Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415010029.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému O. B., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.
3T/7/2015 zo dňa 01. 10. 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. B., nar. XX. XX. XXXX v D., sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry O. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., S. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozsudkom
OkresnéhosúduBratislavaIV,sp.zn.25P/247/2008,zodňa20.04.2009,ktorýmbolzaviazanýprispievať
na výživu dcéry sumou 130,- €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. G., si túto povinnosť
riadne neplní od mesiaca február 2013 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, kedy na výživu prispel a to
februára 2013 sumou 50,- €, marec 2013 sumou 130,- €, apríl 2013 sumou 130,- €, august 2013 sumou

80,- €, september 2013 sumou 210,- €, október 2013 sumou 130,- €, december 2013 sumou 260,- €,
september 2014 sumou 90,- €, október 2014 sumou 34,20,- €, november 2014 sumou 30,- €, december
2014 sumou 20,- €, máj 2015 sumou 1.955,- €, čím mu voči matke oprávneného dieťaťa dane Hodáňovej
vznikol dlh na výživnom vo výške 1.040,80,- €, pričom počas rozhodného obdobia bol 1x zamestnaný v
spol. L., s.r.o., v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi
nepoberal, naviac sa konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV,

sp. zn. 3T/100/2012, zo dňa 23.08.2012, právoplatne odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na
§ 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého bol
podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný O. B., ktoré odôvodnil v písomnom
podaní dňa 28. 10. 2015 (č.l. 181 a nasl.), doručeného súdu prvého stupňa dňa 29. 10. 2015.

V odôvodnení svojho odvolania obžalovaný J. B. poukázal na svoju súčasnú rodinnú a sociálnu situáciu,
ako aj vek (bude mať práve už 60 rokov), ďalej na to, že sa mu už dlhšiu dobu nepodarilo riadne

zamestnať, to, že je v podstate bez stáleho finančného príjmu a určené výživné nie schopný platiť tak
ako mu to bolo ustálené. Doterajšie úhrady omeškaného výživného ho na dlhý čas uvrhlo do zdĺženia,ktoré taktiež musí splácať, inak mu hrozí exekúcia a ďalšie trestné stíhanie. Dodal, že vzhľadom na jeho
vek je neperspektívny a pre trh práce už taktiež nezaujímavý. Záverom požiadal o čas na poskytnutie
lehoty na vyrovnanie dlžného výživného. Na uvedenom zotrval aj na verejnom n zasadnutí odvolacieho

súdu.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v plnom rozsahu
zamietnuť.

Na podklade podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne nezistil dôvod
na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním
nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V predmetnej trestnej veci odvolací súd, pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného
v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 a 3 Tr. por., nezistil žiadnu takú odvolaním nevytýkanú
chybu, ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.), preto, s prihliadnutím
na obsah podaného odvolania obžalovaného, zameral svoju preskúmavaciu povinnosť iba na chyby

vytýkané v rámci tohto odvolania.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Z tohto hľadiska preto po zistení, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo
k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom súd
prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky relevantné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie v merite veci postupom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam Trestného poriadku,

krajský súd (na rozdiel od obhajoby obžalovaného) uvádza, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy aj
správne vyhodnotil, a to spôsobom zodpovedajúcim dikcii § 2 ods. 12 Tr. por..
V podrobnostiach krajský súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku okresným súdom, ktoré
si v celom rozsahu osvojuje. V tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. por. stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú. Z
tohto odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dôkazné skutočnosti podľa ustanovení zákona v otázke viny. Krajský súd,
preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku o vine napadnutého
rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v súlade

s Trestným poriadkom. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sa pritom opierajú o dôkazy, na ktoré sa
poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a o ich vierohodnosti nemá pochybnosti ani krajský
súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Vo vzťahu k záverom, ku ktorým súd prvého stupňa dospel po vyhodnotení vykonaných dôkazov,

odvolací súd uvádza, že tieto závery plne korešpondujú s vykonaným dokazovaním a odvolací súd sa
s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že obžalovanému O. bolo za kritické obdobie (od februára
2013 do októbra 2014) vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 1.040,80 €, teda tak, ako to stanovil vo

svojom rozsudku prvostupňový okresný súd. Treba však dodať, že obžalovaný J. Dorčák bol už predtým,
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, pod sp.zn. 3T/100/2012 zo dňa 23. 08. 2012 odsúdený pre
obdobný trestný čin, kedy mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1rok a 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu dvoch rokov, t.j. do 08. 09. 2004 s
obmedzením, aby v tejto skúšobnej dobe uhradil aj zameškané výživné.

Krajský súd preto zhodne s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa konštatuje, že obžalovaný O. B.
na základe predchádzajúcej vedomosti o trestných následkoch neplnenia si vyživovacej povinnosti v
kritickom období, neprejavil žiadnu snahu o účinnú ľútosť, na uhradenia zaostalého výživného, resp.
platenia aspoň bežného výživného. Jeho obranu, že v kritickom období nemal riadny príjem, nakoľko
bol bez zamestnania, treba považovať za irelevantnú, keďže jeho vyživovacia povinnosť voči svojej

15 ročnej dcére O. G., nar. XX. XX. XXXX zrušené nebola, je naďalej aktuálna. Svojím konaním teda
naplnil všetky zákonné pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207ods. 1, 3 písm.
b/, písm. c/ Tr. zák. aj s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., keďže najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov, úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchal
po dlhší čas, čo treba považovať za závažnejší spôsob konania, naviac treba uviesť skutočnosť, že
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch už bol za takýto trestný čin odsúdený. Obdobne,

ani jeho vek, ani jeho sociálna, či rodinná situácia, na ktorý sa sám odvoláva obžalovaný, nemožno
podstatne hodnotiť ako dôvod na zmiernenie jeho viny na žalovanom trestnom čine.

Na tomto základe preto odvolací súd vôbec nepovažuje námietky obžalovaného smerujúce k
spochybneniu rozsudku súdu prvého stupňa za opodstatnené, keďže v posudzovanom prípade žiadne

takéto konkrétne okolnosti, vedúce k spochybneniu vierohodnosti dôkazov, zistené neboli.

Keďže súd prvého stupňa postupoval aj pri ukladaní trestu v súlade so všetkými relevantnými
ustanoveniami Trestného zákona, prihliadajúc aj na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr. zák. (priznanie sa k trestnej činnosti a ľútosť nad ňou), ako aj na zásadu pre ukladanie trestov

(§ 34 Tr. zák.) smerujúceho k zákonnému, spravodlivému a primeranému potrestaniu páchateľa,
ako aj skutočnosť, že v osobe ktorého síce ide v súčasnosti o 60 - ročného nezamestnaného muža,
ktorý žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečne odloženého trestu odňatia
slobody, odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, keďže
uložený trest odňatia slobody pri zákonnej trestnej sadzbe od jedného roka do päť rokov, vo výmere

jedného roka (teda na úplnej dolnej hranici tejto trestnej sadzby), krajský súd považuje za zákonný a
primeraný.

Krajský súd za správny považuje aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,

keďže iný, než nepodmienečný trest odňatia slobody v predmetnej veci v zmysle ustanovenia § 49 ods.
2 Tr. zák., ani neprichádza do úvahy.

So zreteľom na uvedené bolo rozhodnuté v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.