Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208773
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115208773.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. F., O..
XX.X.XXXX, V. Z. X, M., zastúpenej HODOR advokátskou kanceláriou, s. r. o., so sídlom Vrátna 40,
Košice, IČO:47240849, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31690904, v konaní o zaplatenie poistného plnenia 3.008,76 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 3.008,76 eur s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo

sumy 3.008,76 eur od 23.7.2015 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy
konania vo výške 568,87 eur, pozostávajúce z uhradeného súdneho poplatku vo výške 180 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 388,87 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalované na
zaplatenie sumy vo výške 3.008,76 eur spolu s 5,05 % ročnými úrokom z omeškania zo žalovanej

sumy odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Taktiež žiadala priznať
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila dňa 16.8.1999 ako poistník a zároveň ako poistenec so žalovanou
ako poisťovateľom (v tom čase s obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s. (od
14.2.1995 do 2.11.2006) a neskôr s obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.

s. (od 3.11.2006 do 21.12.2008) poistnú zmluvu číslo: 5069 000141, predmetom ktorej bol záväzok
žalobkyne riadne a včas platiť poistné a záväzok žalovanej v prípade splnenia dohodnutej podmienky
(dožitie sa žalobkyne konca poistnej alebo smrť žalobkyne) vyplatiť žalobkyni dohodnutú finančnú sumu,
ktorá bola pre prípad dožitia dohodnutá, na žalovanú 3.000.72 eur (90.642,- Sk) a pre prípad smrti
na 1.991,63 eur (60.000,- Sk). Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 (desať) rokov. Začiatok
poistenia bol dohodnutý na 17.8.1999 a koniec poistenia bol dohodnutý na 17.8.2014, t.j. poistenie bolo

dohodnuté na dobu 15 rokov. Výska mesačného poistného pre dané poistenie bola vrátane úrazového
pripoistenia dohodnutá na sumu 13,87 eur (418,- Sk). Okrem povinností platiť dohodnuté poistné v
PZ určenom termíne, nevyplývali pre žalobkyňu voči žalovanej z PZ žiadne ďalšie peňažné záväzky.
Žalobkyňa v súlade s poistnou zmluvou riadne a včas platila dohodnuté poistné a to až do r. 2005,
v ktorom sa jej prejavilo ochorenie na základe ktorého bola od 7.11.2005 uznaná za invalida a bol jej
priznaný plný invalidný dôchodok. V súlade s čl. 10 VPP bola žalobkyňa na základe uvedenej skutočnosti

oslobodená od platenia poistného a to od najbližšieho dátumu jeho splatnosti 17.11.2005. Priznané
oslobodenieodplateniapoistnéhoboložalobkynižalovanoupredlžovanéaždo17.7.2009,kedyskončila
dohodnutá doba platenia poistného (10 rokov). Oslobodenie od platenia poistného priznané žalobkyni
však nemalo žiadny vplyv na výšku dohodnutých poistných plnení pre prípad smrti, alebo dožitia. Dňa
17.8.2014,ktoréhosažalobkyňadožila,došlokskončeniuplatnostipoistnejzmluvyasúčasneksplneniu
podmienky (dožitie sa konca poistnej doby) na výplatu poistného plnenia pre prípad dožitia vo výške

žalovanej sumy. Žalobkyňa opakovane telefonicky a následne listom vyzvala žalovanú na poskytnutie
tohto poistného plnenia, ktoré však nebolo doteraz zo strany žalovanej poskytnuté a preto sa s úhradoutohto nároku žalobkyne dostala žalovaná do omeškania a to najneskôr dňom nasledujúcim po dni, kedy
jej bude táto žaloba doručená. Sadzba hlavných refinančných operácií (obchodov) je od 10.9.2014 (t.j. v
období, kedy bola žalovaná v omeškaní so zaplatením dohodnutej sumy pre prípad dožitia (20.4. 2014)

stanovená vo výške 0,05 %. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z
omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po doručení tejto žaloby
žalovanej.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že základnou predbežnou právnou otázkou každého sporu

o plnenie je ustálenie, či existuje samotný právny základ nároku, teda platný právny úkon, od ktorého
sa plnenie odvíja. Prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná
zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové
náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 OZ Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom
je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 OZ absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie "iba" s Občianskym zákonníkom

zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 O. z. použilo slovné
spojenie nie "odporuje zákonu", ale "odporuje tomuto zákonu". Z pohľadu platnosti právneho úkonu
podľa § 39 OZ je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný
právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). Poistné je bez pochybností
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 OZ. Platnosť hmotno-

právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu
v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy
viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobkyňa ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu
podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej
zmluve žalobkyne v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve

stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby
poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z
ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musel vychádzať, zaručovali
dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa
premietlo do poistnej zmluvy Žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala,

že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s
ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú
(v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky
nesprávna, ak je nesprávne stanovená stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie

zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr.
protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné
skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom
č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, Čo znamená, že bolo neplatné. Podstatná
náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide

o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej
poistnej zmluvy.Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim
sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska. Občiansky
súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné
vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napríklad list NBS č. ODT-13070/2013

zo dňa 2.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred
rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala
záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola
teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať
súladčastipoistnejzmluvyajsozákonomzoblastiverejnéhopráva,pretožepodľatohtozákonamalobyť

poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejno-právny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom
je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorá sa pri
korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu
nejdeoklasickúsúkromno-právnuzmluvuvsúčasnomponímaní.Ideotzv.regulovanúzmluvu.Uvedené
má oporu aj v právnej teórii. Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký,

že hol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex anie kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy
spadajú pod kategóriu tzv- "regulovaných zmlúv", ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným
a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou
legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu.Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných vzťahov a iných vzťahov
hromadne distribuovanej spotreby... V deväťdesiatych rokoch bola v rámci deetatizácie a "privatizácie"
súkromnéhoprávapredmetnáosobitnáprávnaúpravadoveľkejmieryzrušenáabolprenechanýpriestor

na dohodu zmluvných strán (CSACH, Kristián : Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Cenék, 2009, s. 142).
Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko Národnej banky Slovenska (list
NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a
účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). Národná banka Slovenska
kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu

žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických
rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové "zle a nízko", teda že je
stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období
rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS),
ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy*,
mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku

uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže
byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť,
pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností
a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho
úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a

teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali
napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a
5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán
absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd
ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou

a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je
neplatná, uplatnený nárok nie je dôvodný. Žalovaná v konaní taktiež namietala nedostatok právomoci
všeobecného súdu na konanie a rozhodovanie vo veci vzhľadom na právomoc rozhodcovského súdu s
poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-342/2013 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/154/2015, ktoré sa aj o toto rozhodnutie opiera. Zároveň uviedla, že proces likvidácie poistnej

udalosti nemohla v prípade žalobkyne ukončiť, a to pre prekážku na jej strane. Žaloba je teda podaná
predčasne. Občiansky zákonník zreteľne odlišuje vznik práva na poistné plnenie (§ 797 ods. 1, 2 OZ)
od splatnosti poistného nároku (§ 797 ods. 3 OZ). Žalobkyňa bola vyzvaná aby poskytla potrebné
údaje a informácie (§ 799 ods. 2 OZ), ignorovala však právne významný a Občianskym zákonníkom
predpokladaný postup, a to, že poistný nárok nie je splatný okamihom, keď dôjde ku poistnej udalosti, ale

