Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203518
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114203518.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľky Y. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, L. L., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, zastúpenému advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo,

v konaní o zaplatenie 620 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/46/2014-61 zo dňa 20. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu
620 Eur s 8,20 % úrokom z omeškania ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, potvrdzuje.
Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia v sume 143,64 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok okresného súdu mení tak, že odporca je povinný
nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 191,52 € na
účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške

16,34 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so
sídlom v Košiciach, č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 620 € s 8,20%
úrokom z omeškania ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.,
Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte aj OSP) tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 143,64 € na účet právneho zástupcu
navrhovateľky, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým
tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2014 domáhala od odporcu zaplatenia sumy 620,-- Eur s 8,25 % úrokom
z omeškania ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia ako bezdôvodného obohatenia.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu, vyjadrením odporcu,
zmluvou o úvere, splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľky uzatvorila s odporcom zmluvu o úvere č. 602200284 dňa 07. 12. 2012, na
základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 700,-- Eur. Táto zmluva mala charakterspotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahoval zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže
zmluva neobsahovala náležitosti upravené v § 9 ods. 2 citovaného zákona, mal odporca nárok len na
vrátenie poskytnutej istiny, nie úrokov a poplatkov. Navrhovateľka mu uhradila o 620,-- Eur viac, než

mal odporca nárok. Z týchto dôvodov došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. V zmluve
absentoval termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ročná percentuálna miera nákladov.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 04. 2014 uviedol, že zmluvu o úvere nemožno
považovať za spotrebiteľskú, keďže ju účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka

ako nepomenovanú zmluvu. Z týchto dôvodov sa na ňu zákon 129/2010 Z. z. nevzťahuje. Navyše sa
dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky ich právne vzťahy budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Takáto dohoda sa nachádza v bode 15. Všeobecných podmienok. Z týchto
dôvodov nemožno uvažovať o absencii podstatných náležitostí v zákone 129/2010 Z. z., na základe
ktorého by mal byť poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka plnila na
základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 06. 2014 uviedol, že
predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keď odporca jednoznačne konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Poukázal v tomto smere na § 2 zákona 129/2010 Z. z. Navrhovateľka bola odporcom uvedená

do omylu predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku a na strane odporcu došlo
k získaniu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 20. 06. 2014, ktorú zásielku prevzal odporca dňa 05. 06. 2014. Dňa 19.
06. 2014 žiadal o odročenie pojednávania prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorej bola udelená plná

moc 18. 06. 2014, z dôvodu, že zastupovanie odporcu prevzala jeho právna zástupkyňa v lehote kratšej
ako 5 dní pred nariadením pojednávania. Poukázala na znenie ustanovenia § 115 ods. 2 a § 119 OSP.

Podľa § 115 ods. 2 OSP predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota bola dodržaná.

Účastníkovi, t. j. odporcovi, bolo doručené predvolanie 15 dní pred termínom pojednávania. Navyše o
obsahu žalobného návrhu mal vedomosť od 11. 04. 2014, kedy ho prevzal spolu s výzvou na vyjadrenie
a aj sa k nemu vyjadril.

Podľa § 119 ods.1 OSP súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník musí oznámiť

dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu, pričom z ustanovenia § 119 ods. 4 nevyplýva, že v každom
prípade musí pojednávanie odročiť. Je na ňom, aby posúdil, či sa jedná naozaj o dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania.

V danom prípade súd nepovažoval dôvod, že odporca udelil plnú moc na zastupovanie až 18. 06.

2014 právnej zástupkyni, za dôvod pre odročenie pojednávania, keď mal vedomosť o obsahu žaloby
už od 11. 04. 2014. Navyše subjekt odporcu podáva na súdy celej SR hromadné žaloby vo veciach
spotrebiteľských úverov, pričom v týchto konaniach býva zastúpený právnym zástupcom. Mal možnosť
splnomocniť pre konanie právneho zástupcu už skôr. Z uvedených dôvodov súd návrhu na odročenie
pojednávania nevyhovel.

