Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011638
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110011638.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. januára
2016 prejednal odvolania poškodenej J.. N. F. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci
obžalovanej

J.. P. E.,

nar.XX.XX.XXXXvR.,okresZ.,trvalebytomQ.D.,Y.O.aJ.č.XX/X,okresIlava,samostatnejzárobkovo
činnej osoby - detskej lekársky, na verejnom zasadnutí neprítomnej,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4T/67/2014 zo dňa 11. mája 2015 2013 a
takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr.por. sa odvolanie poškodenej J.. N. F. zamieta, pretože bolo podané neoprávnenou
osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná J.. P. E. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodená

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 465/10 zo dňa 14.10.2010, doručenú
Okresnému súdu Trenčín dňa 18.10.2015, ktorá jej kládla za vinu, že sa mala dopustiť prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenia §§ 138 písm. h/, 139 ods. 1 písm.
a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že ako službukonajúca lekárka detskej ambulancie Lekárskej
služby prvej pomoci - Nemocnice s poliklinikou Ilava, n.o., dňa 12.12.2009 v čase o 14.04 hodine
a následne opakovane uvedeného dňa v čase asi o 18.30 hodine pri vyšetrení dieťaťa J. F., nar.

X.XX.XXXX, bytom v Z., X.. Q. č. XXX/X nebrala do úvahy priebeh jeho ochorenia, ktorý poukazoval
na možnosť invazívneho bakteriálneho ochorenia - pleuropneumónie, podcenila tento jeho stav a
nevykonala všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby, predovšetkým nerozšírila vyšetrenia o
tzv. zápalové markery a nevyšetrila snímok hrudníka, na základe jednoznačného progresu ochorenia s
jeho alarmujúcimi príznakmi neodporučila pacientovi hospitalizáciu a komplexné vyšetrenie s cielenou
útočnou liečbou, v dôsledku čoho došlo dňa 13.12.2009 v čase o 8:30 hodine doma v mieste bydliska

k úmrtiu pacienta J. F., pričom príčinou jeho smrti bolo kardiorespiračné zlyhanie v dôsledku hnisavého
zápalu pľúc a pohrudnice, čím tak nebola zdravotná starostlivosť zo strany J.. P. E. poskytnutá v súlade sustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších právnych
predpisov, nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri

zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania, jednak prokurátor Okresnej prokuratúry
Trenčín, tak aj poškodená J.. N. F..

Prokurátor zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s
tým, že odvolanie je podávané v neprospech obžalovanej. Následne prokurátor odvolanie podrobne
písomne odôvodnil. Prokurátor v úvode uviedol, že sa nestotožňuje s vyhodnotením dôkaznej stránky
veci, táto nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a zákonu, produkované úvahy súdu
týkajúce sa najmä posúdenia objektívnej stránky konania obžalovanej sú vecne a právne nepriliehavé
z ďalších dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa názoru prokurátora na hlavnom pojednávaní po

zrušení odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
sp.zn. 23To/74/2014 zo dňa 1.8.2014 nedošlo k žiadnemu zásadnému a podstatne významnému
zvratu v dôkaznej situácii, ktorý by odôvodňoval oslobodenie obžalovanej spod obžaloby. Vykonané
dôkazy v podobe znaleckých posudkov, ktoré zabezpečila a predložila obhajoba, sú z hľadiska ich
záverov obsahovo neudržateľné a dôkazne nespôsobilé na vyvinenie obžalovanej spod obžaloby.

Závery a vyjadrenia prezentované v znaleckých posudkoch najmä MUDr. Štullera, PhD. a MUDr.
Moravanského sú pre stabilizáciu skutkových zistení a právneho posúdenia konania obžalovanej
kľúčové a podstatné, pričom ďalšie znalecké posudky ich opodstatnenosť nespochybňujú do tej
miery, že by to zakladalo dôvod na oslobodenie spod obžaloby. V ďalšom prokurátor popísal, prečo
minimalizácia diagnostických úkonov bola práve tým rozhodujúcim príčinným faktorom, ktorý spôsobil,

