Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10P/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201423
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615201423.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o

maloleté deti - N. T., nar. XX. XX. XXXX a H. W., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti
rodičov: Y. W., nar. XX. X. XXXX, bytom I. V., Š. XXX/XX a T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O.
XXX, t. č. bytom W. B. P., Z. U., T. XXX, Č. G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 4P/273/2010-63, v
časti o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého N. T., nar. XX.
XX. XXXX, zvýšeným výživným v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho

mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 25. 2. 2015.

Zameškané zvýšené výživné na maloletého N. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 25. 2. 2015 do 30.
11. 2015, v sume 274,29 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku,
k rukám matky dieťaťa.

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 7C/270/2010-40,

v časti o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. W., nar. XX.
XX. XXXX, zvýšeným výživným v sume 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 25. 2. 2015.

Zameškané zvýšené výživné na maloletú H. W., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 25. 2. 2015 do 30.
11. 2015, v sume 182,86 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku,
k rukám matky dieťaťa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 2. 2015, sa matka
maloletých detí N. T. a H. W. domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti, a to na maloletú H. na
sumu 80 eur mesačne a na maloletého N. na sumu 100 eur mesačne, od podania návrhu. V návrhu
uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť k deťom neplní, preto požiadala o náhradné výživné, ktoré je
jej vyplácané príslušným úradom práce, soc. vecí a rodiny. Od posledných rozhodnutí o výživnom sa
zmenili pomery na jej strane, aj na strane detí. V máji 2014 sa presťahovala do 1-izbového nájomného

bytu, za ktorý uhrádza 180 eur mesačne, vrátane energií. Maloleté deti navštevujú Špeciálnu školu s
materskou školou v I.. Y. na týždňové pobyty. Za stravu im uhrádza mesačne 103-115 eur, na hygienické
potreby približne 100 eur. Za pomôcky 20 eur na jedno dieťa ročne. Cestovné je zanedbateľné. Maloletý
N. užíva neurologické lieky, za ktoré je doplatok 22 eur. Na maloletého poberá predĺžený rodičovskýpríspevok, z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu. Uhrádza aj výživné na dcéru I. vo výške 30
eur mesačne, ktorá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičov.

Na súdnom pojednávaní matka maloletých detí na podanom návrhu trvala.

Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko

naposledy bolo rozhodované o výživnom pred 4 rokmi, obe deti majú zdravotné problémy, v súvislosti
s čím na ne vznikajú zvýšené výdavky. Otec sa vyhýba plneniu sa vyživovacej povinnosti, vzdal sa
výhodnejšieho zamestnania.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Otec

svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci
konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Matka maloletých detí pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že býva v prenajatom byte, kde
uhrádza nájomné, vrátane energií, 180 eur mesačne. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške

94,40 eur mesačne, keďže vôbec nemôže pracovať, nakoľko nepočuje a rodičovský príspevok na
maloletú H. vo výške 203,20 eura mesačne. Maloleté deti navštevujú špeciálnu materskú školu, kde
chodia na 2 týždňové pobyty. Stravu im uhrádza vo výške 100-120 eur mesačne spolu, 5 eur mesačne
uhrádza každému z detí za ubytovanie. Okrem toho deťom uhrádza aj výdavky na pomôcky, tábory vo
výške 120 eur ročne. Maloleté deti pravidelne neužívajú žiadne lieky, maloletý N. užíval lieky 4 roky,

kde bol výdavok 20 eur mesačne. S maloletým N. navštevuje aj neurológiu, chodia na vyšetrenia do
Martina 1 krát za 2 roky. Maloletá H. navštevuje hematológiu, lieky neužíva. Do škôlky ich vozia autom
s kamarátom, v súvislosti s tým jej výdavky nevznikajú. Taktiež jej vznikajú výdavky na dcéru I., ktorej
platí výživné vo výške 20 eur mesačne, podľa toho, ako má prostriedky. Jej vznikajú výdavky na lieky
minimálne, a to v sume 1,20 eura mesačne.

Okrem výsluchu matky súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to lustráciou rodičov
v databáze Sociálnej poisťovne, lustráciou otca v živnostenskom registri, správou od zamestnávateľa
otca, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, správami z Úradu práce, soc. vecí a
rodiny Trenčín, správami Sociálnej poisťovne a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp. zn. 7C/270/2010, 4P/273/2010 a 3P/265/2008, zistiac nasledovný skutkový stav:

Naposledy bolo výživnom na maloletú H. W. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 7C/270/2010-40, ktorým bolo určené otcovstvo k maloletej H. W.. Súčasne bolo
uložené otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 51 eur mesačne od 18. 11. 2010 do 30. 11. 2010

a od 2. 12. 2010 vo výške 60 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol otec zamestnaný a poberal
príjem vo výške 6732,85 Kč a 2882,71 Kč. Mal 2 vyživovacie povinnosti. Matka bola na rodičovskej
dovolenke, mala 3 vyživovacie povinnosti.

