Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/289/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615211962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615211962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsamosudkyňouJUDr.EvouTriznovouvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XXX,
XXX XX I., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 434,87 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sčasti o zaplatenie 6,46 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 43,07 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,75 %
zo sumy 19,04 Eur počnúc od 18.03.2013 do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 5,75 % zo sumy

24,03 Eur počnúc od 18.04.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 385,34 Eur s ročným úrokom z omeškania 5,5 %
počnúc od 19.07.2013 do zaplatenia z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 14.08.2015 žalobu o zaplatenie 438,87 Eur s
príslušenstvom.

Pred otvorením prvého pojednávania zobral žalobu čiastočne späť o sumu 6,46 Eur s príslušenstvom.

Podľa § 96 ods. l Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3 Občianskehosúdnehoporiadkunesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd konanie čiastočne zastavil o sumu 6,46 Eur s
príslušenstvom. K tomu, aby mohol súd konanie účinne zastaviť, nebol potrebný súhlas žalovanej.Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 30.12.2015. Účastníci konania sa na pojednávanie
nedostavili, súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v ich neprítomnosti.

Dokazovanie súd vykonal prečítaním zmluvy o pripojení, faktúr č. 9748769659, č. 3749750106,
č. 1752649859, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

Žalobca uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca

na strane jednej a žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava ako
postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný
prevod pohľadávok žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej. Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014 vrátane príslušnej časti prílohy bola žalobcom predložená ako listinný dôkaz na
č.l. 8 až 15 súdneho spisu. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu v zmysle § 43
zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o

pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá
v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej

pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v
dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu
s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná je sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne
a včas platiť cenu za poskytnuté služby.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
Zmluvu o poskytovaní služby Magio SAT dňa 29.12.2010.

Právny predchodca žalobcu si vyfakturoval zaplatenie zmluvnej pokuty sumou 391,80 Eur faktúrou č.
1752649859, ktorá sa stala splatná dňa 18.07.2013, faktúrou č. 9748769659, ktorá sa stala splatná dňa

17.03.2013 vyfakturoval sumu 19,04 Eur, faktúrou č. 3749750106, ktorá sa stala splatná dňa 17.04.2013
si vyfakturoval sumu vo výške 24,03 Eur.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej
a žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava ako postupník na strane druhej

uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu,
vrátane pohľadávky voči žalovanej.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,

ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších právnych predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a

ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu

škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.

Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo

iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka účinný v čase uzavretia zmluvy o
pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálnedojednané.Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu

na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí
23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
žalobcarovnakúzmluvnúpokutu,akovprípadeomeškaniasaspotrebiteľaužhneďnaúvoddvojročného
zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5
Občianskeho súdneho poriadku) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím

je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano
Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené
prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke:
Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie súpre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej

podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
zmluvu o pripojení. V zmluve o pripojení bola dohodnutá zmluvná pokuta za porušenie povinností
vyplývajúcich zo zmluvy. Súd sa postavil na to stanovisko, že dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou,ktorájeabsolútneneplatná.Pokiaľsúdpovažujedohodnutúzmluvnúpodmienku
za neplatnú, dotknuté ustanovenia v zmluvách o pripojení sú absolútne neplatné od počiatku. Na
nekalosť zmluvnej podmienky súd prihliadal z úradnej povinnosti. Pokiaľ je v tejto časti právny úkon

neplatný, nemožno moderovať výšku zmluvnej pokuty. Preto pokiaľ žalobca zobral aj čiastočne žalobu
o zaplatenie zmluvnej pokuty späť, nie je dôvodné, aby žalovaná zaplatila 385,34 Eur s príslušenstvom.
Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne, a to s poukazom na článok 3
ods. 1.2 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej za individuálnu podmienku nemožno považovať ak
bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu, podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súdu patrí kontrola zmluvných podmienok podľa § 153
ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku. Zmluvné pokuty boli pripravené vopred pre spotrebiteľov v
Cenníku, ktorý bol pripravený právnym predchodcom žalobcu (listinný dôkaz na č.l. 31 až 41, pričom
žalovaná nemohla žiadnym spôsobom výšku pokút ovplyvniť a výška zmluvných pokút bola určená
štandardne pre každého spotrebiteľa bez ohľadu na to, kedy po uzavretí zmluvy o pripojení porušil

povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu.

Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvných pokút vo výške 385,34 Eur s
príslušenstvom zamietol.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a

ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaná služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytoval na základe zmluvy o pripojení
využívala, preto je povinná žalobcovi za služby zaplatiť podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmeno a), ods. 4
písmeno b) zákona číslo 610/2003 Z.z. spolu s úrokmi, pričom úroky z omeškania súd priznal žalobcovi
odo dňa, ktorý nasleduje po splatnosti faktúr, na ktoré súd poukazuje vyššie.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol v konaní v prevažnej miere neúspešný, takže žalovaná by mala právo na zaplatenie
pomernej časti trov, ktoré si však neuplatnila, takže súd rozhodol tak, že žalobca a žalovaná nemajú
právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.