že poškodenému M.H. nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, hoci to jeho zdravotný
stav nevyhnutne vyžadoval (zápalové markery, RTG hrudníka, hospitalizácia). Za tohto stavu veci
smrť poškodeného nebola prekvapujúca, ale bola logickým a v podstate nevyhnutným vyvrcholením
všetkých vytýkaných pochybení obžalovanej (správne stanovenie diagnózy, zabezpečenie včasnej a
účinnej liečby). Prokurátor liečbu maloletého obžalovanou hodnotil ako rutinnú, nevyznačujúcu sa

skutočným a úprimným záujmom o zdravie dieťaťa. Obžalovaná konala rýchlo a povrchne, pričom
zanedbala svoje elementárne povinnosti pri poskytovaní zdravotnej pomoci. Podľa názoru prokurátora,
súd prvého stupňa síce podrobne a argumentačne správne rozviedol výpočet pochybení obžalovanej
akoošetrujúcejlekárky,avšakjehozáveryoabsenciiobjektívnejstránky(príčinnejsúvislosti)žalovaného
trestného činu sú nesprávne. Súd prvého stupňa tu nesprávne vychádzal zo záverov ad hoc znalcov

zabezpečených obhajobou, ktoré sú v rozhodujúcej miere prezentované v hypoteticko-teoretickej rovine,
majú špekulatívny charakter, pričom na hlavnom pojednávaní bola evidentná ich snaha bagatelizovať
až ospravedlňovať pochybenia obžalovanej. Je diskutabilné do akej miery sú hodnotiace úsudky
týchto znalcov k posúdeniu príčin smrti maloletého M.H. objektívne hodnoverné, obsahovo korektné,
kriticky nezaujaté a účelovo nezaťažené tendenčnými postojmi v prospech obžalovanej ako zadávateľky

posudkov. Prokurátor odmietol závery znalcov ako k asfyktickej príhode (mikroaspirácia obsahu žalúdka
je bezvýznamná pre kauzalitu následku), pričom zvracanie bolo vyvolané hnisavým zápalom pľúc,
avšak k nemu došlo až v záverečnej terminálnej fáze života maloletého. Podľa pitvy boli pľúca plné
mikroabcesov a zápalových elementov, ktoré sú prítomné jedine pri pneumónii a svedčia o bakteriálnom
zápale. Ak by aj k vývoju zdravotného stavu maloletého M.H., prípadne pristúpila iná okolnosť,

ktorá by bola spôsobilá vyvolať udusenie, táto nemohla vzniknúť a nastať izolovane bez súčinnosti
s prebiehajúcim zápalom pľúc. Ani záver ad hoc znalcov, podľa ktorých príčinou smrti maloletého
M.H. mohla byť tzv. atypická pneumónia (príznak v podobe chudobného klinického obrazu), nevyviňuje
obžalovanú z jej povinností zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Atypická pneumónia je
bez príznakov a s chudobným klinickým obrazom, avšak priebeh ochorenia mal. M.H. sa vyznačoval

príznakmi v podobe sťaženého dýchania, horúčok, opakovaného vyhľadania lekárskej pomoci a
potrebou podania adrenalínu. Tieto príznaky mali obžalovanú ihneď viesť k prevedeniu RTG snímky
hrudníka a pľúc, odber krvných plynov (zistenie respiračnej insuficiencie) odobratie krvi na zistenie
zápalových parametrov. Počas hospitalizácie v nemocničných podmienkach mohlo byť včas zabránené
kardiorespiračnému zlyhaniu, pričom úmrtia na zápal pľúc, ktorý je v dnešnej dobe antibiotikami dobre

liečiteľný, sú raritné a často im podľahnú len osoby s oslabenou imunitou alebo onkologickí pacienti,
čo zosnulý maloletý M.H. nebol. U poškodeného nešlo o banálnu infekciu zápalu mandlí a nosohltana,
pretože dieťa prejavovalo známky zhoršeného až chrčivého dýchania. Ďalej prokurátor k možnej príčine
smrti v podobe syndrómu náhlej smrti, ktorá môže nastať aj u zdravého jedinca, uviedol, že v tomtoprípade je neakceptovateľná, pretože maloletý M.H. nebol v zdravotne bezchybnom stave. Naopak
vykazoval vážne známky ochorenia s progresom jeho sústavného zhoršovania. V závere odvolania
prokurátor uviedol, že príčinná súvislosť v konaní obžalovanej a spôsobeným následkom v podobe

