Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114216047.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom 811 09
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému : D. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX A. A., B. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., so sídlom
Exekútorskýúrad82108Bratislava,Záhradnícka60podspisovouznačkouEX23643/14,prevymoženie

príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 1Er/2383/2014-24 zo dňa 24.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie s poukazom na znenie ustanovenia §
104 ods. 1 a podľa § 159 ods. 3 O.s.p., v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. pre neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania a to právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata. V odôvodnení exekučný
súd uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02659/09 vydaný dňa 01.06.2009 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava (ďalej „rozhodcovský
rozsudok“). Súd konštatoval, že predložený exekučný titulu už bol v konaní prebiehajúcom na tamojšom
súde vedenom pod spisovou značkou 4Er/1916/2009 uznesením číslo konania 4Er/1916/2009 - 22 zo

dňa 09.03.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/214/2012-70
zo dňa 20.06.2012 vyhodnotený ako nulitný právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu,
ktorý exekučný titul vydal, bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného
dôvodu bola exekúcia zastavená. Následne potom exekučný súd konštatoval, že pokiaľ už súd raz
právoplatne rozhodol, že exekučný titul predložený oprávneným nie je spôsobilý byť podkladom na

exekúciu,niejemožné,abyoprávnenýpredložiltakýtoexekučnýtituluopätovneadomáhalsavykonania
exekúcie. Súd konštatoval, že v tomto prípade sa jedná o tých istých účastníkov exekučného konania,
ako pri predošlej vykonávanej exekúcii začatej v roku 2009 a o ten istý skutkový základ prameniaci
z rovnakého exekučného titulu, z rovnakej zmluvy o úvere, ako aj z rovnakého nároku oprávneného.
Vzhľadom na existenciu neodstrániteľnej právnej prekážky veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae),
z uvedeného dôvodu potom súd exekučné konanie zastavil.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
oprávnený uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p). V predmetnej fáze exekučného

konania príslušný exekučný súd rozhodol výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uzneseniao zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd
oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného

oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn.: 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Oprávnený uviedol, že v
danom prípade je v exekučnom konaní nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata).
Exekučný súd neprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta, § 109 O.s.p.,
pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce konanie, ktoré sa skončilo uznesením

o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., je potrebné vecou
chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania.
Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o
tejto právnej veci rozhodnuté. Oprávnený tvrdí, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete ”vec”,
ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,

ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito
veci, o ktorom by sa rozhodovalo ale len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Oprávnený v tejto súvislosti zároveň poukázal na
vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku právoplatne rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom teda podľa

oprávneného exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne
účastníkom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko o ich návrhu na vykonanie exekúcie nebolo
rozhodnuté. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným
spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Oprávnený preto navrhuje, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vychádzajúc z ustanovenia § 215 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Rozlišujeme procesné
podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie

procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. podmienka zaplatenia súdneho poplatku). Negatívne
procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej
(res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku
v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných
podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch

exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4
O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká
exekučného konania (podľa uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám
tohto konania). V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie
meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní

však dochádza k zastaveniu exekučného konania alebo exekúcie aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré
možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v tzv. základnom, sporovom konaní. V takomto prípade
predstavuje zastavenie exekučného konania, res. exekúcie prekážku veci právoplatne rozhodnutej,
pretože exekučný súd právne vec posúdil aj z hľadiska hmotnoprávneho základu oprávneným
uplatneného nároku voči povinnému. Nejde preto len o výslovne procesné rozhodnutie. Nakoľko

Exekučný poriadok nepripúšťa obnovu konania (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku), potom pri novom
návrhu na vykonanie exekúcie sa nevylučuje skúmanie všetkých podmienok exekučného konania, teda
aj podmienky neexistencie prekážky, ktorá by bránila vedeniu exekúcie. Ak však dôjde k zastaveniu
exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr
oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. O
totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými

účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

V konkrétnej veci odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom spisu zistil, že oprávnený podal dňa
20.05.2014 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej formou

zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava.
Dňa 18.07.2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 02659/09 zo dňa 01.06.2009, ktorým zaviazal
povinného na zaplatenie sumy 927,39 eur s príslušenstvom. Hmotnoprávny základ rozhodcovským

rozsudkom priznaného nároku bola Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27.05.2008. Súčasťou Zmluvy
sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Tieto v bode 17 obsahujú dojednanie
označené ako Rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa
vnútorných predpisov konkrétneho rozhodcovského súdu alebo cestou príslušného súdu SR v súdnom

konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Od tejto rozhodcovskej doložky si odvodil svoju právomoc
rozhodcovský súd.

Z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, ako aj z obsahu vo fotokópii vyhotoveného spisu
4Er/1916/2009 je zrejmé, že exekučný súd sa pred rozhodovaním podľa ustanovenia § 44 Exekučného

poriadku oboznámil s obsahom spisu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
4Er/1916/2009, z ktorého súd zistil, že v danej exekučnej veci podal totožný oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie proti totožnému povinnému a ako exekučný titul priložil totožný rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 02659/09 zo dňa 01.06.2009 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava. Uznesením č.k. 4Er/1916/2009- 22 zo dňa 09.03.2011 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/214/2012-70 zo dňa 30.06.2012 okresný súd
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s odôvodnením, že rozhodcovská doložka, od
ktorej si právomoc odvodil rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre jej rozpor so
spotrebiteľským právom. Rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.09.2012.

V danom prípade súd rozhodol v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie
procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie
(§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/1916/2009, ako aj neskoršie exekučné

konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er/2383/2014, boli podľa § 36 ods.
2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých
účastníkov, na základe rovnakého exekučného titulu za účelom vymoženia rovnakého nároku. Napriek
právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu
istému povinnému opakovane návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného

titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť tohto konkrétneho
exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titulvydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz
vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné.

Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné
konanie ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom
uznesení správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť,
nakoľko súd už raz právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného konkrétneho
rozhodcovského rozsudku je neprípustná a exekučné konanie bolo právoplatne zastavené (§ 44 ods. 4

Exekučného poriadku), pričom nový návrh neuvádza žiadne nové dôvody, pre ktoré by mal exekučný
súd totožný exekučný titul inak právne posudzovať. Predošlé rozhodnutie exekučného súdu teda
predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

Odvolací súd pre úplnosť, (reagujúc na konkrétne dôvody odvolania), poznamenáva, že neobstojí ani
argument oprávneného, ktorý na podporu svojich tvrdení poukazuje na závery obsiahnuté v uznesení

NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Odvolací súd po detailnom oboznámení sa s
jeho obsahom konštatuje, že závery vyslovené Najvyšším súdom SR a prezentované oprávneným,
vychádzajú z úplne odlišného skutkového i právneho základu ako v tejto konkrétnej veci a nie sú preto
z hľadiska rozhodovania o odvolaní oprávneného v tejto veci právne smerodajné.

Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený
znovu podal návrh na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého by sa úspešne domohol nároku na
podkladeexekučnéhotitulu,ktorýbolvinejexekučnejvecivprospechtotožnéhooprávnenéhoavedenej

voči totožnému povinného vyhlásený exekučným súdom za nespôsobilý exekučný titul z dôvodu jeho
materiálnej nevykonateľnosti, brániacej vedeniu exekúcie.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.