Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 22, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213612
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615213612.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. detí: W.

H. A.. XX.XX.XXXX Y. S. H., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky X. K., A..
XX.XX.XXXX, W. X. A. Q., S. X. P. XXXX/XX a otca T. H., A.. XX.XX.XXXX, W. X. A. Q., U. XXXX/XX,
S. Č. D. XX, XXXX T., Š., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13P/210/2008 - 13 zo dňa 24.09.2008
vo výroku o výživnom na mal. deti a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. W. zo
sumy 3.500,- Sk (116,18 EUR) mesačne na sumu 500,- EUR mesačne a na mal. S. zo sumy 2.500,- Sk

(82,98 EUR) mesačne na sumu 400,- EUR mesačne, na obe deti počnúc od 01.07.2015, ktoré výživné
je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 zo strany otca na mal. W. v celkovej výške
2.250,- EUR a na mal. S. v celkovej výške 1.550,- EUR, súd zaväzuje otca uhradiť k rukám matky v
lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom zo dňa 27.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby súd
zvýšil výživné na mal. W. na sumu 500,- EUR a na mal. S. na sumu 400,- EUR u oboch, počnúc od
01.07.2015.

Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. 13P/210/2008 bola
schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloleté deti sa zverili do jej osobnej starostlivosti a otec
bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 3.000,--Sk a S. sumou 2.500,--Sk. Od uvedenej doby

sa pomery na strane detí podstatne zmenili. Maloletý W. nastupuje do 7. triedy a mal. S. do 2. triedy
základnej školy. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni a S. navštevuje aj školský klub. Syn W. je členom
plaveckého klubu Iglovia. Zúčastňuje sa rôznych súťaží. Uhrádza sa členský poplatok vo výške 20,--
EUR a súťaže sú na vlastné náklady. V rámci školy ona už zaplatila vopred na ďalší školský rok za knihy
a zošity. Riadne budú zvýšené výdavky začiatkom školského roka. Ona poberá invalidný dôchodok vo
výške 263,--EUR. Obýva spolu s deťmi trojizbový byt. Poplatky spojené s bývaním uhrádza mesačne
240,-- EUR a internet mesačne 11,--EUR. Ďalej spláca úver mesačne vo výške 100,--EUR a otec detí

jej zasiela výživné mesačne vo výške 200,-- EUR. Ona tiež poberala prídavok na deti do 01.11.2014,
uvedený nárok jej bol zastavený, z dôvodu, že otec detí pracuje v zahraničí a ten si tam uplatnil prídavky
na deti. Otec detí mesačne poberá prídavok na deti v sume 171,45 Švajčiarských frankov. Uvedenépríspevky jej otec na deti neposiela. Otec detí pracuje v zahraničí a deti navštevuje dvakrát ročne. Deti
sú s otcom v telefonickom kontakte.

Dňa 16.09.2015 bolo súdu doručené písomné prehlásenie podpísané otcom maloletých detí, v ktorom
tento uviedol, že je dostatočne oboznámený s návrhom na zvýšenie výživného pre mal. W. na
sumu 500,--EUR a pre mal. S. na sumu 400,--EUR. Vzhľadom na to, že je dlhodobo zamestnaný v
zahraničí, jeho pracovné povinnosti mu nedovoľujú zúčastniť sa pojednávania, prehlasuje, že súhlasí s
rozhodnutím súdu o zvýšenie výživného na uvedené maloleté deti, bez jeho účasti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, účastníckym výsluchom otca mimo rámca pojednávania,
výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Matka vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že toho času býva s deťmi v trojizbovom

byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Na kúpu bytu si brala úver, ktorý toho času spláca vo výške
100,--EUR mesačne. Náklady na bývanie sa pohybujú vo výške 240,--EUR mesačne a je v nich zahrnuté
aj inkaso. Ona je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 263,--EUR mesačne a tiež poberá aj
štátny príspevok na benzín vo výške 33,--EUR mesačne. Iný príjem nemá. Okrem týchto maloletých detí
ona už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletých pracuje vo Švajčiarsku a na synov jej

neplatí pravidelne. Keď sa dostaví zo Švajčiarska domov, tak jednorázovo urobí pre deti nejaké nákupy.
Naposledy bol takto doma na prelome augusta a septembra 2015, kedy synom nakúpil veci do školy a
oblečenie. Chlapcom dal do pokladničky asi 150,--EUR a jej nechal okolo 500,-- EUR. V rámci svojej
doplňujúcej výpovede na poslednom pojednávaní uviedla, že otec maloletých za obdobie od 01.07.2015
do dňa konania uvedeného pojednávania jej uhradil na výživu detí celkove čiastku 2.500,- EUR, z toho