ažpotom,čoprebehneprocesšetrenia.Údajeainformácie,ktorépoistenáosobaposkytujevnárokovom
liste (bol žalobkyni zaslaný 3.3.2015, od vtedy sa neozvala) sú nevyhnutne nutné pre určenie rozsahu
poistiteľa plniť, napríklad či nie je namieste aplikácia výluky, krátenie poistného plnenia, jeho prepočet
podľa medzitým vykonaných zmien, redukcia poistnej sumy a pod. Tento proces nebol v čase podania
žaloby ešte skončený (a nie je pre nespoluprácu žalobkyne ukončený ani v deň písania tohto podania),

a teda žalovaná nemôže byť s ešte nesplatným nárokom v akomkoľvek omeškaní.
Ďalej žalovaná v konaní uviedla, že postoj žalobkyne je založený na predpoklade, že počas trvania
poistenia nenastali, resp. že žalobkyňa sama nemala vykonať také zmeny v poistení, ktoré majú vplyv
na určenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2, 3 OZ). Tento predpoklad žalobkyne nie
je správny. Podľa § 816 O. z. má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá poistná suma

alebo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok. Stanovenie poistného plnenia
je teda podľa zákona alternatívne a závisí od konkrétnych skutkových a právnych okolností prípadu. Pre
určenie, či má poistený právo na dohodnutú sumu alebo na poistnú sumu podľa poistných podmienok sú
podstatné konkrétne skutkové okolnosti prípadu, ktoré nastali počas trvania poistného vzťahu. Poistený
má preto nie vždy právo na sumu vpísanú do textu poistnej zmluvy. Tak tomu je aj v okolnostiach prípadu.

Žiadosť o GSM BALÍK PČSP Rapid k poistnej zmluve č. 5069000141 zo dňa 7.4.2008, Poistka zo
dňa 10.8.2007, list žalovanej z 3.3.2009 upozorňujúci na poplatkovú povinnosť, rozhodcovské konanie
a poistné podmienky z 21.5.2007 ovplyvnili spôsob stanovenia poistného plnenia. Za hypotetického
predpokladu (ktorý je v rozpore so skutkovým stavom), ak by žalobkyňa žiadosťou o GSM BALÍK zo
dňa 7.4.2008, nezmenila pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa

ktorých žalovaná pri ukončení poistenia postupovala, mala by žalobkyňa v pozícii poistníka nárok na
poistné plnenie v zmysle čl. 13 poistných podmienok z 1.6.1995 vo výške 1.991,64 eur pred zdanením,
čo vyplýva z bodu 1. Výpočtu poistnej sumy. Takto stanovené poistné plnenie zodpovedá zaplatenému
poistnému po dobu 10 rokov platenia poistného pri aplikácii poistných podmienok zo dňa 1.6.1995.Ako dôkaz žalovaná predložila odborný výpočet aktuára poisťovne. V čase ukončenia poistenia boli
platnými poistnými podmienkami všeobecné poistné podmienky z 21.5.2007, podľa ktorých sa mení i
spôsob prepočtu výšky poistného plnenia v zmysle XVII častí ods. 7f). Žalobkyňa slobodne, určite a

zrozumiteľne pristúpila na zmenu poistných podmienok. V stručnom texte Žiadosti o GSM BALÍK PČSP
Rapid zo dňa 7.4.2008 sú poistné podmienky z 21.5.2007 uvedené na troch miestach, uvedená je aj XV.
časť poistných podmienok o rozhodcovskom konaní, raz je aj explicitne zmienená tzv. rozhodcovská
doložka. V texte Poistky zo dňa 10.8.2007 sú poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 uvedené raz, raz
je aj jasne uvedené, že poistka je potvrdením o zmene v poistnom vzťahu. Žalobkyňa bola teda v

relevantnom čase na poistné podmienky z 21.5.2007 upozornená mnohonásobne v uvedených listinách.
Skutočnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia boli poistné podmienky z
21.5.2007, svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.5.2007. Podľa § 788 ods. 3 O. z. pre platnosť
poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie, a ani
ich osobitné podpísanie poistníkom, pričom táto skutočnosť je preukázateľná nakoľko existuje o tom
notárska zápisnica. Za týchto skutkových okolností žalobkyňa nemohla zmenu poistných podmienok

prehliadnuť.V zmysle § 40 ods.3 OZ, pre platnosť písomného právneho úkonu stanovuje zákon dve
zákonné náležitosti: písomná forma (spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte
listiny) a podpis konajúcej osoby. Zrozumiteľnosť právneho úkonu znamená, že jeho obsah je možné
pochopiť za použitia výrazových prostriedkov, pričom v danom prípade je obsah Žiadostí o zníženie
poistného čitateľným spôsobom písaný v spisovnom slovenskom jazyku, bez zaťažujúcich a zložitých

právnických výrazov. Určitosť právneho úkonu znamená, že je možné zistiť aké konkrétne práva a
povinnosti z neho vyplývajú (musí byť zrejmé, čo je obsahom právneho úkonu). Nakoľko obsah Žiadosti
o GSM BALÍK zo dňa 7.4.2008 je určitý a zrozumiteľný, bol zachytený v texte listiny a zároveň bol
podpísaný konajúcou osobou, je takýto právny úkon platný. Vykonaná zmena poistných podmienok je z
právneho hľadiska platná aj vzhľadom na nasledujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR : "Ustanovenie

§ 35 ods. 2 O. z. predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska
jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu,
aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho
úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 OZ) podrobí skúmaniu i vôľu
(úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto

najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých
pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia
pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania
posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v Čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol
prihliadnuť ku vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia

úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.
Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo
výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená,
že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už
nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli. ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho

úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už
urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby
obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený
v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania." (rozsudok NS SR z 31.júla
2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011). ,,Konštantná civilná judikatúra vychádza z názoru, že záver o obsahu

a teda najmä o (ne)určitosti alebo (ne)zrozumiteľnosti právneho úkonu musí predchádzať jeho výklad
za použitia interpretačných pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jazykové vyjadrenie
právneho úkonu možno síce vykladať z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov, z
hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov, i z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého
právneho úkonu, avšak interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka nemôže nahrádzať alebo meniť prejavenú vôľu. Použitie zákonných výkladových pravidiel
smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so
stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený (viď Zo súdnej praxe Č. 38/2009). Ak prejavená
vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť. Ak ide o právny úkon v písomnej forme spravidla
určitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť

písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a preto obsah právneho úkonu je zrejmý každému (i
tretím osobám) ." (uznesenie NS SR sp. zn. 7 MCdo 12/2011). Počas trvania poistenia boli súčasťou
poistnej zmluvy postupne dve rôzne poistné podmienky, ktoré sa odlišujú v podmienkach, za akých
dochádza ku zmene v obsahu poistenia (redukcia poistnej sumy § 804 OZ), v sadzobníku poplatkova v spôsobe určenia poistného plnenia (§ 816 OZ). Podpisom (konaním) sa prejavuje vôľa, pričom
vôľa konajúcej osoby sa prejavuje s celým obsahom právneho úkon, a nie len s jeho časťou, nakoľko
podpisom sa listina o právnom úkone uzatvára. Poistenie sa môže spravovať iba jednými pravidlami,

z tohto dôvodu nie je možné, aby sa z oboch poistných podmienok vyberali selektívne len tie pravidlá,
ktoré sa Žalobcovi momentálne hodia. Zmenou poistných podmienok na všeobecné poistné podmienky
zo dňa 21.5.2007 došlo i k zmene prepočtu nárokovateľných poistných súm podľa časti XVII, ods. 7í) v
súlade s ustanovením § 816 OZ. Podľa nového prepočtu savýška poistnej sumy pri mesačnom poistnom
13,8751 eur rovná sume 1538,26 eur. K takto stanovenej sume je ešte potrebné prirátať bonifikáciu a

