Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313208251
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:1313208251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Petra Straku v právnej veci navrhovateľa B.. C. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. XXXX/XX, N. M. proti odporkyni G.. K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, G., právne
zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 45, za účasti
maloletých detí W. L., nar. XX. XX. XXXX a W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y.., v konaní o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu T., č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 13. 10. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. W. sumou
200 Eur mesačne a na mal. W. sumou 150 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s
účinnosťou od 04. 11. 2015.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov štátu tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť na účet Okresného
súdu T. náklady na znalecké dokazovanie vo výške 429,28 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo
rodičov mal. detí uzavreté dňa 16. 08. 2008 v G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX. Na čas po rozvode
zveril mal. deti do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu mal. W. sumou 150 Eur mesačne a na výživu mal. W.
sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne
od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk navrhovateľa s mal. deťmi tak, že navrhovateľ je oprávnený

stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00
hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od
09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas polročných prázdnin každý nepárny rok
od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas jesenných
prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do
18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 09:00 hod. do 15. 07. do 18:00 hod. a od

01. 08. od 09:00 hod. do 15. 08. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 22.
12. od 09:00 hod. do 29. 12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 29. 12. od 09:00 hod. do 07. 01.
do 18:00 hod. s tým, že navrhovateľ si mal. deti vyzdvihne od odporkyne a po skončení styku ich v
stanovenom čase odovzdá odporkyni pred Mestským úradom v G.. Odporkyňa je povinná mal. deti nastyk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ich navrhovateľovi odovzdať a po skončení styku
ich od navrhovateľa prevziať pred Mestským úradom v G.. Návrh navrhovateľa na zverenie mal. detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Zaviazal navrhovateľa i odporkyňu uhradiť náklady na znalecké dokazovanie
vo výške po 214,64 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Právne vec posúdil podľa ust. § § 23, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“).

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2012, kedy zo spoločnej
domácnosti odišla odporkyňa. Súd vidí dôvod rozvodu manželstva v odlišných povahách účastníkov
konania, v odlišnom náhľade na postavenie manželky a matky v rodine. Účastníci konania už tri roky

nežijú v spoločnej domácnosti, pričom k obnove manželského spolužitia nedošlo a ani jeden z nich nemá
záujem na zotrvaní v manželstve. Preto súd toto manželstvo rozviedol.

Navrhovateľ pôvodne žiadal zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, v priebehu konania
požadoval aj striedavú osobnú starostlivosť. Za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej

starostlivosti súd pribral do konania znalkyňu, ktorá vypracovala znalecký posudok. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že vzťahy medzi mal. deťmi a navrhovateľom sú obojstranne pozitívne,
deti majú otca rady, neodmietajú ho. Jeho negatívne prejavy voči rodine matky ich môže miasť a narúšať
ich dôveru voči otcovi. Vzťah medzi odporkyňou a mal. deťmi je obojstranne pozitívny, matku majú deti
rady, dôverujú jej. Striedava starostlivosť v tomto prípade sa v budúcnosti vylúčiť nedá, ale podmienky

na strane otca boli v čase znaleckého dokazovania iba v rovine plánov. Otec by chcel byť s deťmi, čo
najčastejšie, ale na druhej strane sa obáva, ako by sa uchytil v novom prostredí. Aby mohla striedavá
osobná starostlivosť byť realizovaná, je potrebný posun oboch rodičov. Títo sú spôsobilí vykonávať rolu
rodiča,alenastraneotcasúurčitéčrty,ktorémôžuspôsobovaťkolíznesituácie.Mal.detirodinnejsituácií
rozumejú len povrchne, obaja si želajú kompletnú rodinu. Znalkyňa navrhla v súčasnosti zveriť mal. deti

do osobnej starostlivosti matky upraviť styk otca s mal. deťmi na každý druhý víkend v mesiaci.

