Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/194/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010597
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3811010597.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Evy Mazánovej a Juraja Dírera, v trestnej veci obžalovaného Z. U. na hlavnom pojednávaní
dňa 5.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. U., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, prechodne bytom K., O. XX/X,

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 199/04, doručenej súdu 12.9.2011, pre

skutok v obžalobe právne posúdený ako trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 246 odsek 1, sčasti
odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 Zbierky zákonov (ďalej len
„Trestný zákon“) a trestný čin kupliarstva podľa § 204 odsek 1, 2, 3 písmeno c), d) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne v presne nezistený deň 20.9.2003 alebo 21.9.2003 prepravil na osobnom motorovom vozidle
zn. Audi A4 evidenčného čísla K. XXX M. z Prievidze do Berlína v Spolkovej republike Nemecko F. K.,
teraz H., nar. X.X.XXXX, o ktorej vedel, že nemá 17 rokov a M. E. pod zámienkou, že v Nemecku budú

zamestnané ako pomocné sily v kuchyni v reštaurácii, po príchode na miesto im nevrátil cestovné pasy,
prácu v kuchyni v reštaurácii im nezabezpečil a žiadal ich, aby pracovali ako prostitútky, čo F. H. zo
začiatku odmietala, avšak neskôr od presne nezisteného dňa v septembri 2003, zo strachu pred ním,
prácu prostitútky vykonávala, a to najneskôr do 20.10.2003, kedy ju priviezol na Slovensko, pričom za
noc mala priemerne 5 zákazníkov, M. E. tiež vykonávala prostitúciu, a to od príchodu do Nemecka až
do odchodu na Slovensko dňa 20.10.2003, pričom F. H. a M. E. vozil každý deň na miesto vykonávania
prostitúcie a dostával minimálne časť peňazí získaných od zákazníkov za prostitúciu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd sa na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovaného Z. U. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedkov
F. H., M. E., V. V.D., I. E., I. F.D., D. P., Ľ.W. K., H. Y., F.. I. W., S. H., Z. E., H. P., oboznámil sas výpoveďami svedkov D. Š., G. Š., S. Q., V. G. z prípravného konania, oboznámil sa s výpoveďou
svedkyne D. Š., ktorej súd výsluch vykonal formou právnej pomoci v zmysle čl. 1 odsek 1 Európskeho
dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, podpísaného 20.4.1959, a podľa čl. 4 odsek 1, čl. 6

odsek 1 Dohovoru o vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi Európskej únie, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti, ktorú mu kládla za vinu obžaloba, jednoznačne poprel. Je
pravdou, že spolu s K., E. a Š. išiel do Nemecka, išli si tam všetci hľadať prácu, nič ohľadne práce

im pred cestou nesľuboval, išli z Prievidze cez Brno, Prahu do Berlína. S poškodenou K. (teraz H.) sa
spoznal asi na diskotéke. V Berlíne bývali u známeho svedka H., bol to byt v okrajovej štvrti. Býval
s nimi i jeden Poliak. V Nemecku mal i on známych, tak sa chceli na nejakú prácu popýtať, dievčatá
chceli pracovať v reštaurácii alebo upratovať. Boli tam asi 5 dní, žiadnu prácu nenašli, a tak sa vrátili
domov. V takej istej zostave sa tam ešte vrátili asi 2-krát, tiež hľadali prácu, no nič sa im nájsť nepodarilo.
Ubytovanie v Nemecku mali zadarmo, náklady na cestu, podľa neho, znášali spoločne, stravu si tiež

kupovali spoločne. K výpovedi svedkyne Š. z prípravného konania, že náklady platil len on, uviedol, že
svedkyňa brala na jeho meno pôžičku. Ani on nemal v Nemecku žiadnu prácu. Dievčatá z Nemecka
domov telefonovali. Svedkyňa K. bola v Nemecku zatknutá políciou, boli ju na polícii zobrať, mala byť
zatknutá v nejakom podniku, mala pri sebe pas. Jednoznačne poprel, žeby on vozil poškodenú K.Ú. na
nejakýprivát,zaúčelomvykonávaniaprostitúcie,žebymuzavykonávanieprostitúcieodovzdávala,resp.

niektoráinázdievčat,peniaze.Nespomínalsi,žebymubolatátopoškodenáhovorila,žejunaSlovensku
hľadajú. Cestou domou sa zastavili v Prahe, dievčatá sa boli zabávať i na diskotéke. Poprel, žeby
dievčatám bol v Nemecku vzal pas, mali ho u seba. Prečo svedkyňa vypovedá to, čo vypovedá, uviedol,
že bola na neho nahnevaná, odmietol ju. Prečo tak ako v prípravnom konaní vypovedala svedkyňa E.Á.
uviedol, že vie, že bol na ňu vyvíjaný nátlak. Svedkyňa Š. mala dcéru, tak sa za ňou domov vracala,

myslí si, že E. sa musela hlásiť na úrade práce. Doznal, že svedkyni K. pomáhal vybaviť pas, požičal
jej na to i peniaze. Vedel o tom, že nemá ešte 18 rokov. Nevedel sa presne vyjadriť, kto všetko mal
kľúče od bytu v Nemecku, možno on. Po rozhodnutí Krajského súdu Trenčín ďalej obžalovaný uviedol,
že v Nemecku sa o osoby s ním idúce nestaral nezištne, on sa so svedkyňou H. stretával, takže takto
aj ten pobyt bral, Š. vybavila v spoločnosti Provident pôžičku, peniaze mala so sebou aj E. aj Š.. On

financoval naftu, veď aj on si išiel hľadať prácu, to by teda robil i keby išiel sám, potraviny si kupovali v
potravinách, skladali sa, a tak si potom varili, nestravovali sa v reštauráciách, ubytovaní boli u svedka H.,
keď si nenašli prácu, tak on ostal jemu dlžný. Prácu v Nemecku pomohol zabezpečiť i iným osobám, to
nebolo v tom čase nič neobvyklé, že si pomáhali hľadať v zahraničí prácu. Svedkyni H. požičal peniaze,
bolo pekné dievča, stretával sa s ňou, a tak jej tých 1000 Sk požičal, chcel s ňou byť, a tak jej peniaze

požičal, pretože vedel, že nemá peniaze, možno by sa to dalo povedať, že jej ich daroval, peniaze mu
ani neboli vrátené. So svedkyňou sa stretávali, aký dlhý čas to bolo, možno 2 mesiace, určite nie napr.
rok, chodil za ňou do miesta bydliska v Cigli, kde sa spoznali, nepamätá sa, stýkali sa i intímne. Nie je
však pravda, žeby jej bol potom pas vzal, určite nie, jej pas mal v rukách, len keď ho odovzdával pri
prechode na colnici. Nedáva mu to ani logiku, žeby mal tento pas vôbec potom chcieť vziať na nejakú jej

ochranu. Prečo svedkyne tvrdia, že niekto v jeho mene žiadal resp. vystupoval, že je to on a vzal tento
pas, myslí si, že si to svedkyňa vymyslela, veď sú rozpory i v tom, kto nakoniec pas jej vracal, on určite
nikoho nepožiadal, aby pas vzal, vo februári ani nebol na Slovensku.

