Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/410/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233447
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512233447.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. E., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom U. práce,
sociálnych vecí a rodiny A., M. X/a, A., dieťa rodičov, matky: K. V. K., trvale bytom A., A. XX, v skutočnosti
bytom A., A. 6, zastúpená: AK N., s.r.o. so sídlom v A., F. rad X a otca: V.. P.. Q. E., W.., trvale bytom A.,
X. XX, zastúpený: Q.. A. W., W.., advokátka so sídlom v A., AK, F. 6, na návrh otca o zmenu zverenia
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a o uloženie výchovného opatrenia a na návrh matky o
zmenu úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým Y. E., nar. XX.X.XXXX, v každom párnom kalendárnom týždni
od piatku XX.XX hodiny nepretržite do nedele XX.XX hodiny, v každom kalendárnom roku od X.X. XX.XX
hodiny nepretržite do XX.X. XX.XX hodiny a od XX.X. XX.XX hodiny nepretržite do XX.X. XX.XX hodiny,
v každom párnom kalendárnom roku od XX.XX. od XX.XX hodiny nepretržite do XX.XX. XX.XX hodiny,
v každom nepárnom kalendárnom roku od XX.XX. XX.XX hodiny nepretržite do X.X. XX.XX hodiny, v
každom nepárnom kalendárnom roku v čase jarných školských prázdnin od ich prvého dňa X.XX hodiny

nepretržite do ich posledného dňa XX.XX hodiny a každom párnom kalendárnom roku od M. piatku X.XX
hodiny nepretržite do M. pondelka XX.XX hodiny s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste
jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

Súd u k l a d á rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na U. práce,
sociálnych vecí a rodiny A., T. poradensko-psychologických služieb, v rozsahu X,X hodiny týždenne po
dobu šiestich mesiacov.

Rodičia sú p o v i n n í zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každý v sume XXX,XX € na účet
tunajšieho súdu do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.11.2010, č.k. 1P 234/2009,
v časti úpravy styku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu podaným dňa XX.XX.XXXX, sa otec domáhal zmeny
zverenia maloletého Y. E., nar. XX.X.XXXX, z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov nasledovne: otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého
vždy v párny týždeň od piatka XX.XX hod. do nasledujúceho piatka do XX.XX hod. a matka vždy vnepárny týždeň od piatka XX.XX hod. do nasledujúceho piatka do XX.XX hod., počas letných prázdnin
každoročne bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v mesiaci júl v čase od
XX.X.odX.XXhod.doXX.X.doXX.XXhod.avmesiaciaugustvčaseodX.XXhod.dňaXX.X.doXX.XX

hod. dňa X.X., matka bude počas letných prázdnin každoročne zabezpečovať osobnú starostlivosť
vždy v mesiaci júl v čase od X.X. od X.XX hod. do XX.X. do X.XX hod. a v mesiaci august v čase
od X.XX hod. dňa X.X. do XX.XX hod. dňa XX.X., počas jesenných prázdnin párneho kalendárneho
roka bude osobnú starostlivosť zabezpečovať otec vždy od XX.XX hod. dňa predchádzajúcemu prvému
dňu prázdnin do XX.XX hod. dňa nasledujúceho po poslednom dni prázdnin, počas jarných prázdnin

párneho kalendárneho roka bude osobnú starostlivosť zabezpečovať matka vždy od XX.XX hod. dňa
predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin do XX.XX hod. dňa nasledujúceho po poslednom dni prázdnin
(?),počasvianočnýchsviatkovbudeosobnústarostlivosťvpárnerokyvčaseodXX.XX.odX.XXhod.do
XX.XX. do XX.XX hod. zabezpečovať otec a matka bude osobnú starostlivosť zabezpečovať v nepárne
roky v čase od XX.XX. od X.XX hod. do XX.XX. do XX.XX hod., počas B. bude osobnú starostlivosť v
párne roky zabezpečovať matka vždy od XX.XX. od XX.XX hod. do X.X. nasledujúceho kalendárneho

roka do XX.XX hod., počas B. bude osobnú starostlivosť v nepárne roky zabezpečovať otec vždy od
XX.XX.odXX.XXhod.doX.X.nasledujúcehokalendárnehorokadoXX.XXhod.,počasjarnýchprázdnin
nepárneho kalendárneho roka bude osobnú starostlivosť zabezpečovať otec vždy od XX.XX hod.
piatku predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin do XX.XX hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni
prázdnin., počas jarných prázdnin párneho kalendárneho roka bude osobnú starostlivosť zabezpečovať

matka vždy od XX.XX hod. piatku predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin do XX.XX hod. nedele
nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas veľkonočných sviatkov párneho kalendárneho roka
bude osobnú starostlivosť zabezpečovať otec vždy od X.XX hod. veľkonočného štvrtka do XX.XX hod.
utorka nasledujúceho po M. pondelku, počas veľkonočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka
bude osobnú starostlivosť zabezpečovať matka vždy od X.XX hod. veľkonočného štvrtka do XX.XX

hod. utorka nasledujúceho po M. pondelku. V. odovzdania a prevzatia maloletého je počas školských
dní školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. V prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských
dní je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Y. rodičia budú oprávnení
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého v sume
XXX,-€ mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do XX. dňa mesiaca vopred k rukám matky. V návrhu

sa uvádza, že ku dňu jeho podania rodičia viac menej fungujú na princípoch rodičovskej dohody
postavenej na párno-víkendovom stretávaní sa dieťaťa s otcom so stanovením dvoch dní v týždni v
čase, keď sa nerealizuje víkendový styk dieťaťa s otcom. Sviatky majú rodičia rozdelené na polovicu.
Dieťa je navyknuté na oboch rodičov a má rovnaký vrúcny vzťah k obom rodičom. Otec má a vždy
mal záujem sa o dieťa starať rovnako ako matka, a preto v súčasnosti otvára otázku striedavej osobnej

starostlivosti predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Otec má vytvorené vhodné podmienky na
osobnú starostlivosť o dieťa, je vlastníkom X-izbového bytu, v ktorom má dieťa možnosť svojej vlastnej
izby. Otec má stabilné rodinné zázemie (starí rodičia, súrodenci), striedavou výchovou chce zabezpečiť
stabilnejšie prostredie pre dieťa tým, že bude mať možnosť v rovnakom čase ako matka vplývať na
jeho výchovu a zabezpečovať tak jeho potreby, skvalitňovať a upevňovať jeho citový vzťah k dieťaťu a

umožniť matke časovo sa viac sústrediť na svoj vlastný život a zabezpečiť si tak dostatok finančných
prostriedkov na svoju potrebu a svoj vlastný život, ako aj výživu pre dieťa. Matka neustále zneužíva svoje
postavenie rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pristupuje k dieťaťu ako k svojmu
majetku, neustále kladie otcovi nezmyselné podmienky a príkazy, robí dieťaťu program čase, keď má
byť s otcom. Matka nerešpektuje rodičovskú dohodu, predovšetkým styk otca s dieťaťom, svojvoľne si

zaberá čas, kedy má byť dieťa s otcom. Otec sa domnieva, že striedavá osobná starostlivosť je jediným
modelom, ktorý by mohol situáciu trochu stabilizovať, zadefinovala by jasné pravidlá medzi rodičmi,
prospela by dieťaťu a predovšetkým by pomohla matke pochopiť, že obaja rodičia majú rovnaké práva
a povinnosti, a že otec je rovnako oprávnený rozhodovať o zásadných veciach ohľadne dieťaťa tak,
ako ona.

Návrhom zo dňa 19.12.2012, súdu podaný dňa 21.1.2013, požiadala matka o zmenu doterajšej úpravy
styku otca s maloletým nasledovne: každý párny týždeň v roku od piatka do nedele tak, že si maloletého
osobne preberie v piatok o XX.XX hod. v školskom zariadení a odovzdá ho matke v nedeľu o XX.XX
hod. pred jej obytným domom, počas letných prázdnin každoročne od XX.X. od XX.XX hod. do XX.X.

do XX.XX hod. tak, že otec si preberie maloletého a odovzdá ho matke pred jej obytným domom, počas
vianočných sviatkov každý párny rok dňa XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX. do XX.XX hod., každý
nepárny rok od XX.XX. od XX.XX hod. do X.X. do XX.XX hod., tak, že otec si preberie maloletého a
odovzdá ho matke pred jej obytným domom, v nepárnom roku strávi otec s maloletým jarné prázdniny,styk sa začne v posledný deň školského vyučovania a otec si maloletého preberie o XX.XX hod. pred
obytným domom matky a odovzdá ho o týždeň v nedeľu o XX.XX hod. pred obytným domom matky a
počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočného piatku od XX.XX hod. do M. pondelka do

XX.XX hod. tak, že otec si preberie maloletého a odovzdá ho matke pred jej obytným domom. V. dôvodila
tým, že od uzavretia rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Y. súdu A. I zo dňa XX.XX.XXXX, č.k.
XP/XXX/XXXX, došlo k zásadným zmenám pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, rodičovská
dohoda bola uzatvorená, keď maloletý navštevoval materskú školu, v súčasnosti už navštevuje
1. ročník základnej školy a začal tiež navštevovať základnú umeleckú školu. Rodičovská dohoda

nevyhovuje potrebám maloletého. Otec pracuje ako K. H. má nepravidelný pracovný čas a za prácou
musíčastokrátcestovať,akmápracovnépovinnosti,zabezpečujúpočasstykustarostlivosťomaloletého
starí rodičia zo strany otca, ktorí jej ani po opakovaných výzvach neoznámili telefónne číslo, na ktorom
by bol vtedy maloletý matkou zastihnuteľný. Počas styku s otcom cez víkendy nemá maloletý stabilné
zázemie, nakoľko otec je povinný zabezpečiť aj styk so svojou maloletou dcérou bývajúcou v obci E.
vzdialenej od A. XX km, maloletý tak prespáva u otca, ako aj jeho družky alebo u starých rodičov,

pričom takáto nestabilita mu neprospieva. Otec od začiatku školského roka neprejavil žiaden záujem o
vzdelávanie a krúžky maloletého, o účasť na rodičovských združeniach, nekomunikoval s pedagógmi
o jeho výsledkoch a nenavštívil žiadne vystúpenia detí organizované pre rodičov. Maloletý prichádza
po víkende strávenom s otcom alebo so starými rodičmi nepripravený na vyučovanie, má problémy sa
adaptovať na školské prostredie, u otca sa ani nepripravuje na hodiny v základnej umeleckej škole,

necvičí na hudobnom nástroji.