O výživnom na maloletého N. T. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš zo dňa 25. 2. 2011, č. k. 4P/273/2010-63, ktorým bolo otcovi uložené prispievať na výživu
maloletého sumou 70 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bola matka na rodičovskej dovolenke,
mala 3 vyživovacie povinnosti, poberala rodičovský príspevok vo výške 186 eur mesačne. Otec mal
2 vyživovacie povinnosti a poberal príjem vo výške 11.282 Kč mesačne, z ktorého súdu vychádzal pri
rozhodovaní, nakoľko tohto príjmu sa dobrovoľne vzdal.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/265/2008, mal súd
preukázané, že matka maloletej má vyživovaciu povinnosť aj voči I. W., ktorá bola rozsudkom zo dňa
12. 3. 2009, č. k. 3P/265/2008-57, zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti Z. W. a Y.
W. a matke bolo uložené prispievať na výživu maloletej sumou zákonom stanoveného minimálneho

výživného.Matka maloletých detí je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške
203,20 eura mesačne. Je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 94,40 eura
mesačne. Má 3 vyživovacie povinnosti.

Otec maloletých detí bol v období od 2. 4. 2014 do 30. 6. 2014 zamestnaný v pracovnom pomere
v obchodnej spoločnosti Z.-, H.. U.., kde pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z
dôvodu, že prestal chodiť do práce. Za mesiace apríl a máj 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem
400,20 eura. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi.

Má 2 vyživovacie povinnosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2013, za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky na zvýšenie výživného v celom
rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ku ktorej došlo od posledného
rozhodnutia súdu. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti uplynula doba viac

ako 4 rokov, s čím nepochybne súvisí zvýšenie výdavkov na ich výživu. Maloleté deti sú vekovo
staršie, navštevujú špeciálnu materskú školu, v súvislosti s čím vznikajú výdavky nielen na stravu,
ale aj na ubytovanie, školské pomôcky, hygienické potreby. Okrem toho vznikajú na deti výdavky
aj na ošatenie, záujmové aktivity, zdravotnú starostlivosť. Maloletý N. pravidelne užíval lieky počas
obdobia 4 rokov, kde vznikal pomerne vysoký mesačný výdavok, pričom lieky prestal užívať až v

priebehu súdneho konania. Doposiaľ navštevuje odbornú ambulanciu, rovnako tak navštevuje odbornú
ambulanciu aj maloletá H.. Matka maloletých detí je v súčasnosti poberateľkou čiastočného invalidného
dôchodku, vzhľadom na jej zdravotné postihnutie (nedoslýchavosť) má v značnej miere sťažený
prístup k pracovnému uplatneniu. Navyše, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletých detí,
je poberateľkou rodičovského príspevku, ktorý poberala najskôr na maloletého N., teraz na maloletú

H.. Otec maloletých detí, napriek opakovanej výzve súdu, neoznámil súdu výšku svojich príjmov a
výdavkov. Návrh na začatie konania mu bol riadne doručený, mal teda vedomosť o výške matkou
navrhovaného zvýšeného výživného ako aj o dôvodoch zvýšenia výživného, pričom žiadne výhrady
voči návrhu nevzniesol. Súd pri posudzovaní schopností a možností otca vychádzal z jeho príjmu,preukázaného u posledného zamestnávateľa, (Z.-Q., H.. U..), kde dosahoval priemerný čistý mesačný
príjem 400,20 eura. Uvedeného príjmu sa otec dobrovoľne vzdal, nakoľko prestal chodiť do práce, v
dôsledku čoho s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Pokiaľ by bol otec zotrval v pracovnom

pomere, z uvedeného príjmu by bol spôsobilý uhrádzať matkou požadované zvýšené výživné. Preto
súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným, a to v sume 100
eur mesačne na maloletého N. a 80 eur mesačne na maloletú H.. Súd mal preukázanú aj dôvodnosť
vyššej výšky výživného na maloletého N., nakoľko je nielen vekovo starší, ale dlhodobo na neho vznikali
aj výdavky na lieky. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška matkou navrhovaného

zvýšeného výživného zodpovedá aj oprávneným potrebám maloletých detí.

Počiatok platenia zvýšeného výživného súd určil od podania návrhu, t. j. od 25. 2. 2015, nakoľko
matka netvrdila, ani nepreukázala, dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného.
Zameškané zvýšené výživné vzniklo na maloletého N. vo výške 274,29 eura, a to pomerná časť za 4
dni mesiaca február 2015 vo výške 4,29 eura (rozdiel medzi doposiaľ určeným a zvýšeným výživným,

t. j. 30 eur : 28 dní x 4 dni) a za mesiace marec - november 2015 vo výške 9 x 30 eur, t. j. 270 eur
a na maloletú H. vo výške 182,86 eura, a to pomerná časť za 4 dni mesiaca február 2015 vo výške
2,86 eura (rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným, t. j. 20 eur : 28 dní x 4
dni) a za mesiace marec - november 2015 vo výške po 9 x 20 eur, t. j. 180 eur. Vzhľadom na výšku
zameškaného výživného, súd uložil otcovi na jeho zaplatenie dlhšiu ako zákonnú 3 dňovú lehotu, a to

lehotu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu
účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.