odrátať položky zrážkovej dane a administratívnych poplatkov (bod 2 odborného výpočtu). Žalobkyňa
sa vlastne domáha aplikácie pôvodných poistných podmienok z 1.6.1995, avšak zároveň aj výhody,
ktorú získala pristúpením na nové poistné podmienky z 21.5.2007, a to aby sa na jej poistenie nehľadelo
ako na poistenie zmenené podľa ČI. 9 ods, 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995. Naviac navrhuje, aby
jej súd priznal aj nárok štátu - daň. Súčasťou poistnej zmluvy však môžu byť iba jedny pravidlá, nie
kompiláttýchustanoveníobochpoistnýchpodmienok,ktorésamomentálnehodiavzhľadomnaskutkový

priebeh poistného vzťahu. Nie je preto možné aplikovať čl. 13 poistných podmienok z 01.06.1995 za
ignorancie čl. 9 poistných podmienok, ak poistník skutkovo naplnil tam uvedené právne predpoklady
právnej normy. Ak sa má dodržať zásada pacta sunt servanda, musí potom platiť pre všetky strany
a články štátom schválených poistných podmienok. Žalobkyňa, ak by nepristúpila na nové poistné
podmienky z 21.5.2007, resp, ak by k ním mala pristúpiť neplatne, podľa odborného prepočtu, by mala

nárok na poistné plnenie vo výške 1.991,64 eur (mínus zákonná daň), ktoré zodpovedá zaplatenému
poistnému po dobu 10 rokov. Zároveň žalovaná navrhuje, vo forme kompenzačnej námietky, aby
žalobkyňa vrátila žalovanej sumu 165 eur, ktorá sa rovná hodnote mobilného telefónu značky NOKIA
1650, ktorý nadobudla prostredníctvom Žiadosti o GSM BALÍK zo dňa 7.4.2008. V takom type poistenia,
aké mala žalobkyňa, nie je poistné plnenie stanovené ako výsledok povinnosti poistiteľa šetriť rozsah

svojej povinnosti plniť nikdy, čo sa týka výšky, totožné s tým, ktoré je uvedené v poistnej zmluve.
Dôvodom je minimálne daňová zrážková povinnosť. Poistná zmluva bola podľa zákonov platných v čase
jej uzavretia tzv. regulovanou zmluvou, t. j. takou zmluvou, ktorá podliehala vplyvu orgánu kontroly, resp.
dohľadu nad poisťovníctvom vo viacerých smeroch. V súvislostí s poistnou zmluvou Žalobcu vydal orgán
dohľadu protokol a opatrenie, ktorým uložil Žalovanému povinnosť vykonať nápravu na odstránenie

nedostatkov, ktorých príčinou bolo rozhodnutie orgánu kontroly z roku 1995 a ktoré vyústili do predmetu
a obsahu poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu. Ku dňu 16.08.1999 (uzavretie poistnej
zmluvy), resp. bol, pokiaľ ide o obsah a požiadavky na poistné zmluvy vo všeobecnosti, iný právny stav,
ako je v súčasnosti (napr. dobový § 788 ods. 3 O. z.). Poistná zmluva Žalobcu bola špecifická vtom, že
časť jej obsahu stanovil Štátny orgán kontroly, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (zák. č. 24/1991 Zb.}

§ 9 až § 12 cit. zák.). Šlo o všeobecné poistné podmienky a sadzby poistného a poistného plnenia, ktoré
sa preniesli do každej poistnej zmluvy poistenia sadzby UDP-K. Tieto sadzby poistného a určitej výške
poistného zodpovedajúce poistné plnenie boli pre Žalovaného právne záväzné. Dôkazom tohto tvrdenia
je list NBS č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.07.2012. Aj keď jednou zo základných zásad Občianskeho
zákonníka je zásada zmluvnej voľnosti (Platí, že ak plne spôsobilý subjekt práv prejaví svoju slobodnú

vôľu tým, že ju zachytí v zmluve, právnym následkom je zodpovednosť za záväzky, ktoré na seba
zmluvou prevzal), zrkadlovým odrazom prejavu absolútne slobodnej vôle v zmluvnom práve je zásada
pacta sunt servanda. Vôľa žalovanej prejavená v poistnej zmluve žalobkyne však, pokiaľ ide o výšku
poistného 418,- Sk a výšku poistného plnenia pre prípad dožitia 90.642,- Sk, nebola slobodná, ale bola
determinovaná a obmedzená sadzbami poistného a poistného plnenia schválenými štátom. Žalovaná,

ak vpísala do poistnej zmluvy poistné v určitej výške atómu zodpovedajúce poistné plnenie v určitej
výške, neprejavila tým svoju slobodnú voľbu, ale prepísala parametre sadzieb a kalkulácií poistného
určených a schválených štátnym orgánom (§ 9 až § 12 zák. č. 24/1991 Zb.). Jej zmluvná voľnosť bola
p v tomto zmysle obmedzená, preto v tejto časti, sa ňu nemôže vzťahovať zásada pacta sunt servanda
v absolútnom rozsahu. Objektívne chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení z roku

1995, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, odhalil orgán dohľadu v
roku 2008 (dôkaz - protokol a list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013). Závady v kalkuláciách
sadzieb poistného a poistného plnenia (ktoré sa premietli do obsahu poistnej zmluvy) viedli k tomu,
že žalobkyňou platené poistné bolo príliš nízke, neadekvátne tomu, aké poistné plnenie pre prípad
dožitia sa konca poistenia bolo vpísané do poistnej zmluvy. Inými slovami povedané, hlavný predmet

plnenianeboladekvátnyaprimeranýzaplatenémupoistnému.Aksažalobkyňadomáha neadekvátneho
poistného plnenia vpísaného do jedného z riadkov poistnej zmluvy (hypoteticky abstrahujúc od toho, že
v čase ukončenia poistenia platili poistné podmienky, ktoré upravovali odlišný spôsob určenia poistného
plnenia), potom si v rozpore s dobrými mravmi uplatňuje nárok na poistné plnenie v takej výške, akúsi uhradeným poistným v skutočnosti nikdy nepredplatila, teda v skutočnosti v tomto zmysle sa snaží
bezdôvodne obohatiť na úkor žalovanej. V súkromnom práve platí aj zásada neminem laedera a zásada,
ženiktonemámaťprospechzprotiprávnehostavu(ajkeďhozapríčinilatretiastrana-orgánkontrolynad

poisťovníctvom). Aj tieto zásady a špecifické skutkové okolnosti by mal preto súd zohľadniť. Žalobkyňa
vlastne vo vzťahu ku žalovanej v rozpore s dobrými mravmi zneužíva chybu štátnych úradníkov, ktorá
ovplyvnila obsah poistnej zmluvy. Výška poistného plnenia uvedená v zmluve je objektívne chybná a
nikdy by nebola do textu poistnej zmluvy vpísaná, ak by boli schválené zo zákonom súladné správne
sadzby a kalkulácie poistného, teda ak by úradníci nepochybili. Preto v tejto časti text poistnej zmluvy

nemôže z materiálneho hľadiska spravodlivo obstáť. K optimalizácii tejto právne komplikovanej situácie
žalovanej oprávňovali pravidlá uvedené v Princípoch európskeho zmluvného práva (v ust. 6 : 111
je možnosť za určitých predpokladov zmluvu jednostranne ukončiť, resp. aj možnosť, aby špecifickú
konfliktnú situáciu, ktorú zmluvné strany nezavinili, súd optimalizoval). Rrozhodnutie Súdneho dvora EU
vo veci C-l/06: "...Pri výklade prejavov vôle je v práve Spoločenstva potrebné vychádzať zo všeobecných
právnych zásad. Ustanovenia o všeobecných právnych zásadách k výkladu prejavu vôle možno vyvodiť

