Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/414/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113226326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND

1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus,
reg.č. HE 308237 zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického
30, IČO: 367 15 352 proti odporkyni: E. J., L..X.X.XXXX, L. J. E. T., Č. XXXX/X , t.č. na neznámom
mieste, zastúpenej opatrovníkom: JUDr.Peter Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice okolie, v
konaní o zaplatenie 1.127,42 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
musumu1.127,42EURspolusúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročneod5.9.2012aždozaplatenia.
Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že pohľadávku uplatnenú návrhom nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.8.2012 medzi pôvodným veriteľom - Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave a navrhovateľom. Pôvodný veriteľ a odporkyňa uzatvorili

dňa 19.10.2007 zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu,
na základe ktorej banka poskytla odporkyni na účte povolené prečerpanie v rozsahu úverového
rámca 15.000,-Sk denne. Odporkyňa v rozpore so zmluvnými dojednaniami, po poskytnutí povoleného
prečerpania na účte, nezabezpečila dostatok finančných prostriedkov na úhradu splátok úveru, úrokov,
poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte, čím sa dostala do nepovoleného prečerpania.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť napriek vykonanému šetreniu.

Rodičia odporkyne nevyslovili súhlas s tým, aby ich súd ustanovil za opatrovníkov na jej zastupovanie
v tomto konaní. Súd preto odporkyni v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil
na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka z radov zamestnancov súdu. Opatrovník sa k návrhu
nevyjadril.

Z písomnej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu súd zistil, že Všeobecná
úverová banka a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 313 20 155 ako banka a odporkyňa ako

majiteľ účtu uzavreli dňa 19.10.2007 zmluvu, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť pre odporkyňu
bežný účet č.XXXXXXXXXX/XXXX na menu v Sk, s povoleným prečerpaním na účte a vystavil jej
platobnú kartu typu Medzinárodná PK Maestro s denným limitom 15.000 Sk. Odporkyňa prehlásila, že
sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s. pre depozitné produkty ( ďalej lenVšeobecné podmienky ), účinnými od 1.10.2007 a Cenníkom VÚB a.s., tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť
zmluvy.

Z článku 4.10. Všeobecných podmienok ( Povolené prečerpanie na bežných účtoch ) vyplýva, že práva
a povinnosti zmluvných strán sa v prípade povoleného prečerpania spravujú ustanoveniami zmluvy
o úvere. Odporkyňa sa okrem iného zaviazala zložiť po vzniku debetného zostatku bez zbytočného
odkladu peňažné prostriedky na úhradu splátok úveru, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov, zaplatiť
úroky z uskutočneného povoleného prečerpania.

Z článku 4.11. Všeobecných podmienok ( Nepovolené prečerpanie ) vyplýva, že banka je oprávnená
zúčtovať svoje pohľadávky voči majiteľovi účtu (bankové inkaso úrokov a poplatkov za služby), ak sa
zúčtovaním prekročí hranica povoleného prečerpania. V takomto prípade celý debetný zostatok na
bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného debetu.

Z článku 4.11.3. Všeobecných podmienok vyplýva, že v prípade vzniku nepovoleného prečerpania
banka zašle majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu (nepovoleného
prečerpania). Ak majiteľ účtu nepovolené prečerpanie nevyrovná v stanovenej lehote, pohľadávka banky
z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatná v celom rozsahu, vrátane príslušenstva a banka
si uplatní svoje práva zo zabezpečenia pohľadávky alebo ju bude vymáhať mimosúdnou, resp. súdnou

cestou.

Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte odporkyne súd zistil, že táto bola od 21.7.2008 v debete.
Dátum posledného evidovaného prečerpania je 27.2.2009. Dňa 20.4.2009 bol odporkyni vyúčtovaný
poplatok za upomienku vo výške 13,28 EUR.