smrti poškodeného je neprehliadnuteľná a nie je možné ju spochybniť na základe tých skutočností, na
ktorých súd založil svoj záver o absencii kauzálneho nexu v konaní obžalovanej. Všetky alternatívne
príčiny smrti maloletého M.H. majú svoj pôvod vo fatálnych pochybeniach obžalovanej J.. P. E., ktorá
podcenila zdravotný stav poškodeného, nevykonala všetky potrebné a dostupné štandardné vyšetrenia
potrebné na správne určenie diagnózy, pričom následne naordinovaná liečba v domácom prostrední

bola absolútne nedostatočná a nevyhovujúca, nebolo ňou možné zabrániť smrti poškodeného, ku ktorej
došlo práve v dôsledku liečebných zlyhaní obžalovanej. Len za situácie, ak obžalovaná vzhľadom na
chorobnýstavpoškodeného,bymuposkytlapriliehavú,štandardneuplatňovanúzdravotnústarostlivosť,
potom by prípadná smrť poškodeného nemohla byť pričítaná na zodpovednosť obžalovanej.

Prokurátor v písomnom odvolaní navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.

PoškodenáJ..N.F.písomnepodalaodvolanieprostredníctvomsvojhosplnomocnenca.Splnomocnenec
tu uviedol, že poškodená trvá na svojom návrhu na náhradu škody a žiada, aby obžalovaná bola

zaviazaná k jej náhrade.

K odvolaniu prokurátora sa podrobne písomne vyjadrila aj obžalovaná J.. P. E. prostredníctvom
svojho obhajcu. Podľa názoru obhajcu, tvrdenia prokurátora v odvolaní nasvedčujú tomu, že konajúci
prokurátor sa neoboznámil s priebehom a výsledkami dokazovania, pretože v konaní bolo preukázané,

že maloletý pri opakovanej návšteve v ambulancii nemal sťažené dýchanie a zmeranú teplotu na
36,9°C, t.j. v norme, pričom aj jeho stav bol po odchode z ambulancie stabilizovaný. Obhajca
nesúhlasil s názorom prokurátora, pokiaľ sa tento snažil bagatelizovať znalecké posudky súdnych
znalcov prof. MUDr. Přemysla Strejca, DrSc., prof. MUDr. Miloša Velemínského, CSc., prof. MUDr. Ota
Masára, CSc., doc. MUDr. Martina Brezinu, CSc. a MUDr. Michala Moravanského, pretože sa jedná o

špičkových odborníkov a vedeckých pracovníkov v oblasti ich povolania. K uvedeným znalcom okrem
ich podrobného profesného pôsobenia obhajca aj uviedol tie časti ich znaleckých výpovedí, kde títo
podporovali obranu obžalovanej. Obhajca ďalej spochybnil pitvu nebohého M.H., ktorá bola vykonaná
neodborne a protizákonne a konajúci lekár MUDr. Štuller, PhD. nevykonal potrebné úkony pre zistenie
skutočnej príčiny úmrtia maloletého (odber materiálov, toxikologické a ďalšie špeciálne laboratórne

analýzy). Z vyšetrení realizujúcich pitvajúcim lekárom nemožno potvrdiť ani vylúčiť bakteriálnu alebo
vírusovú etiológiu ochorenia. Závery pitvajúceho lekára nemožno zodpovedajúco podložiť konkrétnymi
výsledkami vyšetrení. V pitevnom protokole sa lekár nevyjadruje k možnosti náhlej asfyxie v dôsledku
aspirácie žalúdočného obsahu a rozvoja zmien na pravých pľúcach v dôsledku aspiračnej pneumónie. K
tomu obhajca namietal aj zákonnosť znaleckého posudku, pretože v predmetnej veci nebola vykonaná