z piatej kapitoly diela Principles of European Contract Law (Zásady európskeho zmluvného práva).
Pritom ide o dielo, ktoré predstavuje spoločný základ pre zmluvné právo členských štátov." Súdny
dvor EÚ. zjavne označil Princípy európskeho zmluvného práva za právny základ pre zmluvné právo
členských štátov Európskej únie, a teda aj za právny základ pre zmluvné právo Slovenskej republiky
ako člena Európskej únie. Zásady európskeho zmluvného (ďalej aj "PECL") práva teda majú aplikačnú

a interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym právom aj v Slovenskej republike. Každý je povinný
predchádzať vzniku škôd podľa § 415 OZ, a to od toho okamihu, keď sa o škode dozvie. Žalovaná na
podporusvojejargumentácie,žepoisteniesadzbyUDP-K,akémalauzavretéajžalobkyňa,poroku2008
už nemohla v pôvodnej podobe ponúkať, pretože tomu bránili právne relevantné prekážky, predkladá
právoplatný Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/67/2013-81. Ak by mala mať žalobkyňa (ak

by sa neaplikovali poistné podmienky z 21.5.2007, ale poistné podmienky z 1.6.1995, avšak bez čl. 9
poistných podmienok) právo na poistné plnenie vo výške 3.008,76 eur, potom by musela
platiť poistné vo výške 20,9514 eur. Žiadne zmluvné dojednanie žalobkyňou riadne podpísanej
a písomnej rozhodcovskej doložky (Žiadosť o obnovenie finančných parametrov : tento súhlas je
rozhodcovskou doložkou.) jej nebráni, ani podstatne nesťažuje podať žalobu podľa § 40 a nasl.

zák. č. 244/2002 Z. z. na súd zriadený podľa vnútroštátneho práva, a preto rozhodcovská doložka
neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by ju robila ako celok neplatnou. Platná rozhodcovská
doložka zakladá riadnu právomoc rozhodcovského súdu. Právomoc všeobecného súdu nastupuje,
až subsidiárne, ak rozhodcovský súd poruší všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z.). Právomoc všeobecného súdu potom v zmysle §

40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. nastupuje subsidiárne vtedy, ak prípadne neúspešný spotrebiteľ
rozhodcovského konania nie je spokojný s ochranou jeho práv podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa
rozhodcovským súdom. Uznesenie IV. ÚS 394/2012 jasne uvádza, že rozhodcovské konanie a ani
rozhodcovský rozsudok neznamená "odňatie práva spotrebiteľovi brániť svoje právo na všeobecnom

súde", naopak označuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za "účinný právny prostriedok
obrany" proti rozhodcovskému rozsudku. Z nálezu III. ÚS 162/2011 vyplýva, že ak by spotrebiteľ nemal
právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zák. č. 244/2002 Z. z., nastupuje tu
právo spotrebiteľa priamo podať sťažnosť na ústavný súd. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-342/2013 z 3. apríla 2014 rozhodcovská doložka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve nie je a priori

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to ani ak je
súčasťou súvislého textu obchodných podmienok. Písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS je jasne a
zrozumiteľne vyložené tak, že dojednanie v rozhodcovskej doložke je vtedy neprijateľné, ak bolo jeho
úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom rozhodnutí rozhodcovského súdu práva podať žalobu,
opravný prostriedok alebo akýkoľvek iný právny prostriedok obrany. Ak je účinný právny prostriedok, za

pomoci ktorého sa vec ukončená pred rozhodcovským súdom môže predložiť súdu zriadenému podľa
vnútroštátnych právnych pravidiel, dostupný a ak rozhodcovská doložka jeho uplatnenie neznemožňuje,
potom nie je rozhodcovská doložka podľa písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS neprijateľná a teda
neplatná. Žalovaná poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/154/2015-91.
V zmysle § 797 odst. 3 OZ poistné plnenie sa stáva splatným po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia

šetrenia poisťovateľom. Až po uplynutí tejto zákonnej lehoty sa samotný nárok stáva splatným.
Vzhľadom však na skutočnosť, že žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť a to nezaslala žalovanej
vyplnený a notárom potvrdený nárokový list, žalovaná nemohla ukončiť proces šetrenia poistnej udalosti
a likvidovať ju. Podľa § 37 zákona č. 8/2008 je poisťovňa povinná vykonávať svoju činnosť spôsobom,ktorý minimalizuje a zohľadňuje riziká vyplývajúce z jej činnosti a zároveň poskytovať aj s odbornou
starostlivosťou. V zmysle § 407 zákona č. 8/2008 je poistník povinný poskytovať potrebné informácie
poisťovni, ktoré sú nevyhnutné na splnenie úloh a povinností poisťovateľa. Zároveň poukazujeme na §

799 odst. 2 OZ, v zmysle ktorého je povinný poistník bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa o
tom, že nastala poistná udalosť a predložiť potrebné doklady, ktoré poisťovateľ žiada, aby nedochádzalo
ku trestnej činnosti a aby sa predchádzalo vzniku strát a škôd. Svoje tvrdenia žalobkyňa , napr. že
mobilný telefón bol nefunkčný, nepreukázala. Nie je prípustné argumentovať právnymi pojmami, ktoré
nie sú v konkrétnej zmluve. Konkrétne je to tvrdenie protistrany o tom, že sa jedná o nekalú obchodnú

praktiku. Tá má svoje jasné zákonné vymedzenie v zákone o ochrane spotrebiteľa, ktoré je potrebné
preukázať. Čo sa týka samotnej dane, ide o nárok štátu, ktorý je povinný odvádzať poisťovateľ v zmysle
zákona o poisťovníctve, a nie žalobkyňa. K tomu by došlo, ak by nastala likvidácia poistnej udalosti.
OZ nespája s neplatnosťou právneho úkonu to, že na svoju zodpovednosť sa účastník právneho úkonu
neoboznámi s jeho obsahom, že si to neprečíta. Nikto žalobkyňu nenútil, aby podpísala predmetnú
žiadosť.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu k vyjadreniam žalovanej uviedla, že žalovaná vychádzajúc
z údajnej protiprávnosti kalkulovaných sadzieb poistného za poistný produkt žalobkyne dochádza k
záveru, že poistné ako podstatná náležitosť PZ bolo určené v rozpore so zákonom, čo robí celý úkon t.j,
celú PZ absolútne neplatnú, na ktorú absolútnu neplatnosť by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Jedná sa o zvláštnu úvahu, nakoľko tento svoj názor uvádza až teraz, keď sa žalobkyňa domáha
poistného plnenia. PZ bola pritom uzavretá od r. 1999 a trvala do r. 2014 t.j. 15 rokov a po celý ten
čas žalovaná tento názor neprezentovala. Naopak v r. 2007 sa snažila o zmenu parametrov PZ vrátane
zmeny VPP. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu t.j. PZ vyvodzuje žalovaná zo zistení NBS počas
výkonu dohľadu v r. 2007 a z jej záveru, že kalkulačné vzorce, na základe ktorých sa vypočítala výška

poistného, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a z tohoto dôvodu
nemôže žalovaná kalkulačné vzorce ďalej používať. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že ak by aj z
týchto záverov bolo možné vyvodzovať nesprávnosť určenia poistného, nemožno túto skutočnosť, ktorá
môže mať svoj význam vo vzťahu medzi žalovanou a orgánom verejnej moci t.j. vo sfére verejného
práva, prenášať do súkromnoprávneho vzťahu účastníkov založeného PZ. Spôsob výpočtu poistného a

použitekonkrétnychkalkulačnýchvzorcovprevýpočetpoistnéhonebolpredmetomPZatýkalsavýlučne
vzťahu žalovanej s MF SR ako vtedajším kontrolným orgánom. Žalovaná preto nemôže okolnosti a
dôsledky plynúce z tohto vzťahu s MF SR, ktorý má verejnoprávnu povahu aj v prípade preukázania
správnosti svojich tvrdení o "protiprávnosti kalkulovaných sadzieb poistného" paušálne prenášať do
iného súkromno-právneho vzťahu, ktorého predmetom však nebolo a nie je spôsob výpočtu poistného.