Súd návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol s prihliadnutím na závery znalkyne, ale i
skutočnosť, že mal. W. už nastúpil do prvého ročníka základnej školy a je potrebné, aby sa otec zdržiaval
v jednom prostredí s mal. deťmi. Otec v konaní deklaroval, že si prenajal byt v G., následne kolíznemu

opatrovníkovi oznámil, že sa bytu vzdáva. Okrem toho, že otec nemá vyriešené zamestnanie a bývanie v
rovnakom meste ako žijú mal. deti, striedavú osobnú starostlivosť neodporučila ani znalkyňa. Matka má
vytvorené podmienky pre starostlivosť o mal. deti, a preto súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti
odporkyne, ktorá ich zároveň bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka žiadala určiť výživné po 300 Eur na každé dieťa, resp. po 200 Eur na každé dieťa, otec žiadal
výživné vo výške 100 Eur na mal. W. a 80 Eur pre mal. W.. Súd zistil, že navrhovateľ bol zamestnaný v W.
od 01. 01. 2007 do 31. 01. 2014; pričom pracovný pomer ukončil dohodou a v súčasnosti je zamestnaný
v spoločnosti B. s dohodnutou mesačnou mzdou 1 400 Eur. Z predložených dokladov vyplýva, že čistý
mesačný príjem otca predstavuje 1 100 Eur mesačne. Otec z príjmu uhrádza hypotekárny úver (377,80

Eur), ďalej uhrádza náklady na vodné (15,36 Eur), stočné (53,45Eur), elektrinu (38,58 Eur), plyn (67
Eur), platí investičné životné poistenie maloletých (102,45 Eur). Keďže za mal. deťmi cestuje, mesačné
náklady na cestovné predstavujú 100 - 150 Eur. Pri určení výživného súd prihliadal na výdavky otca na
bývanie, ako aj na výdavky za hypotekárny úver, pretože tento je povinný splácať aj s odporkyňou a
všetky náklady spojené s úverom znáša navrhovateľ. Matka je zamestnaná s príjmom 580 Eur mesačne.

Mal. W. navštevuje 1.ročník základnej školy, pričom náklady predstavujú sumu 25 Eur mesačne za
obedy, 12 Eur mesačne poplatok za družinu. Mal. W. navštevuje predškolské zariadenie, kde mesačné
náklady predstavujú 25 Eur za obedy a 6 - 7 Eur poplatok za škôlku. Vzhľadom na príjem navrhovateľa,
jeho nevyhnutné výdavky, s prihliadnutím na vek mal. detí a ich odôvodnené potreby, súd za primerané
považoval výživné 150 Eur mesačne pre mal. W., ktorý je už žiakom 1.ročníka základnej školy a 100

Eur mesačne pre mal. W., ktorý navštevuje predškolské zariadenie.

Súd upravil styk otca s mal. deťmi tak, ako to požadoval otec v návrhu na začatie konania, pričom upravil
aj čas, kedy má otec mal. deti matke vrátiť s prihliadnutím na vek mal. detí a s prihliadnutím na to, abysa mal. deti po príchode od otca aklimatizovali a riadne pripravili na nasledujúci pracovný deň. Taktiež
súd upravil miesto odovzdania detí a v tej časti vyhovel odporkyni s tým, že rodičia si mal. deti budú
odovzdávať pred Mestským úradom v G. v stanovených časoch.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p. a o trovách štátu podľa ust. § 148 ods. 1 O.
s. p.. Uznesením Okresného súdu T. zo dňa 05. 10. 2015 súd priznal znalkyni odmenu za znalecké
dokazovanie vo výške 429,28 Eur, ktorá odmena bola znalkyni vyplatená zo štátnych prostriedkov.
Keďže vypracovanie znaleckého posudku bolo v záujme oboch účastníkov konania a ani u jedného z

rodičov nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd oboch rodičov zaviazal
uhradiť trovy štátu na účet Okresného súdu T. po 214,64 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

