Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Radoslav Baláž
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/243/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216687
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615216687.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, S. O.. X. I. K. Z. K. A.. B. Č.: C. E.. XX.XX.XXXX, P. E.. XX.XX.XXXX,
L. E.. XX.XX.XXXX, I. Q. A., Y. D. F. Ú. Z., S. K. W. X. Z., Z. P., B. X.: A. W. Z.Á., E.. XX.XX.XXXX, I.
P., A. XXX/X W. F. P. Č., E.. XX.XX.XXXX, I. P., E. J. XXXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, takto
r o z h o d o l :
Z v e r u j e sa mal. C. Č. E.. XX.XX.XXXX, A.. P. Č. E.. XX.XX.XXXX W. A.. L. Č. E.. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu každého z týchto mal. detí mesačne
minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa, počnúc od 01.09.2015, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do
15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016 na A.. C. vo výške 109,65
EUR, na A.. P. vo výške 109,65 EUR a na A.. L. vo výške 107,65 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať
k rukám matky v mesačných splátkach po 5,- EUR na každé z mal. detí spolu s bežným výživným, pod
stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka sa svojím návrhom zo dňa 31.8.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.9.2015 domáhala, aby
súd zveril A.. C., A.. P. W. A.. L. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na
výživu výživným A.. C. vo výške 60,--EUR mesačne, A.. P. vo výške 50,-- EUR mesačne a A.. L. vo
výške 40,--EUR mesačne počnúc od 1.6.2015.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti od júna
2015. Otec si našiel partnerku a opustil spoločnú domácnosť. Od tej doby spolužitie neobnovili. S otcom
maloletých detí sú v nepravidelnom kontakte. O deti sa nezaujíma, neprispieva na ich výživu. A.. C. W.
A.. P.Á. budú v novom školskom roku navštevovať materskú školu , A.. L. je v jej celodennej a riadne
starostlivosti. A.. C. a A.. P. S. zdraví a prekonávajú bežné detské choroby. A. L. má od narodenia
zdravotné problémy. Na pravej obličke mu boli diagnostikované cysty. Z uvedené dôvodu s ním bola
opakovane hospitalizovaná v nemocnici. U L. má zvýšené výdavky na lieky a na cestovné. Je slobodná,
nezamestnaná, zabezpečuje celodennú starostlivosť synovi. Jej príjmom je prídavok na štyri deti vo
výške 94,08 EUR mesačne, rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne , výživné na dcéru
S. vo výške 25,--EUR mesačne. Z Dobrého anjela je jej na syna mesačne zasielaných 120,-- až 130,--EUR . Iný príjem nemá. S mal. deťmi bývajú v rodinnom dome jej rodičov. Hospodária spoločne . Okrem
vyššie uvedených detí má vyživovaciu povinnosť aj k dcére S. Z., E.. X.X.XXXX, ktorá sa narodila
z predchádzajúceho vzťahu. V novom školskom roku bude žiačkou druhého ročníka základnej školy.
Otec maloletých detí je slobodný, dobrovoľne nezamestnaný. Počas ich spolužitia pracoval brigádnicky
v Trnave a jeho príjem bol vo výške cca 600,--EUR mesačne. Jeho bližšie osobné a majetkové pomery
jej nie sú známe. Z predchádzajúceho vzťahu má vyživovaciu povinnosť k mal. dcére, ktorá s matkou
žije v Čechách. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca , výsluch svedkov ,ako aj poverenej zamestnankyne
kolízneho opatrovníka , a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Matkavosvojejvýpovediach uviedla,žetohočasubývaurodičovvichrodinnomdome.Ideošesťizbový
rodinný dom, v ktorom okrem nej a jej detí býva jej otec a mama. Bývajú tam aj jej dvaja bratia, avšak
majú oddelené bývanie. Ona toho času poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne a
prídavky na štyri maloleté deti a tiež dostáva príspevok z nadácie Dobrého anjela na syna L. vo výške
120-130 EUR mesačne. Okrem týchto troch maloletých detí má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére
S., na ktorú jej jej otec prispieva výživným vo výške 25 EUR mesačne a ktorej otcom nie je otec mal.
detí. Rodičom prispieva do domácnosti na elektriku, vodu a stravu mesačne sumou od 100-120 EUR.