Z Cenníka VÚB a.s. súd zistil, že poplatok za upomienku pri nepovolenom prečerpaní je 13,28 EUR.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca
a navrhovateľ ako postupník uzavreli dňa 21.8.2012 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie

pohľadávok postupcu špecifikovaných v zozname postupovaných pohľadávok, na postupníka -
navrhovateľa. Z prílohy č.2 tejto zmluvy súd zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka VÚB
a.s. voči odporkyni, špecifikovaná číslom bežného účtu, výškou pohľadávky 1.127,42 EUR a dátum
posledného evidovaného prečerpania je 27.2.2009.

Z listu VÚB a.s. zo dňa 23.8.2012 súd zistil, že banka oznámila odporkyni, že pohľadávku zo zmluvy o
bežnom účte postúpila na navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové

vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti,
zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve,
zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte
a zmluvy o vkladovom účte.

Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho
majiteľa.

Podľa ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná

forma.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon
neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťoua veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená
dlžníkovi.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
ako banka a odporkyňa ako klient uzavreli dňa 19.10.2007 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej

banka zriadila pre odporkyňu bežný účet a poskytla mu s tým súvisiace bankové služby. Zmluva
bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme v súlade s ust. § 708 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bolo aj poskytnutie kontokorentného úveru formou umožnenia
čerpania povoleného debetu na bežnom účte založenom v uvedenej banke, ktorý bol dohodnutý vo
výške 15.000,- Sk denne. Z článku 4.10. Všeobecných podmienok ( Povolené prečerpanie na
bežnýchúčtoch),tvoriacichneoddeliteľnúsúčasťzmluvyvyplýva,žeprávaapovinnostizmluvnýchstrán

sa v prípade povoleného prečerpania spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere, t.j. podľa vyššie cit. ust.
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Odporkyňa sa okrem iného zaviazala zložiť po vzniku debetného
zostatku bez zbytočného odkladu peňažné prostriedky na úhradu splátok úveru, úrokov, poplatkov a
ostatných záväzkov. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa zúčtovaním prekročí hranica povoleného
prečerpania, celý debetný zostatok na bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného debetu.

Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte odporkyne súd zistil, že odporkyňa čerpala bankou
poskytnutý kontokorentný úver, pričom prekročila dohodnutú sumu povoleného úveru a nevyrovnala
debetný zostatok bežného účtu, čím celý debetný zostatok účtu nadobudol charakter nepovoleného
debetu. Ako to vyplýva z histórie transakcií, ako aj z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, dátum

posledného evidovaného prečerpania je 27.2.2009.

Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol medzi bankou a odporkyňou na základe zmluvy o bežnom účte

a zmluvy o úvere, napriek právnej forme a teda, napriek tomu, že po právnej stránke ide o absolútne
obchody podľa ust. § 261 ods.3 Obchodného zákonníka, je svojim charakterom spotrebiteľským
vzťahom. Je nepochybné, že banka ako dodávateľ podľa ust.§ 52 ods.3 Občianskeho zákonníka pri
uzavieraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa podľa ust. § 52
ods.4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Je nesporné, že posudzovaná zmluva,
zmluvné podmienky, vrátane Všeobecných obchodných podmienok, boli bankou pripravené vopred a
odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Preto sa aj na tento prípad vzťahuje
osobitná ochrana spotrebiteľa.

Ochranu spotrebiteľa poskytuje aj inštitút posudzovania premlčania uplatneného nároku ex offo, aj bez
toho, že sa dlžník premlčania dovolá.Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
zavedený nový § 5b v tomto znení:
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne
pravidlá. Inými slovami, okrem údaju o účinnosti novej právnej úpravy, absentujú pravidlá koexistencie
starej a novej právnej úpravy. Je preto otázne, či sa nová právna úprava obsiahnutá v spomínanom
ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom
nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Riešenie naznačeného problému tak vyžaduje odpoveď
na dve základné otázky. Po prvé, či ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má povahu

hmotnoprávnu alebo naopak procesnú.

