Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212562
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212562.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdRimavskáSobotasamosudkyňouJUDr.AdrianouDulovičovouvprávnejvecinavrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika - v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00166073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh

odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi E. F.. Vec je vedená pod č. EX 15216/2010. Po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej
doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to rozhodnutím o poverení až dňa 21.12.2010 s omeškaním
viac ako 8 mesiacov. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú

súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím podľa navrhovateľa došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v
zákonom stanovenej lehote. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto vznikla
navrhovateľovi majetková škoda vo výške 125,00 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky

vobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
arozhodnutímonej,pričomnavrhovateľvynaložilvtomtoobdobínasprávupohľadávkyprostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,00 Eur, na udržanie a správu
informačného systému 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov adresovaných exekučnému
súdu, poštovné a iné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
15,00 Eur. Táto suma by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a včas.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 440,00 Eur za celých 8 mesiacov,
pričom pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ z doktríny prijatej
Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, teda 330,00 Eur, pričom
bol uskutočnený výpočet nároku alikvotným pomerom 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, pričom exekučný súd bol nečinný viac ako 244 dní. Náhradu nemajetkovej ujmy si

navrhovateľ uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenomčase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ sa teda domáha náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská

Sobota. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, odporca však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k obsahu návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Podľa
jeho názoru návrh je zmätočný, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé,

či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného
postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. sa
poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti,avšaktým,ženavrhovateľneposkytolžiadnusúčinnosť,nebolomožnépredbežnéprerokovanie
podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže
byťnesprávnymúradnýmpostupomanemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonným

rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na
vydanie poverenia a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom
kompetentným preskúmavať, či došlo k zbytočným prieťahom, je ústavný súd. Odporca namietal, že

by navrhovateľ bol preukázal jednak vznik a jednak výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej
ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaným vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z., preto je právne neopodstatnená.

Na pojednávanie sa nedostavil zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané a síce
navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, avšak tento návrh bol zamietnutý
osobitným rozhodnutím a uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania,
preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý žiadal svoju neúčasť

na pojednávaní ospravedlniť a nežiadal odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol aj v
neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem písomných vyjadrení účastníkov a oboznámením sa s
obsahom návrhu, aj pripojeným spisom 1Er/3001/2010 tunajšieho súdu, rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. 17NcC/394/2012 zo dňa 11.10.2012, návrhom na prerušenie konania, sťažnosťou
navrhovateľa adresovanou na Ústavný súd SR a vec posúdil takto:

Navrhovateľ opiera svoj návrh o nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo veci 1Er/3001/2010 z
dôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočných

prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a na tomto základe
žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, keď odporca
na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 tohto zákona o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody
pozitívne nereagoval.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a) citovaného zákona Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo spisu 1Er/3001/2010 tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 05.10.2010 bola na súd podaná žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 15216/10 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému E. F. pre vymoženie
1.114,63 Eur s prísl. a to na základe rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 06209/10 zo dňa

23.07.2010. Súdny exekútor bol dňa 21.12.2010 poverený vykonaním exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej
Exekučnýmporiadkomtakakonatopoukazujenavrhovateľ.Exekučnýsúdožiadostisúdnehoexekútora
rozhodol po uplynutí 15 dní po podaní žiadosti a teda nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na
vydanie poverenia.

Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala takýmto spôsobom vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma
na základe konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné uviesť, že v právomoci okresného
súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie má len
ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru

Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
článku 48 ods.2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods.1
Dohovoru(I.ÚS42/01,ÚS46/01,I.ÚS66/02,II.ÚS57/01).Pojemzbytočnéprieťahyjepojemautonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci a

postup štátneho orgánu sa nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.2 Ústavy (I.ÚS 63/00). Nečinnosť súdu, hoci
aj v trvaní niekoľko mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej
Slovenskej republiky niekoľko tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských

rozsudkov a tým fakticky znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na
exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom
používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti
o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu výkonu práva,keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávať
rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ a túto
situáciu zneužíva tým, že následne podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný

postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva preto nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ
chce ťažiť zo situácie, ktorú sám svojim konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť návrhu. Navrhovateľ
nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Ako to vyplýva zo spisu 1Er/3001/2010 tunajšieho súdu, súd svojím

uznesením zo dňa 16.02.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, toto rozhodnutie
je právoplatné dňom 11.12.2012, teda návrh na vykonanie exekúcie nemal byť navrhovateľom
ako oprávneným vôbec podaný. Nedošlo preto k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu,
ani nezákonnému rozhodnutiu, keďže exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilý
pre pokračovanie v exekúcii. Tým bol vyvrátený samotný skutkový základ primárneho atribútu

zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho bol návrh zamietnutý. Štát nezodpovedá za správanie
účastníka, v danom prípade navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní.