Svedkyňa F. H. (predtým K.) vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila cez kamarátku, ktorá jej dala

na neho telefónne číslo, chcela si nájsť nejakú brigádu. Stretli sa u nej na dedine v Cigli, ponúkol sa jej,
že jej vybaví pas, požičal jej na to i peniaze, že keď bude mať, tak mu ich vráti, sľuboval jej, že vybaví
prácu niekde v kuchyni. Takto sa stretli párkrát. Niekedy koncom leta odcestovali spolu s obžalovaným,
E. a D. Š. do Nemecka, išli na aute obžalovaného. Cestou sa len rozprávali, spoznávali sa, boli sa
najesť ešte na území Slovenska. Už cestou mal obžalovaný jej pas, presne kedy jej ho vzal, sa nevedela

vyjadriť. Hranice prechádzali autom, či na niektorých hraniciach vystúpila, nevylučovala to, už si na to
nepamätala. Zastavili sa ešte u niekoho v Brne. V Nemecku sa obžalovaný stretol s nejakým S., ktorý
im dal kľúče od bytu, keď sa ubytovali, v byte nebola ani elektrina. V tento deň alebo nasledujúci deň
jej povedal, že nejde o žiadnu prácu v kuchyni, ale že idú vykonávať prácu prostitútok, od tohto dňa
skutočne i prácu prostitútky vykonávala. Nechcela to, bolo jej to nepríjemné. Obžalovaný stále chodil s

nimi, nemohli nikam samé ísť. Chodili za nimi rôzni Turci, Albánci. Vozieval ich na vykonávanie práce,
ona sa už aj podvolila, obžalovaný jej hrozil, že sa niečo môže stať jej rodine. Ju vozil prvú do nejakého
podniku, ktorý vlastnil nejaký Poliak, potom vozil ostatné dievčatá. V tomto podniku si ju vždy vybral
nejaký zákazník, musela s ním mať pohlavný styk, peniaze však ona nedostávala, bral ich ten Poliak aráno, keď pre ňu prišiel obžalovaný, tak mu z nich ten Poliak vyplatil. Mávala tak 4-5 zákazníkov za noc,
za zákazníka mohla dostať zaplatené tak 10-20 eur, nevedela sa presne k tomu vyjadriť, podľa dĺžky
času stráveného so zákazníkom. Takto to prebiehalo počas celého jej pobytu v Nemecku, musela to

prevádzať i v čase, keď mala menštruáciu. Presný čas - dokedy bola v Nemecku, sa nevedela vyjadriť,
dňa 10.10.2003 bola v danom podniku razia, tento dátum si pamätá, lebo policajti v Nemecku jej to
poznačilivpase,potomtodnijuobžalovanýdaldoinéhopodniku,mohlisatampotomzdržaťeštemožno
1 až 2 týždne. Išli do Nemecka 20. alebo 21. septembra 2003. Na Slovensko sa vrátili asi z rozhodnutia
obžalovaného, možno sa zľakol policajnej razie a toho, že nemala 18 rokov, on od počiatku vedel, že

nemá 18 rokov. Ona počas práce v Nemecku nemala u seba pas, obžalovaný ho dal tomu Poliakovi.
Prečomalapasusebapripolicajnejrazii,vysvetlilatak,žepotom,akonapodnikuniektozazvonil,Poliak
im pasy rozdal, v inej časti výpovede uviedla, že pas dal Poliak. Po návrate z polície opäť jej obžalovaný
vzal pas. Po tom, čo ju policajti vzali, bola na polícii, ale pri sebe mala i prekladateľku. Ona povedala
len to, čo jej povedal obžalovaný, aby povedali v prípade, že ich chytí polícia, že sa na ulici s niekým
zoznámila. Na polícii sa bála povedať pravdu, že čo robí, bála sa, že ju pošlú domov. Prečo nepovedala

pravdu, stále zdôvodňovala strachom z obžalovaného, ten ju fyzicky nikdy nenapadol, povedal jej len
hrozby, o ktorých vypovedala vo vzťahu k rodine, i keď ich bližšie obžalovaný nekonkretizoval. Na políciu
pre ňu prišiel obžalovaný a D. Š.. Určite prácu prostitútky vykonávali aj E. a Š., tie tiež vozil obžalovaný
ráno domov. Obžalovaný ich nikam samé nepúšťal, ona nemohla ani sama domov telefonovať, najprv
z mobilného telefónu, potom z telefónnej búdky, stál pri nej vždy, volala s matkou, tej tvrdila, že je

všetko v poriadku, že robí v kuchyni. Domov ich priviezol obžalovaný, prišla len E., Š. ostala v Nemecku.
Viackrát sa však do Nemecka nevracali, boli tam raz súvisle. Cestou domov, nie je pravda, žeby sa
boli zastavili v Prahe, ak v prípravnom konaní vypovedala, že sa v Prahe zastavili, vypovedala, že pre
odstup času si na to nepamätá, nevedela povedať, či mala vtedy u seba pas. Náklady s pobytom v
Nemecku hradil obžalovaný, bývali u toho S., či sa za to platilo, sa nevedela vyjadriť, prespali párkrát

i u nejakých Poliakov. Stravovali sa v meste, fastfoodoch, platil to obžalovaný, nedovolil im ísť ani
na nákup bez neho, platil všetko obžalovaný. Boli možno dvakrát v nejakom klube, viac na diskotéky
nechodili. Aj tam bol stále s nimi obžalovaný. Ona trestné oznámenie podávala až s časovým odstupom
po návrate na Slovensko, už to psychicky nevydržala, hanbila sa doma priznať. V roku 2008 do konca
augusta bola v Anglicku, matka, s ktorou telefonovala, jej povedala, že obžalovaný jej mal ponúknuť

