Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200335
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915200335.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej,členovsenátuJUDr.MartinyNemrazovejaJUDr.RóbertaBebčáka,vprávnejvecižalobcu:
O.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXX,XXXXXG.J.,zastúpenéhoadvokátkouJUDr.LenouMišalovou,
so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, proti žalovanému: STAFORA, s.r.o.,
so sídlom K Medokýšu 877/20, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 36 421 481, zastúpenému advokátom
JUDr. Milošom Kvasňovským, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 42 129 249, v konaní o
splnenie informačnej povinnosti v zmysle § 122 Obchodného zákonníka, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/16/2015-53 zo dňa 03. júna 2015

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/16/2015-53 zo dňa 03. júna 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia
v sume 72,92 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu,
advokátky, JUDr. Leny Mišalovej, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného (odporcu) predložiť žalobcovi
(navrhovateľovi) do 15 od právoplatnosti rozsudku k nahliadnutiu nasledovné doklady odporcu za
obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2014: a) doklady, ktoré preukazujú vzťahy v zmysle príslušných

ustanovení Zákonníka práce a to najmä pracovné zmluvy a ich dodatky, dohody o prácach, evidencia
o vykonanej prác, výkazy zamestnancov, podklady k mzdám, zásady odmeňovania a spôsoby
odmeňovania, b) zmluvy, dohody a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Obchodného
zákonníka alebo Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, z ktorých vyplývajú pre
odporcu práva a povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako zmluvná strana, c) montážne denníky
odporcu, d) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných kníh,
účtovných zápisov, výpisov zo všetkých účtov odporcu, faktúr, evidencie, záznamov a iných dokladov

určených podľa osobitných predpisov upravujúcich režim daňových a účtovných povinností, e) doklady
preukazujúce skladové zásoby a stav majetku odporcu. Odporca je povinný umožniť navrhovateľovi
každý prvý a druhý pracovný deň mesiac v čase od 09:00 hod. do 15:00 hod. v sídle odporcu nahliadať
do nasledovných dokladov odporcu za obdobie od 01.01.2013, a to: f) doklady, ktoré preukazujú vzťahy
alebo sú vytvorené v zmysel príslušných ustanovení Zákonníka práce a to najmä pracovné zmluvy
a ich dodatky, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, výkazy zamestnancov, podklady k
mzdám, zásady odmeňovania a spôsoby odmeňovania, g) zmluvy, dohody a ich dodatky vytvorené

a uzavreté v zmysle Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka alebo iných právnych
predpisov, z ktorých vyplývajú pre odporcu práva a povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako
zmluvná strana, h) montážne denníky odporcu, i) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a
účtovné operácie, vrátane účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov zo všetkých účtov odporcu,faktúr, evidencie, záznamov a iných dokladov určených podľa osobitných predpisov upravujúcich
režim daňových a účtovných povinností, j) doklady preukazujúce skladové zásoby a stav majetku
odporcu, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do doby, pokiaľ bude navrhovateľ spoločníkom odporcu.

Žalobcovi okresný súd priznal náhradu trov konania 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia 256,76 Eur s
povinnosťouichzaplateniažalobcovidotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Okresnýsúdvodôvodnení
napadnutého rozsudku poukázal na žalobu doručenú súdu 27.01.2015, ktorou žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na splnenie informačnej povinnosti v zmysle § 122 Obchodného zákonníka, a to zo
skutkových a právnych dôvodov opísaných v žalobe. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa k žalobe

nevyjadril, pričom okresný súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní v súlade s ust. § 101 ods. 2
OSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie (03.06.2015) riadne
a včas vykázané.

S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. §
122 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), §

135 ods. 1, 2 OBZ, okresný súd žalobe ako dôvodnej vyhovel v celom rozsahu. Uviedol, že s existenciou
obchodného podielu je spojená účasť spoločníka spoločnosti, jeho práva a povinnosti. Zo zákona ako
aj zo spoločenskej zmluvy vyplývajú pre spoločníka určité práva a povinnosti a tomu zodpovedajúce
práva a povinnosti spoločnosti. Práva spoločníka je možné rozdeliť na nemajetkové práva a majetkové
práva. Medzi nemajetkové práva spoločníka patrí aj právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti

a nahliadať do dokladov spoločnosti. Spoločníci realizujú toto právo osobne a priamo, jednak ako
právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a jednak ako právo nahliadať
do dokladov spoločnosti. Kontrolovať účtovné doklady môžu spoločníci aj prostredníctvom tretích osôb
(napr. auditorom, daňovým poradcom). Dokladmi spoločnosti, do ktorých môže spoločník nahliadať, sú
všetky doklady súvisiace s fungovaním spoločnosti a v súvislosti s realizáciou predmetu jej činnosti,

najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v mene spoločnosti a pod. Žalobca je
spoločníkom obchodnej spoločnosti STAFORA s.r.o. (žalovaný), obchodný podiel žalobcu je 50 %
podiel na základnom imaní spoločnosti a z tohto vyplýva aj rozsah jeho práv a povinností. Okresný
súd mal preukázané, že žalobca viackrát vyzýval žalovaného a jeho konateľa na splnenie povinnosti v
zmysle § 122 ods. 2 OBZ a to, výzvami zo dňa 21.06.2013, 04.07.2013 ako aj zvolaním mimoriadneho

valného zhromaždenia na deň 11.09.2013, súčasťou čoho bola aj pozvánka na konanie mimoriadneho
valného zhromaždenia, kde opätovne bol konateľ spoločnosti vyzývaný na splnenie povinnosti v zmysle
§ 122 ods. 2 OBZ predloženia listín týkajúcich sa riadenia spoločnosti, avšak uvedené mimoriadne
valné zhromaždenie sa nekonalo, nakoľko druhý spoločník a zároveň konateľ spoločnosti, Ľubomír
Bartánus. sa na predmetné valné zhromaždenie nedostavil, na výzvy nereagoval. Tiež mimoriadne

valné zhromaždenia dňa 11.12.2014 a 03.03.2015 sa nekonali z dôvodu, že nebol zvolený predseda
mimoriadneho valného zhromaždenia a nebol dôvod na predloženie listín, ktoré požadoval žalobca zo
strany konateľa žalovaného, resp. žalovaného. Žalobca ako spoločník žalovaného nie je informovaný o
záležitostiach spoločnosti, nemohol nahliadať do dokladov spoločnosti, hoci mu to umožňuje zákon ako
aj článok VI. ods. 1 Spoločenskej zmluvy spoločnosti STAFORA s.r.o. v znení účinnom od 20.02.2006,

preto okresný súd žalobe vyhovel. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP,
t.j. podľa výsledku konania.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v písomnom podaní
jeho právneho zástupcu (č.l. 63-65 spisu). Namietal, že v prvostupňovom konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP). Uviedol, že mu nebola ako účastníkovi
konania doručená do vlastných rúk žaloba ani predvolanie na prvé pojednávanie, ktoré sa vo veci
konalo; obdržal iba rozsudok okresného súdu z 03.06.2015. Nahliadnutím do spisu dňa 17.06.2015
žalovanýzistil,žezásielku,ktoroubolažalovanémuzaslanážalobaspredvolanímnaprvépojednávanie,
neprevzal žalovaný ani iná ním poverená osoba. Podľa žalovaného neboli splnené podmienky pre

vykonanie pojednávania okresným súdom v jeho neprítomnosti, pričom poukázal najmä na § 101
ods. 2 OSP, § 115 ods. 1, 2 OSP, § 47 ods. 1 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Citoval tiež z niektorých rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže mal za to, že mu postupom
okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní z 22.07.2015 (č.l. 70-71
spisu) a odvolanie označil za nedôvodné, keď okresný súd postupoval v prvostupňovom konaníprocesne správne. Poukázal na to, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej sa doručujú písomnosti v
zmysle § 48 ods. 1, 2 OSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa § 212 ods. 1, 3
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia
podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie.

Z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplynuli námietky len voči procesnému postupu okresného
súdu v prvostupňovom konaní. Žalovaný tvrdil, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dvoch
dôvodov, a to, že 1/ napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti a že 2/ okresný súd vykonal
pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného a bez toho, aby mu riadne a včas bola
doručená žaloba s prílohami a predvolanie na pojednávanie.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu,
ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. O odňatie možnosti konať
pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu (obrane) účastníka, ale postupuje v súlade s

Občianskym súdnym poriadkom.

K námietke žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza, že
pre posúdenie tohto odvolacieho dôvodu bola relevantná právna úprava v § 157 ods. 2 OSP.

Podľaust.§157ods.2OSP,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho
súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového

konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a
plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných
strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to,
ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada
vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“ alebo tiež „princíp rovnosti“,

sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V
podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je
upravená v ust. § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné
prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako
odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z
účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Ani s ohľadom k uvedenej
zásade rovnosti, vyjadrenej ust. § 18 OSP, krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu
došlo k vade prvostupňového konania.

Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru o dostatočnom
odôvodnení zo strany súdu prvého stupňa, za rešpektovania citovanej právnej úpravy v § 157 ods.
2 OSP. Vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku je práve tou časťou
rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná z hľadiska
presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd v danom

prípade dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a
v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci.
Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu
príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bolaposúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide
tak o aplikáciu ako aj o interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne
posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval.

Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva. V tomto smere bolo
dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia v
ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných
ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého ustanovenie § 157 ods. 2 OSP je
potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
vykladaťauplatňovaťtak,žerozhodnutievšeobecnéhosúdumusíuviesťdostatočnédôvody,nazáklade
ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal.
Nepochybne právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument účastníka je súd povinný dať
podrobnú odpoveď. S ohľadom na konkrétne podmienky danej veci, tak z hľadiska procesného ako i
vecno-právneho, odvolací súd konštatoval, že v rámci napadnutého rozsudku bola daná odpoveď na
relevantné skutkové a právne otázky, za dostatočného dodržania ust. § 157 ods. 2 OSP.

K námietke, že žalovanému nebola riadne a včas doručená žaloba s prílohami ani predvolanie
na pojednávanie nariadené a vykonané okresným súdom, keďže predmetnú zásielku obsahujúcu
dotknuté písomnosti súdu neprevzala v mene žalovaného oprávnená osoba, odvolací súd poukazuje
na nasledovné zistenia a právne normy.

Podľa ust. § 45 ods. 1 veta prvá OSP, súd doručuje písomnosť sám alebo poštou.

Podľa ust. § 45 ods. 2 OSP, údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“)
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa ust. § 48 ods. 1 OSP, písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú
sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje
sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu
konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.

Podľa ust. § 114 ods. 2 veta prvá OSP, v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie
konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a
poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP.

Podľa ust. § 115 ods. 2 OSP, predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na

prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľaust.§101ods.2OSP,súdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastnícinečinní.Aksariadnepredvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon
nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby

mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 OSP). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo
nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka
konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom
práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta OSP určuje len jednu výnimku z toho
práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný

účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem
iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré
nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník(viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.).
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp.zn. 5 Cdo 122/2010)

Z vyššie uvedených východísk vychádzal aj odvolací súd pri skúmaní predmetnej časti námietok
žalovaného o takom procesnom postupe okresného súdu, ktorým malo dôjsť v prvostupňovom konaní
k odňatiu práva žalovanému konať pred súdom. Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že
konanie vo veci začalo dôjdením žaloby žalobcu na Okresný súd Ružomberok dňa 27.01.2015.
Po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na

deň 03.06.2015, pričom predvolanie (s potrebným procesným poučením) na pojednávanie spolu so
žalobou a jej prílohami (č.l. 1-12 spisu) doručoval poštou žalovanému na adresu sídla spoločnosti
zapísanej v obchodnom registri (výpis na č.l. 6-7 spisu), a to doporučene zásielkou určenou do
vlastných rúk adresáta, ktorú podľa obsahu doručenky na č.l. 19 rub spisu dňa 14.05.2015 prevzal
podpísaný splnomocnenec žalovaného. Pod podpisom na doručenke je uvedený text: „Svojím podpisom
potvrdzujem príjem tejto písomnosti“. Lehota najmenej 5 dní na prípravu pojednávania začala plynúť

15.05.2015 a skončila v utorok 19.05.2015. Do nariadeného pojednávania 03.06.2015 tak žalovaný mal
dostatok času na prípravu svojej obrany proti žalobou uplatneným nárokom žalobcu, vrátane možnosti
nahliadnuť do spisu. Zo zápisnice o pojednávaní č.k. 8Cb/16/2015-30 vyplynulo, že okresný súd vykonal
pojednávanie dňa 03.06.2015 v neprítomnosti žalovaného, keď konštatoval riadne a včasné predvolanie
žalovaného ako účastníka konania. Na tomto pojednávaní bolo vykonané a ukončené dokazovanie

a vyhlásený rozsudok vo veci samej. Žalovaný svoju neúčasť na dotknutom súdnom pojednávaní
neospravedlnil.

