Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/659/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314207073
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314207073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. nad A. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Hanulákovou, DiS, so sídlom
H., V. N.. XXXX, proti odporcovi: JEDINÁK - STAV, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova č. 2657/53,
IČO: 46 557 644, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Kokavcovou, so sídlom D., H.. XX, o zaplatenie
709,76 Eur s príslušenstvo, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
4C/154/2014-35 zo dňa 23. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/154/2014-35 zo dňa 23. apríla 2015 vo výrokoch I. a II.,

ktorými bolo návrhu na začatie konania sčasti vyhovené, a vo výroku IV. o trovách prvostupňového
konania potvrdzuje.

V nenapadnutom výroku III., ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, zostáva rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu3.020,-Kč

s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 15.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi sumu
12.170,- Kč s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok III.). Napokon rozhodol
okresný súd o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celom rozsahu vo výške
161,56 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľa
JUDr. Jany Hanulákovej (výrok IV.).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie 3.020,- Kč
s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 15.11.2013 do zaplatenia a nároku na zaplatenie sumy 12.170
Kč s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2014 si osvojil zhodné tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3
O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p.) a v danej časti žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu, konštatoval
neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom. Samotná objednávka a faktúra podľa úsudku súdu
prvého stupňa nepreukazujú, že tvrdené právo navrhovateľovi patrí.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
výlučne z dôkazov predložených navrhovateľom. Odporca bol pripravený na pojednávaní predložiť
na svoju obranu doklady svedčiace o zániku pohľadávky navrhovateľa. Odporca by preto nesúhlasils rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Nebol poučený, že v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.
musí predložiť alebo označiť všetky dôkazy vo veci, v ktorej sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru odporcu vznikol tak odvolací dôvod podľa §

205a písm. c/ O.s.p. V závislosti na tejto skutočnosti nemôže obstáť doteraz zistený skutkový stav,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Podľa objednávok č. 10/2013,
11/2013 a 12/2013 navrhovateľ vykonával pre odporcu stavebné práce na betónových konštrukciách
na stavbách „Bytový dom Houbalova Brno“, „Obchodné centrum Tabačka - Nový Jičín“, „BB centrum
Delta Praha“. Odporca za vykonané práce navrhovateľovi riadne zaplatil s výnimkou faktúry č. 2013006

a 2013009. Tieto faktúry nezaplatil po tom, ako sa dozvedel od hlavného dodávateľa - spoločnosti
MONOLITY, s.r.o., že práce na betónových konštrukciách boli vykonané v rozpore so zaužívanými
technológiami a pracovnými postupmi a bolo potrebné vykonať ich sanáciu. Hlavný dodávateľ na
likvidáciu škôd angažoval tretie osoby, ktoré odstránili časť vzniknutých škôd. Časť škôd sanoval
odporca tiež prostredníctvom tretích osôb, nakoľko subdodávatelia, ktorí škodu spôsobili, vrátane
navrhovateľa, odmietli vykonať opravy svojich prác. Hlavný dodávateľ - spoločnosť FS MONOLITY,

s.r.o. vyčíslil svoje náklady na opravy vo výške 427.710,- Kč. Náklady odporcu činili 322.530,- Kč.
Hlavný dodávateľ žiadal nahradiť škodu od všetkých dodávateľov, ktorí sa na zhotovovaní betónových
konštrukcií zúčastnili. Pre spoločnosť odporcu činil podiel na spôsobenej škode čiastku 260.231,- Kč.
Túto čiastku spoločnosť FS MONOLITY postupne započítala s faktúrami odporcu za vykonané stavebné
práce. Rovnakým kľúčom následne odporca postupoval voči svojim subdodávateľom, ktorí v skutočnosti