Konanie o návrhu matky o zmenu úpravy styku bolo uznesením zo dňa 5.2.2013, č.k.22P/27/2013,
spojené s konaním o návrhu otca o zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti na
spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 22P/410/2012.

Na pojednávaní dňa 12.3.2013 otec vypovedal, že s matkou maloletého komunikuje výlučne
prostredníctvom mailu alebo SMS správ, inak nie sú schopní komunikovať. Matka prakticky od roku
XXXX nepracuje, pokým spolu žili, živil ju on. V októbri XXXX bez jeho súhlasu odcestovala aj s
maloletým do N. a odvtedy medzi nimi pretrvávajú konflikty. Z N. sa vrátila v auguste XXXX, odvtedy

vystriedala X -X partnerov. Matka ho pred maloletým vulgárne osočuje, vyhráža sa mu vždy ak vysloví
opačný názor ako má ona. Takéto jej správanie má veľký vplyv na dieťa, je to vidno z toho, že keď
sa u neho doma hrá a niečo sa mu nedarí, zahreší. Po podaní jeho návrhu matka začala maloletého
citovo vydierať, hovorí mu, že keď bude u neho častejšie, ona od neho odíde k moru. Keď je Y. chorý,
matka mu ho nedáva, upiera mu bežnú starostlivosť o syna, o ktorého sa vie postarať. V škole sa matka

prezentuje ako jediný zákonný zástupca ich syna. S návrhom matky nesúhlasil s tým, že ide o zúženie
jeho styku s maloletým.

Matka sa na pojednávaní dňa 12.3.2013 vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí z dôvodu, že medzi
nimi sú zlé vzťahy a nie je medzi nimi normálna komunikácia. Maloletého zobrala na psychologické

vyšetrenie k doktorke F. s cieľom zistiť aktuálny psychický stav dieťaťa, z tohto bolo zistené, že maloletý
má nadpriemerné IQ, má veľmi dobrý vzťah k matke a jej rodine, ale aj k otcovi a jeho rodine, psychicky
je dieťa v poriadku.

Dňa 8.4.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia. Týmto

požaduje, aby súd vyhlásil nasledujúci rozsudok: súd napomína matku K. K. aby rešpektovala pri
výchove Y. E. rovnocenné výchovné postavenie otca. Alternatívne otec požaduje, aby bola matka
povinná podrobiť sa psychologickému poradenstvu v centre poradensko-psychologických služieb pri
U. práce, sociálnych vecí a rodiny A. v rozsahu XX hodín s cieľom pochopiť význam a úlohu otca v
živote dieťaťa a naučiť sa akceptovať rovnoprávne postavenie otca pri výchove. V návrhu sa uvádza,

že po pojednávaní konanom dňa 12.3.2013 matka zrejme začala uskutočňovať kroky, ktoré nemajú nič
spoločné s krokmi uvedomelého rodiča. Dňa 5.4.2013 po polnoci poslala otcovi e-mail s oznámením, že
od 3.4.2013 maloletý navštevuje novú školu ZŠ na S., a že si má prísť po syna rovno do novej školy. On s
takýmto rozhodnutím matky nikdy nesúhlasil, ani o ňom nevedel. Matka kompletne nerešpektuje potreby
a stabilitu maloletého. Matka svojimi zúfalými činmi len začína potvrdzovať svoju neschopnosť brať za

svoje rozhodnutia akúkoľvek zodpovednosť, lebo inak by sa určite nerozhodla vykročiť na takto tenký
ľad. Bezohľadné správanie matky možno vidieť predovšetkým v tom, ako sa zúfalo snaží znemožniť
akékoľvek otcove snahy o zabezpečenie komfortu pre dieťa aj pri jeho dochádzke do školy, keďže už
má tú výhodu, že jeho byt sa nachádza hneď oproti škole maloletého. Toto zrejme matke vadilo najviac,preto neváhala a vybrala maloletému školu, ktorá spĺňa požiadavku väčšej vzdialenosti od otcovho bytu.
Pokiaľ by súd pristúpil k uloženiu výchovného opatrenia podrobením sa odbornému poradenstvu, otec
navrhuje, aby súd poveril psychológa podaním jednak priebežnej a jednak záverečnej správy z každého

výchovného opatrenia samostatne a v prípade, že nebude spĺňať stanovený účel, aby predĺžil jeho
trvanie primerane potrebám dieťaťa.

Konanie o návrhu otca o uloženie výchovného opatrenia bolo spojené na spoločné konanie s konaním o
návrhu otca o zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a o návrhu matky o zmenu

úpravy styku uznesením zo dňa 2.9.2013, č.k. 17P/266/2013 s tým, že ďalej sa bude viesť pod sp. zn.
22P/410/2012.

Napojednávanídňa27.1.2014oteczotrvalnasvojomnávrhuozmenuzvereniamaloletéhodostriedavej
osobnej starostlivosti. Uviedol, že si uvedomuje význam matky a nechce preto zvoliť zmenu zverenia
do svojej osobnej starostlivosti, hoci má voči starostlivosti matky výhrady. Počas pobytu u matky chodí

maloletýdoškolynepripravený,nemáúlohy.Matkarobívšetkopreto,abymaloletýnemalsnímpríjemné
zážitky. Keď mal ísť s ním na dovolenku k moru, matka mu napísala, že je Y. chorý a nikam nepôjde, to
sa zopakovalo aj v januári XXXX, keď mu zaplatil lyžovačku. Dieťa je matkou evidentne nútené klamať.
Striedavá starostlivosť by mohla fungovať za predpokladu, že matka prestane maloletého zneužívať
na svoje obohatenie. Matka maloletému hovorí o pojednávaniach a chce, aby vypovedal proti nemu.

Maloletý prišiel s nápadom, že chce zmeniť svoje priezvisko na priezvisko manžela matky. V základnej
umeleckej škole ho matka prihlásila pod priezviskom K.. Matka mu bráni v komunikácii s maloletým.

Matka na pojednávaní dňa 27.1.2014 vypovedala, že keď otec tvrdí, že ona maloletého negatívne
ovplyvňuje vo vzťahu k nemu, tak ona zasa tvrdí, že to prebieha opačne. Zmenu školy mu oznámila

iba mailom z dôvodu, že otec nereaguje na sms-ky a komunikuje s ňou len tak, ako sa mu to hodí.
Po zmene školy prišiel otec na ZŠ S., zobral Y. z vyučovacie procesu a odviedol ho späť na ZŠ X.,
odkiaľ už bol odhlásený. Striedavú osobnú starostlivosť nepovažovala v záujme maloletého a znovu
uviedla, že komunikácia medzi nimi ako rodičmi je zlá. Nerozumela tomu, ako by otec chcel realizovať
striedavú starostlivosť, keď doterajší styk veľakrát nemôže realizovať. Školský psychológ vypracoval

správu hovoriacu o tom, že Y. zjavne škodia zlé rodinné vzťahy, preto chcela aj zúženie styku. T. dohodu
uzavreli, keď Y. chodil do materskej školy, nemal vtedy toľko povinností, teraz v škole sa ukázalo, že
ich dvojitá výchova nefunguje. Ukazuje sa, že otec uplatňuje voči nemu také spôsoby výchovy, že na
neho kričí, negatívne ho povzbudzuje, je proti všetkému, čo ona dáva Y. vo výchove. So striedavou
starostlivosťou sa nezlučuje nepravidelná pracovná doba otca vrátane nocí a víkendov a odcestovania

mimo bydliska.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otec poukázal na to, že od predchádzajúceho pojednávania Y. nemal
vôbec, matka s maloletým manipuluje, tlačí ho pred sebou ako štít s tým, že s otcom sa stretávať nechce.
Y. nemohol ísť v lete s otcom na plánovaný pobyt na J., nebol s ním na dovolenke, otec ho nevidel

ani v priebehu víkendov ani v priebehu týždňa. V. dá Y. telefón, ktorým sa snaží otcovi dovolať, otec
tento telefón nedvíha a trvá na odovzdaní Y. matkou, matka ho dovezie autom za prítomnosti ďalších
príbuzných, Y. sedí v strede a kýva hlavou, že s otcom ísť nechce. Otec každý krok konzultuje s Dr.
V. (pozn. bývalá súdna znalkyňa z odboru klinická psychológia detí), ktorú otec navštevoval aj pred
znaleckým dokazovaním, otec s ňou konzultuje každú správu, ktorú dostane od matky, akým spôsobom

má reagovať. Od septembra XXXX do júna XXXX bolo zmarených asi XX dní, od júna XXXX sa styk
nerealizuje vôbec. Jeho styk so synom prebieha tak, že ho chodí navštevovať počas prestávok v škole,
učiteľský zbor už nevie, čo s tým má robiť. S matkou maloletého sa stretol X.XX.XXXX na U., kde matka
navrhla jeho styk s maloletým pod jej dozorom raz za dva týždne. Otec na pojednávaní zároveň navrhol
výchovnú terapiu pre nich oboch, t.j. pre matku maloletého aj pre neho, kým sa vzťahy medzi nimi

nezlepšia. Táto terapia by mala byť pre zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, aby si matka bola vedomá
svojich povinností. V závere otec skonštatoval, že nie je v moci tohto štátu, aby donútil matku správať
sa ako dospelého človeka, a že mu je ľúto, že táto krajina nemá záujem, aby dieťa bolo vychovávané
v rovnováhe s obidvoma rodičmi.

