Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/798/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509207566.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. N., V. E. XX, V., zastúpeným Consilior Iuris s.r.o.,
so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti odporkyni: C. U., Z. V. L. XX, V., adresa na doručovanie: Z., F.
XX,V.,zastúpenejIng.IvomVrbičanom,bytomDovalovo477,LiptovskýHrádok,adresanadoručovanie:
Z., F. XX, V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 17. júla 2014, č.k. 8C/172/2009-250, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 2.064,- eur, z trov
dôkazu v sume 144,65 eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.606,50 eur, k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa, všetko do troch dní.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 2.064,- eur, z trov dôkazu v sume 144,65 eur a trov
právneho zastúpenia v sume 4.041,56 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ
sa návrhom na začatie konania domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k bytu č.

XX, nachádzajúceho sa v Bratislave na E. H.. XX, v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom
na pozemku parc. č. XXXX a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v
podiele 995/100000, vedenom na LV č. XXXX pre okres Bratislava X., obec BA - m.č. P., katastrálne
územie P. a určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je navrhovateľ za náhradu v sume 34.400,- eur.
Rozsudkomč.k.8C/172/2009-176zodňa02.05.2012,právoplatnýmdňa29.6.2012,súdzrušilpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa a

navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 35.475,- Sk. Uznesením č.k. 8C/172/2009-197
zo dňa 19.02.2013, vydaným v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., navrhovateľovi právo na náhradu trov
konanianepriznalpodľa§142ods.1O.s.p.spoužitím§150ods.1O.s.p.,avšakKrajskýsúdvBratislave
uznesením č.k. 8Co/179/2013-240 zo dňa 24.09.2013 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a preto mu priznal
náhradutrov,ktorémuvzniklizaplatenímsúdnehopoplatkuzanávrhvsume2.064,-eur,trovvzniknutých

mu v súvislosti so znaleckým dokazovaním v sume 144,65 eur a právnym zastúpením za 6 úkonov po
492,93 eur, jeden úkon po 246,46 eur, spolu s paušálnou náhradou nákladov za 3 úkony po 6,95 eur, za
jeden úkon po 7,41 eur, dva úkony po 7,63 eur a jeden úkon po 7,81 eur a spolu s náhradou 20 % DPH
v sume 646,89 eur. Zároveň priznal navrhovateľovi aj náhradu za stratu času a náhradu cestovných
výdavkov spolu s náhradou 20 % DPH, t.j. celkom v sume 139,30 eur, podľa § 10 ods. 5, § 14 ods. 1
písm. a/, c/, d/, § 14 ods. 3 písm. b/, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 v znení účinnom

do 31.06.2010, § 18 ods. 3 v znení účinnom od 01.06.2010, vyhlášky č. 655/2004 Z.z.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, žiadala uznesenie
súdu prvého stupňa zmeniť a náhradu trov konania nepriznať žiadnemu účastníkovi konania. Namietala,
že zastupovaním navrhovateľa bola splnomocnená osoba E. Y., R. a trovy konania vyčíslila spoločnosť

Consilior Iuris s.r.o., ktorá nemala súdom akceptované splnomocnenie navrhovateľa na právne úkony,
pričom z právneho a daňového hľadiska sa jedná o dva rozdielne subjekty. Ďalej namietala, že
súd prvého stupňa nevyhodnotil jej výpoveď z 26.10.2011, v ktorej poukázala na to, že navrhovateľ
nepreukázal, že disponuje takou výškou finančných prostriedkov, aby ju mohol vyplatiť a táto skutočnosť
bola aj následne preukázaná, keď po právoplatnosti rozsudku vo veci samej navrhovateľ

dobrovoľne neplnil rozhodnutie súdu, a to ani čiastočne, a preto bola nútená požiadať o výkon
rozhodnutia exekútorom pod č. EX 34/2012-25. Nesprávne súd prvého stupňa podľa jej názoru
vyhodnotil navrhovateľa ako úspešného v spore, keď vo finančnom vyjadrení ceny posudkov
navrhovateľa, odporkyne a súdneho rozhodnutia o cene, sa dá výsledok navrhovateľa vyhodnotiť
ako 83,5 % úspech, čo v podielovom vyjadrení na trovách navrhovateľa by predstavovalo 41,75 %
úhrady trov. Uviedla, že navrhovateľ nezaplatil v predpísanej lehote súdom určenú cenu ani čiastočne,

teda nebol ochotný zaplatiť ani sumu, ktorú sám súdu navrhoval a pri jej záujme o sporný byt by
bola mohla na súde úspešne požadovať zvrátenie rozsudku pre neplnenie navrhovateľa s opačným
súdnym rozhodnutím, čo sa dá vyhodnotiť ako jej úspech, ktorý svojou závažnosťou plne kompenzuje
a dokonca prekrýva čiastkový finančný úspech navrhovateľa. Stratu času a cestovné si navrhovateľ
účtoval neoprávnene, pretože jeho právny zástupca v niekoľkých dňoch mal aj iné pojednávania na tom