realizovali betónové konštrukcie a požadoval od nich nahradiť ujmu, ktorá mu vznikla, rovnakým dielom.
Všetci subdodávatelia nakoniec uznali zodpovednosť za vzniknutú škodu a svoj diel na nej zaplatili, s
výnimkou navrhovateľa. Uvedené skutočnosti odporca preukáže svedeckými výpoveďami a listinnými
dôkazmi. Odporca preto využil právo započítať svoje pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške, ktorú
špecifikoval v odvolaní.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že odporca mal možnosť prezentovať dôkazy v konaní pred súdom prvého stupňa,
o čom bol aj poučený. Navyše bol zastúpený advokátkou, z ktorého dôvodu boli jeho procesné
práva riadne zabezpečené. Odporca na jednej strane uvádzal, že disponuje listinnými dôkazmi, ktoré

svedčia o zániku navrhovateľovej pohľadávky a na strane druhej žiada o započítanie navrhovateľových
pohľadávok. Zdôraznil, že faktúry vystavené inými spolupracovníkmi, ktorí pracovali s navrhovateľom na
stavbe, boli vyplatené v plnej výške a nedošlo k ich zníženiu a jeho vyplatené neboli vôbec. Navrhovateľ
tiež poukázal na personálne prepojenie odporcu a spoločnosti FS MONOLITY, s.r.o.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzustanovenia§212ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávaniapodľa §214ods.2O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výrokoch, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené
(výroky I. II.) a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil. V nenapadnutom výroku III., ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, ostal rozsudok okresného

súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o čiastočné
vyhovenie návrhu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej

veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní pre danú časť odvolania obmedzil
iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.) a vo
veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) je týmto momentom vyhlásenie rozhodnutia
vo veci samej. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesnépostavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné
dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého
stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods.
1 O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu

prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

Z uvedených úvah vyplýva, že je zodpovednosťou navrhovateľa, aby súdu predložil na preukázanie
jeho tvrdení dôkazy, ktoré potvrdzujú všetky skutočnosti nevyhnutné pre vyhlásenie vyhovujúceho

rozsudku.Pokiaľtakétotvrdeniadôkazymásúdkdispozícii,tietosúkonzistentnéapotvrdzujúuplatnené
právo, súd návrhu vyhovie, ibaže odporca uplatnený nárok spochybní a predloží rozumné tvrdenia
podporené dôkazmi. Na odporcu sa teda presúva dôkazné bremeno a jeho povinnosťou je do skončenia
dokazovania, resp. do vyhlásenia rozsudku predložiť dôkazy, pokiaľ má záujem v konaní uspieť.

Účastníci boli v konaní pred súdom prvého stupňa riadne poučení o ich procesných právach a
povinnostiach, vrátane obsahu ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. (poučenie na č. l. 15 bolo riadne
doručené obom procesným stranám). Odporca po doručení platobného rozkazu podal odpor, v
ktorom formuloval výhrady voči uplatnenému nároku. Dané podanie neobsahovalo návrh na vykonanie
konkrétnych dôkazov, ktorých realizácie sa domáhal v podanom opravnom prostriedku. Súd následne

na základe zisteného skutkového stavu vyhovel žalobe tak, že vyhlásil rozsudok bez nariadenia
pojednávaniavsúladesustanovením§156ods.3O.s.p.Odporcadodanéhomomentunijakonenavrhol
vykonanie konkrétnych dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolacom konaní. V štádiu preskúmavania
rozhodnutia na základe riadneho opravného prostriedku nemohol krajský súd akceptovať nové dôkazy
(§ 205a ods. 1 O.s.p.), pretože odporca bol v prvostupňovom konaní riadne poučený podľa § 120 ods.

4 O.s.p. a mal vytvorený priestor pre iniciovanie dokazovania. Skutočnosť, že svoje procesné práva
neuplatňoval, musí ísť na jeho ťarchu a on sám tak zodpovedá za svoj procesný neúspech.

Na základe uvedených dôvodov považoval odvolací súd nové skutočnosti a dôkazy označené v
podanom odvolaní za neprípustné, a preto na ne nemohol prihliadať (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario).

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p.) a vychádzal z procesného úspechu navrhovateľa v druhostupňovom konaní. Navrhovateľ si
vo vyjadrení k podanému odvolaniu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, tieto však v lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozsudku krajského súdu nevyčíslil, z ktorého dôvodu mu náhrada nebola
priznaná.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.