Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011575.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému L. U. pre zločin všeobecného
ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. januára
2016 odvolanie obžalovaného L. U. a prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v neprospech
obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. novembra 2015, sp. zn.
6T/127/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného L. U. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. novembra 2015, sp. zn. 6T/127/2015, bol obžalovaný
L. U. uznaný za vinného zo zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 01.06.2015 v čase asi o 14,00 hodine v trojizbovom byte č. XX nachádzajúcom sa na XX. poschodí
panelového domu na ulici U. č. XXXX/X v T. O. spôsobil požiar tým spôsobom, že pomocou kahančekov
založil päť na sebe nezávislých ohnísk po celom byte, a to na chodbe, v kuchyni, kde sa nachádzali
dve nezávislé ohniská, v obývacej izbe a v spálni, pričom v blízkosti jedného z ohnísk v kuchyni sa
nachádzala plynová bomba, ktorá podľa znaleckého posudku v prípade jej vystavenie priamemu účinku
požiaru by pôsobila hlavne ako akcelerátor horenia, v čase podpálenia trojizbového bytu sa v tomto
nachádzala jeho manželka, poškodená J. U., trvale bytom O., U. XXXX/XX, pričom hodnota siedmich
trojizbových bytov o výmere 74 m2 susediacich s bytom č. XX panelového domu na ulici U. č. XXXX/XX
v meste O. ku dňu 01.06.2015 bola určená podľa odborného vyjadrenia vo výške 441.000,- Eur,

Za tento trestný čin bol obžalovaný L. U. odsúdený podľa § 284 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/,
l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. bolo
obžalovanému uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote
včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný L. U. a prokurátor v neprospech obžalovaného pre
nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný L. U. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť
napadnutého rozsudku vo výroku o treste, ktorý považoval za neprimerane prísny s poukazom na
okolnosti prípadu a jeho osobu. Uviedol, že už jeho väzobné stíhanie vnímal ako prísny postih, pričom
poukázal na to, že skutok spáchal v silnom citovom rozrušení a v spojitosti s negatívnymi dôsledkami
svojej choroby. Poukazoval tiež na to, že doposiaľ viedol riadny život, nebol nikdy trestne stíhaný a ku

spáchaniu činu sa priznal a úprimne ho oľutoval. Podľa jeho názoru mu okresný súd správne mimoriadne
znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, avšak nesúhlasil s výmerou
uloženého trestu s poukazom na to, že čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a preto vzhľadom
na jeho zdravotný stav za súčasného uloženia ochranného liečenia by bolo možné dosiahnuť ochranu
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, najmä keď sa nikdy nevyhýbal ochrannému psychiatrickému
liečeniu ústavnou formou, a keď požiar dokázali s manželkou takmer úplne uhasiť, pričom nevznikla
žiadna škoda na okolitých bytoch. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť
mu miernejší trest. Zároveň navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného namietal správnosť napadnutého rozsudku
vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému vo výmere 2 roky nepodmienečne, ktorý
považoval za neprimerane mierny. Poukázal na to, že obžalovaný sa dopustil závažného konania
spočívajúceho v úmyselnom vydaní cudzieho majetku a aj ľudí do nebezpečenstva vzniku škody veľkého
rozsahu tým, že spôsobil požiar založený pomocou kahančekov, ktorý v deň skutku bol vyvrcholením
jeho konfliktu s manželkou, pričom len vďaka susedom bol na miesto privolaný Hasičský a záchranný
zbor, ktorý požiar eliminoval, navyše v blízkosti jedného z ohnísk sa nachádzala plynová bomba,
ktorá by v prípade vystavenia priamemu účinku požiaru pôsobila ako akcelerátor horenia. Obžalovaný
je pritom osobou psychiatricky liečenou od necelého 40-teho roku života spočiatku pre neurotické
a reaktívne ťažkosti s prevažne depresívne-anxióznou symptomatikou a v čase činu išlo u neho o
vystupňovaný afekt ako vyústenie kumulovaného afektu u abnormne depresívne anxióznej osobnosti
organicky stigmatizovanej, ktorá je poznamenaná nie v zanedbateľnej miere organickým postihnutím
centrálneho nervstva a prognóza do vyliečenia je neistá, skôr zlá, nakoľko organické postihnutie sa
vyliečiť prakticky nedá. Podľa názoru prokurátora vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti,
ako aj osobu obžalovaného a jeho zdravotný stav, je potrebné z dôvodu zabezpečenia dôslednej ochrany
spoločnosti zabránením páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti uložiť prísnejší nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere aspoň 3 roky s prihliadnutím aj na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom
pojednávaní. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
následne za použitia § 322 ods. 3 Tr. por. uložiť obžalovanému prísnejší trest v ním navrhovanej výmere.
Súčasne navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného L.
U. a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa
5. januára 2016, vykonal dňa 28. januára 2016 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov
rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaného L. U. a prokurátora nie sú
dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol
preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému L. U., pri určení druhu a výmery trestu,
ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
zákonom podľa § 284 ods. 1 Tr. zák. (trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov) a po znížení jeho hornej
hranice postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. pre prevažujúci pomer poľahčujúcich okolnosti (trest odňatia
slobody na 4 až 8 rokov), vo výmere dva roky so súčasne uloženým ochranným psychiatrickým liečením
v ústavnej forme je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich
okolností, ako aj pomery obžalovaného, jeho zdravotný stav a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je zároveň dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu okresný súd vyvodil správne
nielen záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa je výkon trestu odňatia
slobody nevyhnutný, ale aj zákonu zodpovedajúci záver, že pritom u obžalovaného, ktorý spáchal trestný
čin v stave zmenšenej príčetnosti, s prihliadnutím na jeho doterajší život, aktuálny zdravotný stav i
okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom a upravenej podľa § 38 ods.
3 Tr. zák. v rozpätí na 4 až 8 rokov bolo pre obžalovaného ako páchateľa neprimerane prísne a že za
súčasného uloženia ochranného liečenia je možné u neho dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom
kratšieho trvania uloženým pod dolnú hranicu trestu postupom podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení
obžalovaného L. U. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku
v prospech a ani v neprospech obžalovaného vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe
jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného i prokurátora nepovažoval za
dôvodné a neakceptoval ich.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného
L. U. a prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.