Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215540
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215540.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej a sudcov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Lučenci, č.k. 8C/102/2012-148 zo dňa 23. júna 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Lučenci napadnutým rozsudkom č.k. 8C/102/2012-148 zo dňa 23. júna 2014 zamietol
žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla, pretože
súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. V rámci prvostupňového konania súd postupom podľa §112 ods 1 Občianskeho
súdneho poriadku v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie pod sp. zn. 8C/102/2012
veci vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8C/102/2012, 8C/107/2012, 8C/108/2012,
8C/109/2012 a 8C/111/2012.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v exekučných konaniach podal návrhy na zmenu súdnych
exekútorov, pričom legitímne očakával, že dôjde k reálnej zmene súdnych exekútorov rozhodnutím
súdu v zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. V dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda. Okresný súd
rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že vykonal dokazovanie exekučnými spismi Okresného súdu Lučenec
9Er/452/2006, 19Er/820/2003, 19Er/929/2003, 13Er/534/2004, 22Er/153/2003. Zistil, že v exekučnom
konaní 9Er/452/2006 podal žalobca návrh na zmenu súdneho exekútora 27.8.2010. Súd uznesením
9Er/452/2006-18 zo dňa 22.9.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zamietol návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol o náhrade trov konania. Následne bolo toto
rozhodnutie rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené. Následne uznesením 9Er/452/2006-47 zo dňa
4.7.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Proti tomuto sa oprávnený odvolal a o
odvolaní ešte nebolo rozhodnuté.
V exekučnom konaní 19Er/820/2003, ktoré bolo začaté 28.5.2003 žalobca podal návrh na zmenu
súdneho exekútora 28.10.2009, ktorý súdu doručil 2.11.2009. 5.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora,
aby sa vyjadril k návrhu na zmenu exekútora a predložil originál exekučného spisu s vyčíslením trov

exekúcie. Uznesením č. k. 19Er/820/2003-14 zo dňa 8.3.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju, zamietol návrh na zmenu exekútora a rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie o zastavení
exekúcie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 16CoE/185/2010-27 zo dňa
30.11.2010.
Z exekučného spisu 19Er/929/2003 súd zistil, že konanie bolo začaté 17.6.2003, návrh na
zmenu súdneho exekútora doručený súdu 2.11.2009. 5.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na
vyjadrenie k návrhu a predloženie originál exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Uznesením
19Er/929/2003-14 zo dňa 25.2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.8.2010 bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená, zamietnutý návrh na zmenu súdneho exekútora a rozhodnuté o náhrade
trov konania.
Z exekučného spisu 13Er/534/2004 súd zistil, že toto konanie začalo 15.6.2004, návrh na zmenu
súdneho exekútora bol doručený súdu 2.11.2009. 4.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora, aby
sa vyjadril k návrhu a predložil originál exekučného spisu a vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením
13Er/534/2004-17 zo dňa 23.2.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.11.2010 bol poverený
vykonaním exekúcie ďalší exekútor.
Z exekučného spisu 22Er/153/2003 súd zistil, že exekučné konanie začalo 18.12.2003, návrh na zmenu
exekútora bol doručený súdu 2.11.2009. 5. 11.2009 súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k
návrhu na zmenu súdneho exekútora, predložil originál exekučného spisu a vyčíslil trovy exekúcie.
Uznesením č. k. 22Er/153/2003-21 zo dňa 30.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.3.2010 bol
návrh na zmenu súdneho exekútora zamietnutý, exekúcia vyhlásená za neprípustnú a rozhodnuté o jej
zastavení.
Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci, musia byť splnené všetky tri podmienky zodpovednosti za
škodu uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. V predmetných exekučných konaniach došlo k vyhláseniu exekúcie
za neprípustnú a jej zastaveniu z dôvodu formálnej a materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu.
Ak teda žalobca v postavení oprávneného v exekučnom konaní sám inicioval, neprípustné exekučné
konanie na základe neprípustného exekučného titulu, podľa názoru súdu nemohlo v takých konaniach
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje. Ani predložený dôkaz znalecký posudok č. 1/2014, s ktorým sa súd v
konaní oboznámil, neznamenal preukázanie dôvodnosti nároku. Súd konštatoval, že závery znaleckého
posudku sú jednostranné, nevieryhodné, pretože znalec vychádzal z podkladov žalobcu, v ktorých
uvedené údaje sa rozchádzajú so závermi obsiahnutými v exekučných spisoch pripojených k žalobám.
Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj to, že znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z
obdobia rokov 2009 až 2012, pričom v týchto exekučných veciach exekučný súd rozhodoval v období,
ktoré nebolo posudzované znaleckým posudkom. Žalobca tak nepreukázal vznik a výšku škody. Zo
žaloby ani nevyplýva, že by žalobca preukazoval, že konštatovanie porušenie práva v prípade žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy nestačí, pretože nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,
že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal
možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva
žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že
súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie
je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len
listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o
majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,

na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V
tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom
svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrálne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz o vzniku škody Znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na
žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. V
konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
škodou. Žalobca tiež namietal, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd bol pri preskúmaní veci viazaný dôvodmi
odvolania, pričom tieto dôvody neboli spôsobilé napadnúť vecnú správnosť rozhodnutia.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zaplatenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal,
aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním
veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu
Revúca sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom
konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným
postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý
bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi žalobcom a štátom,
tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu námietky zaujatosti
vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho
súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené,
keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil
okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú žalobcom. Nadriadený
súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal
v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania a
rozhodovania v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je podkladom práva

žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom
sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiaden
relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený.
Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže
vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala byť
žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak
ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania
a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť
z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny
proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.
2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2. 2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný
sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom
zistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná.
Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil
ako nedôvodnú.
Žalobca sa podanými žalobami domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučných konaniach, ktoré začali na návrhy žalobcu nerozhodol o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Poukázal na to, že úprava obsiahnutá v § 44 ods. 8 zákona
č. 233/1995 Zb. (Exekučný poriadok) má taký zmysel, že sa ňou zakotvila možnosť zmeny exekútora
na základe žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom
konaní, ako aj o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca
pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi pre jeho
neefektívne a neúčinné postupy. Keďže exekučný súd ostal aj po takomto návrhu nečinný, musel žalobca
obdobie nečinnosti prekryť svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia
usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. To si vyžiadalo aktívnu systémovú správu
pohľadávky žalobcu.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetné exekučné spisy. Z exekučných spisov vyplývajú tak skutočnosti, ako sú uvedené
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil súdny spis z exekučného konania, v ktorom malo
podľa žaloby dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Žalobca v odvolaní nenamietal
žiadne z týchto zistení tak, ako sú uvedené vyššie.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na
pojednávanie riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 11. septembra
2013. Pojednávanie bolo nariadené na deň 7. októbra 2013, preto lehota na prípravu bola zachovaná.
Žalobca doručil prvostupňovému súdu 4.10.2013 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne konformným
spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia
ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd. Okresný
súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, o čom rozhodol uznesením 8C/102/2012-68 zo dňa
15.10.2013, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom. Následne predvolal účastníkov na pojednávanie
na deň 23.júna 2014. Žalobca prevzal predvolanie 29. mája 2014. Žalobca znovu požiadal o zrušenie
pojednávania a prerušenie konania. Súd vec prejednal na pojednávaní 23.6.2014, pričom rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti účastníkov konania a po vykonanom dokazovaní žaloby zamietol.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúci
sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne nadriadený súd
rozhodnutím 13NcC 469/2012 zo dňa 16. októbra 2012, 15NcC 484/2012 zo dňa 17.10.2012, 13NcC
449/2012-8 zo dňa 16.10.2012, 14NcC 500/2012-8 zo dňa 16.10.2012, 17NcC 557/2012-8 zo dňa

17.10.2012. Prvotupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku,
keď prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná
lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že sa pojednávania
nezúčastnili, pričom žalovaný súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti a žalobca sa neospravedlnil.
Takýto postup v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by
založil vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup,
ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom.
Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo veci
samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám tým,
že sa na pojednávanie nedostavil.
Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ako jedného z
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil,
že k rozhodnutiu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nedošlo v zákonom stanovenej
lehote 30 dní. K tomu je potrebné uviesť, že zákonom č. 341/2005 Z. z. bol s účinnosťou k 1. 9. 2005
zmenený Exekučný poriadok tak, že § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili ako odseky
5 až 7 a § 44 ods. 7 znel takto: Oprávnený „môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj
bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora“. V prechodných a
záverečných ustanoveniach účinných od 1. 9. 2005 zákon v § 238 ods. 1 stanovil, že konania
začaté pred 1. 9. 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 8. 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak. Podľa §238 ods.2 ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, §
58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. 9.
2005. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o zmene exekútora v exekučných konaniach, ktoré
začali pred 1. 9. 2005, tak ako tomu bolo v štyroch z piatich predmetných vecí s výnimkou exekučného
konania 9Er/452/2006, ktoré začalo po 1.9.2005, zákon nestanovil lehotu. Z uvedeného vyplýva, že v
danom prípade zákon nestanovil lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora, a preto nemohol porušiť povinnosť stanovenú zákonom vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Naopak, v daných prípade z exekučných spisov vyplýva, že exekúcia nemala byť
vôbec vykonávaná práve z dôvodu, že žalobca nedisponoval exekučným titulom. K tomu treba dodať,
že pokiaľ žalobca nedisponoval exekučným titulom, nemohol v rámci exekúcie vôbec vymáhať nárok od
povinného, a preto sa s takýmto exekučným konaním nemôže vôbec spájať vznik akejkoľvek škody a
nemajetkovej ujmy na strane oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie.
Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Bez splnenia
ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez toho, aby nebol
v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, nie je dôvodom zaoberať sa výškou škody a ani príčinou súvislosťou medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny úradný postup
v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za škodu,
preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ďalšie
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.
Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).
Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O. s.
p. a § 151 ods. 1 O. s. p.. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnil, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.