Maloletá C.Š. W. P. navštevujú materskú školu, v ktorej im uhrádza školné, stravné a výlety, čo spolu
tvorí čiastku 20 EUR na obe tieto deti. Jej najstaršia dcéra S. chodí do 2. ročníka základnej školy a jej
tak isto hradí stravné a školský klub. A.. L. je v jej celodennej starostlivosti. Deti s výnimkou A.. L. sú
zdravé. A.. L. má problémy s obličkou. Otec na deti ničí neprispieva, akurát keď príde tak im donesie
čokoládu. Na poslednom pojednávaní potvrdila, že jej otec na výživu maloletých detí za obdobie od
01.09.2015 poslal 2 x 40,- EUR na všetky deti spolu. Tvrdila, že kým otec maloletých detí pracoval v
Trnave, tak dokázal na brigádach zarobiť 600 EUR. Takéto sumy nosil domov, kým s nimi žil. Šlo o firmu
STAVISComp s.r.o., v ktorej je aj teraz zamestnaný.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že toho času býva u svojej mamy v štvorizbovom byte, ktorý jej patrí.
Býva tam s mamou, bratom, sestrou, jej druhom a ich deťmi. Je zamestnaný v spoločnosti STAVISComp
s.r.o., kde jeho čistý príjem bol vo výške 53,80 EUR. Robím tam preto, lebo by inak nedostával ani
dávky. Nie je pravdou, že by tam zarábal okolo 600 EUR na brigádach. Okrem týchto troch mal. detí má
vyživovaciu povinnosť ešte k ďalšiemu dieťaťu a to P. A., D. A. X X., žije v J. a na ktorú má platiť 300 Kč.
Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a svojej matke neprispieva ničím do domácnosti. Na poslednom
pojednávaní uviedol, že od septembra 2015 doteraz zaplatil matke na výživu detí sumu 2 x 40,- EUR,
čo osvedčil aj poštovými poukazmi.
SvedokO.P.G.vosvojejvýpovediuviedol,žes otcommal.detíchodia spolupracovaťpoSlovenskuato
na základe Dohody o vykonaní práce a to upratovať. Takto spolu pracovali v Trnave, aj v Košiciach, teda
po celom Slovensku. Pokiaľ ide o ich zárobok, ten im toho času zvýšili na sumu 75,- EUR mesačne.
Do mesiaca takto odpracujú 35 hodín. Zotrval na svojom vyjadrení, že takto zarobia skutočne len 75,-
EUR, akurát im zamestnávateľ ešte dá 5,- € na stravu. Na otázku súdu, či sa im takto oplatí pracovať
za takúto čiastku, uviedol, že čo iné majú robiť túto na Slovensku. Uviedol, že nemá vedomosť o tom,
že by otec mal. detí, kým pracoval v Trnave, údajne zarábal aj okolo 600,- EUR mesačne, pričom s
otcom mal. detí spolu chodia pracovať už necelý rok. Tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by
otec mal. detí nosil domov nejaké vysoké čiastky, pričom otec maloletých detí je jeho sused a matka
mal. detí je jeho príbuzná.
Svedkyňa B. Z. - matka matky maloletých detí vo svojej výpovedi uvádzala, že kým otec mal. detí býval
v jej domácnosti ,videla, ako domov nosieval peniaze a to tých 600,- EUR, ktoré sa spomínali. Naposledy
videla, že takúto čiastku k nim domov doniesol v júni 2015. Nevedela uviesť , u koho v tom čase otec
maloletých detí pracoval, potvrdila však , že pozná svedka A. G., ktorý vo veci pred ňou vypovedal, a
potvrdila, že otec mal. detí s týmto svedkom pracovali spolu, a to aj v čase, kedy mal otec mal. detí nosiť
domov 600,- EUR , ktorá spomínala. Podľa jej vyjadrenia , keď otec maloletých detí nosil domov sumu
600,-EUR, vtedy jej ukazoval, že má Päťsto Eurovky, Sto Eurovky, a aj Päťdesiat Eurovky.