Proti tomuto rozsudku v časti výšky výživného a v časti povinnosti odporkyne uhradiť náklady na
znalecké dokazovanie, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Uviedla, že súd pri
rozhodovaní o výživnom sa nedostatočne vysporiadal s relevantným skutočnosťami ohľadom príjmu,

resp. majetkových pomerov navrhovateľa. Neprihliadol, že otec bol spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti B., s. r. o., IČO: XX XXX XXX a uvedená spoločnosť bez jediného zamestnanca fakturovala
desiatky tisíc eur. Obchodnú spoločnosť navrhovateľ v priebehu súdneho konania o úpravu práv a
povinností rodičov k mal. deťom do rozvodu manželstva previedol na svoju sestru A. C. a konateľkou
sa stala jeho 18-ročná neter F. C.. Predmetná obchodná spoločnosť v čase, keď nemala žiadneho

zamestnancamíňalatisíceeurnaprevádzkovénákladyakosúpohonnéhmoty,mobilnéslužbyapod..Aj
v súčasnosti má v obchodnom registri uvedená spoločnosť zapísané sídlo - adresu rodinného domu, kde
je navrhovateľ prihlásený na trvalý pobyt. Spoločnosť navrhovateľovi neplatí žiadne nájomné v súvislosti
s prenájmom priestorov v rodinnom dome, pričom rodinný dom patrí do BSM účastníkov konania.
Navrhovateľ z obchodnej spoločnosti požíva aj iné finančné výhody, napr. mobilný telefón, motorové

vozidlo a pod.. Súd vôbec nevzal do úvahy, že účastníci konania počas manželstva mali tri bankové účty;
s dvomi z nich nakladá výlučné navrhovateľ, pričom v rámci súdnych konaní, ako aj v rámci vedeného
exekučného konania (o dlžné výživné) navrhovateľ uvádza iba jeden bankový účet, čo je taktiež účelové
azavádzajúcekonaniezjehostrany.Počasmanželstvaúčastnícikonaniaviedlikomfortnýživot,postavili
rodinný dom, zakúpili drahé zariadenie do rodinného domu. Navrhovateľ bol schopný uhradiť na

zveľadenie rodinného domu náklady na vonkajšie žalúzie v hodnote 1 690 Eur. Všetky veci patriace do
BSM v súčasnosti výlučne užíva navrhovateľ. Súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že
navrhovateľ je schopný zabezpečiť si príjmy aj mimo svojho „údajného pracovného pomeru“. Uvedené
preukazuje aj jeho „jednorazový biznis“ v V. D. vo výške 2 333,42 Eur. Z uvedeného je teda zrejmé,
že navrhovateľ má príjmy aj zo zahraničia, avšak účelovo dokladuje iba príjmy z pracovného pomeru

v obchodnej spoločnosti B. s. r. o., kde si tieto vie, vzhľadom na príbuzenské vzťahy „podľa potreby“
upraviť. Zároveň poukázala na to, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ súdu predložil
falošnú (upravenú) pracovnú zmluvu, ktorú v tom čase podpísala za spoločnosť B. osoba, ktorá ešte
nebola štatutárnym orgánom. Uvedené preukazuje vypočítavé a zavádzajúce konanie navrhovateľa,
ako aj personálne prepojenie s touto spoločnosťou, a to s cieľom zakryť svoje skutočné príjmy.

Navrhovateľ predložil súdu potvrdenie z príslušného dopravného inšpektorátu, že nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla. Aj toto je len účelové, keďže navrhovateľ užíva motorové vozidlo, s ktorým
chodieva aj za mal. deťmi do G.. Predmetné vozidlo roky užívali účastníci konania, ktoré je účelové
zapísané na obchodnú spoločnosť X. V. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, v ktorej spoločníčkou je sestra
navrhovateľa. Odporkyňa má za to, že finančná majetková situácia a životná úroveň navrhovateľa je

nadštandardná. Sám obýva luxusný rodinný dom, užíva osobné motorové vozidlo a nikdy neuviedol,
žeby plnením vyživovacej povinnosti boli nejako ohrozené jeho iné nevyhnutné výdavky. Nikdy sa napr.
nezmienil, žeby bol nútený predať, resp. prenajať rodinný dom, ktorý toho času obýva sám. Odporkyňa
tiež namieta niektoré náklady, ktoré navrhovateľ uvádza, napr. splátky hypotekárneho úveru alebo
poistenie. Tieto nepovažuje za oprávnené výdavky otca, lebo platené výživné má prednosť pred inými