súdna pitva, ale pitva patologicko-anatomická. Podľa jeho názoru, vzhľadom na odbery častí pľúc
maloletého M.H., je nedôvodné tvrdenie o tom, že u nebohého išlo o pľúcny zápal veľkého rozsahu
(neoznačené odbery z lalokov pľúc). V závere vyjadrenia obhajca uviedol, že aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa je neobjektívne a neproporcionálne, avšak právny záver súdu prvého stupňa o
oslobodení obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr.por. je správny Navrhol odvolanie

prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. a podľa § 322 ods. 1 Tr.por vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne vzhľadom na použitie súdom zásady „v

pochybnostiachvprospechobvineného“kčomunebolidôvody,navrhlaprokurátorkapredsúdomprvého
stupňa doplniť dokazovanie znaleckým posudkom ústavu za účelom odstránenia rozporov v znaleckých
posudkoch. K odvolaniu poškodenej sa prokurátorka nevyjadrila. Splnomocnenec poškodenej J.. N. F.
navrhol, aby v prípade uznania viny bola obžalovaná zaviazaná k náhrade škody tak, ako bola škoda
uplatnená. Obhajca obžalovanej navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné

zamietnuť. K návrhu prokurátorky na doplnenie dokazovania posudkom ústavu uviedol, že v Slovenskej
republike nie je evidovaný ústav, ktorý by takto mohol doplniť dokazovanie. K odvolaniu poškodenej
uviedol, že je podané v rozpore so zákonom.Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. z podnetu odvolania prokurátora preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolanie poškodenej

odvolací súd preskúmal podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a dospel k záveru, že poškodená v tomto prípade
nebola oprávnená proti rozsudku súdu prvého stupňa podať odvolanie.

1) K samotnému rozhodnutiu odvolacieho súdu senát opakovane pripomína (tento názor si osvojil
aj súd prvého stupňa), že prejednávaná trestná vec je z hľadiska dokazovania a rozhodovania

mimoriadne obtiažna ani nie tak po skutkovej stránke, ako po stránke odbornej klasifikácie (medicínskej)
zisteného skutkového stavu (konanie, resp. opomenutie obžalovanej, príčina smrti maloletého). Až
po takejto odbornej klasifikácii mohli potom súdy pristúpiť k uplatneniu príslušných noriem trestného
práva upravujúce základy trestnej zodpovednosti (znaky skutkovej podstaty trestného činu). Niet pritom
pochybnosti, že odborná klasifikácia - medicínskej stránky veci rozhodujúcou mierou vplývala na
rozhodnutie predmetného trestno-právneho vzťahu z pohľadu trestného práva hmotného.

Toto uvádza senát odvolacieho súdu najmä z toho dôvodu, že pri vyhodnocovaní dôkazov bol súd
povinný v ďaleko väčšej miere než obvykle vychádzať z názoru „odborníkov“ na tak špecifickú oblasť
akou je medicínska veda. Tu napríklad oproti trestnej činnosti v doprave, kde spravidla majú sudcovia aj
vlastné skúsenosti vodičov, sú sudcovia prakticky „absolútne“ odkázaní pri svojej rozhodovacej činnosti

na názor osôb znalých v medicínskom odvetví.

To samozrejme ale neznamená, že by súd mal rezignovať na svoju povinnosť hodnotiť aj znalecké
posudky, ako každé iné dôkazy v súlade so základnou zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr.por. voľné
hodnotenie dôkazov. V tento súvislosti zároveň odvolací súd k obsahu odvolania prokurátora pripomína,

že súd musí hodnotiť dôkazy nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán. Z obsahu odvolania prokurátora pritom vyplýva, že znalecké dokazovanie a
jeho výsledky vykonané na hlavnom pojednávaní z podnetu obžalovanej, avšak na základe príkazu
odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/74/2014 zo dňa 1.8.2014) v
zhode s názorom Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Tdo/17/2014 zo

dňa 16. apríla 2014), jednak nesprávne opakovane označuje ako „ad hoc“. Naviac k výsledkom tohto
dokazovania použil prokurátor slovné spojenia “hypoteticko-teoretická rovina; špekulatívny charakter,
bagatelizovanie až ospravedlňovanie obžalovanej. Z obsahu nielen ich písomných posudkov, ale najmä
z výpovedí na hlavnom pojednávaní po poučení ako znalcov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
svoje znalecké názory vyslovovali na základe potrebnej znalosti skutkových okolností, pričom v žiadnom

prípade nemožno spochybňovať ich vysokú odbornú a praktickú erudíciu a skúsenosť vyslovovať v
predmetnej veci názory a odpovedať na položené otázky v postavení znalcov.