10.000,- Sk za to, že svoju výpoveď odvolá. Nestretla sa viac s obžalovaným, ale ani so svedkami.
Nepamätala si, či na Slovensku prebehlo vyšetrovanie policajnej razie z 10.10.2003. Či podávala trestné
oznámenie na polícii nejakej žene, sa nevedela vyjadriť, bola viackrát vypočúvaná pre ňu na polícii, ju
vypočúval policajt V., ten i prišiel pre ňu do Cigľa. Na priebeh výsluchu policajtom W. si pre odstup času
nepamätala. Polícia začala vec vyšetrovať preto, že oznámila okolnosť, že obžalovaný jej nechcel vrátiť

pas. Pas jej po návrate na Slovensko vzal, lebo vraj ju chcel chrániť, aby ju vraj niekto neuniesol. Pri
výsluchu po rozhodnutí Krajským súdom Trenčín dňa 5.12.2014 ďalej uviedla, že z akých prostriedkov v
Nemecku žila, si už pre odstup času nepamätá, možno jej dala mama nejaké peniaze. Jedlo si kupovala
s obžalovaným, aj v podnikoch on platil, nepamätala si, či si niečo sama kupovala alebo platila sama
aj v podnikoch, ani ako si zabezpečovali prostriedky ostatné dievčatá. Bližšie na pobyt v Nemecku si

už nevedela spomenúť. Z čoho chcela v Nemecku existovať, ak teda nemala pri odchode do Nemecka
so sebou peniaze, uviedla, že chcela z domu odísť, mala ťažké detstvo a obžalovaný jej sľúbil, že jej
všetko zabezpečí. Prečo žiadala, aby obžalovaný prišiel pre ňu napr. keď bola na polícii v Nemecku
zadržaná, prečo vtedy nehovorila nemeckej polícii o strachu z obžalovaného, vysvetlila, že povedala to,
čo jej obžalovaný povedal, mala 17 rokov, bála sa, ľutuje, že to vtedy nepovedala, keby vedela, že to

bude sa dokazovať tak dlho, bola by to vtedy urobila. K správe v spise na č.l. 222 o jej vypátraní zo dňa
10.10.2003 sa vyjadrila, že je pravdou, že bola tam vypátraná, kontakt na obžalovaného a svedkyňu,
ktorá prišla pre ňu na políciu, nevedela upresniť, myslí si, že to zisťovali oni, keď ju nenašli v tom podniku,
onanedávalapolíciiichtelefónnečíslo.Jednoznačnezotrvalanatom,žesobžalovanýmbolavNemecku
len 1-krát asi od júna do októbra. V Nemecku bývala len na 2 miestach, prečo sa presťahovali, nevie

povedať, určite počas tých 3 mesiacoch neprišli domov. Nikdy neodišla od obžalovaného napr. na viac
dní s niekým iným. Či bolo, žeby obžalovaný jej napr. v posledné dni nedával jesť, vypovedala, že ona
si už na nič nepamätá.

Svedkyňa M. E. vypovedala, že nejaký známy ju zoznámil s obžalovaným, bolo to možno 1 až 2 mesiace

pred odchodom. Kde sa presne pred odchodom do Nemecka s obžalovaným stretli, sa nevedela vyjadriť.
Obžalovaný im mal nájsť v Nemecku prácu. Išli v jeho aute. Na hraniciach, ktorými prechádzali, išli
autom, nie je pravda, žeby hranice prechádzali pešo. V Nemecku boli ubytovaní u H., toho však ona
predtým nepoznala. Presne obdobie, v ktorom išli do Nemecka, sa ona nevedela vyjadriť, mohlo to byťvšak obdobie, ktoré je uvádzané v obžalobe. Chodili do mesta si hľadať prácu. Zdržali sa tam 3-4 dni až
týždeň, prácu však nenašli. Vrátili sa na Slovensko, podľa jej výpovede, ona v tom čase bola evidovaná
na úrade práce a musela sa chodiť hlásiť, v prípade, že zo správy úradu práce vyplýva, že evidovaná

ako uchádzačka o prácu bola v inom období, uviedla, že tak pre niečo iné sa musela na Slovensko vrátiť.
Stále hľadali prácu, pre odstup času si už na spôsob, ako a kde prácu hľadali, nevedela spomenúť.
Náklady na cestu hradil obžalovaný, aj on si hľadal prácu, no i ona mala nejaké peniaze od matky
na pobyt. Na Slovensku sa zdržali nejakú dobu, ako dlho, nevedela povedať, potom sa opäť vrátili do
Nemecka. Takto sa tam vrátili asi 2-3-krát, vždy boli v rovnakej zostave. Vždy si hľadali prácu. Podľa

nej sa natrvalo vrátili pred Vianocami. Boli tam spolu možno 1 mesiac. V Nemecku väčšinou chodili
dievčatá spolu, chodili aj na nákupy, obžalovaný s nimi vždy nechodil, chodili sa i zabávať na diskotéku.
V noci buď spali alebo sa boli zabávať. Nepamätala si na zadržanie K. v Nemecku políciou. Z Nemecka
i telefonovali domov, volala z telefónnej búdky bratovi i matke. O čom presne sa rozprávali, si pre odstup
času nepamätá, boli to bežné rozhovory. Po návrate na Slovensko ich obžalovaný zaviezol domov. S
obžalovaným však už nebola viac v kontakte. Nie je pravda, žeby v Nemecku vykonávala prostitúciu,

nerobila to, ak tak vypovedala v prípravnom konaní v prvotných svojich výpovediach, nie je to pravda.
Čo je vo výpovediach napísané, ona nečítala, ani nevie presne, čo tam je uvedené, na výpoveď pred
vyšetrovateľom W. si nepamätá. Bolo písané niečo vo výpovedi F. K.. Vypovedala však pod psychickým
nátlakom policajta, kričal na ňu, bol to policajt V.. Presne si nepamätala, koľkokrát v prípravnom konaní
vypovedala. Cestou domov - vie, že sa zastavili i v Prahe, boli sa najesť v KFC, neboli hladné, aj tu boli

na diskotéke. Čo po návrate domov povedala matke, uviedla, že jej možno povedala, že pracovala v
kuchyni, povedala to preto, že tam mali ísť robiť. Počas pobytu v Nemecku mali pasy u seba, nemal
ich obžalovaný. Poškodenú H.H. poznala, poznajú sa ich matky. Prečo vypovedá poškodená H. to, čo
vypovedá, vysvetlila tým, že sa asi chce obžalovanému pomstiť, v Nemecku mala o neho záujem a
on ju nechcel. Pri výsluchu po rozhodnutí Krajským súdom Trenčín dňa 24.10.2014 ďalej uviedla, že