Z uvedeného dôvodu nemožno s tvrdením o absolútnej neplatnosti PZ súhlasiť. Tvrdenie žalovanej
o absolútnej neplatnosti PZ je s poukazom na vyššie uvedené teda nie len nesprávne, ale zo strany
žalovanej vyslovene účelové. Ak by o tejto absolútnej neplatnosti bola žalovaná skutočne presvedčená,
musela by žalobkyni vrátiť zaplatené poistné plnenie, ktorý by v prípade správnosti jej názoru bolo
bezdôvodným obohatením. K tomu samozrejme nedošlo a netvrdí to ani samotná žalovaná. Podľa

názoru žalobcu príslušnosť konajúceho súdu je daná a žaloba bola podaná po uplynutí doby poistenia a
po tom, keď žalovaná účelovo a v rozpore s PZ podmieňovala výplatu poistného splnením podmienok,
ktoré nemajú v PZ oporu. Naviac žalovanej nič nebránilo, aby plnila aj po podaní žaloby a prípadnú
"predčasnosť žaloby" by súd zohľadnil v rozhodnutí o náhrade trov konania. Dôvod o absolútnej
neplatnosti PZ uvedený žalovanou v prvej časti jej vyjadrenia je však dôkazom toho, že žalovaná nemá

vôbec záujem dobrovoľne plniť a pre tento účel neváha uviesť, dôvody, ktoré si navzájom odporujú.
Žalovaná si kládla neprimerané požiadavky na predloženie dokladov od žalobkyne s tým, že chcela
plniť v štvormesačnej lehote, čo je neprimerané. Z účelu poistnej zmluvy vyplýva, že hneď po splnení
podmienok bola žalovaná povinná vyplatiť poistné plnenie pre prípad dožitia a teda uplynutím doby,
na ktorú bola uzavretá poistná zmluva po dosiahnutí veku uvedeného v poistnej zmluve. Vydanie

nárokového listu, ktoré požadovala žalovaná a likvidácia poistnej udalosti nemajú oporu v poistnej
zmluve ani v poistných podmienkach a ide o účelné naťahovanie lehoty zo strany žalovanej. Žalovaná
sa domáhala vyplatenia poistného plnenia - bola v poisťovni a tiež telefonicky sa dožadovala, na
základe čoho aj žalovaná zaslala nárokový list žalobkyni. Tento žalobkyňa už nevyplnila, nakoľko právny
zástupca má vedomosť, že aj napriek vyplneniu nárokového listu poisťovňa neplnila poistné plnenia v

celej výške. Žalobkyňa písomne žiadala o výplatu poistného plnenia. V danom prípade je sa jedná o
poistnú zmluvu dožitia, kde poistnou udalosťou je prípad dožitia alebo smrti poistníka. Z okolnosti, že
žalobkyňa podala žalobu a domáhala sa poistného plnenia je zrejmé, že táto podmienka bola splnená,
takže kladenie iných podmienok na úhradu poistného plnenia nie je možné a zákon to nepredpokladá.Aj podanie tejto žaloby môže sa považovať za uplatnenie nároku na poistné plnenie a neexistuje dôvod,
pre ktorý by tento nárok nemal byť uspokojený, nakoľko žalovaná má jednoznačne evidentný dôkaz,
že nastala poistná udalosť, teda že sa žalobkyňa dožila konca poistnej doby. Všetky skutočnosti, ktoré

sa týkajú vzťahu medzi žalovanou a kontrolnými orgánmi upravuje oblasť verejného práva, a v danom
prípadesajednáosúkromnoprávnysporažiadnenegatívnedôsledky,ktoréohrozujúžalovanúzdôvodu
tvrdeného chybného postupu kontrolných orgánov nemôžu zasahovať do súkromnoprávneho vzťahu,
ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaná sa domáha svojich nárokov v konaní voči národnej banke
ako nástupcovi kontrolného orgánu príp. proti ministerstvu financií. Žiadosti o GSM boli poistníkom

resp. poisteným predkladané z dôvodu, že sa jedná o akýsi dar, prejav dôvery žalovaného a z toho
dôvodu aj takto pristupovali poistníci k týmto ponukám, ktoré boli buď vo forme ponuky bezplatného
telefónu alebo žiadosti o zníženie poistného. Tieto podpisovali v presvedčení, že sa jedná o ponuku,
na ktorú sa nevzťahujú ďalšie dôsledky a požiadavky. S poukazom na takýto postup a spôsob, akým
sa to predkladalo, sa jednalo o nekalú obchodnú praktiku, z toho dôvodu nie je možné považovať
tieto ustanovenia a jednania za platné a prihliadať na ne, preto príslušným súdom na rozhodnutie v

tejto veci je konajúci súd. Čo sa týka aplikácie nových všeobecných poistných podmienok, na tento
poistný vzťah nie je možné ich aplikovať, pretože žalovaný odvodzuje skutočnosť, že sa vzťahujú na túto
poistnú zmluvu z podpísania žiadosti o GSM balík. Táto žiadosť bola predložená resp. podstrčená za
okolností, ktoré žalobkyňa opísala a jedná sa o nekalú obchodnú praktiku a teda skutočnosti uvedené
v tejto žiadosti nemohli spôsobiť to, že by platne žalobkyňa pristúpila k novým všeobecným poistným

podmienkam. Aj ako sa žalobkyňa vyjadrila, vôbec nemala v úmysle niečo také vykonať a stále až
do konca poistného vzťahu zotrvávala v presvedčení, že nedošlo ku žiadnej zmene. Výpočet výšky
poistného plnenia podľa nových všeobecných poistných podmienkach tak zmätočný, tak komplikovaný,
že v podstate ak by boli platné tieto všeobecné poistné podmienky, nedalo by sa ustanovenie o výpočte
poistného plnenia aplikovať, pretože nebolo by to možné jednoznačným spôsobom vypočítať. Pokiaľ

ide o zrážkovú daň, je rozhodnutie krajského súdu, kde sa uvádza, že súd nemôže nahradzovať daňový
úrad a žalovaná mala možnosť dobrovoľne plniť a uplatniť si zrážkovú daň, súd má vychádzať z toho,
čo je nesporné z poistnej zmluvy. Pokiaľ žalobkyni vznikla povinnosť dane, nič jej nebráni, aby si túto
svoju povinnosť splnila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením obsahu listinných dôkazov a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z kópie poistnej zmluvy účastníkov uzavretej dňa 16.8.1999 a poistky o uzavretí poistnej zmluvy
medzi účastníkmi konania č. 5069000141 z 24.8.1999 súd zistil, že žalobkyňa uzavrela 16.8.1999 so

žalovanou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice)
poistnú zmluvu č. 5069000141 so začiatkom poistenia od 17.8.1999 do 17.8.2014. Bolo dojednané
mesačné poistné vo výške 418 Sk (13,88 eur) pre prípad smrti a dožitia, poistná suma pre prípad
smrti 60.000 Sk (1.991,66 eur)a pre prípad dožitia 90.642 Sk (3.008,76 eur), poistná doba 15 rokov a
doba platenia poistného 10 rokov. V zmluve bolo uvedené, že pre toto poistenie platia ustanovenia

Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. Podľa potvrdenia
žalovaného o uzavretí poistnej zmluvy UDP-K z 24.8.1999 "Ak sa poistený dožije konca poistnej doby,
poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká".