V tejto súvislosti sa odvolací súd ani nestotožnil s názorom prokurátorky krajskej prokuratúry, ktorá
navrhovala doplniť dokazovanie posudkom ústavu podľa § 147 Tr.por. Tu nie je podstatné tvrdenie

obhajcu, či takýto ústav „existuje“ alebo nie. Taktiež v súlade s § 147 Tr.por. je možné hovoriť o
výnimočnom a obzvlášť závažnom prípade. Vedecké osobitné posúdenie, vzhľadom na už vykonané
rozsiahle znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní, nie je potrebné. Tento svoj záver opiera senát
odvolacieho súdu nielen o kvantitu znaleckej činnosti, keď na hlavnom pojednávaní bolo vypočutých
10 znalcov, ale aj už spomínanú teoretickú a odbornú, praktickú erudíciu týchto znalcov. Opakovane

tu senát odvolacieho súdu pripomína, že znalci vypočutí na hlavnom pojednávaní neprednášali svoje
názory na danú vec, akoby na „vedeckej konferencii“, ale po zákonnom poučení ako znalcov. Z obsahu
taktovykonanéhodokazovaniapodrobneuvedenéhoajvpísomnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku
pritom vôbec nevyplýva, že by títo znalci vykonávali svoju znaleckú činnosť (§ 142 a nasl. Tr.por.) v
hypoteticko-teoretickej rovine, že by špekulovali, že by bagatelizovali, resp. až ospravedlňovali konanie

obžalovanej.

Pokiaľ aj prokurátorka krajskej prokuratúry uvádzala, že takéto znalecké doplnenie dokazovania ústavu
nariadil už Najvyšší súd SR, s tým sa odvolací súd nestotožnil. V odôvodnení uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 3Tdo/17/2014 zo dňa 16. apríla 2014 (rovnako v uznesení Krajského súdu v Trenčíne,

sp.zn. 23To/74/2014 zo dňa 1. augusta 2014) je uvedená táto forma doplnenia dokazovania len ako
alternatívna možnosť, pričom prioritou v doplnení dokazovania bol „výsluch znalcov obhajoby...“ (pozri
citované uznesenie Najvyššieho súdu SR str. 8 na konci prvého odseku).Ďalej sa senát odvolacieho súdu nestotožňuje s názorom prokurátora v tom, že by na hlavnom
pojednávaní nedošlo k podstatnej zmene - zásadnému zvratu v dôkaznej situácii. Tu je potrebné uviesť,

že obsahovo sú výsledky doplneného znaleckého dokazovania na hlavnom pojednávaní prakticky
totožné, dokazovaním uskutočneným už na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom dňa 19. augusta
2013, ktoré dokazovanie vtedy viedlo odvolací súd k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku súdu prvého
stupňa a k oslobodeniu obžalovanej podľa § 285 písm. b/ Tr.por. spod obžaloby - rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/51/2013 zo dňa 19.8.2013, na odôvodnenie ktorého na tomto mieste

odvolací súd tiež poukazuje. Nesprávnosť procesného postupu pri doplňovaní dokazovania na tomto
verejnom zasadnutí, vyslovená Najvyšším súdom SR (citované uznesenie vyššie), bola súdom prvého
stupňa odstránená v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR.

Obžaloba, ale najmä pôvodný odsudzujúci rozsudok významne vychádzal pri svojom závere o vine
obžalovanej zo znaleckého posudku MUDr. Kovaľa. Na ďalšom hlavnom pojednávaní tento znalec ale v

nadväznosti na doplnené znalecké dokazovanie pripustil, že u maloletého M.H. mohlo ísť o tzv. „atypickú
pneumóniu“, teda o pneumóniu bez typických (vonkajších) príznakov.