Matka na pojednávaní dňa 22.12.2014 naďalej tvrdila, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre
maloletého vhodná, čo skonštatoval aj súdny znalec. Je neštandardné, že otec nechodí na styk v dobe
naň určenej, ale počas vyučovania za maloletým do školy, ktorý je tým v rámci vyučovacie procesu
vyrušovaný. Ako môže byť otcovi v styku bránené, keď navštívil Y. v škole , priniesol mu vianočný dar azároveň mu povedal, že s ním cez M. nebude. Maloletý má problém zaspávať u otca, musí tam zaspávať
sám. Pokiaľ súd nariadi výchovné opatrenie, ona ho bude rešpektovať. Na svojom návrhu o zmenu
úpravy styku zotrvala s tým, že je potrebné zmeniť doterajšiu úpravu styku od stredy do piatku, ktorá je

nevhodná v dôsledku toho, že maloletý sa venuje záujmovým aktivitám, v ktorých má dobré výsledky.
Nie je vhodné, aby bol maloletý vystavovaný nevhodným reakciám zo strany otcovej partnerky, aj to
je jeden z problémov pri realizácii styku. Úpravu styku navrhuje tak, aby sa styk realizoval v každom
párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu bez prespania, v oboch dňoch od X.XX hod. do XX.XX
hod., takáto úprava by mala trvať po dobu troch mesiacov a následne by sa styk realizoval už aj s

prespaním od soboty do nedele. Pokiaľ by sa podarilo situáciu zlepšiť, styk by sa mohol realizovať aj
cez prázdniny tak, ako bol doposiaľ upravený. Ona poskytla otcovi všetky možnosti, ako by mohli spolu
komunikovať, medzi nimi ale nefunguje ani telefonický ani mailový kontakt. Zo strany otca je tu nenávisť
voči jej osobe a jej rodine. Ona má intaktnú rodinu, v ktorej má Y. stabilné prostredie, Y. sa snaží dať
maximum, je talentovaný, ona ho v tom podporuje a chce, aby to robil aj otec, ale tento neberie ohľad
na jeho záujmy. Y. sa u otca cíti nekomfortne v dôsledku negatívneho pobudzovania proti jej osobe a

jej rodine aj zo strany otcovej partnerky, čo je jeden z dôvodov, prečo Y. nechce u otca prespávať. Y. u
otca nemá stabilitu, je buď v A. alebo na D. alebo u otcových rodičov, to jej ale otec neoznamuje, preto
nevie, kde bude jej syn cez víkend. Matka poukázala aj na to, že otec trávi viac času na U., u Dr. V., u
triednej učiteľky, všade dehonestuje jej osobu falošnými dôkazmi, ona nič nerobí len sa obhajuje. Ona
dáva svoj čas dieťaťu a netrávi ho vysedávaním v inštitúciách.

Kolízny opatrovník poukázal na konštatáciu súdneho znalca v znaleckom posudku, že pre striedavú
starostlivosť nie sú splnené podmienky, keďže rodičia nie sú schopní medzi sebou komunikovať o
základných veciach maloletého sa týkajúcich. V súvislosti s výchovným opatrením, keď aj súdny znalec
odporúča rodičom podrobiť sa psychologickej intervencii, súhlasil, aby sa uskutočňovala za prítomnosti

psychológa na U. v rozpätí X,X hodiny týždenne po dobu troch mesiacov. Styk odporučil realizovať každý
druhý týždeň od štvrtka, od konca krúžku, ktorý maloletý navštevuje, do nedele.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého nie sú a ani nikdy neboli manželmi.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.11.2010, č.k. 1P/234/2009, bola schválená

rodičovská dohoda o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa zaviazal
prispievať na jeho výživu od X.XX.XXXX sumu XXX,-€ mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s
maloletým v každom párnom týždni v roku od piatka do nasledujúceho pondelka tak, že si dieťa osobne
preberie v piatok o 16.00 hod. v predškolskom zariadení a odovzdá ho v predškolskom zariadení
nasledujúci pondelok o 8.30 hod., každý nepárny týždeň v roku od stredy do nasledujúceho piatka tak, že

si dieťa osobne preberie v stredu o XX.XX hod. v predškolskom zariadení a odovzdá ho v predškolskom
zariadení nasledujúci piatok o X.XX hod., počas letných prázdnin každoročne od X.X od XX.XX hod. do
XX.X. do XX.XX hod. a od XX.X. od XX.XX hod. do XX.X. do XX.XX hod. tak, že si otec dieťa osobne
preberie a dieťa matke odovzdá v mieste bydliska otca, počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa
XX.XX. o XX.XX hod. do XX.XX. do XX.XX hod., každý nepárny rok od XX.XX. od XX.XX hod. do X.X.

do XX.XX hod. tak, že si otec dieťa osobne preberie a dieťa matke odovzdá v mieste bydliska otca,
počas každého nepárneho roku šiesty týždeň v roku od pondelka od XX.XX hod. do nasledujúcej nedele
do XX.XX hod. tak, že si otec dieťa osobne preberie a dieťa matke odovzdá v mieste bydliska otca a
počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočného piatku od XX.XX hod. do veľkonočného
pondelka do XX.XX hod. tak, že si otec dieťa osobne preberie a dieťa matke odovzdá v mieste bydliska

otca. V tej dobe bol maloletý vo veku štyroch rokov, navštevoval predškolské zariadenie. Matka bola
slobodná, bez iných vyživovacích povinností, vlastnila byt na A. ul. v A., mala príjem z príležitostných
prác, ktoré nešpecifikovala, hľadala si stále zamestnanie. Otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
maloletej K. V., nar. X.X.XXXX, ktorej prispieval na výživu sumou XXX,-€ mesačne. W. ako K.re firmu W.
H. & K., s.r.o., kde bol aj spoločníkom, v spoločnosti poberal príjem cca XXX,-€ netto mesačne. Podľa

daňového priznania fyzickej osoby za rok XXXX mal základ dane X.XXX,XX €.

Matka dňa X.X.XXXX uzavrela manželstvo, z ktorého sa dňa XX.X.XXXX narodil Z. V.. V septembri
XXXX jej bol vyplatený príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške XXX,XX € a v novembri XXXX
príspevok pri narodení dieťaťa vo výške XXX,XX €. V živnostenskom ani v obchodnom registri vedená

nie je. F. priznanie za rok XXXX nepodala. P. uchádzačka o zamestnanie nebola nikdy vedená v evidencii
a ani v súčasnosti nie je. Manžel matky v daňovom priznaní za rok XXXX uviedol základ dane X.XXX,-
€. W. čestného prehlásenia manžela matky zo dňa XX.XX.XXXX jeho firma V. P., s.r.o., ktorej je jediným
konateľom, mala od svojho vzniku XX.X.XXXX ku dňu XX.XX.XXXX príjem približne XX.XXX,-€.Otec je rozvedený a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z jeho
mimomanželských vzťahov, dcére K. V., nar. X.X.XXXX a synovi Z. E., nar. XX.XX.XXXX z jeho

terajšieho partnerstva. Otec žije v spoločnej domácnosti s matkou svojho najmladšieho dieťaťa, ktorá
pôsobí P. t.č. je na materskej dovolenke. Živnostenské oprávnenie otca zaniklo dňom XX.X.XXXX. Otec
je jedným z dvoch spoločníkov firmy W. H. & K., s.r.o. so sídlom na X. XX v A., výška jeho splateného
vkladu činí XXX,-€. W. činnosti firmy je: kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod), kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),

opravy fotoprístrojov, kamier a iných jemnomechanických prístrojov, fotografické služby, prenájom
priemyselného a spotrebného tovaru - požičovňa, reklamná a propagačná činnosť v rozsahu voľnej
živnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby v rozsahu voľnej živnosti,
výroba audiovizuálnych programov, výroba, požičiavanie, distribúcia videa a digitálnych nosičov,
sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájom nehnuteľností, výskum trhu a verejnej mienky, vydávanie
periodických a neperiodických publikácii v rozsahu voľnej živnosti a skladovanie (okrem prevádzkovania

verejných skladov). V daňovom priznaní firmy za rok XXXX je uvedený výsledok hospodárenia pred
zdanením XX.XXX,XX € a daň na úhradu X.XXX,XX €. Od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX bol otec
zamestnancom M., H. a C. týždenného pracovného času, t.j. 11,25 hodín týždenne, pracovný pomer
skončil uplynutím dohodnutej doby. V roku XXXX tu dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok XXX,XX
€ a v roku XXXX: XXX,XX €. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedol úhrn príjmov od všetkých

zamestnávateľov XX.XXX,XX €, základ dane XX.XXX,XX € a daňový preplatok XXX,XX €. Ako
zamestnanec svojej firmy W. H. & K., s.r.o. mal za rok XXXX celkový hrubý príjem X.XXX,XX € a v roku
XXXX celkový hrubý príjem X.XXX,XX €.