výdavkami povinného rodiča. Rozporuplné sú tvrdenia navrhovateľa aj o tom, že po zaplatení ním
tvrdených výdavkov má len pár eur na osobné potreby. Len pred časom si navrhovateľ prenajal v G. byt
za mesačné nájomné vo výške 250 Eur, hoci sa v byte nezdržiava (iba napr. počas realizácie jeho styku
s mal. deťmi). Odporkyňa má preto za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti preukazujú účelové a
zavádzajúce konanie navrhovateľa s cieľom zahmlievať svoje skutočné príjmy, aby sa tak vyhol prípadne

vyššej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. Postup navrhovateľa jednoznačne preukazuje, že jeho
konanie je zamerané výlučne na odporkyňu, resp., že mu o mal. deti nejde. Zdôraznila, že životná
úroveň navrhovateľa je nadštandardná, a teda mu jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery
umožňujú uhrádzať výživné po 200 Eur na každé dieťa. Odporkyňa zároveň odvolaním napáda ajrozsudok v časti uloženia jej povinnosti uhradiť náklady na znalecké dokazovanie vo výške 214,64
Eur. Predmetné znalecké dokazovanie bolo zrealizované výlučne z dôvodu, že navrhovateľ žiadal
striedavú osobnú starostlivosť o mal. deti. Navrhovateľ počas súdneho konania viackrát ohľadom

striedavej osobnej starostlivosti o mal. deti menil svoj názor, t. j. pôvodne žiadal zveriť mal. deti do
osobnej starostlivosti odporkyne, následne žiadal striedavú osobnú starostlivosť, neskôr opätovne žiadal
zveriť mal. deti od osobnej starostlivosti odporkyne, atď.. Takýto postup navrhovateľa preukazuje jeho
nestálosť a nerozhodnosť, čo napokon potvrdil aj znalecký posudok. Okrem toho úhrada nákladov by
značne zaťažila jej rozpočet, a to najmä s ohľadom na potreby mal. detí, s čím sa však súd žiadnym

spôsobom nevysporiadal. Odporkyňa musela po odchode zo spoločnej domácnosti zariadiť pre mal. deti
všetky potreby, vrátane vybavenia izby, resp. iné potreby. Navrhovateľ pripravil dohodu, ktorou sa mala
odporkyňa vzdať výživného s tým, že navrhovateľ sa vzdáva styku s mal. deťmi. Predmetnú dohodu
odporkyňa považuje za absurdnú a táto iba preukazuje vypočítavosť navrhovateľa a jeho nezáujem
o mal. deti, resp. jeho pomstychtivé a zaujaté správanie voči odporkyni, ktorá sa svojim odchodom
zo spoločnej domácnosti vzoprela vulgárnemu a despotickému manželovi. Navrhla, aby odvolací súd

zmenil rozsudok v časti výživného a zaviazal otca platením výživného sumou po 200 Eur na každé
dieťa. Zároveň žiadala, aby súd zmenil rozsudok aj v časti povinnosti odporkyne nahradiť náklady na
znalecké dokazovanie a zaviazal navrhovateľa nahradiť tieto náklady v celom rozsahu. Alternatívne
žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oteckpodanémuodvolaniumatkynavrhol,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutýchvýrokoch potvrdil.
Uviedol, že na základe valného zhromaždenia bol dňa 14. 05. 2013 odvolaný z funkcie konateľa a
spoločníka. Spoločnosť od založenia firmy (od roku 2012) vykazuje hospodárske výsledky po zdanení vo
výške 500 - 2 000 Eur za kalendárny rok na základe ročnej uzávierky. Spoločnosť B. s. r. o. má na adrese
trvalého bydliska otca sídlo firmy, ktoré slúži iba na korešpondenciu. Otec nemá žiadne vedomosti o tom,