Ku skutkovému hodnoteniu konania obžalovanej v odvolaní prokurátora v tom, že táto konala
rýchlo, rutinne, povrchne, zanedbala svoje elementárne povinnosti pri poskytovaní zdravotnej pomoci,

dokonca že nemala mať ani skutočný a úprimný záujem o zdravie ošetrovaného dieťaťa, uvádza
senát odvolacieho súdu nasledovné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná pri
prvom, ale tiež druhom vyšetrovaní maloletého M.H. postupovala v zhode s príznakmi, ktoré zistila
vyšetrením maloletého (vyšetrenie a uskutočnenie posluchov, zistenie anamnéz rodinných, osobných,
epidemiologických, alergických, liekových, kontrola pokožky, dýchanie, akcia srdca, kontrola ústnej

dutiny) a stanovením diagnózy a nasadením liekov, vrátane antibiotika.

Pri druhej návšteve maloletého M.H. u obžalovanej podľa prokurátora už išlo u maloletého o také
závažné chorobné prejavy, ktoré jednoznačne svedčili o tom, že maloletý má zápal pľúc. Preukázateľný
problém pri tejto druhej návšteve bolo to, že dieťa má zvýšenú teplotu nad 39°C (v ambulancii bola

nameraná teplota dokonca pod 37°C) a pri vyšetrení bolo zistené mierne ispiračné dispnoe, dokonca
potenciované plačom dieťaťa. Pri vyšetrení dýchania maloletého M.H. obžalovaná zistila, že toto je
čisté bez vedľajších fenoménov, stranovej diferenciácie a tachypnoe. Pokožka bola vlhká a ružová,
akcia srdca pravidelná a ozvy ohraničené. Obžalovaná preto správne zamerala svoje liečebné úkony na
zistené problémy - inspiračný nádych a teplotu. Priamo v ambulancii podala maloletému lieky - Rektodelt

a inhaláciu adrenalínom (maloletého takto úspešne aj v minulosti už liečila). Po inhalácii okrem zlepšenia
vonkajších prejavov dieťaťa vyšetrila dýchanie dieťaťa so záverom, že toto samé dýcha, inspiračný
nádych je nepočuteľný a dýchanie je čisté.

Toto bolo pre obžalovanú ako lekárku vedúce k tomu, že nevykonávala ďalšie vyšetrenia, na ktoré v

odvolaní poukazoval prokurátor, ale len rozšírila liekovú liečbu o Fenistil a Diazepam. Následne po
poučení matky o kontrole po 4 dňoch, v prípade neopakovania problémov, resp. ihneď u lekára v prípade
zhoršenia stavu, poslala dieťa do domáceho ošetrenia.

Z vykonaného znaleckého dokazovania, ale aj výpovede obžalovanej vyplýva, že auskultačne sú

zistiteľné nasledovné príznaky svedčiace pre zápal pľúc a pohrudnice. Jedna strana pľúc je slabšie
počuteľná, prítomné sú piskoty, vrzgoty, chrapitus, kašeľ, úzkostný výraz tváre, prešedlosť okolo
úst, horúčavosť tváre. Ak však odhliadneme od obrany samotnej obžalovanej pre zistenie, či takéto
príznaky dieťaťa v čase druhej návštevy malo, nepostačuje len tvrdenie poškodenej matky maloletého
M.H. Tu senát odvolacieho súdu poukazuje na výpoveď svedkyne J. H., ktorá pri druhej návšteve

pomáhala obžalovanej vyšetrovať a ošetrovať maloletého M.H. Táto svedkyňa spontánne a podrobne
popísala nielen vyššie uvedenú činnosť obžalovanej, ako ošetrujúcej lekárky, ale aj veľmi podrobne
popísala, v akom stave bol maloletý M.H. pri vyšetrovaní v ambulancii. Svedkyňa uviedla, že dieťa
bolo plačlivé, zahlienené, malo soplík. Nič mimoriadne si svedkyňa nevšimla, nekašlalo ani sťažene
nedýchalo, nešlo ani o namáhavé dýchanie. Nevydávalo žiadne chrčivé zvuky, ktoré by bolo počuť