Z rodných listov maloletých detí vyplynulo, že ich rodičmi sú matka W. Z., E.. XX.XX.XXXX a otec P. Č.,
E.. XX.XX.XXXX, teda rodičia účastní v tomto konaní.Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča z prešetrenia pomerov u
maloletých detí vyplynulo, že matka s deťmi bývajú v dvojizbovom byte , ktorý sa nachádza v rodinnom
dome, ktorého spoluvlastníkom je jej otec. V byte býva matka spoločne s deťmi a jej rodičmi. Mesačné
náklady na bývanie sú vo výške 130,--EUR za vodu a elektrinu. Matka svojim rodičom prispieva sumou
80-100,--EUR mesačne na stravu a bývanie. Je nezamestnaná, toho času zabezpečuje celodennú a
riadnu starostlivosť mal. dieťaťu. Jej príjmom je rodičovský príspevok v sume 203,20 EUR a prídavok
na štyri deti v sume 94,08 EUR mesačne. Na A.. L. je matke zasielaných mesačne 120-130,--
EUR z Dobrého Anjela. Vyživovaciu povinnosť má aj k dcére S. , nar. 4.2.2008 , poschádzajúcej z jej
predchádzajúceho vzťahu, na ktorú jej otec uhrádza výživné v sume 25,--EUR mesačne. Mal. C. W.
A.. P. navštevujú materskú školu. Každému z týchto matka uhrádza mesačne 7.-EUR na stravu, 2 ,--
EURA školné , 2,-- EURA na výlety a kultúrne podujatia a na začiatku školského roka im hradila za
potreby a pomôcky sumu 15,--EUR. A.. L. je v jej celodennej a riadne starostlivosti . Na pravej obličke
má diagnostikované cysty. Má zníženú imunitu. Mesačné náklady na lieky sú 30,--35,--EUR.
Otec maloletých detí podľa uvedenej správy je slobodný, dobrovoľne nezamestnaný. Bol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie na uvedenom úrade od 14.9.2012 do 18.6.2015. Dňa 19.6.2015 bol vyradený
pre nespoluprácu a to pre nedostavenie sa na kontakt. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá. Vyživovaciu
povinnosť má okrem detí z tohto konania aj k mal P. A., ktorá má 6 rokov.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca ,spoločnosti STAVIS Comp, s.r.o. otec u nich pracoval na základe
Dohody o vykonaní práce s úväzkom 35 hodín mesačne pri hodinovej mzde 2,19 EUR v období od
13.8.2015 do 31.12.2015. Túto dohodu má predlženú od 1.1.2016 do 31.12.2016 s hodinovou sadbou
2,33 EUR pri úväzku 35 hodín mesačne. Nie je mu poskytované ubytovanie, cestovné a ani stravné.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodineRodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa§25 ods.1Zákonaorodine, rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v
plnom rozsahu .
Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia maloletých toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto
dôkazovtiežvyplynulo,žemaloletédeti vsúčasnejdobežijúsmatkou,tásaone riadnestará,vovýkone
tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto
súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka je toho času poberateľkou rodičovského príspevku , prídavkov na deti a je jej tiež vyplácaná
dávky z nadácie Dobrý anjel a výživné na jej ďalšie dieťa- A.. S.. Má teda okrem týchto detí, ešte jednu
ďalšiuvyživovaciupovinnosť.Nákladynamaloleté predstavujújednaknákladysúvisiacesichnávštevou
materskej školy a jednak náklady pokrývajúce bežné potreby dieťaťa vo veku maloletých , t.j. strava
mimo škôlky, oblečenie, obuv, zabezpečenie bývania a potrebné.