Súd zastáva názor, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä
procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter
procesnoprávny. Týmto orgánom je predovšetkým a najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne

z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného
subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v
hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti,
ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je lex specialis k ustanoveniu 100 ods.1 Občianskeho
zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje
procesné vzťahy (procesnú činnosť súdu), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať
na skutočnosti, ktoré nastali v konaní . Ako to vyplýva z dikcie poslednej vety ust. § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Dikciaust.§100ods.1Občianskehozákonníkaadikciaustanovenia§5bzákonaoochranespotrebiteľa
sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ
nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na
premlčanie (správnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.

Čo sa týka druhej nastolenej otázky, t.j. otázky časovej pôsobnosti a teda, uplatniteľnosti pravidla
obsiahnutého v tejto právnej norme, je potrebné uviesť, že rozdiel medzi pôsobnosťou hmotnoprávnych

a procesných noriem vo svojej podstate zásadný nie je. Pravidlom (a vlastne pojmovým znakom)
každej právnej normy je, že reguluje spoločenské vzťahy dopredu, nie spätne. Z hľadiska legislatívneho
vyjadrenia túto problematiku riešia tzv. intertemporálne (prechodné) ustanovenia právnych predpisov.
Avšak sú aj prípady, ako je práve ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď zákonodarca mlčí a
nestanovuje žiadne pravidlá časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy. Všeobecným pravidlom

je tzv. okamžitá aplikabilita procesných noriem, čo znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa
nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak
povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo
o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.

Ak teda platí, že právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a
zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, musí súd prihliadať na premlčanie
práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach,
podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo
záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ustanovenia § 388 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína

plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje
niečo iné.

Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa ustanovenia § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv
na plynutie premlčacej doby.

V danom prípade je nepochybné, že právo, ktoré si uplatnil navrhovateľ podaným návrhom, je
vymáhateľné na súde, preto v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v tomto prípade

začala plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Actio nata, teda možnosť
uplatnenia pohľadávky na súde vzniká, akonáhle si dlžník nesplnil svoj splatný dlh, resp. záväzok.

Z článku 4.11.3. Všeobecných podmienok vyplýva, že v prípade vzniku nepovoleného prečerpania
banka zašle majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu (nepovoleného

prečerpania) a ak majiteľ účtu nepovolené prečerpanie nevyrovná v stanovenej lehote, pohľadávka
banky z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatnou v celom rozsahu. Hoci navrhovateľ
nepredložil samotnú upomienku, z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že upomienka
na nepovolené prečerpanie bola odporkyni zaslaná v čase od dátumu posledného evidovaného
prečerpania, t.j. od 27.2.2009 do 20.4.2009, kedy bol v zmysle histórie transakcií na bežnom účte

odporkyni vyúčtovaný poplatok za upomienku z dôvodu nepovoleného prečerpania vo výške stanovenej
Cenníkom (13,28 EUR). Okamžitá splatnosť teda nastala najneskôr dňa 20.4.2009. Je potom zrejmé,
že navrhovateľ resp. ešte banka mohli prvýkrát uplatniť svoje právo voči odporkyni podaním žaloby na
súde už nasledujúceho dňa, t.j. 21.4.2009. Uvedeného dňa preto začala plynúť všeobecná štvorročná
premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 21.4.2013.

Keďže návrh na začatie konania bol na súde podaný až 20.9.2013, je zrejmé, že sa tak stalo až 5
mesiacov po uplynutí premlčacej doby.

Zhrnúc vyššie uvedené súd uplatnený nárok navrhovateľovi nemohol priznať a návrh preto v celom
rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

V danom prípade bol návrh v celom rozsahu zamietnutý a v zmysle zásady úspechu v konaní by mala
odporkyňaprávonanáhradutrovpotrebnýchnaúčelnébráneniesvojhoprávaprotinavrhovateľovi,ktorý
v spore úspech nemal. Odporkyňa si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp.jej ani žiadne
trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).