voľným uchom. Výslovne svedkyňa uviedla, že dieťa nechrčalo. Táto svedkyňa teda nevypovedala o
žiadnych alarmujúcich príznakoch progresívneho zhoršenia zdravotného stavu maloletého dieťaťa.Pritom z hľadiska medicínskeho bolo v obžalobnom návrhu kladené obžalovanej za vinu, že nebrala
do úvahy priebeh ochorenia, ktorý poukazoval na možnosť invazívneho bakteriálneho ochorenia
- pleuropneumónie a nebrala zároveň do úvahy jednoznačný progres takéhoto ochorenia s jeho

alarmujúcim príznakom. K tomu aj vzhľadom na vyššie uvedené senát odvolacieho súdu uvádza, že pri
obidvoch návštevách maloletého M.H. v ambulancii obžalovanej nič nenasvedčovalo ani pre možnosť
invazívneho bakteriálneho ochorenia - zápalu pľúc a pohrudnice, pretože obžalovaná zistila dobré
dýchacie cesty. Taktiež nebol preukázaný pri druhej návšteve progres tohto ochorenia dokonca s jeho
alarmujúcimi príznakmi.

Z hľadiska medicínskeho k možným príčinám vedúcim k smrti maloletého M.H. sú významné aj
nasledovné vyjadrenia znalcov. MUDr. Brezina uviedol, že v prípade 65% zdravej masy pľúc u
maloletého, táto masa bola dostatočná, aby dieťa mohlo dýchať. Znalec MUDr. Strejc uviedol, že aj pri
bakteriologickom pôvode pneumónie môže dôjsť aj k syndrómu neočakávaného náhleho úmrtia tak, ako
u jedinca bez prejavov ochorenia.

Za situácie, keď ani „ex post“ sa viacerí odborníci nevedia jednoznačne zhodnúť na tom, či smrti
maloletého predchádzala postupná etiológia invazívneho bakteriálneho ochorenia - pleuropneumónia,
alebo či išlo o ochorenie v dôsledku baktériovej superinfekcii chrípky Klebssiella pneumónie (H1N1) -
náhle a neočakávateľné udusenie - asfyktická príhoda, resp. či k uduseniu došlo v dôsledku vdýchnutia

obsahu žalúdka do dýchacích ciest pri zvracaní, pričom ani vykonaná zdravotná pitva nepotvrdzuje ani
nevylučuje ani jednu z týchto možností, nie je možné žiadať, a to aj pod hrozbou trestnej zodpovednosti,
aby v tomto konkrétnom prípade možnú až k smrti vedúcu chorobu zistila lekárka už pri výkone lekárskej
služby prvej pomoci.

Prečinu podľa § 149 ods. 1 Tr.zák. sa dopustí ten, kto z nedbanlivosti spôsobí inému smrť. Obžalovaná
nielenže nevedela, že môže nastať smrť maloletého pacienta, ktorého ošetrovala, toto ani nemohla
vedieť (§ 16 Tr.zák.), a to práve s poukazom na vyššie uvedené rozdielne názory o ochorení maloletého,
ktoré viedlo k jeho smrti. Za nepredvídateľný následok v podobe smrti (v pochybnostiach v prospech
obžalovanej) nemôže niesť lekár zodpovednosť, ak inak poskytol nebohému pacientovi lekársku

starostlivosť zodpovedajúcu ním zistenému ochoreniu, pretože medzi konaním lekára a smrťou pacienta
v tomto prípade nie je príčinná súvislosť.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné
zamietol.

2) K odvolaniu poškodenej J.. N. F. senát odvolacieho súdu uvádza, že výrok o odkázaní poškodenej
s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Tr.por. je
výrokom obligatórnym. Tento výrok musí súd vždy urobiť, ak obžalovaného spod obžaloby oslobodí. V
tomto prípade poškodená ako strana v konaní nebola oprávnená proti tomuto výroku podať odvolanie,

a to napriek tomu, že ide o výrok o náhrade škody, ktorý sa jej dotýka. Z týchto dôvodov odvolací súd
odvolanie poškodenej J.. N. F. podľa § 3X6 ods. 1 Tr.por. zamietol, pretože odvolanie bolo podané
neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.