istom súde, ktoré časovo nadväzovali pred alebo po pojednávaní v tejto veci. Ďalej namietala, že súd
prvého stupňa nesprávne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spolu s náhradou DPH, keď E. Y.,
R., nie je platcom DPH a spoločnosť Consilior Iuris s.r.o. nie je zástupcom navrhovateľa a navyše DPH
bolo vyčíslené aj za úkony vykonané v čase, keď ani táto spoločnosť nebola platcom DPH. Poukázala
na to, že navrhovateľ nepredložil ani faktúry, ktorými by preukázal náklad na právne zastúpenie a ak

takéto faktúry nepredložil, je potrebné považovať službu za nedodanú, a teda bez nároku na náhradu.
Žiadala o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., keď za dôvod
hodný osobitného zreteľa možno považovať podľa jej názoru správanie sa navrhovateľa voči nej, keď v
čase od rozvodu a pred týmto konaním, ale aj počas tohto konania si uplatňoval voči nej úkony, ktoré boli
v rozpore s Trestným zákonom, Občianskym zákonníkom a morálkou a pod hrozbou násilia sa zmocnil

väčšiny majetku zo spoločného manželstva. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňuje aj
skutočnosť, že je živiteľkou dvoch maloletých detí v predškolskom veku a vzhľadom na starostlivosť o
ne a nedostatok pracovných príležitostí pre matky s malými deťmi, nemá zabezpečený svoj iný príjem.
Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa považuje aj skutočnosť, že v prípade právoplatnosti rozsudku
o náhrade trov navrhovateľovi sa stane v deň právoplatnosti rozsudku splatný jej dlh voči jej bratovi

a rodičom, ktorý tiež prevzal jej brat, a ktorý vznikol v čase spoločného manželstva s navrhovateľom
ako pôžička na nákup bytu, ktorý bol predmetom sporu, a na ktorom sa navrhovateľ odmietol podieľať.
Následne zostane ona bez akýchkoľvek finančných prostriedkov.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania tzn., že účastník,
ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania, ktoré účelne
vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktorú účelnosť treba posudzovať vzhľadom na celý
priebeh toho-ktorého konania.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prejednávanej veci bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v návrhu na začatie konania, ktoré navrhovateľ
vo svojom návrhu navrhol vyporiadať tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva
za náhradu 34.400,- eur. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 02.05.2012, právoplatným dňa29.06.2012 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam,
prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa, za náhradu v sume 35.475,- eur, určenú na základe
znaleckého posudku, ktorá bola približne zhodná s cenou, ktorú si navrhovateľ uplatnil v návrhu na

začatie konania, a keďže súd prvého stupňa uvedeným rozsudkom návrhu navrhovateľa vyhovel, mal
navrhovateľ vo veci plný úspech, pričom tento názor odvolacieho súdu vyplýva aj z uznesenia Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2013 č.k. 8Co 179/2013-240, ktorým zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zo dňa 19.02.2013 č.k. 8C/172/2009-197
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zároveň dospel k záveru, že konanie odporkyne, ktorá podľa jej

názorudostatočnýmspôsobomprejavilasvojuvôľuvyporiadaťpodielovéspoluvlastníctvokpredmetným
nehnuteľnostiam, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd prvého stupňa
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa preto správne a v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný, posúdil úspech účastníkov v konaní
tak, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a má preto právo na náhradu trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to sú nedôvodné námietky odporkyne, týkajúce sa nesprávneho posúdenia

úspechu navrhovateľa v konaní, keď súd prvého stupňa posúdil úspech navrhovateľa v konaní v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu a skutočnosť namietaná odporkyňou, že navrhovateľ súdom
uloženú povinnosť nesplnil dobrovoľne, ale bola vymáhaná exekúciou, je irelevantná pre posúdenie
práva účastníkov na náhradu trov konania, pretože exekúcia môže byť nariadená až po
právoplatnom skončení konania vo veci samej, a nemá preto žiaden vplyv na úspech účastníkov v

konaní, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vymáhanie súdom priznanej pohľadávky odporkyňou proti
navrhovateľovi exekúciou, nie je ani okolnosťou takého výnimočného charakteru, ktorú by bolo
možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania

navrhovateľovi podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a za takúto výnimočnú okolnosť nemožno považovať ani ďalšie
skutočnosti uvedené odporkyňou v jej odvolaní, týkajúce sa správania sa navrhovateľa voči nej, keď ide
o správanie sa navrhovateľa nielen v priebehu tohto súdneho konania, ale aj po rozvode a pred začatím
konania, a nejde preto o okolnosti, ktoré by sa týkali výlučne postoja navrhovateľa k tomuto súdnemu
konaniu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať nielen v okolnostiach danej veci, ale aj v

