalobe, sa stáva opravným prostriedkom.
Účelom doručenia žaloby žalovanej nie je to, aby si rozhodcovský súd splnil svoju povinnosť, ale má

žalovanej umožniť reagovať na žalobu žalobnou odpoveďou, a to ešte pred vydaním rozhodcovského
rozsudku. Súd ďalej poukazuje na to, že doručenie žaloby spôsobom realizovaným rozhodcovským
súdom je v rozpore s kogentným ust. § 25 ods. 4 ZRK. Rozhodcovský súd bol povinný doručiť žalovanej
žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohla vyjadriť v žalobnej odpovedi.
Tým, že rozhodcovský súd upovedomil žalovanú o prebiehajúcom konaní až pri súčasnom doručení
rozhodcovského rozsudku, a počas celého konania bral do úvahy len skutočnosti uvádzané žalobcom,

porušil závažne zásadu rovnosti účastníkov (§ 17 ZRK). Žalovaná nemala možnosť podať opravný
prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. ZRK totiž v § 35 ustanovuje, že doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie kogentne rieši problematiku okamihu
nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, čo nemožno zmeniť dohodou účastníkov, ani
ustanovením rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť opravného prostriedku (žalobnej

odpovede) bola teda žalovanej poskytnutá až v čase, keď rozhodcovský rozsudok prevzala, a ten sa
stal právoplatným. Takýto postup rozhodcovského súdu je v rozpore so zákonom o rozhodcovskomkonaní a aj za situácie, že by sa nejednalo o spotrebiteľskú právnu vec, nemohol by udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie na základe takto vydaného exekučného titulu. V konkrétnej súdenej veci okresný
súd zvýrazňuje spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a povinnosť exekučného súdu vykonať

prieskum exekučného titulu ex offo.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že záver súdu prvého stupňa o nemožnosti rozhodnúť vec v tzv. skrátenom konaní, nemá

oporu v žiadnom právnom predpise. Poukazoval v tej súvislosti na ust. § 14 ods. 1, 2 ZRK, ust. § 25
ods. 10, § 30 ods. 10, 13 ods. 1 Rokovacieho poriadku. Zdôraznil, že rovnako ako v prípade podania
odporuprotiplatobnémurozkazudochádzakzrušeniuplatobnéhorozkazuavkonanísaďalejpokračuje,
tak aj v prípade podania žalobnej odpovede proti rozhodcovskému rozsudku sa podľa rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu rozhodcovský rozsudok zrušuje a pokračuje sa v konaní. Preto uvedený
postup nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti účastníkov. V danom prípade je postavenie

spotrebiteľa výhodnejšie v tom, že na zrušenie rozhodcovského rozsudku mu stačí v žalobnej odpovedi
uviesť, že nárok neuznáva, kým odpor proti platobnému rozkazu musí byť odôvodnený. Odvolateľ dodal,
že súd prvého stupňa neuvádza jediné ustanovenie ZRK alebo iného právneho predpisu, ktoré by
odôvodňovalo jeho závery. S poukazom na nález ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 383/06, konštatoval, že
opomenutie exekučného súdu odôvodniť svoje rozhodnutie je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného

súdu SR porušením článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že už v minulosti, pokiaľ pracovala,
jej boli stŕhané čiastky na úhradu dlhu v prospech oprávneného; teraz od nej oprávnený žiada ďalších
1.605,23 eur, s čím ona nesúhlasí, nakoľko je to vysoká suma.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je viazaný nielen
rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote stanovenej
zákonom na podanie tohto opravného prostriedku. Preto posudzoval vecnú správnosť napadnutého
uznesenia práve z dôvodov označených odvolateľom - oprávneným.

Jedným z podstatných dôvodov, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa,
je, že postup rozhodcovského súdu pri doručovaní rozhodcovského rozsudku a žaloby povinnej bol v
rozpore s ust. § 35 veta prvá ZRK („Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu.“).

Odvolací súd konštatuje, že formálnym dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia je nemožnosť pokračovať
v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Materiálna stránka účinkov
právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány (§ 159 ods.
2 veta pred bodkočiarkou O.s.p.).
Súd prvého stupňa uzavrel, že došlo k porušeniu ust. § 35 ZRK, keďže možnosť opravného prostriedku

(ktorým vo svojich dôsledkoch bola žalobná odpoveď, keďže jej podanie v stanovenej lehote by
malo za následok zrušenie rozhodcovského súdu) bola žalovanej daná až po tom, čo rozhodcovský
rozsudok nadobudol vo vzťahu k účastníkom rozhodcovského konania účinky právoplatného rozsudku
súdu. Nakoľko však ZRK jednoznačne, a zároveň kogentne, upravuje okamih nadobudnutia účinkov
doručeného rozhodcovského rozsudku (teda nemožnosť pokračovania v konaní a zaoberania sa vecnou

stránkou rozhodnutia, ako aj záväznosť pre účastníkov a všetky orgány), že tieto nastávajú doručením
rozhodcovského rozsudku, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZRK, nebolo možné sa odchýliť
od tejto právnej úpravy. Neprípustným z uvedeného hľadiska bolo umožnenie žalovanej podať žalobnú
odpoveď ako opravný prostriedok po nadobudnutí (účinkov) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ odvolateľ poukazoval v súvislosti s ne/porušením zásady rovnosti účastníkov konania na
podobnosť tzv. skráteného rozhodcovského konania s rozkazným konaním podľa O.s.p., kedy podaním
odporu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu obdobne ako podaním žalobnej odpovede dochádza k
zrušeniu rozhodcovského rozsudku, odvolací súd poznamenáva, že medzi oboma postupmi je základnýrozdiel. Po doručení platobného rozkazu odporcovi totiž začína pre tohto plynúť 15-dňová lehota na
podanieodporu,aažjejmárnymuplynutímnadobúdaplatobnýrozkazúčinkyprávoplatnéhorozsudku(§
174 ods. 1 O.s.p.). Na rozdiel od toho, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37

ZRK, hoc aj vydaný tzv. skrátenom rozhodcovskom konaní, nadobúda účinky právoplatného rozsudku
už doručením (§ 35 ZRK).

Konštatovaný záver okresného súdu o tom, že v danej exekučnej veci exekučný titul nespĺňa podmienky
formálnej vykonateľnosti nakoľko rozhodcovský súd postupoval v rozpore s kogentnými ustanoveniami

Zákona o rozhodcovskom konaní má svoj zákonný rámec.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.