ako sa spoločnosti darí, nakoľko nie je jej konateľom, spoločníkom a ani zamestnancom, lebo od 01. 11.
2015 je bez zamestnania. Od spoločnosti H. v A., kde bol prijatý na jeden lukratívny krátkodobý projekt
v trvaní 1 mesiacom, mu bola vyplatená suma 2 333 Eur. V súčasnosti si hľadá trvalé zamestnanie,
čo najlepšie platené, nevlastní, nepoužíva žiadne motorové vozidlo, občas vycestuje za mal. deťmi
motorovým vozidlom, ktoré si od rodinných príslušníkov prepožičiava. K bankovým účtom uviedol, že

vlastní iba jeden účet, ktorého výpisy zdokladoval, pričom z uvedeného účtu odchádzajú transakcie o
hypotekárnomúvere,oplateníenergiíakosúplyn,vodaaelektrina.Rovnakomunatentoúčetprichádza
mzda. Žiaden iný účet, ani v manželstve, a ani v súčasnosti nevlastní. Prenájom bytu v G. uhrádzal 3
mesiace vo výške 220 Eur mesačne a byt si prenajal za účelom striedavej starostlivosti. Jeho návrhu o
striedavej starostlivosti mu nebolo vyhovené, nakoľko matka odmieta, aby sa o mal. deti staral a jediné

o čo matke ide je, aby neprišla o lukratívne výživné 400 Eur mesačne. Zo svojho čistého príjmu 1 000
Eur mesačne za posledných 5 rokov sa dostal do dlhov, a preto prenajatý byt v G. vrátil a v súčasnosti
už ani nenavštevuje mal. deti, nakoľko si to finančne nemôže dovoliť. Naposledy bol s mal. deťmi počas
letných prázdnin a potom ešte ich dvakrát videl v septembri a v októbri cez uzatvorenú bránku v G., keď
mu matka znova odmietla deti odovzdať napriek tomu, že sa dostavil v čase určenom.

Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že vyhodnotenie dôkazných prostriedkov týkajúcich
sa príjmov a výdavkov účastníkov konania patrí do kompetencie súdu. Súdom určené výživné v
predmetnomkonaníjenižšieakovýškavýživného,ktorábolaurčenávkonaníoúpravuprávapovinností
rodičov sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Zníženie výšky výživného môže mať vplyv na životnú úroveň mal. detí,

pričom životná úroveň mal. detí by mala byť primeraná životnej úrovni rodičov. Rozhodnutie podľa ust.
§ 148 ods. 1 O. s. p., neprislúcha do kompetencie kolízneho opatrovníka, preto sa v tejto časti rozsudku
nevyjadruje.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10

ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu prechádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Odvolací
súd rozhodol o odvolaní postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.
s. p, pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní

pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave, výkone ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môžeaj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. §24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnuté vynaložiť.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, aby bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva, zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, o zamietnutí

návrhu na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o úprave styku
nebol odvolaním napadnutý, uvedené výroky nadobudli právoplatnosť, preto neboli v odvolacom konaní
preskúmavané (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná

suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastne zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na
budúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačnépotreby,t.j.všetkynevyhnutnépotreby,ktorévyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od

vekudieťaťaajehozdravotnéhostavu,pričom,aktomožnostiaschopnostirodičovdovoľujú,mávýživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že matka je zamestnaná ako učiteľka P.,
ul. N., G. s čistým mesačným príjmom 588 Eur. Otec je zamestnaný v spoločnosti B. s. r. o., H. XX, N. M.

a od 01. 01. 2014, kde dosahuje mesačnú mzdu 1 100 Eur netto. Z dôkazov predložených v spise tiež
vyplýva, že otec bol od 27. 03. 2012 do 14. 05. 2013 spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, v
súčasnosti je jediným spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti sestra otca A. C.. Naviac uvedená
spoločnosť má podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu R. I sídlo v rodinnom dome, ktorý
účastníci konania nadobudli počas trvania manželstva. V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky,

predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,
domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,
výdavkami na výkon povolania.