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií

SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len "VPP"), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti. Podľa čl. 13
bodu 3 uvedených VPP ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, je povinný poisťovni
písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady potrebné na
výplatu plnenia. Podľa čl. 16 bodu 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná

vyplatiť dojednanú poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije
dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa listov žalovanej adresovaných žalobkyni zo dňa 6.10.2007 a 19.9.2008 bolo žalobkyni priznané
oslobodenie od platenia poistného za obdobie od 17.11.2005 do 17.10.2006, od 17.11.2006 do

17.10.2007, od 17.11.2007 do 17.7.2008 a od 17.11.2008 do 17.7.2009, kedy je končí doba platenia
poistného.Podľa písomnej informácie z 18.7.2000 o finančnom stave poistnej zmluvy č. 5069000141 žalovaná
žalobkyni oznámila, že základná hodnota rezervy je k 31.12.1999 1.543 Sk, podiel z výnosov 11 Sk, a
tá bude progresívne rásť.

Zo žiadosti žalovanej zaslanej žalobkyni o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu
poistného plnenia a poistky z 30.3.2015 súd zistil, že žalobkyňa listom z 3.3.2015 požiadala žalovanú o
výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia dohodnutého v poistnej zmluve č. 5069000141
a žalovaná požiadala žalobkyňu o vyplnenie priloženého tlačiva s úradne overeným podpisom a to na

overenie naplnenie predpokladu dožitia sa dohodnutého dňa a že platba bude doručená poistenej osobe
na adresu uvedenú v OP poisteného resp. na jeho bežný účet v banke. V nárokovom liste bolo uvedené
č. PZ, koniec poistenia, meno a priezvisko, trvalé bydlisko a dátum nar. žalobkyne a mala vyhlásiť, či
údaje súhlasia a doplniť, či chce zaslať plnenie na adresu trvalého bydliska alebo na bežný účet, ktorý
bolo treba doplniť, prípadne uviesť email a tel. č., doplniť miesto a dátum podpis s úradným overením a
priložiť fotokópiu OP a doklad o vlastníctve účtu, ak si ho zvolila ako formu úhrady.

Zo žiadosti o GSM balík PČSP Rapid k poistnej zmluve č. 5069000141 súd zistil, že túto žalobkyňa
podpísala dňa 7.4.2008. Podľa jej obsahu žalobkyňa požiadala o zaslanie GSM BALÍKA PČSP
Rapid, ktorý okrem GSM SERVISU PČSP Rapid a poistných služieb obsahuje bezplatne zaslaný
mobilný telefón zn. Nokia 1650. Doručenie sa spravuje podmienkami dodania a poistnými podmienkami

stanovenými poisťovňou, ktoré sú zverejnené na www.pcsp.sk. Ďalej bolo drobným písmom uvedené:
"Poistníkovi vzniká nárok na mobilný telefón bezplatne. Distribúciu zabezpečuje spoločnosť LUTAS.
Poistník vyjadruje súhlas s oznámením podmienok dodania mobilného telefónu formou internetu a
súhlasí s textom a obsahom týchto dodacích podmienok bez výnimky. Poistník touto žiadosťou v plnom
rozsahu pristupuje k Všeobecným poistným podmienkam Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s.

zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatkov, ktoré sa dňom podpisu tejto žiadosti vzťahujú na jeho poistnú
zmluvu hore uvedeného čísla. Posledná veta časti XVII. ods. h poistných podmienok v znení dodatku
č. 1 z 15.2.2008 sa vylučuje. Pristúpenie k poistným podmienkam vrátane všetkých poistných služieb,
ktoré budú poisťovňou na základe nich poskytnuté a objednávka mobilného telefónu podľa dodacích
podmienoksúneodvolateľné.Všetkyprípadnésporyalebospornénárokydotýkajúcesatohtopotvrdenia

z poistenia, tohto dojednania alebo iných dojednaní uzavretých medzi poisťovňou a poistníkom spadajú
pod posúdenie rozhodcovského súdu podľa časti XV. poistných podmienok, od tejto vety ktorá je
rozhodcovskou doložkou, možno bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, odstúpiť v
lehote 7 dní od doručenia tejto žiadosti poisťovni..."

Podľa listu generálneho riaditeľa žalovanej adresovaného žalobkyni z 3.3.2009 žalovaná žalobkyňu
informovala o zmene obchodného mena s tým, že informácie o stave poistnej zmluvy možno nájsť
na internetovej stránke www.rapidlife.sk alebo pošlú za poplatok a o tom, od 1.1.2009 sú písomné
informácie i ďalšie úkony v súvislosti s poistnou zmluvou na základe jej požiadavky spoplatnené v
zmysle sadzobníka poplatkov uverejneného na www.stránke a že s ďalšou realizáciou PZ súvisí aj

povinnosť uhrádzať administratívny a správny poplatok 11,95 eur mesačne od 1.1.2009 (v zmysle časti
XVI. ods. 7 aktuálnych VPP a položky k/ sadzobníka poplatkov) vždy k 15. dňu v danom mesiaci a že
v prípade neodmietnutia časti XV. VPP z 21.5.2007 oznamuje akceptáciu všetkých návrhov na riešenie
vzájomnýchsporovpostupompodľauvedenejčasti,žeprávnyrežimsaspravujepodľaVPPz21.5.2007.

Podľa Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, časť XVI. Sadzobník
administratívnych poplatkov bod 1 bol poplatok za žiadosť poistníka o vykonanie finančných zmien v
poistnej zmluve 250 Sk (8,30 eur) a poplatok za zníženie poistného na žiadosť alebo po dohode s
poistníkom 100 Sk (3,32 eur) a podľa bodu 7 poisťovňa môže určiť osobitný jednorazový ročný alebo
pravidelný mesačný administratívny a správny poplatok za správu poistenia, ktorý je určený na úhradu

nákladov súvisiacich so správou poistenia (včítane poplatkov poisťovne voči orgánom verejnej moci,
najmä orgánom dohľadu) a so správou aktív platný na nasledujúci kalendárny rok vždy najneskôr do 30.
novembra príslušného rokas výnimkou poplatku za rok 2007, ktorého výšku môže určiť do 30.augusta
2007. Aktuálnu výšku poplatku potom zverejňuje na internetovej stránke www.pcsp.sk a na obchodných
miestach. Poplatok sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy, mesačný poplatok je splatný s mesačným

poistným.
Podľa časti XVII. bodu 7. VPP poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka voči
poisťovni z poistenia započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi a to najmä pohľadávku,
ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatkupoistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky. Spôsobilou
pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je i pohľadávka nesplatná,
resp. premlčaná. Poisťovňa tiež môže vyporiadať pohľadávku voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní

výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak, aby sa znížila potrebná rezerva poistenia
tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorená Zillmerizovaná rezerva po odpočítaní
predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva i poistné sumy sa stávajú záväznými.
O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník v tomto prípade informovaný v rámci
najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistenej zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník,

ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre
poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s
poistnou zmluvou dojednané s výlukou právnych predpokladov, vzniku poistných udalostí a niektorých
nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak a ak to povaha týchto
VPP pripúšťa. V prípade v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy
mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú

poistnú sumu (časť II. čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej
sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk,
pritom príslušná úroková miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na
poistnom priznané poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným
prepočtom za pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku

poistenia, prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP
upravenévýslednépoistnésumy kmomentuichvyčísleniabudúpoistníkovioznámenévrámcinajbližšej
každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy.
Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak poisťovňa pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné
plnenie, oprávnená osoba má v prípade vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie

vypočítané metódou uvedenou ďalej, nie na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve.
Podľa bodu 1 a 2 XV. časti VPP všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z., pred rozhodcovským
súdom.Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomšpecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený

podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne.