k dôvodu, prečo vypovedal tak, ako vypovedala v prípravnom konaní, k jej zmene prvotnej výpovedi,
si bližšie nič nepamätá, vie, že bola na polícii viackrát vypočúvaná, vie, že prvú výpoveď vykonával
policajt V., tohto pozná, bol vyšší, väčší, vie, čo sa o ňom rozprávalo, ten na ňu kričal, tlačil, čítal je to,
čo mala vypovedať, nevedela sa vyjadriť, v ktorom štádiu konania to bolo, či pred vznesením obvinenia,
vypovedalavpodstateto,čochcelonpočuť,boltamtedapsychickýnátlakvykonávanýnanej,nepamätá

si, či bol pri tomto výsluchu niekto iný, výsluch vykonaný vyšetrovateľom W., vyšetrovateľa si vôbec
nepamätá, ani výsluch za prítomnosti obhajcu, pamätá si policajta H., lebo jeho manželka bola s ňou na
pôrodnici. Prečo na výpovedi trvala a nezmenila ju už pri napr. ďalšej výpovedi, nevedela vysvetliť. Mala
prosto z V. strach, tlačil predtým na ňu. Na celú vec si už nepamätá, má svoje problémy. V prípravnom
konaní bola vypočúvaná asi 3-4-krát. Poprela, žeby jej v súvislosti so zmenou výpovede niekto ponúkal

finančnú odmenu. S nikým sa o jej výpovedi nerozprávala, nikto ju na zmenu výpovede nenahováral.
V Nemecku určite nevykonávala prostitútku, neodovzdávala obžalovanému žiadne peniaze v súvislosti
s vykonávanou prostitúciou, to jej tvrdil, aby tak vypovedala, V., bála sa ho, tak preto vypovedala i pri
výsluchu za prítomnosti obhajcu, podrobnosti výsluchov si skutočne nepamätá, prostitúciu vykonávala
až v neskoršom období. V Nemecku boli viackrát, asi dvakrát, možno na otočku a vrátili sa, boli s nimi i

ďalšie dievčatá - Š.. Mali z domu aj nejaké peniaze, presne z čoho tam žili, si už nepamätala. Konzumné,
vstupné do podnikov, na diskotékach si platili ony, alebo im platili iní. Mama jej a svedkyne K. (teraz H.)
sa poznali, i ona poškodenú poznala, ako sa hovorí - z videnia.

Svedkyňa Ľ. K. vypovedala, že dcéra jej o práci, ktorú chcela ísť robiť do Nemecka, povedala, že idú

robiť pomocnú silu do kuchyne. Mala ísť i so svedkyňou E., mali ísť na aute, no nevedela povedať, s
kým. Obžalovaného videla prvýkrát v roku 2008, predtým nie. Obžalovaný s jej dcérou nechodil, to by
jej dcéra bola povedala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy bola dcéra v Nemecku, ani ako dlho tam
bola. Svedkyňa mala úraz hlavy v roku 1976, a tak zabúda. Keď sa však vrátila dcéra z Nemecka, podľa
nej, bola nešťastná, nechcela však o príčine hovoriť. Z Nemecka jej dcéra raz telefonovala, plakala, že

to stojí veľa peňazí a zložila. Volala jej do telefónnej búdky, ako vedela, kedy do telefónnej búdky má ísť,
nevedela povedať. Obžalovaný mal po návrate domov vziať dcére pas, že ju chce chrániť pred nejakými
chlapcami. Krčmárka jej volala, že pas má u nej. Až vtedy jej mala dcéra povedať, že tam musela robiť
za peniaze. V roku 2008 jej povedala svedkyňa E., že jej dá obžalovaný 500 Sk na taxík, aby všetko
dcéra odvolala. Hlásila to na polícii. Stretla sa i pri moste s mužom, ktorý sa predstavil ako U., asi 3-krát,

chcel, aby to dcéra odvolala, že jej dá 10 000,- Sk. Povedala mu resp. mužovi, o ktorom si myslela, že
je to obžalovaný, že dcéra nie je doma, že nič neodvolá.Svedkyňa I. E. vypovedala, že dcéra mala ísť do Nemecka pracovať do kuchyne, išla aj s F., M..
Odchádzali na aute obžalovaného. Nevedela sa vyjadriť, ako dlho tam boli, bolo to podľa nej dlhšie ako
týždeň, presný čas, kedy to bolo, si nepamätala. Koľkokrát bola dcéra v Nemecku, sa tiež nevedela

vyjadriť, ak v prípravnom konaní vypovedala, že to bolo viackrát, tak na tejto výpovedi zotrvala, vtedy
vypovedala pravdu. Čo presne v Nemecku robili, dcéra nechcela povedať, hovorila, že umývali riad, robili
v kuchyni, nezarobila. Z Nemecka jej dcéra telefonovala párkrát, že sa má dobre, možno telefonovala
i bratovi. Ona sa s obžalovaným v roku 2008 nestretla, stretla sa s K., možno jej i hovorila, či sa to
nedá stiahnuť, to hovorila ona, nenavrhoval jej to obžalovaný. Ona nemala pocit po tom, čo sa dcéra

z Nemecka vrátila, žeby tam bola z donútenia. Po návrate z Nemecka sa i stretla s H., bola vysmiata,
ako mladé dievča, mali sa vracať naspäť do Nemecka. Dcéra jej po výsluchu hovorila, že policajt na
ňu pri výsluchu kričal.

Svedok Z. E. vypovedal, že vie o tom, že sestra M. s F. išli do Nemecka, kde chceli ísť pracovať. Nevedel
v tom čase, s kým ide, no neskôr sa dozvedel, že ich viezol obžalovaný, i on poznal. Od sestry vedel, že

robili v kuchyni, to jej povedala, keď prišla domov. Prečo v prípravnom konaní vedel už pred odchodom
sestry, s kým ide a že za prácou, bližšie nevysvetli. V Nemecku boli 2-3-krát, prečo o opakovanom
návrate do Nemecka nevypovedal už v prípravnom konaní, vysvetlil tým, že bol pod nátlakom. Vracali
sa len preto, že chceli prísť za rodinou, čo on vie. On sa pre odstup času nevedel presne vyjadriť, kde
v tom čase on pôsobil, pracoval niekedy v tom čase v Čechách, v Slovinsku, nevedel presne povedať.

