Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200695
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013200695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a

členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Evy Babiakovej, CSc., v právnej veci navrhovateľa:
Q. V., bytom B. č. XXX, B. - S., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom
Národná 34, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 4US 2207/11
(1984/2013) zo dňa 25. marca 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 28Sp/22/2013-17 zo dňa 17. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/22/2013-17 zo
dňa17.decembra2013 mení tak,ženapadnutérozhodnutieodporcusp.zn.4US2207/11(1984/2013)

zo dňa 25. marca 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 28Sp/22/2013-17 zo dňa 17. decembra 2013 potvrdil
rozhodnutie odporcu 4US 2207/11 (1984/2013) zo dňa 25. marca 2013, ktorým odporca odňal
navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o bezplatnej právnej pomoci") z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňal podmienku stanovenú
zákonom - stav materiálnej núdze.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné ustálenie výšky príjmu
navrhovateľa spolu so spoločne posudzovanou osobou (jeho manželkou), avšak spornou otázkou v
konaní bolo, či odporca má povinnosť brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti pri posudzovaní splnenia

podmienok na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci, najmä či má posudzovať zvýšené výdavky na
strane žiadateľa, ktoré majú základ v jeho ťažkom zdravotnom postihnutí. Krajský súd dospel k záveru,
že právny nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, resp. s finančnou účasťou v zmysle
§ 6a zákona o bezplatnej právnej pomoci, majú len osoby, ktoré sú v materiálnej núdzi, pričom táto
sa posudzuje podľa výšky príjmov, od ktorých sa odpočítava v zmysle § 7 len taký výdavok, ktorý je
uvedený v odseku 1 tohto ustanovenia. S poukazom na ustanovenie § 6b zákona o bezplatnej právnej
pomoci krajský súd uviedol, že zákon zveril odporcovi, aby v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí

právnejpomocisfinančnouúčasťouoprávnenejosobyvtýchprípadoch,keďjetoprimeranéokolnostiam
žiadanej právnej pomoci, odporca však nemá zákonom danú povinnosť v týchto prípadoch poskytnúť
právnu pomoc. Podľa krajského súdu správna úvaha, na základe ktorej správny orgán môže rozhodnúť
o poskytnutí právnej pomoci v daných prípadoch, je limitovaná len tým, že existujú okolnosti žiadanejprávnej pomoci, ktoré je možné posúdiť tak, že k nim je primerané poskytnúť právnu pomoc oprávnenej
osobe aj v prípade, že jej príjmy prevyšujú hranicu materiálnej núdze.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v lehote ustanovenej zákonom odvolanie a žiadal, aby najvyšší
súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, resp. aby napadnutý rozsudok
krajského súdu zmenil a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedol, že krajský
súd rozhodol síce podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, avšak v rozpore s Ústavou SR, resp. s
Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Navrhovateľ

zdôraznil, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a oproti zdravým občanom má vyššie
náklady na zdravotné zabezpečenie a ďalšie dôležité životné potreby. Rozhodnutie krajského súdu
považoval navrhovateľ za diskriminačné aj z dôvodu, že v iných konaniach za tých istých materiálnych
a zdravotných podmienok bol oslobodený, pričom poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
3Sžo/9/2013 zo dňa 16. mája 2013.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že pri odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci
postupoval v súlade so zákonom o bezplatnej právnej pomoci, keď dospel k záveru, že navrhovateľ sa
nenachádzavstavemateriálnejnúdze.Odporcapoukázalnato,ževkonanískúmalsplneniepodmienok
podľa § 6, § 6a a § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 vetou prvou OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je
potrebné vyhovieť.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov

správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi

predpismi.

Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie, ktorým odporca odňal navrhovateľovi nárok
na poskytnutie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci z dôvodu,
že navrhovateľ sa nenachádza v stave materiálnej núdze.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6a ods. 1 veta prvá zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjem fyzickej osoby presahuje

1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-
násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má
právonaposkytnutieprávnejpomociurčenýmadvokátomalebocentromprisplnenípodmienkyfinančnejúčasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa
§ 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté.

Podľa § 6b ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej
pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej
účasti.
Podľa § 6b ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu
materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak

je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Všeobecným predpisom o správnom konaní, na ktorý odkazuje zákon o bezplatnej právnej pomoci, je

zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok").

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z citovaných ustanovení zákona o bezplatnej právnej pomoci je zrejmé, že právna pomoc podľa tohto
zákonajefyzickýmosobámposkytovanáprisplnenípodmienokuvedenýchvzákone,pričompokiaľideo

podmienkumateriálnejnúdze,tedanepresiahnutiaurčenejhranicepríjmužiadateľa,ktoráboladôvodom
odňatia priznanej právnej pomoci v prejednávanom prípade, je zrejmé, že zákonodarca stanovil viacero
„režimov", resp. „variant", kedy je žiadateľovi právna pomoc poskytnutá, pričom tieto režimy sa odlišujú
výškou príjmu žiadateľa, ďalšími okolnosťami prípadu, ako aj samotnou povahou nároku v tom zmysle,
či je na priznanie právnej pomoci právny nárok alebo jej priznanie je ponechané na vôli odporcu.

Ustanovenia § 6 a § 6a zákona o bezplatnej právnej pomoci upravujú podmienky, za splnenia ktorých
vzniká žiadateľovi právo na poskytnutie právnej pomoci priamo zo zákona, a to buď bez finančnej účasti
alebo s finančnou účasťou žiadateľa.

V ustanovení § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci zákonodarca zakotvil oprávnenie odporcu
zvážiť poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, resp. právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa aj
v prípadoch, ktoré vykračujú poza pevné hranice podmienok upravených v § 6 a 6a tohto zákona.
Priznanieprávnejpomocinazákladeustanovenia§6bzákonaobezplatnejprávnejpomocijeviazanéna
podmienky tam uvedené, pričom aj v situácii, keď tieto podmienky nastanú, zostáva na vôli a posúdení

správneho orgánu (odporcu), či právnu pomoc na základe tohto ustanovenia zákona žiadateľovi
poskytne.

Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že zákon o bezplatnej právnej pomoci bol prijatý za účelom
poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu

využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Z toho vyplýva, že aj nároky a
práva, ktoré tento zákon upravuje, boli zákonodarcom do zákona zakotvené na naplnenie uvedeného
účelu, teda na efektívne a kvalifikované uplatnenie a ochranu práv fyzických osôb, a nie na priznávanie
práv a kompetencií správnemu orgánu. Ak je v zákone zakotvený inštitút, ktorý udeľuje správnemu
orgánu určitú fakultatívnu právomoc priznávať nárok na základe vlastného správneho uváženia, je na

vôli správneho orgánu, či uvedený nárok prizná, ale je povinnosťou správneho orgánu priznanie tohto
nároku vziať do úvahy.

Ako vyplýva z uvedeného, odporca bol povinný posúdiť, či v danom prípade sú splnené podmienky na
priznanie právnej pomoci podľa ustanovenia § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci s ohľadom na

konkrétne okolnosti prípadu. Aj keď odporca dospeje k záveru, že právnu pomoc žiadateľovi neprizná, z
odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že pred konečným rozhodnutím zvážil aj všetky relevantné
okolností vyplývajúce z ustanovenia § 6b zákona o právnej pomoci. Z napadnutého rozhodnutia odporcu
je zrejmé, že odporca sa možnosťou priznania právnej pomoci s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2zákona o bezplatnej právnej pomoci nezaoberal. Jeho tvrdenie vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa,
že podmienky na poskytnutie právnej pomoci skúmal aj podľa ustanovenia § 6b zákona sa nezakladá
na pravde.

S ohľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že je potrebné odvolaniu
navrhovateľa vyhovieť, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250l ods.
2 OSP zmeniť, napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2
OSP. Keďže úspešnému navrhovateľovi trovy v konaní nevznikli, najvyšší súd mu nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.