Navrhovateľka na pojednávaní trvala na návrhu a žiadala mu vyhovieť.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že v zmluve o úvere absentovalo dojednanie o výške úroku ako
aj RPMN. Nie je zrejmá výška a termín splátok istiny a úroku ako aj poplatkov. Pokiaľ je v nej uvedené,

že má navrhovateľka vrátiť poskytnutý úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 620,-- Eur, jedná
sa o neprimeranú odmenu, ktorá zrejme predstavuje úrok. Výzvu na plnenie zaslal odporcovi e-mailom
dňa 29. 01. 2014 s prílohou overenou elektronickým podpisom nachádzajúcou sa v spise. Žiadal potom
návrhu vyhovieť a priznať trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu čiastočne neplatnej úverovej zmluvy
z dôvodov, že neobsahovala náležitosti upravené v § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z.V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 07. 12. 2012, na
základe ktorej bol navrhovateľke od odporcu poskytnutý úver vo výške 700,- Eur.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že sa zaviazala zaplatiť poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo

výške 620,-- Eur v 12 mesačných splátkach po 110,-- Eur počnúc dňom 22. 12. 2012. Z doloženej zmluvy
vyplýva, že sa oboznámila a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutého úveru, ktorú sú na
zadnej strane tejto zmluvy. Ani jeden z účastníkov však všeobecné podmienky nedoložil. Navrhovateľka
pripojila doklad „splátky a pokuty“, z ktorého vyplýva, že uhradila dojednanú sumu 1 320,-- Eur.

V konaní odporca nespochybnil, že zmluvu o úvere uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
pričom navrhovateľka bola účastníčkou zmluvy ako fyzická osoba a finančné prostriedky neprijala pre
účely podnikania.
Z uvedených dôvodov potom súd kvalifikoval daný zmluvný vzťah bez ohľadu, že sa jedná o absolútny
obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ako spotrebiteľskú zmluvu. Aj keby
zo zmluvy malo vyplývať dojednanie podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, nič to nemení na

kogentnom ustanovení § 52 ods. 1 O. z., podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
V čase uzatvorenia zmluvy bolo potom potrebné aplikovať na daný vzťah Zákon o spotrebiteľskom úvere
č. 129/2010 Z. z. Citovaný zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere jej písomnú formu, pričom zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, inak sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade zmluva neobsahovala náležitosti upravené v § 9 ods.
2 písm. f), i) a k), konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, ani
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedených dôvodov v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona súd považoval dojednaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ potom odporca prijal okrem poskytnutého úveru aj sumu 620,-- Eur, jednalo sa z jeho strany o

neoprávnený majetkový prospech a bol túto sumu povinný vrátiť v zmysle § 394 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

Súd priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania odo dňa doručenia výzvy odporcovi na plnenie v zmysle
§ 536 O. z. Výška úroku z omeškania bola požadovaná v súlade s vládnym nariadením 87/1995 Z. z.

Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci:
príprava a prevzatie, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní, v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Za jeden úkon
právnej pomoci 39,84 Eur, plus režijný paušál 8,04 Eur. Spolu 143,64 Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu straty času za účasť na pojednávaní za 16
polhodín cesty z Košíc do Banskej Bystrice a späť, ani cestovné z Košíc do Banskej Bystrice a späť z
dôvodu, že tieto trovy súd nepovažoval za účelne vynaložené a to z týchto dôvodov:

Vzhľadom ku charakteru sporu si mohla navrhovateľka zvoliť právneho zástupcu aj bližšie k miestu

bydliska a konajúcemu súdu. V prípade, že chcela byť právne zastúpená advokátom so sídlom v
Košiciach, mohol tento požiadať, aby bol vypočutý dožiadaným súdom. V konaní neboli produkované
zo strany odporcu také písomné vyjadrenia, ktoré by vyžadovali osobnú účasť právneho zástupcu na
pojednávaní. Na pojednávaní reprodukoval len obsah svojich dovtedajších písomných vyjadrení.“

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca odvolal. Odporca v odvolaní uviedol, že
proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie a to z toho dôvodu, že a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ OSP - účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, b/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ OSP). K jednotlivým dôvodom odvolania odporca v odvolaní uviedol, že má za to,