Zo samotnej predmetnej doručenky na č.l. 19 rub spisu nepochybne vyplýva, že žaloba s jej
prílohami a predvolanie na pojednávanie s poučením boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa

14.05.2015,pričomzásielkuobsahujúcupredmetnépísomnostiokresnéhosúduprevzalsplnomocnenec
žalovaného, čo potvrdil svojím podpisom. Z ustanovenia § 45 ods. 2 OSP vyplýva pravdivosť údajov
uvedených na doručenke, ak nie je dokázaný opak. V tomto smere odvolací súd podporne poukazuje
i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010,
podľa ktorého „dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny

v zmysle § 134 OSP. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a
kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2
OSPupravujevyvrátiteľnúprávnudomnienkuopravdivostidoručenky.Akúčastníkkonaniaspochybňuje
správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je
povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie“. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný, pokiaľ v odvolaní tvrdil, že predmetnú zásielku obsahujúcu žalobu s prílohami a
predvolanie s poučením na pojednávanie nariadené na deň 03.06.2015 neprevzala dňa 14.05.2015 v
mene žalovaného oprávnená osoba, k podpisu ktorej bolo uvedené „SPLNOMOCNENEC“, tak v zmysle
§45ods.2OSPbolpovinnýpreukázaťsvojetvrdenie,tedavyvrátiťprávnudomnienkupravdivostiúdajov
uvedených na doručenke. Žalovaný však v odvolaní žiadne dôkazy v tomto smere neprodukoval.

Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností odvolací súd naviac sám nariadil dokazovanie pri zisťovaní
tvrdených vád prvostupňového konania (§ 212 ods. 3, § 213 ods. 5, 6 OSP), pričom podľa takto
zabezpečeného podania Slovenskej pošty, a.s., Pošta Ružomberok 1 (č.l. 83 spisu), predmetná
úradná zásielka podacie číslo: UU639332092SK pre STAFORA, s.r.o., K Medokýšu 877/20, 034 84

Liptovské Sliače, bola dňa 14.05.2015 vydaná oprávnenému prijímateľovi - splnomocnencovi v zmysle
Splnomocnenia na prijímanie zásielok. Podľa tohto Splnomocnenia na prijímanie zásielok (č.l. 84
spisu) žalovaný dňa 26. mája 2010 a s pečiatkou pošty Liptovské Sliače z 26.05.2010, písomne
splnomocnil určených splnomocnencov samostatne na prijímanie všetkých zásielok, ktoré prídu na
adresu STAFORA, s.r.o., K MEDOKÝŠU 877/20 034 84 LIPTOVSKÉ SLIAČE, s udelením súhlasu, aby

splnomocnené osoby preberali aj zásielky so službou „Do vlastných rúk“, a to I.a J. a R. J., s uvedením
čísiel ich občianskych preukazov. Splnomocnenie nebolo doteraz odvolané. Uvedené len dotvrdilo údaje
na predmetnej doručenke o doručení, pričom pravdivosť týchto údajov žalovaným nebola vyvrátená.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal preukázanú dôvodnosť podaného odvolania, keď nezistil,

že by okresný súd pre vykonanie pojednávania 03.06.2015 v neprítomnosti žalovaného nemal splnené
všetky procesné podmienky vyžadované ust. § 101 ods. 2 OSP. Preto došlo k potvrdeniu napadnutého
rozsudku okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP.Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalovanýprvostupňovérozhodnutienenapadolvovecno-právnejrovineaodvolacísúdzarešpektovania
ust. § 212 ods. 1 OSP, podľa ktorého bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného,

ani nemal priestor pre zaoberanie sa napadnutým rozsudkom a vecnou správnosťou prvostupňového
rozhodnutia z iných než z procesných dôvodov, smerujúcich k procesnému postupu okresného súdu.
Uvedené sa rovnako týka i rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového konania, ktoré ako závislé od
rozhodnutia vo veci samej, bolo rovnako potvrdené v zmysle § 219 ods. 1 OSP.

Zaaplikácieust.§219ods.2OSPsavpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenienapadnutéhorozsudku

okresného súdu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu patrí náhrada trov
odvolaciehokonaniazauplatnenéavčasvyčíslenétrovyprávnehozastúpeniaadvokátkou,atovovýške

vyplývajúcej z vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Priznanú náhradu odvolacích trov na strane žalobcu tvorí suma
64,53 Eur za tarifnú odmenu advokátky za jeden vykonaný úkon právnej služby v odvolacom konaní -
písomné vyjadrenie z 22.07.2015 k odvolaniu žalovaného + režijný paušál 8,39 Eur, takto spolu v sume
72,92 Eur, ktorú žalovaný nahradí v lehote podľa § 160 ods. 1 OSP a to na účet právnej zástupkyne

žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP (miesto plnenia).

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák.č. 233/1995 Z.z.).