1.700,- EUR jej vyplatil na ruku, ďalšiu sumu do tejto celkovej čiastky jej preposlal cez svojho otca na
jej účet a to vo výške 500,- EUR, zvyšnú čiastku do tejto ňou celkovej uvádzanej sumy jej uhradil sám
na jej účet. Podľa jej vedomostí otec pracuje vo Švajčiarsku ako predák na nejakej stavbe, kde zarába
v prepočte okolo 3.000,-- EUR mesačne. Okrem toho vo voľnom čase si privyrába v špeditérskej firme
pri sťahovaní nábytku. Koľko pri tejto činnosti zarobí, to uviesť nevedela. Vie však, že vo Švajčiarsku

má prenajatý jednoizbový byt, za ktorý by mal uhrádzať 500 Švajčiarskych frankov a 400 Švajčiarskych
frankov by mal vynakladať na sociálne a iné odvody. Mal si tiež zakúpiť auto, nejaký starší Opel, o
inom jeho majetku nemala vedomosť. Rovnako tak nemala vedomosť o tom, že by mal vlastniť nejaký
majetok na Slovensku. V čase, keď je na Slovensku prebýva u svojho otca. Podľa jej vedomostí už
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec maloletých deti vo svojej účastníckej výpovedi uskutočnenej mimo rámca pojednávania uviedol,
že s návrhom matky súhlasí tak, ako je uvedené v návrhu, t.j. prispievať na mal. W. sumou 500,- EUR a
na mal. S. sumou 400,- EUR mesačne od 01.07.2015. Jeho mesačný príjem je vo výške 3.000,- EUR
mesačne, kedy ide celkovo príjem vrátane diét. Jeho príjem sa riadi počtom odpracovaných hodín v

danom mesiaci. Je riadne zamestnaný v stavebnej firme. Na obe deti riadne platí výživné a to aj nad jeho
rámec, pričom peniaze zasiela matke detí na účet, pričom je to viac ako bolo výživné určené v konaní
13P/210/2008. Výdavky má na ubytovanie mesačne 500 Švajčiarskych frankov, t.j. cca mesačne 480,-
€ - 500,- €. Zdravotné poistenie 200 Švajčiarskych frankov, strava 200 Švajčiarskych frankov. Náklady
na auto 150 Švajčiarskych frankov, ostatné výdaje cca 300 Švajčiarskych frankov, všetko mesačne.

Nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok
väčšej hodnoty.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi poukázal na to, že dňa
14.01.2016sanaichúraddostavilotecmal.detí,ktorýpredložilkópiuzápisnice,ktorásnímbolaspísaná

na súde. Zároveň prehlásil, že sa návrhom matky súhlasí a zrejme sa pojednávania nezúčastní, nakoľko
bude odcestovaný v zahraničí. Preto kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky v celom rozsahu
vyhovel.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13P/210/2008 súd zistil, že rozsudkom sp.zn.

13P/210/2008-13 zo dňa 24.09.2008 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli
mal. deti W. Y. S. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu
mal. W. sumou 3.500,- Sk a na mal. S. sumou 2.500,- Sk mesačne, počnúc od 01.01.2008, ktoré bol
povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Rodičia sa zároveň dohodliaj na úhrade zaostalého výživného zo strany otca na tieto maloleté deti. Uvedený rozsudok vo svojom
odôvodnení v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. mal uvedený len predmet konania a ustanovenia zákona,
podľa ktorých súd postupoval, nakoľko sa rodičia maloletých detí po jeho vyhlásení vzdali práva podať

odvolanie voči nemu. Z obsahu predmetného spisu a to ako z listinných dôkazov, tak aj z výpovede
účastníkov konania však vyplynulo, že v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku otec maloletých detí bol
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, kedy do dňa 10.06.2008 žil a pracoval v zahraničí s príjmom
vo výške cca 1.200,-- Libier a s mesačnými výdavkami cca 150,-- Libier na bývanie a 50,-- Libier na
stravu. V deň vyhlásenia predmetného rozsudku mal vycestovať za prácou do Švajčiarska. Okrem mal.