že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko okresný súd vec
prejednal v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorého si na zastupovanie v predmetnom konaní
zvolil. Zdôraznil, že nezachovanie najmenej 5 dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie je dôvodom na
odročenie pojednávania. Dňa 05. 08. 2014 mu bol doručený rozsudok, ktorý prvostupňový súd vydal, aj
napriek ospravedlneniu neúčasti právneho zástupcu odporcu, vec prejednal bez prítomnosti odporcu,

ako aj bez prítomnosti ním zvoleného právneho zástupcu, čím podľa odporcu jednoznačne došlo k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) odporca
v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, žeZmluva o úvere č. 602200284 je zmluvou spotrebiteľskou, pričom uvedený záver odôvodnil okresný súd
len s poukazom na citáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odporcu, okresný súd sa riadne nevysporiadal s charakterom

Zmluvy o úvere č. 602200284 a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu nie je podľa odporcu zrejmé, akými úvahami sa okresný súd riadil a aké ustanovenia
právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Podľa názoru odporcu okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, pretože účastníci Zmluvy o úvere č. 602200284 uzatvorili zmluvu podľa § 269 ods.
2 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, ako nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu podľa

odporcu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Navyše účastníci konania si
v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej
zmluvy dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi
nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Na základe uvedeného nie je podľa odporcu na mieste
uvažovať o akejkoľvek absencii podstatných náležitostí Zmluvy o úvere č. 602200284 zo dňa 07. 12.
2012, predpísaných v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách, na ktoré navrhovateľka poukazuje v žalobe a preto podľa odporcu neexistuje
dôvod, na základe ktorého by mal byť poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V
závere odvolania odporca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolala
aj navrhovateľka a to proti výroku, ktorým okresný súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 143, 64 €, nakoľko sa nestotožnila s výškou priznanej náhrady trov konania.
Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že dôvodmi jej odvolania sú dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a/ OSP, v zmysle ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to konkrétne k

vade konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a ďalej dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, v zmysle ktorého rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka v odvolaní
okresnému súdu vytkla, že nepriznal navrhovateľke náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní z
Košíc do Banskej Bystrice a späť ani cestovné z toho dôvodu, že tieto trovy nepovažoval okresný súd

za účelne vynaložené, s odôvodnením, že navrhovateľka si mohla zvoliť právneho zástupcu bližšie k
miestu bydliska navrhovateľky a sídla konajúceho súdu, ďalej z toho dôvodu, že advokát so sídlom
v Košiciach mohol požiadať, aby bol vypočutý dožiadaným súdom, ďalej z toho dôvodu, že v konaní
neboli produkované zo strany odporcu také písomné vyjadrenia, ktoré by vyžadovali osobnú účasť
právneho zástupcu na pojednávaní a tiež z toho dôvodu, že na pojednávaní konanom na okresnom

súde reprodukoval právny zástupca navrhovateľky len obsah svojich dovtedajších písomných vyjadrení.
K uvedenej argumentácii okresného súdu navrhovateľka v odvolaní uviedla, že tieto argumenty neboli
zo strany okresného súdu patrične odôvodnené s poukazom na právnu úpravu, na základe ktorej
konajúci súd zvolil takýto postup a preto takéto rozhodnutie nemožno podľa navrhovateľky považoval
za správne. K jednotlivým dôvodom okresného súdu potom navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla,

že pokiaľ ide o charakter sporu poukazuje na to, že kancelária právneho zástupcu navrhovateľky
sa venuje takmer výlučne práve problematika spotrebiteľského práva, pričom aj s ohľadom na túto
špecializáciu nemožno výber navrhovateľky považovať za nelogický a účelový alebo nesprávny a
obmedzovať tak navrhovateľku v práve slobodného výberu právneho zástupcu. Pokiaľ ide o vypočutie
advokáta v mieste jeho sídla navrhovateľka v odvolaní uviedla, že právny zástupca navrhovateľky sa

pojednávania nezúčastnil na základe vlastnej žiadosti alebo na základe vlastného rozhodnutia, ale
zúčastnil sa ho na základe predvolania súdu, ktorého nerešpektovanie by mohlo mať za následok
uloženie poriadkovej pokuty, ako aj ďalšie sankcie uložené Slovenskou advokátskou komorou. Pokiaľ
ide o argument, že v konaní neboli produkované zo strany odporcu také písomné vyjadrenia, ktoré
by vyžadovali osobnú účasť odporcu, navrhovateľka v odvolaní uviedla, že takéto vyjadrenie mohlo

byť odporcom prednesené práve na pojednávaní, na ktorom sa podľa názoru okresného súdu právny
zástupca navrhovateľky nemal zúčastniť. Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že odporca viac ako
10 rokov absolútne ignoruje ustanovenia zákona č. 258/2014 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., ako
aj ustanovenia základných právnych predpisov, ktorými by sa mal riadiť. Za danej situácie nie je
možné odporcovi, ako neúspešnej strane sporu priznať ochranu podľa § 150 OSP. Ustanovenie §