Novelizovaná právna úprava ustanovenia § 9 ods.2 Zák. č. 514/2003 Z. z. zakotvila už aj požiadavku
posúdenia nesprávneho úradného postupu v závislosti od výsledkov právoplatných rozhodnutí

označených súdov (Európsky súd pre ľudské práva alebo Ústavný súd SR), alebo vybavenia sťažnosti
na prieťahy, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a v tomto konaní nebolo
preukázané, že by takéto sťažnosti boli vybavované. Práve navrhovateľ, ktorý poukazoval na zásah
do svojich podnikateľských aktivít sa v ich dôsledku stal centrom pozornosti ochrany spotrebiteľa a
podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých boli vydávané exekučné tituly predstavujúce najmä

rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné podmienky, osobitne je potrebné poukázať
na uznesenie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16.11.2010, POHOTOVOSŤ, s.r.o.
proti T.C., C-76/10, ktorý práve vo vzťahu k navrhovateľovi rozhodol, že Smernica Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti

spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na
tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.

Nedodržanieuvedenejzákonomstanovenejlehotynemohlobyťnaúkorriadnemuvýkonuspravodlivosti,
rešpektovania základných princípov konania, pretože v predmetnom exekučnom konaní došlo k
zastaveniu exekúcie v plnom rozsahu a to práve v dôsledku skutočností skonštatovaných v uznesení
tunajšieho súdu č. 1Er/3001/2010 zo dňa 16.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11.12.2012.

Navrhovateľ ako oprávnený inicioval exekučné konanie nedôvodne, v dôsledku čoho je potrebné
vyhodnotiť aj plynutie lehôt, keďže návrh na vykonanie exekúcie nemal byť vôbec podaný.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd má za to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného
konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným

prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktoré by zakladali právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, preto súd návrh
navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ v konaní inak doposiaľ ani nepreukázal vznik majetkovej škody na jeho strane, keďže

túto škodu kvalifikoval len ako paušálne náhrady vo forme výdavkov, ktoré sú súčasťou bežného
chodu spoločnosti, pričom nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré náklady súvisia s bežným chodom
spoločnosti a ktoré náklady navyše navrhovateľ musel vynaložiť v súvislosti s prípadným nesprávnym
postupom okresného súdu. Pokiaľ vo svojom návrhu na odročenie pojednávania navrhovateľ žiadalodročiť pojednávanie aj na doplnenie dokazovania, keďže zadal znalecký posudok na preukázanie
ujmy na strane navrhovateľa, túto povinnosť navrhovateľ mal splniť už pri podávaní návrhu na súd,
od tejto doby uplynula už dlhšia lehota a vzhľadom na konštatovanie, že nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu ani k zbytočným prieťahom v konaní, nie je potrebné zaoberať sa otázkou vzniku
škody na strane navrhovateľa, a preto ani nebol dôvod na odročenie pojednávania z dôvodu doplnenia
dokazovania. Pokiaľ ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľa, súd podotýka, že v
návrhu navrhovateľ zamieňa psychickú ujmu, ktorá mala byť spôsobená osobám oprávneným konať
za navrhovateľa s ujmou, ktorá mala byť spôsobená samotnému navrhovateľovi ako právnickej osobe,

pričom tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať a to vzhľadom na to, že ujma spôsobená fyzickým osobám
a právnickej osobe sa musí opierať o iné predpoklady.

Pokiaľ odporca vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd
sa touto námietkou nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa z iných dôvodov.

K obrane odporcu súd uvádza, že keďže návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, nie je dôvod na
zisťovanie, či bola žiadosť navrhovateľa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne
prerokovaná.

Keďže odporca, ktorý mal v konaní úspech, si trovy konania uplatnil, ale ich nevyčíslil, preto mu súd

právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na

vykonanie exekúcie.