V. Y. je vo veku Y. navštevuje tretí ročník D. školy na S. ceste X v A.. N. tiež základnú umeleckú školu

- výuku hry na husle a tanečnú školu - výuku baletu päťkrát do týždňa.

Uznesením zo dňa 13.9.2013, č.k. 22P/410/2012, bol zamietnutý návrh matky o nariadenie predbežného
opatrenia o zmenu úpravy styku otca s maloletým.

V posudku D. školy M.R. M. na X. ul. v A. zo dňa X.X.XXXX sa uvádza, že maloletý Y. je tichý chlapec,
ktorý sa v rozhovore s dospelými javí ako bojazlivé dieťa. V triede sa správa spoločensky, je priateľský
voči ostatným deťom. Nevyvoláva bitky a nie je ani vodcovská povaha. Jeho správanie je slušné a
veku primerané. V čase vyhrotenia vzťahu medzi rodičmi sa maloletý nesprával bežne, začal odvrávať,
zhoršilo sa mu písmo a čítanie. Celkové výsledky v škole boli nevyrovnané. Obaja rodičia sa o dieťa

zaujímajú,matkatriednuučiteľkukontaktovalaviacakootec,najmäprostredníctvomemailovaosobných
návštev.

Z informácie z mediačného konania ohľadne maloletého Y. E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v
rámci mediácie u mediátorky W.. V. K. G. bolo uskutočnených päť stretnutí - tri individuálne a dve

spoločné, matka maloletého sa rozhodla ďalej nepokračovať v mediácii a nemala záujem dospieť s
otcom maloletého k mimosúdnej dohode. Z uvedeného dôvodu bola mediácia ukončená.

U. práce, sociálnych vecí a rodiny A., W. - psychologické služby pre A. X-X písomným podaním zo dňa
X.X.XXXX súdu oznámil, že na podnet súdu nadviazali spoluprácu s rodičmi maloletého, počas piatich

spoločných konzultácií s nimi sa venovali možnostiam ako zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu v prospech
maloletého. Nepodarilo sa im dosiahnuť konsenzus, ktorý by bol prijateľný pre obe strany.

Dňa 14.1.2014 vykonal kolízny opatrovník šetrenie pomerov v domácnosti matky na A. X v A.. Zistil, že
rodina od októbra XXXX býva v prenajatom priestrannom X,X-izbovom byte. Manžel matky jZ. na voľnej

nohe a S.t je kompletne zariadený, hygiena a čistota v domácnosti bola na požadovanej úrovni. Jedna
izba je určená maloletému Y., má v nej veľký priestor na hru, školské povinnosti a spánok. V závere
sa konštatuje, že v domácnosti matky sú vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti
o maloletého.

Dňa XX.X.XXXX sa uskutočnilo prostredníctvom kolízneho opatrovníka šetrenie pomerov v domácnosti
otca na X. XX v A.. Y. spoločne s priateľkou a s jej XX-ročným synom bývajú v X-izbovom byte, ktorý
je vlastníctvom otca. V domácnosti bolo čisto a poriadok. Jedna izba je určená pre deti otca Y. a K..Aj tu bolo skonštatované, že otec má vytvorené vhodné prostredie ako i podmienky na zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa.

Dňa XX.X.XXXX bol kolíznym opatrovníkom vykonaný pohovor s maloletým na pracovisku U. A.. V.
referoval, že v škole sa mu trochu menej darí, lebo dostali inú učiteľku, a tiež preto, že sa nevie v škole
sústrediť a je zmätený. Preto potrebuje aj na učenie doma viac času a kľudu. Domáce úlohy si robieva
doma s mamou alebo s „apu“, u tatina si úlohy musí robiť sám. U tatina nemá taký kľud, lebo sa ho tam
stále na niečo pýtajú. Po škole chodieva na husle a na tanečnú, to ho baví. Keď je s tatom cez víkend,

niekedy sú doma, niekedy chodievajú na chatu na E.. N. sa stáva, že namiesto toho, aby bol s tatom,
musí ísť k babke a tam nerád chodí, lebo jeho nebaví pozerať televízor. Keď býva u mamy a u tatu na
„preskačku“, tak je celý zmätený, večer a v noci sa niekedy bojí, keď je doma, mamina s ním je kým
zaspí, tato mu prečíta knižku a odíde. Keď má ísť k tatovi od mamy sa neteší a od tatu k mame sa teší,
keď je u tatu dlhšie, tak mu je smutno za mamou. Lepšie sa cíti doma ako u tatu, mamu ľúbi viac ako tatu.

V správe D. školy na S. ceste X v A. zo dňa XX.X.XXXX je maloletý hodnotený ako šikovné dieťa,
ktoré sa aktívne zapája do vyučovacieho procesu, prejavujú sa u neho občasné úniky pozornosti a
koncentrácie, je milý a priateľský. Jeho rodičia niekoľkokrát prišli do konfliktu na pôde školy v súvislosti s
prevzatím maloletého zo školy, keď mal mať maloletého otec a matka vtedy prišla po dieťa pod rôznymi
zámienkami,neváhalavtýchtosituáciáchnarušiťvyučovacíprocesvtriede,vyvolaťkonfliktazakaždých

okolností si presadiť svoje, dieťa bolo toho svedkom. Matka sa priebežne informovala na prospech
dieťaťa,pravidelnesazúčastňovalarodičovskýchzdružení,aktívnesazaujímalaoprospechasprávanie
maloletého, niekoľkokrát si dohodla individuálne stretnutie. Matka vyjadrila nespokojnosť so správaním
a náladou, v akej príde Y. od otca napriek tomu, že dieťa komentovalo čas strávený s otcom pozitívne,
túto skutočnosť prijímala v podobe spätnej väzby od triednej učiteľky veľmi ťažko, aktívne zasahovala a

organizovala čas Y. určený pre otca. Na začiatku školského roka v prvý deň dieťa do školy nenastúpilo,
nebolo predtým odhlásené z plnenia školskej dochádzky v ich škole, matka vysvetlila, že mienila dať
maloletého do inej základnej školy, o čo sa aj pokúsila, nakoľko tam ale dieťa riadne neprihlásila, nebolo
možné vyjsť jej v ústrety, následne na druhý deň pokračoval Y. v plnení školskej dochádzky v ich škole.

Základná škola na S. ceste X v A. dňa XX.XX.XXXX ohľadne maloletého uviedla, že dieťa je šikovné, v
uplynulom období poľavila jeho aktivita na vyučovaní, čo sa prejavilo miernym zhoršením prospechu v
predmete slovenský jazyk. Maloletý sa prejavuje tichším uzavretejším správaním, uniká do svojho sveta,
ťažko sa sústredí na prácu, veľa námahy ho stojí splniť si základné povinnosti. Komunikácia s ním sa
nadväzuje ťažko, vytratila sa spontaneita v prejave. So spolužiakmi vychádza dobre. Plnenie dochádzky

zabezpečuje matka. Otec sa snaží dieťa navštevovať v škole, strávi s ním pár minút počas veľkej
prestávky, pravidelne sa o dieťa a jeho prospech zaujíma, zúčastňuje sa rodičovských združení. Matka
sa rovnako zúčastňuje na stretnutiach rodičov, sporadicky sa zaujíma o prospech dieťaťa. Komunikácia
s ňou je napätá. Dieťa chodí do školy čisté, upravené, má desiatu a pomôcky na vyučovanie. Všetky
poplatky má uhradené včas. Stáva sa, že si zabudne priniesť zošit alebo učebnicu, prípadne vypracovať

domácu úlohu. Nenavštevuje školský klub detí popoludní, nakoľko má niekoľko mimoškolských aktivít
a krúžkov.

Vkonaníbolonariadenéznaleckédokazovaniesúdnymznalcomzodborupsychológie,odvetvieklinická
psychológia detí. Súdny znalec W.. J. Y. znalecký posudok súdu predložil dňa XX.X.XXXX.