150 OSP umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti
prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie
jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené
procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia musí vždy vychádzať z posúdenia všetkýchrelevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete §
150 ods. 1 OSP. Predmetné ustanovenie nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek
a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov

úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí by daná osobitnými
okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a
konkretizovaná. V uvedenej súvislosti poukázala navrhovateľka na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5 MCdo/21/2009 zo dňa 09. 11. 2010.

V závere odvolania navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v
časti náhrady trov konania tak, že okrem priznanej náhrady trov konania vo výške 143,64 € prizná
navrhovateľke aj náhradu za stratu času a cestovné náhrady súhrnne vo výške 345,12 € a náhradu
odmenyzavyjadrenienavrhovateľkykvyjadreniuodporcuzodňa11.06.2014vovýške47,88€.Zároveň
si navrhovateľka uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 47,88 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky a odporcu podľa
ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu
620 Eur s 8,20 % úrokom z omeškania ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil; vo výroku, ktorým okresný súd

zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v
sume 143,64 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že odporca je povinný nahradiť
navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 191,52 € na účet
právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ odporca
okresnému súdu vytýka, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pre súdom,
pretože aj napriek ospravedlneniu právneho zástupcu odporcu súd prvého stupňa prejednal vec bez
prítomnosti odporcu a bez prítomnosti ním zvoleného právneho zástupcu, čím podľa odporcu došlo k

odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, tak odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva,
že podľa plnej moci, ktorou spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave splnomocnila
JUDr. Barboru Korenecovú, advokátku so sídlom v Malinove na zastupovanie v konaní, plnomocenstvo
bolo udelené JUDr. Barbore Korenecovej dňa 18. 06. 2014. V podaní zo dňa 19. 06. 2014 právna
zástupkyňa odporcu ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 20. 06. 2014 a žiadala

odročiť pojednávanie. Ako dôvod žiadosti o odročenie pojednávania uviedla, že zastupovanie odporcu
na základe plnej moci prevzala dňa 18. 06. 2014 t.j. v lehote kratšej ako 5 dní pred nariadeným termínom
pojednávania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na okresnom
súde na deň 20. 06. 2014 bolo doručené odporcovi dňa 05. 06. 2014, to znamená že v lehote dlhšej
ako 5 dní na prípravu na pojednávanie podľa ust. § 115 ods. 2 OSP, preto nemožno akceptovať

argumenty právnej zástupkyne odporcu o odňatí možnosti konať pred súdom, ktorú si odporca zvolil
dva dni pred konaním nariadeného termínu pojednávania, nakoľko vo vzťahu k odporcovi, ktorý v
čase doručovania predvolania nemal zvoleného právneho zástupcu bola zachovaná zákonná lehota na
prípravu na pojednávanie, čo znamená že postupom okresného súdu nebola odporcovi odňatá možnosť
konať pred súdom, tak ako to tvrdí v odvolaní odporca. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že okresný

súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil Zmluvu o poskytnutí úveru č. 602200284 zo dňa
07. 12. 2012 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sa v danom prípade jedná podľa odporcu o
zmluvu nepomenovanú, uzatvorenú v zmysle zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, odvolací
súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka odporcu je neopodstatnená, pretože bez ohľadu na to, či si
účastnícizmluvyvbode15Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverudohodli,ževzmysle§262ods.1

Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom,
je zmluva predložená ako dôkaz v konaní jednoznačne zmluva spotrebiteľská, konkrétne zmluva o
spotrebiteľom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. a preto okresný súd správne na základe vykonaných
dôkazov vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na základe uvedeného
zistenia potom správne skúmal, či predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom

v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
pričom dospel k záveru, že v dôsledku absencie náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f), i),
a k) je potrebné úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/
zák. č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného zistenia potomokresný súd správne ustálil, že pokiaľ navrhovateľka titulom úveru poskytnutého vo výške 700 € uhradila
odporcovi celkom sumu 1 320 € t. j. aj sumu 620 € ako poplatok za poskytnutie úveru, tak na strane
odporcu vzniklo v dôsledku bezpoplatkovosti poskytnutého úveru bezdôvodné obohatenie vo výške 620