Súd prvého stupňa vychádzal v tejto súvislosti zo životnej úrovne povinného rodiča (otca), ktorého
čistý mesačný zárobok z pracovného pomeru predstavuje 1 100 Eur mesačne; výdavky predstavujú
377,80 Eur na hypotekárny úver, 15,36 Eur vodné, stočné, 53,45 Eur elektrina, 67 Eur plyn, 102,45 Eur
investičné životné poistenie maloletých.Mesačné výdavky na mal. deti pozostávajú na mal. W., ktorý navštevuje 1.ročník základnej školy
za obedy 25 Eur mesačne a 12 Eur mesačne poplatok za družinu. Mal. W. navštevuje predškolské

zariadenie, kde mesačné náklady predstavujú 25 Eur za obedy a 6 - 7 Eur poplatok za škôlku.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciu matky uvedenou v odvolaní o prednosti vyživovacej
povinnosti pred výdavkami povinného rodiča. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine spočíva v
plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až

následne,keďsirodičsplnísvojuvyživovaciupovinnosťaprispejevprimeranejmierenapotrebydieťaťa.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Túto povinnosť má rodič už
od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné konštatovať, že súdom prvého stupňa preukázaný príjem
otca umožňuje platenie výživného vo výške 200 Eur pre mal. W. a 150 Eur pre mal. W.. Aj keď otec v

písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že je v súčasnosti nezamestnaný, o tejto skutočnosti
súdu nepredložil žiaden dôkaz, preto na uvedenú skutočnosť odvolací súd ani neprihliadal. Naopak v
konaní bolo nepochybne preukázané, že otec bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti B.
s. r.o., IČO: XX XXX XXX, deň pred podaním návrhu na rozvod manželstva, t. j. 14. 05. 2013 ukončil
pôsobenie v uvedenej spoločnosti a od 01. 01. 2014 sa stal jej zamestnancom. Predmetná obchodná

spoločnosťmávobchodnomregistrizapísanéakosídloadresurodinnéhodomu,vktoromjenavrhovateľ
prihlásený aj na trvalý pobyt.

Z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca sú nepochybne lepšie ako ich sám prezentuje s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že aj pri

príjme 1 100 Eur netto je otec schopný platiť výživné vo výške 200 Eur na mal. W. a vo výške 150 Eur
na mal. W.. Stanovené výživné súdom prvého stupňa nepovažoval odvolací súd v súčasných pomeroch
za adekvátne schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, veku a potrebám mal. detí.

Odvolacím súdom stanovené výživné 200 Eur na mal. W. a 150 Eur na mal. W. odôvodňujú potreby mal.

detí (strava, družina, predškolské zariadenie, školské pomôcky, hygienické potreby, oblečenie a obuv),
s prihliadnutím aj na príjem matky, na jej osobnú starostlivosť a je primerané schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca.

Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil rozsudok vo výroku o výživnom

tak, že navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. W. sumou 200 Eur mesačne a na mal. W. sumou
150 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 04. 11. 2015, t. j. odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu

trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Citované ustanovenie upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré
platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledkov konania. Je nepochybné, že súd

prvého stupňa priznal znalkyni odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 429,28 Eur, ktorá odmena
bola znalkyni vyplatená zo štátnych prostriedkov. Vypracovanie znaleckého posudku bolo v súvislosti
s návrhom otca o zverení mal. detí do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Podľa výsledkov
konania, v tejto časti bol otec neúspešným účastníkom konania, a preto matke, ktorej boli obidve
deti zverené do osobnej starostlivosti a ktorá v tejto časti mala úspech, nemožno uložiť, aby uhradila

náklady, ktoré platil štát. Tiež je zrejmé, že znalecké dokazovanie sa vykonalo výlučne z dôvodov na
strane navrhovateľa, a preto vychádzajúc z vyššie uvedeného všetky náklady spojené so znaleckým
dokazovaním je povinný znášať výlučne navrhovateľ.

Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa ust.§ 220 O. s. p. zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov

štátu tak, že zaviazal navrhovateľa uhradiť na účet Okresného súdu T. náklady na znalecké dokazovanie
vo výške 429,28 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.O náhrade trov celého konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods.
1 písm. a) O. s. p., keď v takýchto konaniach žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.