W. Y. P.. S. nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Matka v čase vyhlasovania predmetného rozsudku
bola na materskej dovolenke s mal. S.. Jej príjem tvoril invalidný dôchodok vo výške 6.255,--Sk a
rodičovský príspevok v sume 4.650,--Sk. Žila v byte , ktorý mala v spoluvlastníctve s otcom maloletých
detí a s ktorým v tom čase hospodárila spoločne. Za nájom bytu a inkaso platila sumu 6.200,--Sk. Mal.
W. v tom čase navštevoval materskú školu, kde poplatky za ňu a na jeho stravu predstavovali sumu cca
1.000,--Sk mesačne. Obe deti boli zdravé.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletých detí, matka maloletých detí toho času je naďalej
poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý v roku 2015 poberala podľa správy Sociálnej poisťovne vo
výške 263,40 EUR mesačne.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u
maloletých detí, matka spolu s deťmi obýva trojizbový byt, ktorý je v jej vlastníctve. Poplatky s bývaním
mesačne uhrádza vo výške 240,--EUR. Okrem toho spláca úver v sume 100,--EUR a hradí internet v
sume 11,--EUR. P. W. je žiakom 7. triedy základnej školy a mal. S. žiakom 2. triedy základnej školy.
Obaja sa stravujú v školskej jedálni, kde matka mesačne uhrádza na obe deti spolu stravné vo výške

45,--EUR. Syn W. je členom plaveckého klubu, kde je potrebné uhrádzať mesačné poplatky a pravidelné
zakupovanie plaviek, okuliarov a pod. mal. S. navštevuje školský klub, kde je polročný poplatok 20,--
EUR.

Otec maloletých detí podľa ním predložených dokladov je zamestnaný vo Švajčiarsku, kedy jeho príjem

v mesiaci október 2014 predstavoval sumu 2.905,27 Švajčiarskych frankov (ďalej len ako „CHF“), v
mesiaci november 2014 sumu 2.798,24 CHF, v mesiaci december 2014 sumu 2.728,12 CHF, v mesiaci
január 2015 sumu 2.165,85 CHF, v mesiaci február 2015 sumu 2.628,60 CHF, v mesiaci marec 2015
sumu 2.761,93 CHF, v mesiaci apríl 2015 sumu 2.192,94 CHF, v mesiaci máj 2015 sumu 3.679,40 CHF,
v mesiaci jún 2015 sumu 3.695,78 CHF, v mesiaci júl 2015 sumu 3.464,81 CHF, v mesiaci august

2015 sumu 3.513,71 CHF a v mesiaci september 2015 sumu 3.743,58 CHF. Celkove tak príjem otca
za uvedené obdobie predstavoval čiastku 36.278,23 CHF, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu
3.023,18CHF(36.278,23CHF:12mesiacov).PrizohľadneníkurzuzverejnenéhoEurópskoucentrálnou
bankou dňa 21.01.2016 a síce 100,--CHF = 91,33 EUR, tak priemerný mesačný príjem otca v čistom
za uplynulé obdobie predstavoval sumu 2.761,15 EUR. Sám otec vo svojej účastníckej výpovedi svoj

príjem uvádza v sume cca 3.000,--EUR.

Podľa otcom predloženého rozpisu jeho výdavkov, tento mesačne uhrádza za ubytovanie sumu 500,--
EUR, na zdravotné poistenie sumu 200,--EUR, na stravu sumu 160,--EUR, na pohonné hmoty sumu
140,--EUR a na ostatné výdavky sumu 100,-- EUR až 120,--EUR. Celkové výdavky spolu tak u neho za

mesiac predstavujú sumu 1.100,-- až 1.120,--EUR.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitnéhozákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť a to v plnom
rozsahu.Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých
vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 13P/210/2008-13 zo dňa 24.9.2008. Táto podstatná zmena
pomerov nastala ako na strane otca maloletých detí, tak aj na strane samotných maloletých detí a v

neposlednom rade čiastočne aj na strane matky maloletých, u ktorej to bol pokles jej príjmu v dôsledku
skutočnosti, že prestala poberať rodičovský príspevok na mal. S.Š. a prídavky na deti a mierny nárast
výšky jej invalidného dôchodku.