On vypovedal v prípravnom konaní na podklade predvolania, v rámci vyšetrovania vyslovil názor, že
vypočúvajúci mu, ako sa hovorí, tlačil do úst to, čo chcel počuť, bol na neho i vyvíjaný nátlak, bol na
neho zvyšovaný hlas. Z Nemecka sestra domov i telefonovala, volala i s ním, hovorila, že sa má dobre,
povedala mu i to, že sa chodia zabávať. Nepamätá si, žeby v prípravnom konaní uvádzal, že sestra
pri telefonovaní plakala, že je tam z donútenia. Domov sestra prišla opäť autom, nevie o žiadnych

problémoch. Na otázku prokurátora, že v prípravnom konaní vypovedal, že po telefonáte so sestrou sa
bol informovať na polícii, čo by sa s tým dalo robiť, že sa sestra nemala ako z Nemecka dostať domov,
svedok uviedol, že si nepamätá, či sa bol na polícii informovať, je to už dávno. Od sestry po výsluchu
vie, že i ona bola vypovedať na polícii po tom, čo F. K. uviedla to, čo je predmetom obžaloby. Sestra mu
však tvrdila, že to nie je pravdou, čo mala F. uvádzať. Malo byť na ňu tlačené, aby to potvrdila. O tom,

že sestra už v prípravnom konaní zmenila svoju výpoveď, vie, zmenila ju preto, že to, čo vypovedala,
nebolo pravda. On sa nikdy pri nejakom stretnutí s obžalovaným o predmete trestného stíhania nebavil,
nebavil sa o tom ani so sestrou. Svedkyňu F. K. - H. pozná, pozná ju ako osobu, ktorá si rada vymýšľa.
Pri výsluchu po rozhodnutí Krajským súdom Trenčín dňa 5.9.2014 ďalej uviedol, že k dôvodu, prečo
vypovedal tak, ako vypovedal v prípravnom konaní, je to, že možno mal vtedy svoje starosti, na neho

kričali, chcel mať s tým pokoj, no a na hlavnom pojednávaní už bol v kľude. On spôsob, akým bol
vypočúvaný v prípravnom konaní, bral ako nátlak, napríklad - čo mu povedali, tak to opakoval, vkladali
mu to do úst. Nepamätá si, kto z účastníkov - pri výsluchu to bolo, skôr to boli tí, čo boli prítomní pri
výsluchu, nie vypočúvajúci, nepätá si na podrobnosti pre odstup času. Myslí si, že v Nemecku bolo
všetko v poriadku, poškodená bola do obžalovaného zaľúbená, sestra, keď išla do Nemecka, mala určite

vreckové, ktoré jej dala mama. Na otázku, že v prípravnom konaní vypovedal, že sa bol informovať po
telefonáte sestry na polícii, čo by sa s tým dalo robiť, uviedol, že v tom čase boli poškodené hlupučké,
uveria, čo hovoria, myslí si, že bol na polícii, keď sestra telefonicky robila haló, spomínal si, že hovorila,
že chce ísť domov, už si nepamätal presne, čo viac mu povedala ani čo povedal na polícii, no keď sestra
prišla domov, bolo všetko v poriadku, veď sa tam zabávali, na polícii hovoril s mužmi, nevie ich totožnosť,

na informáciách na polícii mu bolo povedané, kde má ísť, aj s ním niečo spisovali. Uvedomuje si, že bol
i poučovaný o následkoch krivej výpovedi.

Svedkyňa D. Š. ( predtým Š.H.) v prípravnom konaní vo výpovediach, s ktorými sa súd oboznámil
v zmysle § 263 odsek 3 Trestného poriadku prečítaním na hlavnom pojednávaní, uviedla, že s

obžalovaným sa pozná z diskotéky. V roku 2003 mala v Nemecku sestru, a tak si zháňala auto, ktorým
by sa za ňou dostala. Mali tam ísť na 4-5 dní. Dohodla sa s obžalovaným, prišiel na aute, bola s ním
i F. K.. Do Nemecka ona išla za sestrou, nešla si hľadať prácu. Išli rovno do Berlína. V Nemecku boli
ubytovaní u jej sestry, chodili tam na diskotéky. Asi po týždni sa všetci traja vrátili domov, tak ako i prišli.
Nevykonávali tam žiadnu prácu, len sa zabávali. Vie o tom, že v tom čase bola svedkyňa K. predvedená

na políciu, bola chytená v nejakom „bordeli“. Ona bola po ňu a polícii aj uviedla, že im ušla, že je ich
kamarátka. Vie o tom, že ide o prostitútku, lebo sa o tom s ňou cestou rozprávala, že spáva s rôznymi
mužmi, povedala jej i to, že je do obžalovaného zamilovaná. S obžalovaným bola v Nemecku viackrát,
možno 3-4-krát, bývali u jej sestry, no bývali i u jedného obžalovaného kamaráta, menom H.. V Nemeckuokrem K. bola s nimi i E., určite tam boli spolu viackrát. Obžalovaný im platil, jej to platil ako kamarát, nič
od nej za to nepožadoval. Na Slovensko sa museli vrátiť, vybavovali si súkromné veci. Od roku 2003 sa
ani s obžalovaným ani so svedkyňami nestretla. Súd sa oboznámil s výpoveďou tejto svedkyne, ktorej

súd výsluch vykonal formou právnej pomoci v zmysle čl. 1 odsek 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej
pomoci v trestných veciach, podpísaného 20.4.1959, a podľa čl. 4 odsek 1, čl. 6 odsek 1 Dohovoru o
vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi Európskej únie (č.l. 1094-1104). Svedkyňa vypovedala, že
obžalovaného poznala z Prievidze, bližšie podrobnosti si nepamätala, išlo o kamaráta, stretli sa len
občas, chcela si nájsť v zahraničí prácu, a preto s ním išla do Nemecka, aj on si hľadal prácu, išli aj

svedkyne E., H.. Spoločne sa tam bavili, chodili na diskotéky, za ubytovanie nič neplatili, na diskotéky
boli väčšinou pozvaní, benzín platil obžalovaný. Určite so sebou mala peniaze, nevie koľko, mala ich
od mamy a z jej materskej, určite tam nešla bez peňazí. Je pravdou, že na meno obžalovaného od
spoločnosti Provident brala v tom období pôžičku, výšku tejto pôžičky si nepamätá, túto nesplácala.
Poprela, že v bare Casablanca vykonávala prostitúciu, je pravda, že v nejakom bare ju zaistila polícia,
polícii, ktorá sa niečo jej pýtala, nerozumela, prepustili ju. Domov chodila častejšie, nikto ju v Nemecku

nedržal, bola doma asi 4-krát, niekedy sa vrátila s obžalovaným, niekedy aj sama. Je pravdou, že bola v
roku 2003 v Berlíne, vtedy jej volala polícia, aby si prišli pre poškodenú H.. Ako to potom bolo na polícii,
si nepamätá, myslí si, že tam bol tlmočník, bol tam s ňou i obžalovaný. Celú dobu, čo ona bola v tom
období v Nemecku, nebola len s obžalovaným, našla si i svojich známych, chodila aj bez obžalovaného.
V danom období bola poškodená H. (vtedy K.) do obžalovaného zamilovaná.

Svedkyňa G. Š. v prípravnom konaní, vo výpovedi, s ktorou sa súd oboznámil v zmysle § 263 odsek 3
Trestného poriadku prečítaním na hlavnom pojednávaní, uviedla, že v septembri roku 2003 bola v Brne
v Českej republike. Kde sa v tom období zdržiava je sestra D. Š.W., uviesť nevedela, nestretávajú sa.
V Nemecku bola v rokoch 2000-2001, bývala v Berlíne. Obžalovaného pozná, je s ním kamarátka od

asi 18 rokov. Aj keď bola v Nemecku, bol za ňou možno 1-2-krát. Prečo je voči obžalovanému vedené
trestné stíhanie, sa dozvedela od sestry po jej výsluchu na polícii, že mal nejakým dievčatám vziať pas
a zadržiavať ich v Nemecku. Podľa nej obžalovaný však toho nie je schopný. Žeby mal niekoho nútiť k
prostitúcii, o tom nič nevie, vie, že okolo neho bolo vždy plno dievčat.

Svedkyňa I. F. vypovedala, že tak H.Í. ako i Š. pozná, prvá je jej suseda, Š. kamarátka. Vie o tom, že
F. chcela ísť do zahraničia pracovať, nemala peniaze. Ona obžalovaného nepoznala, vie, že F. s ním
zoznámila Š.. Po návrate K. z Nemecka sa s ňou stretla, hovorila jej, že sa jej robota nepáčila, nehovorila
jej presne, čo robila, pripustila však, že jej povedala, že tam robila i prostitútku. Vypovedala, že vie o
tom, že táto svedkyňa cez internet vyhľadávala mužov, mala k tomu prosto vzťah, bolo to i pred rokom

2003.Vie, že v rodine K. mali finančné problémy.

Svedok Ing. I. W., vyšetrovateľ vykonávajúci výsluchy svedkýň v prípravnom konaní, vypovedal, že na
podrobnosti výsluchov si pre odstup času a množstvo ročne riešených vecí nepamätá. Poprel však,
žeby svedkyňu E. vypočúval pod nátlakom, poučil ju podľa ustanovení Trestného poriadku, určite jej

nepredložil výsluchy nejakých iných svedkov, prečo je výsluch tejto svedkyne, podľa otázky obhajcu
obžalovaného, totožný s obsahom trestného oznámenia poškodenej, svedok uviedol, že to nevie
zodpovedať,písalto,čosvedkyňavypovedala.Čibolprivýsluchuobhajcaobžalovaného,sanahlavnom
pojednávaní nevedel vyjadriť, ak by však pri výsluchu nebol, nebol by ho ako prítomného uvádzal v
zápisnici o výsluchu. Na otázku - prečo bol pri výsluchu svedkyne prítomný pracovník kriminálnej polície

V., uviedol, že vec bola realizovaná z výjazdu, on bol vo výjazde, a preto sa mohol výsluchu zúčastniť.
Vec realizovali pracovníci kriminálnej polície, mali záujem vec realizovať. Či bola táto svedkyňa vypočutá
pracovníkom kriminálnej polície ešte pred jeho výsluchom, si nespomínal. Pri výsluchu po rozhodnutí
Krajským súdom Trenčín dňa 24.10.2014 ďalej uviedol, že svedka E. vypočúval, je to brat svedkyne
M. E.. Dôvod jeho predvolania k výsluchu si už nespomínal, svedok vypovedal spontánne, sám. On

na svedka nevyvíjal žiaden nátlak, svedok veľa toho nevedel povedať. Či už predtým bol svedok na
polícii, sa nevedel vyjadriť. Svedok ho nekontaktoval, žeby chcel zmeniť svoju výpoveď, tak neurobil ani
žiaden iný svedok v tejto veci. Vie, že bola vypočúvaná po vznesení obvinenia i svedkyňa E., kto bol pri
výsluchu, nevedel sa vyjadriť. Po prečítaní osôb prítomných pri výsluchu pripustil, že bol pri výsluchu i
V. V., na to si spomenul, ten bol i pri výsluchu svedkyne K., bol len prítomný pri výsluchu, mali to ako

operatívne oddelenie rozpracované a chcel zrejme počuť, ako budú vypovedať. Pri jeho výsluchu z jeho
strany, ako vyšetrovateľa, nebol vyvíjaný nátlak. Nevie, či pri celom výsluchu bol obhajca, ak by bol len
na časti výsluchu, určite by to tak bolo vo výsluchu vyznačené. Nemal pred ním vykonávaným výsluchom
inú svedeckú výpoveď vypočúvaných osôb. Bol vypočúvaný vo veci k spôsobu výsluchu svedkyne K..Svedok V. V. si pre odstup času na konkrétny výsluch nejakých svedkov z danej veci nepamätá,
nepamätá si, žeby vyšetrovateľ robil napr. na svedkyňu E. nátlak. Pripustil, že asi vykonával

dokumentovanie trestnej činnosti pred vznesením obvinenia, a preto boli pri výsluchu. Vie o tom, že
vyšetrovanie bolo plné rozporov. Vyšetrovanie začalo po tom, čo prišlo oznámenie z Nemecka, začalo
z úradnej povinnosti, malo ísť o prostitúciu Š., E..

Svedkyňa H. Y. sa nevedela vyjadriť, kde bola jej sestra G. Š. v roku 2003. Vie o tom, ale o tom len

počula, že sestra D. Š. mala robiť prostitútku. Ak v prípravnom konaní uvádzala, že to mala robiť i v
Nemecku, tak uviedla, že to nie je pravda, nevie o tom. Obžalovaného bližšie nepozná, poznajú sa len
z videnia. Vie o tom, že G. Š. išla do Nemecka i s obžalovaným, nenašla prácu, tak sa spolu vrátili.

Svedkyňa H. P. vypovedala, že obžalovaného pozná asi 20 rokov. Pamätala si na stretnutie s
obžalovaným v Prahe v roku 2003. Bolo to náhodné stretnutie na Václavskom námestí, kde uvidela

vozidlo, na ktorom jazdil obžalovaný, mal jednoduchú ŠPZ. Obžalovaný bol v Prahe ešte s dvomi
dievčatami, jedna z nich bola blondínka, jedna nižšia. Popísala ich ako bezstarostné dievčatá. Stretli
sa večer s obžalovaným, boli sa spolu najesť. Dievčatá s nimi vtedy neboli, boli na diskotéke. S
obžalovaným bola i na hoteli, rozprávali sa spolu, čas, kedy sa rozišli, si už nepamätala, viac sa s
dievčatami ona už nestretla. Či prípadne boli s nimi ešte i nejaké iné dievčatá, sa ona nevedela vyjadriť.

