Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235031
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114235031.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. W., nar.
X. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u
matky, dieťa rodičov, matka: V. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXX a otec: G. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. - Y. XXX, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 15P/281/2014-210 zo dňa 13. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Žilina, č.k. 15P/281/2014-215 zo dňa 21. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zmenil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č.k. 10CoP/4/2013-129 zo dňa 31. 1. 2013 o úprave práv a povinností k maloletej, a to v časti o výživnom
tak, že zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s
účinnosťou od 1. 11. 2014 a nedoplatok na výživnom do 31. 10. 2015 vo výške 300,- eur mu povolil
splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že vo zvyšnej časti návrh
matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Mal za to, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ktorý nadobudol
právoplatnosť 19. 3. 2013, kedy maloletá navštevovala materskú škôlku a boli na ňu bežné výdavky
zodpovedajúce jej útlemu veku. Matka dosahovala príjem 100,- eur a otec 583,- eur mesačne. Odvtedy
došlo k zmene odôvodnených nárokov maloletej v súvislosti s celkovým telesným rastom, a to na
oblečenie, obutie, stravovanie, ako aj s tým, že je žiačkou 2. ročníka základnej školy, s čím sú spojené
taktiež zvýšené výdavky. Príjem matky, ktorá je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, na základe
dohody o vykonaní práce predstavuje 98,17 eur mesačne a príjem otca do decembra 2014 predstavuje
901,- eur mesačne, pričom tento má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalšiemu svojmu maloletému dieťaťu
vo výške 60,- eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného, a to zvýšeného príjmu otca, ako aj nárastu
oprávnených nárokov maloletej, zvýšil súd výživné na ňu, avšak nie v matkou požadovanej výške (180,-
eur), majúc za to, že zvýšené výživné 100,- eur mesačne je len o niečo vyššie ako výživné navrhované
otcom (90,- eur mesačne). Keďže počiatok plnenia výživného bol stanovený od 1. 11. 2014, t.j. od
počiatku mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bol podaný návrh, vznikol otcovi do 31. 10. 2015
nedoplatok vo výške 300,- eur, ktorý mu bol umožnený splácať v splátkach spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletej a navrhol ho
zmeniť tak, aby návrh matky bol v celom rozsahu zamietnutý. Poukázal na zavádzajúci príjem matky

u jej zamestnávateľky a priateľky 100,- eur mesačne, keďže podľa neho vo zvyšku je jej vyplácaný
načierno, preto si nerieši svoje pracovné a platové podmienky a radšej žiada zvýšené výživné. Súhlasil
so zvýšením výživného o 15,- eur mesačne vzhľadom k tomu, že výživné zvýšené o 25,- eur mesačne je
pre neho likvidačné a vedie ho do platobnej neschopnosti. Poukázal na to, že mesačne spláca stavebnú
pôžičku 135,- eur, výživné na dcéru 125,- eur, výživné na syna 125,- eur, elektriku 40,- eur, poistenie pre
seba a syna 24,- eur, cestovné do Bytče autom 50,- eur + 20,- eur, teda výdavky má mesačne spolu 519,-
eur a pri mzde, ktorú v súčasnosti dosahuje vo výške 857,90 eur, mu po odpočítaní ostáva 338,90 eur, z
ktorých ešte platí matke 153,- eur, keďže si zobrala za neho pôžičku na splácanie jeho dlhov u sociálnej
a zdravotnej poisťovne, a preto na živobytie, cestu do práce, telefón a bývanie mu ostáva len 186,- eur.
Ďalej mal za to, že nedoplatok výživného nemal byť určovaný od 1. 11. 2014, t.j. od podania návrhu,
keďže do právoplatnosti rozsudku vo veci samej stále platí predchádzajúci rozsudok krajského súdu.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že o maloletú sa stará príkladne od jej 2,5
roka sama. Pre otca je každé zvýšenie výživného na maloletú likvidačné a privádza ho do platobnej
neschopnosti, pričom si neuvedomuje, že výživné nie je na ňu, ale na maloletú.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2
písm. a/ O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu
v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, pre
rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú z dôvodu zmeny pomerov. Okresný súd
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacej námietke otca odvolací súd uvádza, že
súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa podstatne zmenia pomery, t.j. okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre jeho výšku (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 163 ods. 1 O.s.p.) a možno ho v zmenenej
výške priznať odo dňa začatia súdneho konania, resp. u maloletých detí za splnenia podmienok aj tri
roky spätne (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).

K ďalšej odvolacej námietke otca odvolací súd uvádza, že aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia
splácal pôžičky, platil výživné na syna 60,- eur mesačne (ku zvýšeniu ktorého na 125,- eur mesačne
nedošlo) a mal náklady na stravu, cestovné a bývanie, avšak odvtedy došlo u neho ako u povinnej
osoby k podstatnej zmene pomerov a jeho príjem je v súčasnosti o 275,- eur vyšší. Platenie zvýšeného
výživného o 25,- eur (len o 10,- eur vyššie ako je ochotný platiť) nemôže byť pre neho likvidačné, ani
ho priviesť do platobnej neschopnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie
mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.