K osobe matky maloletého súdny znalec v znaleckom posudku uviedol:
Jej prístup k vonkajšiemu okoliu je výrazne nekonvenčný, jej schopnosť prispôsobenia sa je slabšia.
Okrem toho sa vyhýba komplexnejšiemu spracovaniu podnetov, v dôsledku čoho jej môžu unikať širšie
súvislosti. Na pôsobiace podnety reaguje povrchnejšie, vnútorne sa pri tom angažuje menej. Celková

kvalita reakcií je zhruba priemerná, ale v rámci jednotlivých reakcií kolísavá, čo môže poukazovať na
menšiu stabilitu kvality percepčného procesu. K menej kvalitným reakciám prichádza väčšinou v emočne
náročnejších, resp. menej jednoznačných situáciách. Celkove je však schopnosť správneho vnímania
realityzachovaná.Mysleniejevysokoproduktívne,prevažnekonkrétne,prevládajúvňombežnéobsahy,
ktoré má však tendenciu interpretovať menej obvyklým spôsobom. Nie sú známky, ktoré by poukazovali

na poruchu myslenia, schopnosť správneho interpretovania vnímanej reality je zachovaná. Na druhej
strane sa však objavuje sklon k menej zrelým formám myslenia, interpretuje niekedy vnímané podnety
dosť subjektívne, v rámci čoho má aj zvýšený sklon k využívaniu fantázie, čo môže niekedy viesť
k ťažšiemu prispôsobeniu sa existujúcej realite a jej myslenie môže pôsobiť chaoticky. Emotivita jenezrelá, slabšie diferencovaná, detská, a preto aj slabšie prispôsobivá. Emočných reakcií je veľmi
málo, v emočne náročnejších situáciách reaguje zvýšenou aktivitou, ktorá je povrchnejšia, môže byť
menlivá a predstavuje určitú formu „emočného reagovania“. Ak sa aj emočné reakcie vyskytnú, sú

„plochšie“, preto môžu byť menlivé a môžu rýchlo vznikať aj zanikať. Emočné prežívanie je celkovo málo
komplexné, v rámci čoho je zvýšená pohotovosť k pocitom vzdoru, ktorý môže predstavovať spôsob,
ako sa vyrovnávať s náročnejšími situáciami. Jej vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných
situácií je slabý, pretože jej osobnostné zdroje sú nevyvážené, a tým pádom aj menej pružné. Životné
situácie sa síce snaží riešiť premýšľaním, usiluje sa zvažovať rôzne možnosti, ale je v tom povrchnejšia,

menej dôsledná. Toto vedie k tomu, že jej myslenie sa stáva menej dôkladné, niekedy až chaotické,
v dôsledku čoho sa zvyšuje pravdepodobnosť chybného usudzovania, čo následne zhoršuje možnosti
adekvátneho prispôsobenia. Prejavuje sa to aj pri sebarealizácii, resp. uplatnení sa v živote, kde je
pri stanovovaní svojich cieľov tiež povrchnejšia, menej dôsledná. V sociálnom kontakte má na jednej
strane výrazný záujem o medziľudské vzťahy, na druhej strane však má voči ľuďom z okolia menej
reálne očakávania, Často ich vníma skôr v zmysle svojich očakávaní a predstáv a menej podľa ich

reálnych reakcií. V dôsledku toho je aj menej empatická k ich potrebám, ktoré vníma viac „svojou
optikou“, resp. v zmysle svojich vlastných potrieb. Viac sa vo vzťahoch zameriava na vlastný, resp.
osobný priestor, má menšiu ochotu ku kompromisom až naznačené vzdorovité tendencie, čo môže
sťažovať udržiavanie dlhodobejších vzťahov. Jej interakcie s ľuďmi sú navonok intenzívnejšie, ale jej
vnútorná rezonancia pri nich je nižšia. Súvisí to aj s jej sebahodnotením a sebaobrazom, kde má

menšiu schopnosť kritického náhľadu na svoju osobu, nie je schopná primeranej introspekcie. Menej
sa dokáže nad sebou zamyslieť, seba vníma tiež viac v zmysle svojich očakávaní a predstáv a je
pri tom málo ovplyvnená reálnou spätnou väzbou zo strany jej okolia. Uvedené charakteristiky sú
osobnostnými resp. povahovými rysmi, pričom v rámci osobnosti sú známky výraznejšej nezrelosti a
slabšia schopnosť prispôsobenia sa reálnym podmienkam. Vo fungovaní v sociálnych vzťahoch môžu

byť jej reakcie impulzívnejšie, menlivé, niekedy menej vypočítateľné. Častejšie má tendenciu vnímať
sociálne interakcie „detskými očami“, menej vníma možné súvislosti, zameriava sa väčšinou len na
momentálny podnet, pričom sú aj jej reakcie „povrchnejšie“. Má mierne zvýšenú tendenciu cítiť sa
„obeťou okolností“. Pohotovosť k agresívnemu správaniu zvýšená nie je, ak k takémuto správaniu
prichádza, je to skôr dôsledok momentálneho, náhleho impulzu, ktorý sa môže objaviť vtedy, ak sa cíti

byť nespokojná, či frustrovaná. Na jednej strane má záujem o sociálne vzťahy, na druhej strane má v
nich viac tendenciu sa presadiť, prispôsobuje sa ťažšie, očakáva, že okolie bude skôr ústretové k jej
potrebám. Sú zvýraznené pudové impulzy, ako aj celkovo zvýraznená pohotovosť k impulzívnejšiemu
správaniu, známky zvýšenej nezrelosti.

K osobe otca maloletého sa v znaleckom posudku uvádza:

Pri spracovávaní podnetov z vonkajšieho sveta je jeho prístup zložitejší, menej pragmatický. Vynakladá
väčšie úsilie, snaží sa o komplexnejšie postihnutie pôsobiacich podnetov, čo poukazuje na vyššie
ambície pri dosahovaní cieľov. Na pôsobiace podnety reaguje úspornejšie, s menším vnútorným

zaangažovaním. Kvalita jeho reakcií je celkovo slabšia, v rámci jednotlivých odpovedí výraznejšie
kolísavá, čo poukazuje na menšiu stabilitu percepčných procesov, ktorá sa prejavuje najmä v emočne
náročnejších situáciách. Schopnosť správneho vnímania reality je však v zásade zachovaná. Myslenie
je priemerne produktívne, obsahovo chudobnejšie, v rámci čoho prevládajú obvyklé obsahy. Schopnosť
správneho interpretovania vnímanej reality je tiež zachovaná, ale procesy myslenia sú rigídnejšie,

menej pružné. Emotivita je labilnejšia, slabšie prispôsobivá, skôr egocentricky orientovaná. Emočne
náročnejšie situácie v ňom vyvolávajú zvýšenú neistotu, vznikajúce emočné impulzy preto najskôr
„popiera“. Ak však situácia pretrváva, je táto obrana neúčinná a môže prichádzať k impulzívnejším
emočným reakciám, ktoré sú dôsledkom vnútornej neistoty a tenzie. Jeho vnútorný psychický potenciál
na zvládanie životných situácii je slabší, jednak má menej vnútorných psychických zdrojov, jednak sú

tieto zdroje rigídnejšie, menej pružné. Životné situácie sa preto snaží zvládať najskôr tým, že sa v
kontakte s okolím vnútorne angažuje spočiatku menej, jeho reakcie sú „povrchnejšie“. Následne na
toto je však zvýšená pohotovosť k impulzívnejším reakciám, ktoré sú následkom vnútornej neistoty,
tenzie, resp. iných nespracovaných impulzov. V dôsledku toho je menej schopný využívať za takýchto
okolností svoje racionálne zdroje. Rieši situácie skôr metódou pokusu a omylu. Preto vyhľadáva skôr

jasné a presnejšie štrukturované situácie, kde má „záchytné body“. V nejasných situáciách sa cíti
zvýšene neistý, čo môže ústiť k tomu, že buď reaguje impulzívnejšie alebo nie je schopný reagovať
vôbec. V sociálnom kontakte má menší vnútorný záujem o medziľudské vzťahy, v rámci čoho má od
ľudí menej reálne očakávania. V sociálnych interakciách je zdržanlivejší, viac dbá na osobný priestor.Pri nadväzovaní a udržiavaní bližších emočných vzťahov je obozretný, ľudí si „menej pripúšťa k sebe“,
lepšie sa cíti vo vzťahoch, ktoré majú formálne pravidlá, nečakávané sociálne interakcie ho zneisťujú.
Uvedené súvisí s jeho vnímaním seba, kde je zvýšene neistý, má sklon k negatívnemu sebahodnoteniu,

resp. horšieho odhadu vlastnej hodnoty. V dôsledku toho je ľahšie zraniteľnejší, má zvýšený sklon
k prežívaniu tenzie a úzkosti. Dosť sa preto orientuje na svoje telesné, resp. pudové potreby. Tieto
impulzy sú silnejšie a uspokojenie týchto potrieb je pre neho dôležité. Môže poskytovať pocit istoty,
zmierňovať úzkosť tým, že znižuje vnútornú tenziu. Je menšia schopnosť kritickejšieho náhľadu na svoje
správanie, resp. slabšia schopnosť introspekcie, na pozadí čoho môže byť uvedená neistota, tenzia,

resp. zvýšená zraniteľnosť. Nie sú známky, ktoré by poukazovali na možnosť duševného ochorenia,
alebo emočnej poruchy, uvedené charakteristiky sú osobnostnými, resp. povahovými rysmi. Správanie
je determinované hlavne sociálnymi faktormi, t.j. medziľudské situácie sú pre neho dôležité, na druhej
strane je však v nich zvýšene neistý, má krehkejší sebaobraz, a preto aj väčšiu pohotovosť k úzkosti. S
okolímkomunikujesmenšímvnútornýmzaangažovaním,málodokážedávaťnajavoprejavynáklonnosti
či ústretovosti, udržiava si vnútorný odstup, pričom je dosť orientovaný na dosahovanie svojich cieľov.

Pohotovosť k agresívnemu správaniu „ako takému“ zvýšená nie je, ak k takémuto správaniu prichádza,
je to takmer výlučne v situáciách, kedy jeho potreby nie sú naplnené, cíti sa byť frustrovaný, čo ohrozuje
jeho krehkejší sebaobraz a následkom toho môže byť potom agresívnejšie správanie. V sociálnych
kontaktoch je na jednej strane zvýšene neistý, na druhej strane sa v dôsledku neistoty môžu objavovať
občasné impulzívnejšie reakcie, vnútorná emočná rezonancia s okolitým svetom je menšia.