€, ktorú sumu je odporca spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,20 % ročne od 05. 02. 2014 až do
zaplatenia povinný vrátiť navrhovateľke.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 620 € spolu s 8,20% úrokom z

omeškania ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky, ktorá podala odvolanie proti
výroku o trovách konania, odvolací súd uvádza, že ust. § 142 ods. 1 OSP upravujúce náhradu trov
konania v zmysle zásady úspechu v konaní vyžaduje pre priznanie náhrady trov konania splnenie

podmienky účelnosti vynaložených trov konania. To, že bol účastník konania v konaní úspešný, teda
ešte neznamená, že súd mu prizná plnú náhradu vyúčtovaných trov konania. Z obsahu odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku v časti trov konania vyplýva, že za neúčelne vynaložené trovy konania
považoval okresný súd náhradu straty času v súvislosti s účasťou právneho zástupcu navrhovateľky na
pojednávaní konanom na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 20. 06. 2014 za 16 polhodín strávených

na ceste z Košíc do Banskej Bystrice a späť a cestovné z Košíc do Banskej Bystrice a späť a
to z toho dôvodu, že navrhovateľka si z hľadiska účelnosti vynaložených trov konania mohla zvoliť
právneho zástupcu so sídlom, ktoré je bližšie k miestu bydliska navrhovateľky a sídla konajúceho
súdu. Napriek tomu, že navrhovateľka poukázala v odvolaní na ust. § 150 ods. 1 OSP, z obsahu
odôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudkunevyplýva,žebyokresnýsúdprirozhodovaníonáhrade

trov konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP. Striktne vychádzal z požiadavky účelnosti vynaložených
trov konania vyžadovanej ust. § 142 ods. 1 OSP keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, ktoré trovy konania považoval za účelne vynaložené a ktoré nie. Po preskúmaní veci z
hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky odvolací súd uvádza, že argumentácia okresného súdu
o neúčelnosti vynaložených trov konania vo vzťahu k náhrade za stratu času a cestovným výdavkom

má svoje opodstatnenie, pretože fakt, že právny zástupca navrhovateľky sa špecializuje výlučne na
agendu ochrany spotrebiteľa ešte neznamená, že spotrebitelia nemajú možnosť zvoliť si advokáta, ktorý
má sídlo bližšie sídla konajúceho súdu (každý advokát z titulu výkonu advokácie by mal byť spôsobilý
poskytnúť klientom právne rady aj z oblasti ochrany spotrebiteľa) a tak predísť neúčelne vynaloženým
trovám konania. Rovnako tak v záujme zbytočného nenavyšovania trov konania o cestovné náhrady a

náhrady za stratu času mal právny zástupca navrhovateľky za účelom účasti na pojednávaní konanom
na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 20. 06. 2014 možnosť substitučne splnomocniť advokáta
v mieste sídla konajúceho súdu, čo znamená, že argumentácia okresného súdu o neúčelnosti časti
vynaložených trov konania je aj z tohto hľadiska opodstatnená. Na druhej strane treba zdôrazniť, že
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nevysvetlil a teda neodôvodnil, prečo

nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania zodpovedajúcich odmene za úkon právnej služby -
vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 11. 06. 2014 a
režijnému paušálu k uvedenému úkonu právnej služby v celkovej výške 47,88 €.V tejto časti rozhodnutia
o náhrade trov konania považuje odvolací súd rozsudok okresného súdu za nesprávny a odvolanie
navrhovateľky za dôvodné, keďže nie je daný dôvod navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia

zodpovedajúcich odmene a režijnému paušálu za uvedený úkon právnej služby v celkovej výške 47,88
€ nepriznať.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o trovách konania podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§224ods.1OSPvnadväznostinaust.§
142 ods. 3 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky
v odvolacom konaní predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby (odvolanie) vo výške 1 základnej
tarifnej sadzby t. j. vo výške 8,30 € (za základ tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolania

navrhovateľky) plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 €; spolu trovy
právneho zastúpenia navrhovateľky v odvolacom konaní priznané podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. b) a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb predstavujú sumu 16,34 €.O spôsobe náhrady trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.