okolnostiach na strane účastníka, a to v jeho osobných, majetkových, zárobkových a iných pomeroch,
avšak v danom prípade odporkyňa len samotným tvrdením, že nemá iný príjem z dôvodu starostlivosti o
dve maloleté deti ranného školského veku, nepreukázala, že v dôsledku tejto skutočnosti by jej celkové
osobné,majetkové,zárobkovéainépomery, výnimočneodôvodňovalinepriznanienáhradytrovkonania
navrhovateľovi. Odporkyňa nepreukázala ani existenciu jej tvrdeného dlhu voči bratovi a rodičom, resp.

že by išlo o jej výlučný dlh a v akej výške.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 26.10.2011 udelil plnomocenstvo na zastupovanie
v konaní spoločnosti Consilior Iuris s.r.o., ktoré je založené v spise, a preto nie sú dôvodné námietky
odporkyne, že uvedená spoločnosť nie je právnym zástupcom navrhovateľa a taktiež odvolací súd

posúdil ako nedôvodné námietky odporkyne, že navrhovateľ nepredložil faktúry vystavené mu za
poskytnutie právnej služby, keď poskytnutie právnych služieb právnym zástupcom navrhovateľovi
vykonaním jednotlivých úkonov právnej pomoci vyplýva zo spisu.

Z predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti Consilior Iuris s.r.o.

odvolací súd zistil, že uvedená spoločnosť je platiteľom dane od 3. januára 2011 a vzhľadom
na to dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia za úkony právnej služby vykonané v roku 2009 zvýšenú o 20 % DPH v sume 295,76 eur.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ si nedôvodne vyúčtoval

náhradu výdavkov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času.

Podľa § 15 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a opisy,
b/ na náhradu za stratu času (§ 17).Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý
úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú hodinu.

Z citovaných ustanovení podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že za výdavky vynaložené na
cestovné, na ktorých náhradu má advokát právo v zmysle § 15 písm. a/ v spojení s ustanovením § 16
ods. 4 citovanej vyhlášky, treba považovať výdavky na medzimestské cestovné, keď náhrada výdavkov
na miestne prepravné je osobitne upravená spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky paušálnou sumou. Taktiež náhrada za stratu času v

zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí advokátovi len pri úkonoch právnej služby vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom advokáta.

V prejednávanej veci bol navrhovateľ zastúpený spoločnosťou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom
Miletičova 23, Bratislava a zastupovanie navrhovateľa na pojednávaniach vykonávala táto spoločnosť

na Okresnom súde Bratislava V, teda ide o úkony vykonávané v tom istom meste, len v inom okrese,
v ktorom je sídlo spoločnosti a vzhľadom na to nevzniklo navrhovateľovi právo na náhradu cestovných
výdavkov podľa § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky, ale má právo len na náhradu výdavkov na miestne
prepravné v rámci paušálnej náhrady nákladov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Taktiež miestom
vykonávania zastupovania navrhovateľa na súde bolo mesto Bratislava, v ktorom má spoločnosť

zastupujúca navrhovateľa sídlo, a preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nepatrí ani
náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, keď za iné miesto považoval iné mesto,
resp. obec, nie však okres nachádzajúci sa v tom istom meste, keď z citovaného ustanovenia nevyplýva,
že pri posudzovaní totožnosti miesta výkonu úkonov právnej služby s miestom sídla advokáta, by boli
rozhodujúce niektoré časti toho istého mesta.

Súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli zaplatením
súdneho poplatku v sume 2.064,- eur, trovy dôkazu v sume 144,65 eur a trovy právneho zastúpenia za
6 úkonov právnej služby po 492,93 eur a za 1 úkon právnej služby v sume 246,46 eur, t.j. spolu v sume
3.204,04 eur, spolu s paušálnou náhradou nákladov za 3 úkony po 6,95 eur, za 1 úkon v sume 7,41 eur,

za 2 úkony po 7,63 eur a za jeden úkon v sume 7,81 eur, t.j. spolu v sume 51,33 eur, spolu s náhradou
20 % DPH za úkony právnej služby vykonané v rokoch 2011, 2012 a 2013, spolu v sume 351,15 eur, t.j.
trovy právneho zastúpenia spolu v sume 3.606,50 eur v zmysle citovanej vyhlášky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 ods.

1 O.s.p. zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku v sume 2.064,- eur, trov dôkazu v sume 144,65 eur a trov právneho zastúpenia
v sume 3.606,50 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3

O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.