Maloletý Y. v kontakte so súdnym znalcom pôsobil živo, priateľsky, sympaticky, komunikoval s ním bez
problémov, ochotne odpovedal, resp. živo reagoval na jeho otázky a hovoril dosť aj sám od seba. Q. reč
bola zrozumiteľná, gramaticky správna, vyjadrovanie vzhľadom na vek vyspelé, slovná zásoba odhadom
nadpriemerná. Maloletý pred znalcom vypovedal, že nechcel by byť až tak s tatom, lebo tam sa s ním

až tak nerozprávajú a nadávajú na mamu, aj jeho právnička (otcova partnerka) hovorila, že by mamu
dala do basy. Jemu hovorila, že je malý sopliak a potom sa z toho smiala. Nerád tam spí, lebo tato je
prísny. Niekedy je ale milý. Jeho tato nemá až tak rád, a preto by chcel byť s mamou a s otcom len vtedy,
keď bude chcieť. Ani babka a dedko od tata nie sú až takí dobrí. U tatka sa cíti „akoby bol niekde v inej
galaxii, akoby bol na inej planéte, že tam nemá nikoho na pomoc“. Tato mu kupuje veľa vecí, ale keď mu

kupuje mama, tak tato hovorí, že si ho mama kupuje. M. (matkin manžel) volá apu, lebo toho má oveľa
radšej ako otca, lebo ten sa mu venuje, robí s ním úlohy. V. je celkovo v kontakte s okolím aktívny, na
podnety ale reaguje úspornejšie s menším vnútorným zaangažovaním. Celková kvalita reakcií je dobrá,
schopnosť správneho vnímania reality je zachovaná. Myslenie je produktívne, prevažne konkrétne,
obsahovo bohatšie, z čoho možno usudzovať na dobrý intelekt. Schopnosť správneho interpretovania

vnímanej reality je tiež zachovaná. Emotivita je vo vonkajších prejavoch živá, ale emočné reakcie sú
ešte skôr detské, slabšie diferencované, a preto môžu byť aj menlivé. V rámci toho je mierne zvýšená
pohotovosť k vzdorovitým reakciám, ktoré sa objavujú najmä v situáciách, kedy sa cíti neistý, nevie si
poradiť. Jeho psychická výbava na zvládanie životných situácií je (zatiaľ?) slabšia, v prístupe k svetu je
detský, menej prispôsobivý, reakcie sú povrchnejšie, častejšie reaguje viac na základe emócií, a preto

niekedy menej efektívne využíva svoje dobré rozumové schopnosti. V sociálnom kontakte má záujem
o medziľudské vzťahy, snaží sa navonok prispôsobiť aj „dospelým“ podmienkam, no v „dospelejších“
vzťahoch je ešte neistý, preto je niekedy zvýšene ostražitý. Kontakt s okolím sa snaží zvládať zvýšenou
aktivitou. K matke vyjadruje dobrý vzťah, menej výrazný vzťah k otcovi (nie negatívny) a „najlepší“ vzťah
vyjadruje k nevlastnému bratovi Z.. V zásade má dobrý vzťah k matke aj k otcovi, výraznejšie nepreferuje

žiadneho z nich. Vyjadruje túžbu, aby on sám bol starší, čo poukazuje na to, že vníma rodinnú situáciu
ako konfliktnú a pre neho ako zaťažujúcu.

Súdny znalec nepredpokladá, že by aktuálne bola dobrým riešením striedavá osobná starostlivosť,
pretože vzájomný konflikt rodičov je značne vyhrotený, ich postoje sú protichodné, „nezmieriteľné“ a

postaviť maloletého za danej situácie pred nutnosť, aby bol s každým rodičom rovnako a striedal sa
u nich, by bola pre maloletého príliš veľká záťaž, ktorú by zrejme znášal dosť ťažko. Vzhľadom na
povahovécharakteristikyrodičovadĺžkutrvania problémov považuje znalec za málo pravdepodobné,
že by striedavá osobná starostlivosť mohla situáciu medzi rodičmi vyriešiť. Za nevhodný považuje
znalec aj návrh matky, aby kontakt syna s otcom prebiehal podľa dohody, je vysoko nepravdepodobné,

že by takáto dohoda za daných okolností fungovala a okrem toho je pravdepodobné, že pri tendencii
matky „príliš sa o syna starať a ovplyvňovať ho“, by sa postupne mohol kontakt syna s otcom „zrieďovať“
a jeho vzťah k nemu oslabovať. Prípadná zmena zverenia syna do starostlivosti otca (ako o tom tento
v rozhovore so znalcom uvažoval), by bola tiež značne problematickým riešením, jednak preto, že (akoaj sám otec uznáva), je maloletý dosť naviazaný na matku a momentálne aj na prostredie, v ktorom žije
a vytrhnutie z neho by nebolo za danej „turbulentnej situácie“ pre neho vhodné, čo je ešte podčiarknuté
tým, že zistené povahové rysy otca nie sú z hľadiska výchovy dieťaťa zďaleka „ideálne“. Znalec sa

domnieva, že za danej situácie by bolo najvhodnejšie, že by sa formálna stránka kontaktu syna s otcom
zachovala tak, ako je tomu doteraz, t.j. že by sa s otcom stretával jeden týždeň počas víkendu a druhý
týždeň počas pracovných dní. V rámci toho by sa otec mal snažiť, aby bol k dispozícii synovi čo najviac.
Rodičia by mali prestať s tým, aby v synovi vyvolávali pocit, že „ten druhý“ je zlý. Každý z rodičov by sa
mal snažiť, aby si svoju konfliktnú situáciu riešili v prvom rade medzi sebou a nedovolili „blízkemu okoliu“,

aby im do toho zasahovalo. Každý z rodičov by sa mal vyvarovať negatívnych výrokov a hodnotení na
adresu druhého rodiča a „znevažovať“ dieťa výrokmi, že „nemá vlastný rozum“. Vybavovať si účty s
druhým rodičom v prítomnosti dieťaťa považuje znalec za rodičovské zlyhanie. Na to, aby sa situácia
vyvíjala k úprave, považuje znalec za nevyhnutné, aby obaja rodičia absolvovali povinne aspoň XX
hodín spoločných konzultácií u príslušného odborníka, aby si mohli „len sami dvaja“ bez iných rodinných
príslušníkov vyjasniť svoje vzájomné postoje. Okrem toho by znalec každému z rodičov odporúčal, aby

vstúpili aj do individuálnej psychoterapie, ktorá by mohla byť pre oboch užitočná. Konfliktná situácia je
dlhodobá a nemožno očakávať jej pozitívne vyústenie bez toho, aby každý z rodičov viac „vstúpil do
seba“ a začal pracovať v prvom rade na „vylepšení“ svojich osobnostných rezerv. Je nereálne očakávať,
že po tak dlhom čase sa môže situácia náhle zmeniť rozhodnutím súdu.

Na otázky položené súdom súdny znalec odpovedal:

Aká je súčasná kvalita vzájomných vzťahov a úroveň citových väzieb medzi rodičmi a maloletým:

Maloletý má v podstate dobrý vzťah k obom rodičom, no väčšiu blízkosť cíti zrejme skôr voči matke.

Je ale aj viac v jej prítomnosti, čiže aj viac pod jej vplyvom, čo je ešte umocnené aj tým, že matka -na
základe svojej povahy - má väčšiu tendenciu „ovplyvňovať ho“, dáva mu najavo, že „len ona“ sa vie o
neho postarať a pod.

Je maloletý ovplyvňovaný niektorým z rodičov vo vzťahu k druhému rodičovi:

Znalec sa na základe získaných údajov domnieva, že každý z rodičov dieťaťa ovplyvňuje dieťa skôr
negatívne vo vzťahu k druhému rodičovi.

Ktorý z rodičov je s ohľadom na svoje osobnostné vybavenie spôsobilejší vytvoriť maloletému

kvalitnejšie a stabilnejšie výchovné prostredie:

Každý z rodičov je istým spôsobom „menej štandardná“ osobnosť, na čo poukazujú aj výsledky ich
psychologického vyšetrenia, ktoré u každého presahujú hranice „bežnej normy“. Matka je viac „detská“,
povrchnejšia, v kontakte živšia, zameraná skôr na prítomné okamžiky, menej vníma súvislosti. V

sociálnych kontaktoch síce reaguje živo, no prežívanie vzťahov je povrchnejšie. Otec je výrazne neistý,
má zvýšený sklon k vnútornému napätiu a v dôsledku toho aj k impulzívnejšiemu správaniu. O sociálne
kontakty má malý vnútorný záujem a drží si v nich odstup. Je viac zameraný na dosahovanie cieľov, ak
by neboli rodičia v tak vyhrotenom konfliktnom vzťahu, mohli by sa ich „osobnostné štýly“ vo výchove
syna celkom dobre dopĺňať. Momentálne sa maloletý „lepšie cíti“ v domácnosti matky, na čom má

určite vplyv aj jej „hyperprotektívne“ správanie, no podieľajú sa na tom podľa názoru znalca aj reakcie
otca.

Či sú rodičia schopní vzájomnej komunikácie ohľadne výchovy a zabezpečovania potrieb maloletého:

Rodičia nie sú schopní vzájomnej komunikácie, ich vzájomný vzťah je konfliktný, nedokážu sa dohodnúť
ani ohľadne potrieb syna. Tento konflikt je dlhodobý, a tým aj fixovaný. Otec dieťaťa prejavuje väčšiu
ochotu sa dohodnúť, no je tiež vo svojich postojoch rigídnejší a opakuje spôsoby správania, ktoré sú
zjavne neúčinné.

Či je v prípade maloletého vhodná striedavá osobná starostlivosti obidvoch rodičov, pokiaľ nie, či je
potrebná zmena doterajšej úpravy styku otca s maloletým a ak áno, ako má byť styk upravený:Za danej situácie by znalec striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov neodporúčal, odporúčal by
ponechať starostlivosť v tom rozsahu ako doteraz s tým, že by sa mali v prvom rade obaja rodičia snažiť,
aby sa konfliktná situácia zmiernila.

Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletého dieťaťa môže byť výlučne

len zmena pomerov závažného charakteru týkajúca sa tých skutočností, ktoré tvorili skutkový podklad
predchádzajúceho rozhodnutia súdu vo veci výchovy a výživy maloletého dieťaťa. Túto zmenu
pomerov je potrebné posudzovať z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa na jeho ďalšej riadnej výchove
pri súčasnom rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia.

Zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa odôvodňuje iba to, že doterajšie výchovné prostredie

už ďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre jeho riadny vývoj a ak sa dostane do rozporu so
záujmami maloletého dieťaťa a so záujmami spoločnosti, a to najmä z dôvodu, že sa medzi dieťaťom a
rodičom, ktorému je zverené do výchovy, vyvinul vzťah ohrozujúci ďalší zdarný priebeh výchovy.

Súčasné výchovné prostredie maloletého Y. je u matky, keď rozsudkom Y. súdu A. I zo dňa

XX.XX.XXXX, č.k. XP/XXX/XXXX, bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do jej
osobnej starostlivosti. V aktuálnom konaní otec vo svojom návrhu poukazuje na zmenu pomerov
charakterizovanú predovšetkým nástupom maloletého na povinnú školskú dochádzku, zhustením jeho
mimoškolských aktivít a predovšetkým neúnosným správaním matky voči výkonu rodičovskej dohody,
t.j. jej nedodržiavaním stanoveného času dieťaťa s otcom. Taktiež poukazuje na to, že má vytvorené

vhodné podmienky na osobnú starostlivosť o maloletého. Podľa neho je striedavá osobná starostlivosť
jediným modelom, aby sa mohla situácia trochu stabilizovať, zadefinovala by jasné pravidlá medzi
rodičmi, prospela by ich dieťaťu, a predovšetkým by pomohla matke pochopiť, že obaja rodičia majú
rovnaké práva povinnosti, že on je rovnako oprávnený rozhodovať o zásadných veciach ohľadne dieťaťa
tak, ako ona.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Z obsahu vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, musí súd skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.

Zákon konkrétne nestanovuje, v akých časových intervaloch by sa mala striedavá starostlivosť
realizovať. Odôvodnenosť striedavej osobnej starostlivosti a doba zverenia maloletého dieťaťa do
výchovy každého z rodičov závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho osobnosti, zdravotného stavu a
vzťahu k obom rodičom, od vzájomnej vzdialenosti bydlísk rodičov, od bytových podmienok a osobných

pomerov rodičov, tiež od charakteru školy, ktorú dieťa navštevuje, príp. aj jeho záujmových aktivít a pod.

Striedavástarostlivosťmaloletéhodieťaťakladienaobidvochjehorodičovnielen požiadavkytýkajúcesa
ich výchovnej spôsobilosti, ale nevyhnutnou a veľmi podstatnou požiadavkou je aj schopnosť vzájomnej
komunikácie rodičov, ako aj ich schopnosť dohodnúť sa na jednotnom výchovnom postupe dieťaťa, na

konkrétnych podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa,
t.j. na financovaní, resp. uspokojovaní jeho materiálnych potrieb, ktorými sú predovšetkým bývanie,
ošatenie, stravovanie, hygienické potreby, školské potreby a pod., na zaistení potrieb súvisiacich s
celkovým rozvojom detskej osobnosti - vzdelávanie, podporovanie záľub, záujmových, kultúrnych a
športových aktivít, ako aj potrieb v oblasti zdravia (voľba lekára, výber zdravotníckych zariadení,

zabezpečenie odbornej starostlivosti v prípade ochorenia a pod.).

Dôležitou požiadavkou výkonu striedavej starostlivosti je vzájomná akceptácia rodičov ako dvoch
rovnocenných výchovných činiteľov vo vzťahu k ich dieťaťu. Nemožno uvažovať o zverení maloletéhodieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vtedy, ak sa bývalí partneri ako rodičia
nerešpektujú, vzájomne sa osočujú, ich vzťahy sú napäté, ich výchovné postupy voči dieťaťu
antagonistické bez vzájomnej tolerancie, ak prejavujú voči sebe nevraživosť a znevažujú výchovné

postupy a autoritu druhého rodiča.

Prekážkou zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov však nie
je cielené marenie komunikácie a spolupráce jedného z rodičov vo vzťahu k druhému rodičovi v snahe
striedavej osobnej starostlivosti zabrániť.

Súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom
pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené.

Záujem maloletého dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti musí byť vždy prioritný nad

záujmom jeho rodičov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade striedavá osobná
starostlivosť obidvoch rodičov nie je v záujme maloletého dieťaťa. Hlavným dôvodom je to, že vzájomný
vzťah medzi rodičmi je dlhodobo konfliktný a napätý. Chýba medzi nimi tak potrebná komunikácia

ohľadne ich spoločného dieťaťa, čo potvrdil aj súdny znalec, a pokiaľ k nej vôbec dôjde, je konfrontačná
a opozičná. Rodičia si vzájomne vyčítajú nedostatky vo svojich výchovných postupoch čo znamená,
že tieto postrádajú kompatibilitu, pričom práve súlad medzi nimi je jednou zo základných požiadaviek
realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia rodičia ako
výchovní činitelia postupovať jednotne, vzájomne sa podporovať a v ich prístupoch voči dieťaťu musí

panovať zhoda.
Pokiaľ by mal byť maloletý zverený do striedavej rodičovskej starostlivosti v súčasných podmienkach
vzájomne konfliktného postoja rodičov a musel by pravidelne striedať jedno výchovné prostredie za
druhé, znamenalo by to pre neho bezpochyby zvýšenú psychickú záťaž práve z dôvodu vzájomne
netolerantného prístupu rodičov. Pre každé maloleté dieťa je neúnosné striedať dve výchovné

prostredia, v ktorých pociťuje vzájomnú nevraživosťou rodičov voči sebe. V takomto výchovnom
prostredí nemôže mať patričný komfort a stabilitu.

Striedavú osobnú starostlivosť súdny znalec neodporučil, keď odporučil ponechať maloletého v
doterajšom výchovnom prostredí u matky. Zároveň poukázal na to, že by sa obaja rodičia mali v

prvom rade snažiť, aby sa konfliktná situácia zmiernila. Sám maloletý podľa súdneho znalca vníma
rodinnú situáciu ako konfliktnú a pre neho ako zaťažujúcu. Oboch rodičov označil súdny znalec za istým
spôsobom„menejštandardné“osobnostivychádzajúczvýsledkovichpsychologickéhovyšetrenia,ktoré
u každého presahujú hranice „bežnej normy“. Podľa súdneho znalca má maloletý v podstate dobrý vzťah
k obom rodičom, no väčšiu blízkosť cíti zrejme skôr voči matke, je ale aj viac v jej prítomnosti, čiže aj

viac pod jej vplyvom, čo je ešte umocnené aj tým, že matka - na základe svojej povahy - má väčšiu
tendenciu „ovplyvňovať ho“, dáva mu najavo, že „len ona“ sa vie o neho postarať a pod. Maloletý sa
lepšie cíti v domácnosti matky, na čom má určite vplyv aj jej „hyperprotektívne“ správanie, no podieľajú
sa na tom podľa názoru znalca aj reakcie otca. Tiež súdny znalec na základe získaných údajov vyslovil
domnienku, že každý z rodičov ovplyvňuje dieťa skôr negatívne vo vzťahu k druhému rodičovi.

Z uvedeného vyplýva, že na terajšej situácii majú rovnaký podiel obaja rodičia. Jednoznačne by sa
mali vystríhať vybavovania si účtov s druhým rodičom v prítomnosti dieťaťa. V záujme nápravy by mali
obaja rodičia absolvovať, ako to odporučil súdny znalec, povinné spoločné konzultácie u príslušného
odborníka a každý z nich by sa mali zúčastňovať aj individuálnej psychoterapie. Rozhodne by situáciu

nemohla stabilizovať striedavá osobná starostlivosť tak, ako sa to otec domnieva vo svojom návrhu.

Na základe uvedeného súd návrh otca o zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
zamietol.

Na margo konštatovania otca, že nie je v moci tohto štátu, aby donútil matku správať sa ako dospelého
človeka, a že mu je ľúto, že táto krajina nemá záujem, aby dieťa bolo vychovávané v rovnováhe s
obidvoma rodičmi, je namieste dať otcovi do pozornosti, že prvoradým záujmom štátu je, a vyplýva
to nielen zo Zákona o rodine, ale aj zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky, aby každé dieťa malozabezpečenú riadnu výchovu v harmonickom a trvalom životnom spoločenstve, t.j. v rodine založenej
manželstvom, v ktorom sú rodičia povinní o dieťa sa spoločne starať a vytvárať zdravé prostredie pre
jeho vývoj. Pokiaľ si ale rodič zvolí iný modus vivendi, ako v prípade otca maloletého Y., ktorý má celkovo

tri deti z troch úradne nelegitimovaných partnerských vzťahov, môže sa o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťa kedykoľvek s druhým rodičom dohodnúť. Ak k takejto dohode
nedôjde, nastupuje autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré musí vždy hájiť záujem maloletého dieťaťa aj
proti vôli rodiča. Tak, ako štát nemôže zasahovať občanovi do výberu jeho partnera pre rodičovstvo,
nemôže meniť osobnostnú výbavu a charakterové vlastnosti rodičov, môže ich len usmerňovať, akým

spôsobom majú postupovať pri výkone svojich rodičovských práv a povinností a prostredníctvom
súdnych rozhodnutí v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami o výkone ich rodičovských práv a
povinností rozhodovať.