Podľa výpočtov žalovaného mala byť nová poistná suma pre prípad smrti a pre prípad dožitia 1.991,64
eur a primerané poistné pre vyplatenie pôvodne dohodnutej poistnej sumy 20,95 a poistná suma pri

pôvodnom poistnom po úprave príslušnej úrokovej miery 1% ročne 1.538,26 eur.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že u žalovanej podpísala poistnú zmluvu 17.8.1999, sprostredkovala
to jej susedka. Na základe zmluvy každý mesiac platila 435 Sk (14,40 eur) pravidelne až do operácie.
Potom je boli udelené výnimky ohľadne ďalšieho platenia splátok. Na jej žiadosť o vrátenie splátok

poisťovňa nereagovala. Dňa 7.8.2014 uplynula poistná doba a v roku 2015 išla do poisťovne Rapid
ohľadne výplaty poistného plnenia. Tam jej bolo zamestnankyňou K. Z. povedané, že do mesiaca od
jej písomnej žiadosti jej pošlú nárokový list a ďalšie štyri mesiace má čakať na plnenie. Ako prvé
od nej pýtala občiansky preukaz. Žalovanej žalobkyňa poslala list z 3.3.2015 a až na základe toho
listu jej žalovaná poslala nárokový list. Mala ísť ku notárovi overiť svoj podpis a oznámiť číslo účtu na

svoje meno. Následne som sa išla pýtať aj do iných poisťovní na podmienky pre priznanie pre taký
prípad poistného plnenia a tam jej povedali, že sa spíše tlačivo na poisťovni a do týždňa - dvoch
pošlú peniaze, ale že žalovaný je v tomto smere neférový. Preto už ani neposielala nárokový list, ale
sa obrátila priamo na právneho zástupcu. Keď jej prišlo, že má platiť správny poplatok 11,95 eur každý
mesiac za spracovanie zmluvy, keďže pri pôvodnej zmluve nič také nebolo v podmienkach, tak išla na

poisťovňu, kde sa ďalších 20-30 ľudí kvôli tomu rozčuľovali. Keďže tam vznikol dosť veľký nepokoj,
tak ich zavolali dnu a vtedy im povedali, že ako bonus im dajú GSM balík alebo im znížia splátky.
Tak hneď podpisovali jedno alebo druhé. Väčšina podpisovala GSM balík. Pri tom im však neboli
predložené nové všeobecné poistné podmienky ani dodacie podmienky týkajúce sa GSM balíka, ani im
nič nebolo povedané k rozhodcovskej doložke ani k obsahu nových všeobecných poistných podmienok.

Bol tam veľký zástup ľudí, vytvorili rad a po jednom pristupovali k stolu a podpisovali tie tlačivá. Boli
tam také drobné písmenká, že ani keby chcela a mala čas, tak by si to nemohla prečítať, keďže má
dve operácie hlavy pre zhubný nádor na zrakovom nerve. Tie tlačivá im predtým nedali do ruky. Ani
náznakom ich neinformovali o tom, že by tam mohlo byť niečo iné, ako im všeobecne povedali ohľadneGSM balíka. Neboli jej ochotní ani nič povedať k výslednej sume, ktorá jej bude vyplatená. Čakala, že
jej budú pripísané nejaké percentá, ale nečakala nižšiu sumu, než bola dohodnutá. Nakoniec telefón,
ktorý dostala ani nefungoval. Ten sa nedal riadne používať ako bežné mobilné telefóny, ale z neho sa

dalo spojiť len so žalovaným, kde sa mohla informovať o stave účtu. Keď im oznámila, že jej telefón
nefunguje, tak jej ho navyše odmietli vymeniť.

Podľa protokolu o kontrole vyhotoveného Ministerstvom financií SR oddelenie dozoru nad
poisťovníctvom spojení so súladom medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými

poistnými podmienkami a obchodným plánom týkajúci sa kontroly vykonanej v čase od 9.-25.6.1999,
neboli u žalovanej zistené žiadne závažné nedostatky.

Podľa listu NBS adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013 kalkulácie a sadzby
poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené Ministerstvom
financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými.

NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo
rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č. ODO-12990/2007 z
29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni
v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V protokole
konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno-

matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla
naďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne,
čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa

aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa
poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej
sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia,
ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a
tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematický

postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré
by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala
konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,

že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu
na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické

metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu.

Listom NBS z 18.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanej na prijatie a splnenie opatrení na

odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a
to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov
uvedených vprotokolezdohľadu vykonanéhovPČSPRapida.s.,predovšetkýmnedostatkovzistených
v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov,
do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom

z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že
hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne
otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť,

pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to
je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte
UDP-K.V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že
porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v
hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť

vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501
tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného
obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v
produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na

nákup štátnych dlhopisov.

V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu L.. G. Ž. zo 16.7.2012
NBS uviedla, že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava prostredníctvom
svojich pracovníkov správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a princípov poistnej
matematikyaštatistiky,čímjemožnézistiť,čijepoistenieekonomickyreálne.Významnýmukazovateľom

ekonomickej reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy, ktoré poisťovne vytvárajú
taktiež podľa špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom
kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre
poskytovateľa poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie
schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho

dozoru nad poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s
komunitárnym právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný (najmä zásadnou rekodifikáciou
práva poistného trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán dohľadu už nemá právomoc
schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby poistného sú tak v súčasnosti
predmetom voľnej hospodárskej súťaže. Cieľom dohľadu nad finančným trhom, ktorý vykonáva NBS je

prispievať k stabilite finančného trhu (aj poistného trhu ako jeho súčasti) a k bezpečnému a zdravému
fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania jeho dôveryhodnosti, ochrany klientov a rešpektovania
pravidiel hospodárskej súťaže.

Súd má vedomosť z iných sporov, že podľa odpovede NBS sp. zn. 1355/2012 zo dňa 8.2.2012 na

žiadosť Krajského súdu v Bratislave nesprávnym poistno-matematickým postupom poisťovne Rapid
v produktoch UDP-K a Kapitál sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného
konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej
sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa prepočtu
prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie.

NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých
existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala postup, akým možno nedostatky odstrániť. Poisťovňa
Rapid sa so zisteným nedostatkom mohla vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so súhlasom
oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo
prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty.

Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,
ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia
osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné
alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa
bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti
poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej

hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v
nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.Podľa § 792a ods. 2 OZ v prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy
tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,

b) dobu trvania poistnej zmluvy,
c) spôsob zániku poistnej zmluvy,
d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,
e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,
f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky,

g) výšku poistného za každé poistné plnenie,
h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluvách viazaných
na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
i) označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných na investovanie
finančných prostriedkov v mene poistených,
j) poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane určenia náležitostí a formy oznámenia o odstúpení,

spôsobe a mieste doručenia a o označení osoby, ktorej sa toto oznámenie doručuje,
k) všeobecné informácie o daňových povinnostiach, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,
l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a
oprávnenej osoby,
m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si

právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany majú
možnosť zvoliť si právo.

