Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201563
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201563.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej: A. M., F.. XX.X.XXXX, T. C. XXX, R. F. Q., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 093 01 Stropkov,

o zaplatenie sumy 1.092,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči D. M. zaplatenia sumy 1.092,45 eur s príslušenstvom ako aj

náhrady trov konania. Dňa 15.10.2012 bolo súdu doručené rozšírenie návrhu na začatie konania proti
žalovanej v 2. rade A. M.. Súd uznesením zo dňa 18.10.2012 pripustil do konania žalovanú v 2. rade
na strane žalovaného.

Podaním doručeným súdu dňa 09.10.2012 žalobca vzal žalobu späť v časti uplatneného nároku voči
žalovanému v 1. rade.

Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.10.2012 č.k. 9C/96/2012-45, ktorým zastavil
konanie proti žalovanému v 1. rade, pričom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1. rade a vedľajší účastník. Zároveň vylúčil žalobu proti
žalovanej v 2. rade na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách konania vo vzťahu
žalobca a žalovaná v 2. rade.

Proti výroku o trovách predmetného rozhodnutia podal odvolanie vedľajší účastník. Krajský súd v
Prešove rozhodnutie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
zrušil.

Uznesením zo dňa 14.1.2014 č.k. 9C/96/2012-96 tunajší súd zaviazal žalobcu na povinnosť uhradiť

trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Následne podaním zo dňa 29.7.2014 žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Zároveň žiadal o vrátenie súdneho
poplatku za návrh. V podaní ďalej uviedol, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra viacerých

krajských súdov. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, v zmysle
ktorého paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočnenavyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenia dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že
účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca zastáva názor, že len na základe skutočnosti, že

žalovaný je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomosti o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť
sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie
právneho zastúpenia. Na obdobné skutočnosti poukázal aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn.
6Co/216/2012 a uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne vplýva, že pri vstupe do konania o danom
spore nemal žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani žalovaný, na strane

ktorého vedľajší účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že vedľajší účastníci vstúpili
do konania bez ohľadu na vôľu žalovaného, ktorého záujmy mali hájiť v danom spore (...), z čoho
možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v
stovke ďalších prípadov. Uplatňovanie si náhrady trov konania skôr navodzuje dojem, že jeho účelom
nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Žalobca ďalej poukázal na ďalšiu judikatúru Krajských súdov ohľadne nepriznania

trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných spotrebiteľov. Zároveň citoval rozhodnutie Ústavného
súd SR, ktorý v náleze II. ÚS 78/03 uviedol, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.
2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti
s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil, ako

aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 16Co/100/2012 a Krajský súd v Bratislave v
rozhodnutí sp. zn. 4Co/346/2012. Krajské súdy pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmajú
najmä účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. V zmysle rozhodnutia sp. zn.
9co/627/2012 Krajského súdu v Bratislave je účelnosťou potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje
naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich

medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je
súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Obdobný právny názor
vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/313/2012. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí
sp. zn. 9Co/371/2012 uviedol, že situáciou, kedy náhradu trov konania spojených so zastupovaním
advokátom nebude možné priznať, je mimo iného i zneužitie práva na zastupovanie advokátom. Zákaz

zneužitia práva je právnou zásadou, ktorá sa uplatňuje nielen v hmotnom, ale tiež v procesnom práve. V
platnom práve ju dokonca výslovne vyjadruje § 2 OSP. Účelnosť výdavkov spojených so zastupovaním
advokátom možno za zneužitie procesného práva považovať vtedy, pokiaľ konanie procesnej strany
je v rozpore s účelom procesnej normy, či procesného inštitútu, s ktorým sa procesná strana snaží v
prospechsebadosiahnuťvýhody,nepredpokladanéprocesnýmprávom.Spoukazomnavyššieuvedené

právne názory krajských súdov má žalobca za to, že trovy vedľajšieho účastníka ani v tomto konaní nie
sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Na túto skutočnosť by mal súd
prihliadať a reflektovať a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy

konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade

súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní ((§ 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu. (§ 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd
konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Prešove, podaním na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.