Matka maloletého sa svojim návrhom domáha zmeny doterajšej úpravy styku otca s maloletým.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Dôvodnosť zmeny doterajšej úpravy styku musí súd skúmať v súvislosti s tým, akým spôsobom sa
doposiaľ styk rodiča na styk oprávneného s maloletým dieťaťom realizoval, či styk plnil svoj účel, ako

sa zmenili podmienky pre jeho novú úpravy na strane maloletého dieťaťa a rovnako aj rodiča na styk
oprávneného, a či navrhovaná nová úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa.

Zmenu doterajšej úpravy styku navrhla matka z dôvodu zmeny pomerov u maloletého spočívajúcej v
tom, že si začal plniť povinnú školskú dochádzku, venuje sa záujmovej mimoškolskej aktivite a dôvod

pre zmenu úpravy styku videla aj v tom, že otec má nepravidelnú pracovnú dobu, v dôsledku ktorej sa
nemôže maloletému v dobe určenej na styk venovať a prenecháva ho v starostlivosti svojich rodičov.

Maloletý bol v čase doterajšej úpravy styku predškolákom. V súčasnosti si plní povinnú školskú
dochádzku. V popoludňajších hodinách sa venuje záujmovým aktivitám (hra na husle, balet). Je

teda nesporné, že situácia sa na jeho strane podstatným spôsobom zmenila, keďže mimo povinnosti
zúčastňovať sa školskej výuky mi pribudla povinnosť na výuku sa aj pripravovať v domácom prostredí
a začal tiež navštevovať mimoškolské záujmové aktivity.

Ako sám maloletý pred kolíznym opatrovníkom uviedol, učí sa s ním matka, resp. jej manžel, u otca sa

musí učiť sám. U matky teda v tomto smere pociťuje väčšiu istotu a oporu, čo isto prispieva aj k jeho
lepšej príprave na vyučovanie. Je v záujme maloletého, aby bol počas školského týždňa, kedy sa musí
venovať školským povinnostiam, vo svojom domácom prostredí a toto nemenil za domácnosť otca, kedy
ani pre pracovné povinnosti otca nie je isté, či by sa mu otec mohol dostatočne venovať. Obaja rodičia
sa takto nebudú môcť ani vzájomne obviňovať z toho, že maloletý prichádza od každého z nich do školy

nepripravený.

Súd zmenil doterajšiu úpravu styku otca s maloletým v súvislosti so zmenou pomerov na jeho strane,
ktorá nastala od doby doterajšej úpravy styku tak, že tento sa bude uskutočňovať v každom párnom
kalendárnomtýždniodpiatkuXX.XXhodinynepretržitedonedeleXX.XXhodiny,vkaždomkalendárnom

roku od X.X. XX.XX hodiny nepretržite do XX.X.
XX.XX hodiny a od XX.X. XX.XX hodiny nepretržite do XX.X. XX.XX hodiny, v každom párnom
kalendárnomrokuodXX.XX.odXX.XXhodinynepretržitedoXX.XX.XX.XXhodiny,vkaždomnepárnom
kalendárnom roku od XX.XX. XX.XX hodiny nepretržite do X.X. XX.XX hodiny, v každom nepárnom
kalendárnom roku v čase jarných školských prázdnin od ich prvého dňa X.XX hodiny nepretržite do

ich posledného dňa XX.XX hodiny a každom párnom kalendárnom roku od veľkonočného piatku X.XX
hodiny nepretržite do M. pondelka XX.XX hodiny. C. úpravou bude pre maloletého vytvorený dostatočný
priestor aj pre trávenie sviatočných a prázdninových dní s otcom. Uvedená úprava styku zodpovedá
veku maloletého a celkovým zmeneným pomerom na jeho strane od doby vykonania súdnej úpravy
styku v roku 2010.

K požiadavke matky, aby sa styk realizoval v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu
bez prespania, v oboch dňoch od X.XX hod. do XX.XX hod., pričom takáto úprava by mala trvať po
dobu troch mesiacov a následne by sa styk realizoval už aj s prespaním od soboty do nedele, a pokiaľby sa podarilo situáciu zlepšiť, styk by sa mohol realizovať aj cez prázdniny tak, ako bol doposiaľ
upravený, je potrebné dať do pozornosti, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
(§ X54 ods. 1 O.s.p.) W. nie je možné rozhodnúť inak pre obdobie, ktoré ešte len nastane na základe

predvídania budúcich okolností. Argumenty ohľadne odmietania prenocovania maloletého v domácnosti
otca súd neakceptoval s ohľadom na vek maloletého, ktorý si jednoznačne nevyžaduje zaspávanie v
prítomnosti matky, resp. inej osoby, pričom aj v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí bol styk upravený
s prenocovaním, a to bol maloletý len predškolákom.

Otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá. Matka je
povinná maloletého na styk riadne pripraviť, teda vybaviť ho vhodným oblečením a všetkými pre neho
nevyhnutnými potrebami. Taktiež je potrebné zo strany matky dieťa primeraným spôsobom pozitívne
stimulovať v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku.

Obaja rodičia si musia uvedomiť, že styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre nich oboch a

dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča
na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí
v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom
dôsledku majú dosah na maloleté dieťa. Je taktiež potrebné, aby pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa
sa rodičia snažili byť voči sebe nekonfliktní a aby svojim neuváženým správaním dieťa nezraňovali.

Podľa § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov, ktoré platil.

Vkonaníbolonariadenéznaleckédokazovaniesúdnymznalcomzodborupsychológia,odvetvieklinická

psychológia detí, a to v záujme maloletého dieťaťa, ako aj oboch rodičov.

Trovy znaleckého dokazovania vyúčtované súdnym znalcom psychológom celkovo činia XXX,XX €. B.
znalcovi bolo znalečné vyplatené zo zložených preddavkov rodičov v celkovej výške XXX,-€ a vo zvyšku
zo štátnych finančných prostriedkov (XXX,XX €).

K. z rodičov zložil preddavok na vykonanie znaleckého úkonu v sume XXX,-€, otec dňa XX.X.XXXX a
matka dňa XX.X.XXXX, spolu teda v sume XXX,-€.

D. sumu XXX,XX € vyplatenú súdnemu znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov sú rodičia povinní

zaplatiť každý v polovici, t.j. v sume XXX,XX € na účet tunajšieho súdu do XX dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (§ X60 ods. 1 O.s.p.).

Súd zároveň v súlade s ustanovením § 164 veta prvá a tretia O.s.p. opravuje časť výroku rozsudku
týkajúcu sa povinnosti uhradiť trovy znaleckého dokazovania na účet Okresného súdu Bratislava V, keď

pri vyhlásení rozsudku bola nesprávne uvedená suma XXX,XX € namiesto sumy XXX,XX € v dôsledku
chyby v počítaní.

Otec navrhol uloženie výchovného opatrenia, a to napomenutie matky maloletého, aby rešpektovala
pri výchove maloletého rovnocenné výchovné postavenie otca, alternatívne požadoval, aby bola matka

povinná podrobiť sa psychologickému poradenstvu v centre poradensko-psychologických služieb pri
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v rozsahu XX hodín s cieľom pochopiť význam a
úlohu otca v živote dieťaťa a naučiť sa akceptovať rovnoprávne postavenie otca pri výchove. N., na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, otec navrhol ako výchovné opatrenie výchovnú terapiu pre ich oboch,
t.j. pre neho aj matku maloletého.

Súdny znalec v záujme úpravy situácie vo vzťahoch medzi rodičmi maloletého považoval za
nevyhnutné, aby obaja rodičia absolvovali povinne aspoň XX hodín spoločných konzultácií u príslušného
odborníka, aby si mohli „len sami dvaja“ bez iných rodinných príslušníkov vyjasniť svoje vzájomné
postoje.

Kolízny opatrovník v súvislosti s vyjadrením súdneho znalca odporučil, aby sa psychologická intervencia
uskutočňovala na jeho pracovisku (ÚPSVaR Bratislava) v rozpätí 1,5 hodiny týždenne po dobu troch
mesiacov.Podľa § 37 ods. 2 Zák. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho
priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia tak, že rodičom maloletého určil povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Referát poradensko-
psychologických služieb, v rozsahu 1,5 hodiny týždenne po dobu šiestich mesiacov. Nakoľko vzťahy
medzi rodičmi, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, sú do tej miery vyhrotené, že je potrebné, aby
okrem individuálnej psychoterapie rodičia spoločne absolvovali aj odborné poradenstvo, čo odporučil

súdny znalec, súd považuje za opodstatnené, aby výchovné opatrenie trvalo aspoň po dobu šiestich
mesiacov, keď kolíznym opatrovníkom navrhnuté trojmesačné odborné poradenstvo považuje za
nedostatočné. Účelom výchovného opatrenia je, aby si rodičia uvedomili, akých chýb sa doposiaľ pri
výchove ich spoločného dieťaťa dopúšťali a aký následok budú mať na jeho ďalší vývoj, pokiaľ v nich
budú naďalej pokračovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konanie vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42
ods.3O.s.p.análežitosťamipodľa§205ods.1O.s.p.(protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakorozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada

konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci
pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne
skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a,
nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na súdny
výkon rozhodnutia.