Svedok I. Q. (majiteľ vozidla, ktorým mal v čase skutku jazdiť obžalovaný) vypovedal, že vozidlo zn.
Audi chcel od neho obžalovaný kúpiť, no pretože nemal celú sumu dohodnutej kúpnej ceny, tak mu ho
len požičiaval. Keďže mu kúpnu cenu nakoniec i nezaplatil, vozidlo mu vzal, zálohu mu vrátil. Vozidlo
mal vždy obžalovaný požičané len na 3-4 dni, najviac na týždeň, na dlhšie nie, bolo to vždy v čase od

pondelka do piatku, pretože on vozidlo potreboval, chodil s ním na nákupy tovaru pri svojom podnikaní.
Nikdy nemal vozidlo požičané na dobu 5 týždňov. Presne určiť obdobie, v ktorom mal toto vozidlo
obžalovaný požičané, sa pre odstup času nevedel vyjadriť. Bol s obžalovaným v obci Cigeľ, boli za takou
malou blondínkou, zo vzájomného správania sa jej a obžalovaného mal dojem, že je medzi nimi viac
ako len priateľský vzťah.

Požičanie vozidla obžalovanému potvrdil vo svojej výpovedi i svedok Bc. S. Q., s ktorého výpoveďou z
prípravného konania sa súd oboznámil.

Svedok S. H. vypovedal, že spolu s obžalovaným prišli do Nemecka i dievčatá, bolo to v roku 2002-2003,

presne pre odstup času sa nevedel vyjadriť, chceli si v Nemecku nájsť prácu. Potrebovali sa niekde
ubytovať, tak sa mu obžalovaný ozval, neboli na tom vopred dohodnutí. On mal vtedy požičaný byt, v
ktorom i obžalovaný s dievčatami býval. Išlo o jednoizbový zariadený byt, neplatili mu za elektrinu, tá
bola odpojená až po ich odchode. V tom čase v byte párkrát prespal i on, býval inak aj v inom byte
v Berlíne. Od bytu mali kľúče i dievčatá. Chodili sa do mesta i zabávať, bol, čo on vie, aj asi 2-krát

na diskotéke. Vozil ich i obžalovaný, aj on sám bol s dievčatami a obžalovaným na diskotéke. Medzi
obžalovaným a dievčatami bol kamarátsky vzťah, myslí si, že tá nižšia niečo s obžalovaným i mala. To,
čo má byť obžalovanému kladené za vinu v obžalobe, nie je pravda. Raz tam bývali spolu asi týždeň,
odišli, no opäť sa vrátili. Odišli možno na týždeň, no kam odišli, sa on nevedel vyjadriť. Chceli pracovať
v bare, aj on sa im snažil nájsť prácu, prácu sa im snažila nájsť i jedna Poľka.

Svedkyňa D. P. vypovedala, že bola v práci, keď jej jeden pán odovzdal pas pre F. K., tohto muža však
nebola schopná neskôr opoznať. Myslí si, že ešte v ten večer si F. i pre pas prišla, ak v prípravnom
konaní vypovedala, že pre pas prišli k nej policajti na druhý deň, uviedla, že policajti sa asi na pas prišli
pýtať, podpis na doklade polície o vydaní veci - pasu je jej, stále však zotrvala na tom, že si myslí, že

pas si prišla zobrať osoba, ktorej aj pas bol.

V prípravnom konaní bol vykonaný pokus o zistenie užívateľov mobilných telefónnych čísel, ktorých
užívatelia uskutočnili hovory na telefónne číslo XXXXXXXXXX, pre neaktívnosť čísla od 31.12.2004 to
však nebolo už možné - správa č.l. 183. Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi prevzatie

pasu poškodenej F. K. políciou od osoby svedkyne P. - č.l. 212-213. Súd sa oboznámil i so správou z
26.3.2004 (č.l. 221-222), z ktorej, okrem iného, vyplýva, že osoba F. K. bola dňa 10.10.2003 vypátraná
v erotickom klube, kde mala vykonávať i s inými osobami prostitúciu. Mal u seba výstrižok z novín -
článok o jej hľadaní. V čase vyžiadania listinného dôkazu - dokumentu z nemeckej polície vo vzťahuk zaisteným poznatkom o zaistení svedkýň, súd v zmysle vyžiadanej správy č.l. 1041 zistil, že žiaden
dokument z nemeckej polície sa už na polícii nenachádza, po uplynutí príslušnej lehoty bol skartovaný.

Výrok súdu o uznaní viny musí vychádzať z dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré
bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú záver, že skutok, ktorého sa podaná obžaloba týka, bol
spáchaný a tento skutok spáchala osoba, na ktorú bola podaná predmetná obžaloba. Ak takýto záver
nie je možné urobiť, súd musí obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Vo veci obžalovaného, podľa
názoru súdu, nie je možné urobiť bez akýchkoľvek pochybností tento záver, potrebný na uznanie

viny obžalovaného. Jediným priamym a usvedčujúcim dôkazom, ktorý má potvrdzovať, že obžalovaný
spáchal skutok obžaloby, je výpoveď svedkyne F. H.. Tá popisovala spôsob, ako sa dostala do Nemecka,
popisovala prácu prostitútky, ktorú pod nátlakom obžalovaného musela ako osoba, nemajúca ešte
ani 18 rokov, ako i M. E. vykonávať, spôsob jej ako i ostatných osôb priebehu pobytu v Nemecku,
platby a koristenie obžalovaného s ňou vykonávaných sexuálnych služieb. Svedkyňa jednoznačne
uvádzala, že takto bola v Nemecku asi jeden mesiac, vo svojom dopočutí už uvádzala, že takto tam

boli 3 mesiace, na Slovensko sa nevrátili, až nakoniec nemala pri sebe doklad totožnosti. Nepriamo jej
výpoveď by mala potvrdzovať jej matka svedkyňa Ľ. K., výpoveď tejto svedkyne, podľa názoru súdu,
je však veľmi nepresná, viac-menej založená na tom, čo jej po uplynutí určitej doby len všeobecne
mala dcéra povedať, ovplyvnená i je stavom, ako sama uviedla, zabúdania pre úraz, ktorý v minulosti
utrpela. Ostatné vykonané dôkazy, podľa názoru súdu, spáchanie skutku obžalovaným vyvracajú,

vyvracajú a spochybňujú pravdivosť jediného usvedčujúceho dôkazu - výpoveď svedkyne H.. Je to v
prvom rade výpoveď obžalovaného, ktorý od počiatku dokazovania popiera spáchanie trestnej činnosti.
Jednoznačne popiera, žeby dievčatá, ktoré boli s ním, pre neho vykonávali prostitúciu, žeby ich on
pod zámienkou nejakej práce zlákal do Nemecka a nútil ich tam vykonávať prostitúciu, žeby mu
odovzdávali za výkon tejto činnosti peniaze. Poprel, žeby dievčatá nemali u seba pasy, nemohli sa

voľne pohybovať, vypovedal, že domov sa vracali 2-3-krát a potom sa opäť do Nemecka vracali.
Zhodou s obžalovaným, zhodou s jeho výpoveďou sú i ďalšie vykonané dôkazy - výpoveď svedkyne
M. E., ktorá vo výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprela, žeby v Nemecku vykonávala
prostitúciu, žeby obžalovanému z toho odovzdávala peniaze. Potvrdila, že mala pasy, voľne sa v
Nemecku pohybovali, chodili na diskotéky, na Slovensku boli viackrát a potom sa vracali. Vysvetlila,

podľa názoru súdu, vierohodným spôsobom, ktorý potvrdzuje i výpoveď jej brata svedka Z.Á. E., príčinu
zmeny prvotnej výpovede svojej osoby v prípravnom konaní, v ktorej mala obžalovaného usvedčovať
svedkyňa I. E., ktorá vypovedala, že dcéra jej po výsluchu povedala, že bolo na ňu kričané. Obaja títo
svedkovia vypovedali o nátlaku polície na ich osobu vypovedať tak, ako vypovedala svedkyňa, nešlo
o nátlak vyšetrovateľa, ale strach z prvotne realizujúceho policajta, ktorý, ako vyplynulo z výpovede

vyšetrovateľa, i skutočne pri výsluchoch týchto svedkov, ako prítomná osoba, bol. Pravdivosť výpovede
poškodenej H. spochybňujú i výpovede svedkýň I. E., ktorá vypovedala, že sa dcéra domov vracala a
opäť odchádzala, stretla i poškodenú H., keď boli na Slovensku, bola veselá, mali sa vracať do Nemecka,
výpoveď svedkyne D. Š., ktorá vypovedala, že dievčatá v Nemecku nepracovali, len si prácu hľadali
a zabávali sa, viackrát bola doma, nebola k prostitúcii obžalovaným ani nikým iným nútená. Výpoveď

svedkyne H. P., ktorá potvrdila výpoveď obžalovaného, že sa spolu stretli v Prahe, bol obžalovaný
i s nejakými dievčatami, tie však boli samé na diskotéke, ona bola s obžalovaným sama. Výpoveď
svedka I. Q., ktorý vypovedal, že obžalovaný nemal auto požičané napr. na 1 mesiac, vždy len na pár
dní, pretože on auto potreboval na nákupy tovaru. Rozhodnou okolnosťou, ktorá, podľa názoru súdu,
spochybňuje pravdivosť výpovede svedkyne F. H., je, podľa názoru súdu, jej samotné správanie sa v

Nemecku počas policajnej akcie, kedy bola zaistená orgánmi polície v Spolkovej republike Nemecko.
Svedkyňa mala pri sebe doklady, čo vyvracia jej výpoveď, že doklady mal obžalovaný, no predovšetkým
svedkyňa, ktorá, ako vypovedala, vykonávala prácu prostitútky z donútenia, nechcela to vykonávať, je
tam držaná viac-menej, ako to vyplynulo z jej výpovede, násilím, nevyužije situáciu, keď je v kontakte
s políciou a o svojom stave nepovie polícii. Práve naopak, hľadá pomoc, aby pre ňu prišla osoba, z

ktorej má mať strach (svedkyňa Š.), vypovedala, že tam pre svedkyňu prišli na zavolanie polície, i
keď opäť táto svedkyňa popiera, žeby kontakt dala ona. Jej výpoveď, že tak urobila pre údajný strach
z obžalovaného, súdu javí sa byť nevierohodný, nelogický, v podstate bližšie ničím neobjasnený ani
samotnou touto svedkyňou. Vypočuté svedkyne vyvrátili i výpoveď tejto svedkyne ohľadne skutočnosti,
že boli existenčne odkázané na obžalovaného, keď sa, podľa názoru súdu, preukázalo, že samé

svedkyne mali vlastné peniaze, z ktorých si kupovali veci bežnej potreby, na diskotékach boli napr. i
pozývané. Súdu sa javí i logické, v prípade, že obžalovaný v čase pobytu v čase odchodu do Nemecka
javil o poškodenú H. záujem, jej požičiaval peniaze napr. na pas, hradil jej určité náklady pobytu, keď
i sama táto poškodená vypovedala, že chcela z domu odísť, ale i to, že asi mala nejaké peniaze zdomu. Súd nespochybňuje skutočnosť, že poškodená H. v Nemecku vykonávala činnosť prostitúcie,
to súdu potvrdzuje listinný dôkaz od polície (č.l. 221-222).Vo vzťahu k ostatným osobám uvádzaným v
skutkovej vete obžaloby je súd názoru, že takúto okolnosť ani nemá žiadnym hodnoverným dôkazom

vykonaným na hlavnom pojednávaní potvrdené. Táto skutočnosť vyplýva len z výpovede svedkyne H.,
ostatné vypočuté svedkyne to rozhodne na hlavnom pojednávaní popreli, podľa názoru súdu, okolnosti
uvádzania skutočností v prvotných výpovediach súdu hodnoverným spôsobom vysvetlili a vysvetlili takto
i dôvod ich zmeny výpovede a to, že pravdivé sú výpovede, kedy popreli prvotné výpovede, vykonávanie
prostitúcie pre obžalovaného. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, závery, prihliadnuc i na základnú

zásadu platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), však súd
nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že táto poškodená na túto prostitúciu bola zlákaná
obžalovaným, a že on bol ten, kto z jej prostitúcie koristil, nemal súd vo vzťahu k obžalovanému
preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, teda, že to
bol obžalovaný, kto koristil z prostitúcie vykonávanej iným, sčasti takto konal na osobe mladšej ako 18
rokov, žeby to bol on, kto za použitia ľsti zlákal, prepravil iného - osobu mladšiu ako 18 rokov, za účelom

prostitúcie do zahraničia, zneužijúc tieseň, závislosť takejto osoby, a preto obžalovaného v zmysle § 285
písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.