Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/68/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200026
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814200026.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: J. I., nar. X.
X. XXXX, bytom U. XXX, zastúpenej JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom R., D. XXX/XX
proti odporcovi: N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. nad U., D. X, za účasti maloletých detí: F. I., nar.
XX. X. XXXX, I. I., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
1P/2/2014-131 zo dňa 20. 7. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že otec N. I., nar. XX. XX. XXXX j e p o
v i n n ý prispievať na výživu maloletého F., nar. XX. X. XXXX sumou 50,- eur mesačne, na maloletú
I., nar. XX. X. XXXX sumou 50,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna vždy do
15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu (I., II., IV.) odvolaním nenapadnuté
o s t á v a j ú nedotknuté.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu a
maloleté deti F. a I. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi ako otcovi maloletých detí uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletých F. a I. výživné po 35,- eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd poukázaním na ust. § 23 až § 25, § 62, § 75 Zákona o rodine, keď na
základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že vážnosť rozvratu vzájomných vzťahov medzi
manželmi je takej intenzity, že boli splnené podmienky pre rozvod manželstva. Pri stanovení rozsahu
vyživovacej povinnosti bral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti
rodičov. Pri zverení detí do výchovy poukázal na doteraz existujúci stav.
O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zástupcu podala odvolanie navrhovateľka. Napadla výrok,
ktorým súd na čas po rozvode zaviazal otca platením výživného na každé dieťa po 35,- eur mesačne.
Podľa jej názoru prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec v tejto časti, keď neprihliadal na
ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov. Je zrejmé, že otec maloletých detí počas konania o rozvod manželstva so
súdom nespolupracoval, nezúčastňoval sa vytýčených pojednávaní, nedostavil sa na výsluch pred
dožiadaným súdom. Pri určení výšky výživného mal súd vychádzať z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine
a uplatniť právnu domnienku, že jeho mesačný príjem predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného
minima, čo predstavuje 3 961,80 eur. Matka maloletých detí je bez príjmu, poberá prídavky na deti vo
výške 90,- eur, stará sa o štyri deti a výživné stanovené súdom po 35,- eur mesačne nepostačuje na
zabezpečenie ich základných životných potrieb. Napriek absencii daňového priznania za rok 2014 má
odporca platné živnostenské oprávnenie, t.z. že jeho možnosti a schopnosti mu umožňujú podieľať sa
na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu ako to stanovil prvostupňový súd. V konečnom dôsledku
z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že odporca potrebným príjmom na platenie výživného
nedisponuje, možno len ustáliť, že jeho príjem sa nepodarilo zistiť. Odvolateľka žiadala, aby odvolací
súd zmenil napadnutý výrok o výške výživného a zaviazal otca maloletých detí na platenie výživného
vo výške 100,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozvodu.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol v napadnutom rozsahu
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť na opätovné konanie. Príjem rodiny pozostáva zo
sirotského dôchodku dvoch starších detí z predchádzajúceho manželstva vo výške 203,- eur, prídavku
na štyri maloleté deti vo výške 94,- eur a náhradného výživného, ktoré je vyplácané za otca maloletých
detí vo výške 35,- eur na každé dieťa. Matka maloletých detí pred súdom preukázala, že výdavky
na zabezpečenie potrieb detí sú omnoho vyššie a tieto nie je schopná svojím pričinením zabezpečiť,
nakoľko sa osobne stará o štyri maloleté deti.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal otca
maloletých detí na plnenie vyživovacej povinnosti na čas po rozvode voči maloletým deťom F. a I. vo
výške 50,- eur mesačne na každé dieťa. Výroky prvostupňového rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté
neboli, ostali nedotknuté.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že medzi
účastníkmi dochádzalo dlhodobo k nedorozumeniam, čo viedlo k ich vzájomnému odcudzeniu a odchodu
odporcu zo spoločnej domácnosti. Súd rozviedol manželstvo účastníkov a v súlade s ust. § 113 ods.
1 O.s.p. na čas po rozvode rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, nakoľko
k úprave práv dohodou nedošlo. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy záujmy maloletých detí, ich
odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Na čas po rozvode súd zveril deti do osobnej
starostlivosti matke a otcovi určil vyživovaciu povinnosť po 35,- eur mesačne na každé dieťa, pričom
vychádzal z toho, že otec maloletých detí nemá žiadny príjem.

Z preskúmavaného rozsudku, ako aj zo spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že z
manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, F., nar. XX. X. XXXX a I., nar. XX. X. XXXX. Pre
nezhody medzi rodičmi bola rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/64/2013-40 zo dňa 6. 12.
2013 schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu každého maloletého
dieťaťa sumou 35,- eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí v spoločnej domácnosti s matkou žijú
ďalšie dve deti pochádzajúce z predchádzajúceho manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 1P/2/2014 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a na čas po rozvode súd upravoval práva
a povinnosti rodičov k maloletým deťom, pričom deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a
otec bol zaviazaný prispievať výživné v sume 35,- eur mesačne. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec
žiadnym spôsobom nespolupracoval so súdom, na vytýčené pojednávania sa nedostavil, taktiež ani
na výsluch pred dožiadaným súdom. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z toho, že odporca
je živnostník, ktorý však za rok 2014 nepodal daňové priznanie a z exekúcií, ktoré sa proti otcovi
maloletých vedú, vyplynulo, že nemá žiadny majetok. Za takéhoto stavu potom súd stanovil na čas po
rozvode výšku výživného na každé dieťa po 35,- eur mesačne. Vychádzajúc zo zásad stanovených
Zákonom o rodine pri určovaní výživného postupoval prvostupňový súd správne, avšak na základe
zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Stanovená výška výživného je podľa
názoru odvolacieho súdu neprimeraná možnostiam a schopnostiam otca a nevychádza zo zásad
stanovených Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je upravená v § 62 až § 65 Zákona o rodine. V zmysle týchto ustanovení je plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej

činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima. V tomto prípade potom odvolací súd vychádzal z toho, že je v možnostiach a
schopnostiach otca platiť výživné na maloleté deti, čo je jeho prvoradá povinnosť vzhľadom k tomu, že
deti sú vo veku, keď žiadnym spôsobom nemôžu zaistiť uspokojovanie svojich základných životných
potrieb iným spôsobom (napr. brigádnicky). Pri stanovení výšky výživného súd potom prihliadal najmä
na odôvodnené potreby maloletých detí, ich vek, zdravotný stav a zabezpečenie ostatných športových,
či kultúrnych potrieb. Za primerané potom považoval stanoviť na čas po rozvode výživné vo výške 50,-
eur na každé dieťa mesačne. Súd prihliadal tiež na možnosti a schopnosti rodičov, najmä to, že obaja
majú ďalšie vyživovacie povinnosti.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a stanovil
výšku vyživovacej povinnosti otca maloletých detí na čas po rozvode k maloletým F. a I. sumou 50,- eur
mesačne na každé dieťa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p. a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.