Podstatná zmena pomerov nastala na strane mal. W., u ktorého spočívala v jeho nástupe už na druhý

stupeň základnej školy, kým pri poslednej úprave výživného navštevoval materskú školu. Zmena nastala
aj u mal. S., ktorý toho času navštevuje prvý stupeň základnej školy, kým pri poslednej úprave výživného
bol v osobnej celodennej starostlivosti matky.

V prípade týchto maloletých detí teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom
vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto

dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj
jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa
zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených

potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby,
ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá

ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie,
resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3
Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe
mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného

prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na
zvýšenie výživného pre maloleté deti.

Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nielen
na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených

potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Podľa
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča. Na tieto schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa tento povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako tak prihliadne aj na neprimerané majetkové

riziká, ktoré povinný rodič na seba berie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca
v porovnaní s poslednou úpravou výživného. Otcovi sa zvýšil príjem, kedy tento toho času dosahuje
podľa jeho vlastnej výpovede sumu cca 3.000,--EUR, a aj z ním predložených dokladov je zrejmé, že

za obdobie december 2014 až september 2015 vrátane jeho čistý mesačný priemerný príjem dosahoval
výšku 2.761,15 EUR. V čase poslednej úpravy výživného bol bez príjmu, nezamestnaný, vedený v
evidencii uchádzačov. Pri zohľadnení jeho nákladových položiek, ktoré uvádzal v sume cca 1.120,--
EUR, súd dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživné maloletých
detí sumami , ktorých sa dožaduje matky maloletých, s ktorými otec napokon aj súhlasil.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletí sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobnástarostlivosť, ktorej sa maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec toho času nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd
ustálil výšku súčasného výživného na mal. W. na sumu 500,--EUR a na mal. S. sumou 400,--EUR, v

zmysle návrhu matky.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 01.07.2015, teda tak, ako to matka požadovala
postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava
možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje

zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného
podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov,
ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj
spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť
nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné

(vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil. V danom prípade matka
podala návrh dňa 27.7.2015, pričom splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec
stanovenú na 15-ty deň toho-ktorého mesiaca. Teda súd bol toho názoru, že stanovenie zvýšeného
výživného za celý mesiac júl 2015 bolo možné, keďže matka návrh podala v tom istom mesiaci, od
ktorého žiada zvýšiť výživné.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na deti počnúc od 01.07.2015, vznikol otcovi
na zaostalom výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 nedoplatok a to vo výške 2.250,-
EUR na W. a vo výške 1.150,--EU na mal. S., na úhradu ktorého súd otca zaviazal v lehote 60 dní od
právoplatnosti uvedeného rozsudku.

Tento nedoplatok bol vyčíslený u každého z detí ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace
júl 2015 až január 2016 a to u mal. W. vo výške 500,--Eur mesačne, čo predstavuje celkovú čiastku
3.500,--EUR (t.j. 500,-- EUR x 7 mesiacov), a u mal. S. vo výške 400,--Eur mesačne, čo predstavuje
celkovú čiastku 2.800,--EUR (t.j. 400,-- EUR x 7 mesiacov). Keďže otec na obe deti spolu za obdobie

mesiacov júl 2015 až január 2016, podľa výpovede matky, uhradil výživné vo výške 2.500,--EUR, súd
túto čiastku rozdelil medzi oba deti rovným dielom, teda sumou 1.250,--EUR a túto sumu u každého
z detí odpočítal od vyššie uvedeného novourčeného výživného na každé dieťa, a následne dospel k
celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného u mal. W. v sume 2.250,--EUR (3.500,--EUR
- 1.250,--EUR) a u mal. S. v sume 1.550,--EUR (2.800,--EUR - 1.205,--EUR).

Uvedenézaostalévýživnébolotaktovyčíslenék31.01.2016,nakoľkosplatnosťjednotlivýchopakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
január 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)