Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206504
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206504.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné

námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/261/2012-78 zo dňa 07.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č.k. 6C/261/2012-78 zo dňa 07.10.2014
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 125,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 888,26
Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu mal spočívať v tom,
že v exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom

stanovenej lehote (dňa 22.04.2012, t.j. s omeškaním 1 024 dní). Náhradu trov konania žalovanému
nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov
konania a ich prílohami a exekučným spisom Okresného súdu Revúca č.k. 5Er/599/2009, z ktorého
zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol žalobcom spísaný u súdneho exekútora dňa 03.07.2009 a
dňa 06.08..2009 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnej Eve Pongóovej, na základe exekučného

titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Exekučný súd dňa 25.11.2010 uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti predmetnému
uzneseniu podal oprávnený odvolanie dňa 29.12.2010, ktoré vzal dňa 20.01.2011 späť. Krajský súd v
Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 27.06.2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie prvostupňového
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011.

Prvostupňový súd konštatoval, že zo strany žalobcu nebol preukázaný nesprávny úradný postup
zo strany exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie.Spoukazomna§44ods.2vetainfineExekučnéhoporiadkuuviedol,žesúdnaprax
sa ustálila na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak exekučný súd pre rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne, pričom poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS 520/2012 zodňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS 248/2013 zo dňa 25.04.2013, sp. zn. II.ÚS 112/2013 zo dňa 13.02.2013
uzavrel,ženemožnovzhliadnuťnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduspočívajúcivtom,ženebola
dodržaná zákonná lehota na vykonanie úkonu alebo vydanie rozhodnutia, nakoľko táto v tomto prípade

nie je stanovená.

Pokiaľ žalobca namietal zbytočné prieťahy v konaní od doručenia žiadosti o udelenie preverenia na
vykonanie exekúcie do zamietnutia žiadosti, okresný súd uviedol, že exekučný súd je v súlade s

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Skúmanie návrhu na
vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia z hľadiska ich formálnych a obsahových náležitostí
predpísaných zákonom nespôsobuje vo všeobecnosti exekučnému súdu väčšie ťažkosti a nie je časovo
náročné. Avšak vzhľadom na množstvo takýchto návrhov a žiadostí podaných na exekučnom súde v
krátkom časovom období po sebe si vyžadovalo ich kvalifikované posúdenie exekučným súdom dlhší

čas, čo však nemožno považovať za zbytočné prieťahy v konaní (viď. Napr. Uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS 606/2012 zo dňa 04.12.2012, sp. zn. II.ÚS 245/2013 zo dňa 25.04.2013). Vzhľadom k
tomu, že v predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie podľa §41ods. 2 Exekučného
poriadku, je možné uvažovať o širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia.
Exekučnýsúdtedaskúmal,čisamotnýrozhodcovskýrozsudokniejenulitnýmprávnymaktomvprípade,

že rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať na základe neplatnej rozhodcovskej doložky zakotvenej
v zmluve. Exekučný súd preto skúmal prípustnosť tejto exekúcie a dospel k záveru, že dojednanie
vo formulárovej zmluve o úvere, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie zmluvy o úvere, ktorú exekučný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, a je preto v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné.

Exekučný titul vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy bol vydaný v rozpore so zákonom,
a preto žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia zamietol. Súd z exekučného spisu nemal
preukázané tvrdenia žalobcu, že urgoval vydanie poverenia sedemkrát, z toho dvakrát formou sťažnosti
na prieťahy v konaní. Exekučný súd konštatoval, že po prihliadnutí na všetky okolnosti prípadu dĺžka
exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do zamietnutia

žiadosti nie je takej povahy, aby bolo možné vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Žalobca v predmetnej veci nepodal ani sťažnosť na prieťahy v konaní, ani
sťažnosť na Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva.

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.10.2014, ktoré žalobca navrhol odročiť a súčasne
navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti,
predmetom ktorej bolo namietané porušenie jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný
súd v tejto veci. Prvostupňový súd uznesením č.k. 6C/261/2012-76 zo dňa 07.10.2014 návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol. Súd vec pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže nezistil

dôležitýdôvodnaodročeniepojednávania.Vzhľadomktomu,žeprvostupňovýsúdnemalzapreukázaný
nesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduspočívajúcivnevykonaníúkonualebonevydanírozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, ani v existencii zbytočných prieťahov v konaní a porušení práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia exekučného
súdu ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ako aj jeden z predpokladov vzniku

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže nebol preukázaný prvý
predpoklad vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, nemá podľa prvostupňového súdu
právny význam zaoberať sa ďalšími predpokladmi ich vzniku, ako ani ich výškou. Svoje rozhodnutie
prvostupňový súd oprel o ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na
to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento
postup neboli splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,
uviedol dôležité dôvody a predložili súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto podľa

odvolateľa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak
tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
(odročenie)nariadenéhopojednávania,žalobcapritomtrvalnaosobnejúčastisvojhoprávnehozástupcu
na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosťsa vyjadriť k tvrdeniu žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje
rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Odvolateľ ďalej namietal, že
tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými

úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôležité skúmať nielen moment, kedy
súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov a nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej namietal, že
neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v situácii, kedy bolo

potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutými dôkazmi - listinami založenými v exekučnom
spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe mal súd umožniť žalobcovi
uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Ak tak neurobil a vo
veci konal, s konečnou platnosťou rozhodol, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu
určil sám. Ak súd zistil, že existuje skutočnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie,

musel o tom informovať účastníkov konania v spore umožnením, aby sa k tomu konkrétne vyjadrili.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní - rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal

uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca predložil znalecký posudok o vzniku
škody, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny
dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku určenej výške. Žalobca v odvolaní
zároveň namietal, že prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej osobitne
rozhodnúť o jeho návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplnené dokazovanie vykonané prvostupňovým
súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3
O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 30.10.2015, pričom

navrhnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdený.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v zamietnutí žiadosti o

vydanie poverenia na vykonanie po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Žalobca priamo
v žalobe vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený
súd tak, že zákonného sudcu z prejdnávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný
súd doručil žalobný návrh žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne
doručil žalobcovi dňa 22.04.2013. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne

predvolal, lehota na pojednávanie bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonanom dokazovaní
vyhlásil rozsudok.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania

zadovážil predmetný exekučný spis sp. zn. 5Er/599/2009, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06.08.2009 a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného u súdneho exekútora dňa 03.07.2009, pričom
exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava sp. zn. SR 14121/08 zo dňa 13.05.2009. Exekučný súd uznesením sp. zn.

5Er/599/2009-17 zo dňa 25.11.2010 žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Proti predmetnému
rozhodnutiu podal oprávnené odvolanie dňa 29.12.2010, ktoré vzal späť dňa 20.01.2011. Krajský súd
v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 2CoE/276/2011-47 zo dňa 27.06.2011 odvolacie konanie zastavil.
Prvostupňové rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.03.2011. Z uvedeného nesporne vyplýva, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že

exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím žiadosti
dňa 22.04.2012 s omeškaním viac ako 1024 dní nemá oporu v zistenom skutkovom stave a nevyplýva
ani z obsahu pripojeného exekučného spisu. Súd uvádza, že v tomto prípade je zrejmé, že aj z
dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcu na rôzne súdy, odvolacie dôvody
nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení rozsudku

okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhu
na začatie konania prvostupňovými súdmi SR v obdobných veciach. V odvolaní odvolateľ namieta, že
neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, zároveň však namieta, že vec
súd prejednal v jeho neprítomnosti bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky; ďalej namieta,
ženebolorozhodnutéojehonávrhunaprerušeniekonania,hocizobsahuspisujednoznačnevyplýva,že

onávrhunaprerušeniekonaniaokresnýsúdrozhodolsamostatnýmuznesenímapodobne.Vodvolaníje
tak viacero rozporov a protirečení a žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom
rozhodnutí nevyslovil, resp. ktoré nemajú podklad v obsahu súdneho, resp. exekučného spisu.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu
smerujúce voči konkrétnym záverom okresného súdu uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ako aj
predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahuodkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je správny, pretože žalobca

nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní.
Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri posudzovaní
veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd nepovažuje za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci založil žalobca na
argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu mal ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
je žalovaným súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napríklad Uznesenie NS SR sp. zn.
3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej
veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napríklad Uznesením

NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 a sp.
zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 23.06.2013 sp. zn. 7Cdo/141/2013. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu
prax v Českej republike pri zhodnej právnej úprave (napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom

vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
Uznesením sp. zn. 15NcC/100/2013-56 zo dňa 30.12.2013 tak, že zákonný sudca JUDr. Ľubomír Šabla
nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu
navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a
vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a
porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Žalobca sám svojou neúčasťou na
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, zmaril svoju možnosť vlastným zavinením dôsledne

uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom O.s.p. v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje
v rámci princípu arbitrárneho poriadku uskutočniť konanie tak, aby bolo vydané meritórne rozhodnutie i
bezsúčinnostiúčastníkov.Zhľadiskaokolnostíuvedenéhoprejednávanéhoprípadunedošlokporušeniu
práva účastníkov na spravodlivý súdny proces bez toho aby bola zároveň narušená plynulosť priebehu
súdneho konania. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutých dôkazov žalobcom,

a to spisom exekučného súdu, kde žalobca bol účastníkom tohto exekučného konania. Je teda zrejmé,
že súd rozhodol na základe skutočností tvrdených žalobcom a na základe skutkového stavu zisteného
vykonaním dokazovania, ktoré navrhol žalobca. Žalobca, resp. jeho právny zástupca boli včas na súdne
pojednávanie predvolaní. Pojednávania sa nezúčastnili nie z objektívnych, ospravedlniteľných dôvodov,
ale preto, že v dôsledku subjektívneho názoru nepovažovali svoju účasť na pojednávaní za potrebnú

predpokladajúc, že ústavnej sťažnosti, ktorú podali na Ústavnom súde SR bude vyhovené, hoci vedeli,
že v skutkovo obdobných veciach Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie o nich. Žalobca žiadal o zrušenie pojednávania
z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a že podal ústavnú
sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti sudcov

okresného súdu vznesenej žalobcom. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu o námietke
nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací
dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. g) O.s.p.). Odvolací súd, zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že k odňatiu
možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým

rozhodnutím rozhodol vo veci samej pred právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania. O návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo rozhodnuté samostatným uznesením
okresného súdu č. k. 6C/261/2012-76 zo dňa 07.10.2014. Z uvedeného dôvodu námietka odvolateľa, žeokresný súd do jeho návrhu na prerušenie konania nerozhodol, teda rovnako nie je dôvodná. Postupom
okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho nezaoberá vôbec uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, ani túto
námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

- nesprávny úradný postup exekučného súdu. Nebolo preto potrebné, aby sa prvostupňový súd v
odôvodnení rozhodnutia osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto
skutočnosť preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný súd sa správne
v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považoval za rozhodujúce, pretože všeobecný prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj
právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto

napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal
odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 75/2004 Z.z. o
súdoch a uznaní a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné