Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243091
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113243091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: Janka Ďurneková,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpenej Mgr. Igorom Šimom, advokátom, so
sídlom V. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: RUNO, spol. s r.o., so sídlom Rosinská cesta 1, 010 08
Žilina, IČO: 31 605 494, JUDr. Zdenky Hulmanovej, advokátkou, so sídlom W. S. X, XXX XX Z., v konaní
o zaplatenie sumy 839,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 8C/343/2013-101 zo dňa 6. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/343/2013-101 zo dňa 6. októbra 2014 potvrdzuje.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, v sume 59,84 Eur, na účet JUDr. Zdenky Hulmanovej, advokátky, so sídlom W. S. X, XXX
XX. Z., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala zaplatenia
sumy 839,14 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § § 451 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom (Autorský zákon). Zároveň týmto rozsudkom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

žalovanémunaúčetjehozástupkynenáhradutrovkonania,pozostávajúcichztrovprávnehozastúpenia,
vo výške 297,45 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa ako spoločníčka a konateľka
obchodnej spoločnosti žalovaného dobrovoľne poskytla žalovanému predmetné fotografie, pričom už
pri ich prirodzenom vecnom charaktere ako komerčných, tieto v daných časových súvislostiach už v
čase ich vyhotovenia mali slúžiť na podnikanie žalovaného. Osobné vyhotovenie predmetných fotografií
žalobkyňou nevylučovalo, že tieto môžu byť používané súčasne žalovaným, ktorý je na toto používanie

oprávnený z minulej aktivity žalobkyne vykonanej v jeho prospech. To, či aj potenciálne popri komerčnej
hodnote vyhotovené fotografie majú aj ďalšiu reálnu hodnotu ako jedinečné autorské diela, už práve
nezodpovedáfaktickémusprávaniusamotnejžalobkyne,ktoráichsprístupnilažalovanémuumiestnením
do počítača na pracovisku žalovaného. Podľa názoru okresného súdu o tento ich charakter by
musela dbať žalobkyňa primerane podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že by na túto ich ďalšiu
jedinečnú hodnotu upozornila pri ich sprístupnení a osoby konajúce za žalovaného by mohli uvážiť, či
za takýchto podmienok stanovených žalobkyňou jej predmetné fotografie prijmú alebo nie.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal ich náhradu vo výške presne špecifikovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Uviedla, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil znenie § 40 ods. 1 Autorského zákona, v zmysle

ktorého „licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela“, pričom počas
celého súdneho konania nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by mu zo strany žalobkyne
licencia na použitie fotografických diel vyhotovených žalobkyňou niekedy bola platne udelená. Podľa
§ 40 ods. 2 Autorského zákona pritom licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
„Dobrovoľnosť“ poskytnutia fotografických diel vyhotovených žalobkyňou bola žalobkyňou počas

celého konania popieraná (o čom svedčí aj samotné podanie žaloby). Posúdenie komerčného alebo
nekomerčného charakteru fotografických diel pri ich vyhotovení žalobkyňa nepovažovala za právne
významné, nakoľko takéto posúdenie ako podmienku poskytnutia právnej ochrany autorskému dielu,
prípadne uplatneniu z toho vyplývajúcich nárokov zákon nevyžaduje. Ďalej odvolateľka argumentovala,
že ako zamestnankyni spoločnosti jej z pracovnoprávneho vzťahu nevyplývala žiadna povinnosť vytvoriť
pre zamestnávateľa (žalovaného) fotografické diela a ako autor súkromných fotografických diel ani

nikdy neudelila žalovanému súhlas na vykonávanie svojich majetkových práv k fotografickým dielam.
Z iného vzťahu žalobkyne k žalovanému (výkon funkcie konateľa a výkon práv a povinností spoločníka
spoločnosti RUNO, spol. s r.o.) nemohli fotografické diela vzniknúť, preto fotografické diela teda nemali
slúžiť na podnikanie žalovaného. Podľa odvolateľky v konaní nebolo žiadnym dôkazným prostriedkom
preukázané, že by ňou zhotovené fotografické diela mali slúžiť na podnikanie žalovaného, pričom

v tomto smere pri svojej obrane neuniesol žalovaný dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej
skutočnosti. Podľa názoru odvolateľky si nemohol súd vytvoriť sám názor, že sporné fotografie
nedosahujú úroveň autorského diela. Na posúdenie charakteru fotografií mal byť pribratý znalec
alebo autorská spoločnosť. Žalobkyňa sa domnievala, že predmetné fotografické autorské diela sú
jedinečné a individuálne, pričom nie je možné ich opakovane identicky zhotoviť, nakoľko žalobkyňa

pri ich zhotovovaní pracovala so svetlom, uhlom, hĺbkou ostrosti a pod. Žiadny z týchto uvedených
atribútov, (napriek tomu, že má rozhodný význam pre posúdenie existencie vlastnej tvorivej duševnej
činnosti autora), pritom nebol súdom vyhodnotený. Žalobkyňa upozornila na fakt, že Okresný súd
Žiar nad Hronom v obdobnej právnej veci v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/183/2013 v doposiaľ
neprávoplatnom rozsudku zo dňa 26.11.2014 v tejto otázke posúdil fotografické diela žalobkyne ako

autorské diela podľa Autorského zákona. Pre posúdenie fotografického diela ako predmetu ochrany
Autorského zákona je podľa odvolateľky rozhodujúca existencia alebo neexistencia tvorivej zložky
(vkladu) autora komplexne, a nielen posúdenie koncentrovanej tvorivej stránky, prípadne posudzovanie
štýlu komerčného alebo nekomerčného účelu. Zovšeobecnením záverov okresného súdu by posúdenie
len komerčného charakteru ako hodnotiaceho kritéria mohlo viesť k tomu, že fotografické diela použité

na obchodné účely by vlastne nemali byť predmetom ochrany podľa Autorského zákona. Posudzovanie
komerčnosti účelu fotografií nepovažovala odvolateľka za relevantné; to isté platí aj na posudzovanie,
kto je vlastníkom, prípadne výrobcom fotených predmetov. Žalobkyňa tiež nepovažovala za významné,
či a koľko fotokampaní bolo u žalovaného realizovaných a či sa na nich podieľala žalobkyňa. V konaní
nebolo preukázané, že sporné fotografie boli zhotovené pre žalovaného na základe zmluvy, či pokynu

nadriadeného. V zmysle uvedeného potom nemôžu byť fotografické diela chápané ako nehmotná zložka
podnikania žalovaného. Odvolateľka tiež nesúhlasila so závermi okresného súdu, ktorý poukázal na
fakt, že účastníčka fotografie sprístupnila vo svojom počítači. Uvedené nezodpovedá pravde, keďže
fotografie uložila v počítači do súkromného priečinka označeného svojím menom. Nikdy neprejavila vôľu
prispieť k podnikaniu žalovaného a nakladanie s fotografiami bez jej súhlasu považovala za odporujúce

ustanoveniam Autorského zákona.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodovsa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považoval krajský súd za
nevyhnutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v čase vzniku sporných fotografií bola žalobkyňa
jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti RUNO, spol. s r.o. Zároveň však žalobkyňa figurovala
u žalovaného ako jeho konateľka a tiež ako zamestnankyňa. V kontexte zisteného skutkového stavu
možno konštatovať, že žalobkyňa sporné fotografie zjavne zhotovila na účely propagácie podnikateľskej

činnosti žalovaného, teda v jeho prospech a dobrovoľne. Ťažko možno prijať vysvetlenie žalobkyne,
že fotografie vyhotovila pre svoje súkromné, či osobné potreby, keď z ich kompozície je zrejmé,
že mali slúžiť propagácii tam vyobrazených výrobkov. Je totiž nepravdepodobné, aby si ktokoľvek
vyhotovoval naaranžované fotografické diela prezentujúce špecifické výrobky produkované jeho
vlastným zamestnávateľom pre bližšie neurčenú „osobnú potrebu“. Navyše, žalobkyňa začala s vlastnou
podnikateľskou činnosťou až v období mesiacov máj - jún 2010, pričom fotografie vznikli v apríli

2009. Z toho možno vyvodiť, že tieto fotografie žalobkyňa nemohla vyhotovovať ani na účely svojho
vlastného podnikania. Za zmienku stojí aj fakt, že účastníčka sporné fotografie uložila v počítači u svojho
zamestnávateľa - žalovaného, kde bola v rozhodujúcom období aj konateľkou a zamestnankyňou.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa prejavila v čase vzniku sporných fotografií vôľu tieto použiť
v prospech žalobcu, pričom táto vôľa bola pre posúdenie veci podstatná. Z toho vyplýva, že žalovaný

nepoužilfotografiebezprávnehodôvodu(atoajbezohľadunato,žetunebolauzavretápísomnázmluva
medziúčastníkmi),čobyinakzakladaloeventuálneprávo navydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Neskôr vzniknuté konflikty medzi účastníkmi nemohli negovať skorší prejav žalobkyne, preto ani krajský
súd nemohol dospieť k inému posúdeniu veci, než ako to prezentoval okresný súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia.

Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu

strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na navrhovateľovi, ktorý tvrdí,
že jeho práva boli dotknuté, aby preukázal, že mu nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú
jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno jeho žalobe vyhovieť. Bolo teda na žalobkyni, aby
preukázala, že sporné fotografie vyhotovila výlučne pre seba, svoju potrebu a že ich použitie zo
strany žalovaného bolo neoprávnené.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému krajský súd z tohto dôvodu priznal voči žalovanej,
ktorá v tomto štádiu konania nemala úspech, náhradu trov druhostupňového konania. Tieto trovy
pozostávajú z trov právneho zastúpenia účtované za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo

dňa 05.02.2015 v sume 51,45 Eur účtované podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ku ktorému
prináleží 1x režijný paušál v sume 8,39 Eur, účtovaný v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.
Zároveň odvolací súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. priznané trovy odvolacieho konania v celkovej
sume 59,84 Eur uložil žalobkyni zaplatiť na účet advokátky, ktorá zastupovala žalovaného v tomto

konaní.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.