Otec maloletých má preukazateľný príjem len vo výške cca 81,55 EUR mesačne ( t.j. 2,33 EUR x 35
hodín ) .Tento jeho príjem potvrdil aj svedok O. G., ktorý s ním pracuje spolu, je jeho sused a zároveň
je vzdialeným príbuzným matky maloletých detí. Naopak tento svedok nepotvrdil matkou tvrdené príjmy
otca vo výške 600.-EUR, ktorá táto uvádzala. Tieto príjmy otca maloletých detí na druhej strane uvádzala
aj svedkyňa B. Z. - matka matky maloletých detí , avšak tejto jej výpovedi súd neuveril, keďže podľa
jej tvrdení otec maloletých detí tento svoj príjem mal prezentovať okrem iného aj Päťsto Eurovkami, čo
vzhľadom na charakter otcom vykonávaných prác ( upratovanie ) je nepravdepodobné, že by tento bol
vyplácaný za túto činnosť bankovkami takejto nominálnej hodnoty. Súd sa preto pri určení výšku príjmu
vychádzal z listinných dôkazov ( potvrdenia zamestnávateľa otca) a výpovede svedka O. G.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých , ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletí sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda
táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy preukázaný príjem otca a jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každé z maloletých detí na sumu
minimálneho zákonného výživného , čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne , a v
prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo 01.09.2015, teda od prvého dňa mesiaca , v ktorom matka
podala svoj návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, a v prevyšujúcej časti, t.j uplatnené
výživné zo strany matky za obdobie od 1.6.2015 do 31.8.2015 zamietol. V tejto súvislosti poznamenáva,
že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje
zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného
podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov,
ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj
spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť
nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné
(vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil Matka podala návrh dňa
2.9.2015 , pričom sa dožadovala určenie výživného spätne od 1.6.2015. Súd nezistil žiadne dôvody k
tomu, aby výživné bolo určené od uvedeného mesiaca júna 2015, keďže na strane matky neboli zistené
žiadne vyššie popísané okolnosti , aby takýmto návrh nepodala už skôr, npr. v mesiaci jún 2015. Na
druhej strane splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-tý
deň toho-ktorého mesiaca. Teda súd bol toho názoru , že určenie výživného za celý mesiac september2015 bolo možné, keďže matka si predmetné výživné uplatnila v tomto mesiaci september , súd nevidel
dôvod preto, aby sa na maloleté deti nepriznalo výživné za celý tento uvedený mesiac.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na každé z vyššie uvedených maloletých detí vo
výške minimálneho zákonného výživného, teda v súčasnosti v sume 27,13 EUR za obdobie od 1.9.2015
vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2015 do
31.1.2016 a to v sume 135,65 EUR ( 27,13 EUR x 5 mesiacov ) na každé z uvedených detí. otec za
uvedené obdobie uhradil na všetky tieto deti spolu dvakrát čiastku po 40,--EUR , teda spolu sumu 80,--
EUR. Súd uvedenú sumu započítal na úhradu výživného na každé z týchto deti a to tak, že na výživu
A.. C. započítal čiastku 26,--EUR, na výživu A.. P. čiastku 26,--EU a na výživu A.. L. čiastku 28,--EUR.
Zaostalé výživné tak za uvedené obdobie predstavovalo u A.. C. sumu 109,65 EUR ( t.j. 135,65 EUR -
26,--EUR), u A.. P. sumu 109,65 EUR ( t.j. 135,65 EUR - 26,--EUR) a u A.. L. sumu 107,65 EUR ( t.j.
135,65 EUR - 28,--EUR).
Súd povolil otcovi uvedené nedoplatky splácať na každé z maloletých detí mesačnou splátkou po 5,--
EUR spolu s bežným výživným na to-ktoré dieťa pod hrozbou straty tejto výhody, pokiaľ uvedený
splátkový kalendár nedodrží.
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
január 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a. / O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.