Podľa § 792a ods. 3 OZ počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ poskytuje tomu, kto s ním uzavrel
poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:

a) zmenu obchodného mena poisťovateľa, jeho právnej formy a sídla a zmenu adresy umiestnenia
pobočky poisťovateľa, s ktorou bola uzavretá poistná zmluva,
b) zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až i),
c) stav bonusov za každý rok.

Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ

povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie

povinnosti.

Podľa § 816 ods. 1 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 37 OZ právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa čl. II. zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica

Radyč.93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Tútosmernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má

právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby
zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo
nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských
štátov.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo

priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatnéinformácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec
ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú,
ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o

spotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvuavtejistejvecieštenezačalospotrebiteľskérozhodcovskékonanie
alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej
zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

V prvom rade sa súd musel v konaní vyporiadať s námietkou žalovanej podľa § 106 ods. 1 O.s.p.
ohľadne právomoci súdu konať v danej veci. Zásadnou právnou otázkou v tomto smere bola teda

platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola spomenutá v žiadosti o GSM balík je upravená v čl. XV.
VPP žalovanej platných od 21.5.2007, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, či je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom
prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa
(neprijateľná podmienka). V danej veci ide nepochybne o právny vzťah účastníkov založený na základe

poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za
ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech
spotrebiteľa. Súd má za to, že v danom prípade sú splnené všetky uvedené kritériá. Je potrebné
poukázať na okolnosti, za akých malo dôjsť k pristúpeniu žalobkyne k VPP platným od 21.5.2007.

Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, žalobkyňa sa z písomností žalovanej dozvedela, že má platiť
administratívne poplatky, hoci tieto pôvodne dohodnuté neboli, preto šla osobne na pobočku žalovanej,
kde jej aj ďalším nahnevaným klientom bolo ponúknuté zníženie poistného alebo poskytnutie GSM
balíka, s tým, že majú podpísať žiadosť podľa svojej voľby. Nič ohľadne rozhodcovskej doložky ani
nových VPP nebolo spomenuté, neboli im predložené nové VPP, dodacie podmienky a keďže stáli v

rade a po 1 pristupovali k stolu, kde podpisovali žiadosti, nebol ani priestor na bližšie oboznámenie
sa s obsahom žiadosti, pričom žalobkyňa navyše má problémy so zrakom. Podľa obsahu žiadosti
mal byť poistníkovi bezplatne poskytnutý GSM balík PČSP Rapid, ktorý okrem GSM SERVISU PČSP
Rapid a poistných služieb obsahuje bezplatne zaslaný mobilný telefón zn. Nokia 1650 s tým, že
doručenie sa spravuje podmienkami dodania a poistnými podmienkami stanovenými poisťovňou, ktoré

sú zverejnené na www.pcsp.sk. Ďalej bolo drobným písmom, ktoré evokuje, že ide o menej dôležitý
text, o.i. uvedené, že poistník vyjadruje súhlas s oznámením podmienok dodania mobilného telefónu
formou internetu a súhlasí s textom a obsahom týchto dodacích podmienok bez výnimky, že pristupuje
k Všeobecným poistným podmienkam Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21.5.2007 v
znení ich dodatkov a že všetky prípadné spory medzi poisťovňou a poistníkom spadajú pod posúdenie

rozhodcovského súdu podľa časti XV. poistných podmienok, od tejto vety ktorá je rozhodcovskou
doložkou, možno bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, odstúpiť v lehote 7 dní
od doručenia tejto žiadosti poisťovni." Z vyššie uvedeného je zrejmé, že "rozhodcovská doložka" bola
vpísaná drobnučkým písmom do tlačív, ktoré mala žalobkyňa vyplniť v súvislosti s iným jej právnym
úkonom - kedy mala súhlasiť s prijatím "bonusu" priznaného jej žalovaným, ktorý napokon slúžil viac-

menej len pre potreby samotnej žalovanej - na zabezpečenie propagácie poistných služieb a GSM
služieb poisťovne a zabezpečenie "lepšej" informovanosti poistníkov o aktuálnom stave ich poistných
zmlúv - nehovoriac o tom, že poskytnutý mobilný telefón žalobkyni ani nefungoval a taktiež sa napriek
svojim dotazom osobne u žalovanej nedozvedela, aká poistná suma jej bude vyplatená. Z uvedených
skutočností súd vyvodil, že napriek formulácii v uvedených tlačivách, že poistník je oprávnený najneskôr

v lehote 7 dní odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 bez toho, aby
bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, žalovaná súdu nepreukázala, že rozhodcovská doložka bola
medzi účastníkmi individuálne dojednaná (žalobkyňou vymienená), keďže nepreukázal, že žalobkyňa
vedela a rozumela, čo je obsahom XV. časti nových VPP a aký rozhodcovský súd má riešiť ich spory.
Podmienka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov má rozhodnúť výlučne rozhodcovský súd,

navyše na základe výberu poisťovne (žalovanej), bez pochýb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán a to v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené do ust. §
53 ods. 4 písm. r) OZ úč. od 1.1.2008 bolo výslovne zakotvené, že za neprijateľné podmienky sa
považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, abyspory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4
písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v

tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Súd preto dospel
k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú, preto má súd právomoc predmetnú
vec prejednať. Navyše, podľa ust. zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve a musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. K podpísaniu rozhodcovskej
zmluvy ani k vzájomnej výmene listov, v ktorých by bola dojednaná rozhodcovská doložka, v danom
prípade medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo. Žalovaná žalobkyni ani nikdy nedoručila návrh
(rozhodcovskej) zmluvy, ktorý by bol dostatočne určitý.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako poistník uzavrela 16.8.1999 so

žalovanou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice)
ako poisťovňou poistnú zmluvu č. 5069000141 so začiatkom poistenia od 17.8.1999 do 17.8.2014.
Bolo dojednané mesačné poistné vo výške 418 Sk (13,88 eur) pre prípad smrti a dožitia, poistná
suma pre prípad smrti 60.000 Sk (1.991,66 eur)a pre prípad dožitia 90.642 Sk (3.008,76 eur), poistná
doba 15 rokov a doba platenia poistného 10 rokov. V zmluve bolo uvedené, že pre toto poistenie

platia ustanovenia Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie.
Podľa potvrdenia žalovaného o uzavretí poistnej zmluvy UDP-K z 24.8.1999 "Ak sa poistený dožije
konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká".
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa dojednané poistné riadne uhrádzala až do doby, kedy
jej bolo priznané oslobodenie od platenia poistného (od 17.11.2005 do konca dojednanej doby platenia

poistného). Podľa písomnej informácie žalovanej z 18.7.2000 o finančnom stave poistnej zmluvy č.
5069000141 mal podiel z výnosov progresívne rásť.
Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná
udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté
poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa

tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou,
právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je
vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho
zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom,
a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi

súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a
ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovanou vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy
individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej
podobe uzavrie, alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovanej pri výkone poisťovníctva
sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej
činnosti žalovanej od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu

poisťovacej činnosti poisťovne MF SR, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom
dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom (Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy
bolo zistené, že "kalkulačné vzorce uvedené v poistno-matematických modeloch produktov životného
poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv
a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaná) zaväzuje plniť v prípade

vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo
nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z
poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov.
Žalovaná nepreukázala, že správnym rozhodnutím jej mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť
už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu jej mohla byť uložená iba

povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov.
Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť
k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné
technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistnéhosystému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-
právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať

alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov,
dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm.
b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaná presviedčala, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva
z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti

takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť
doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaná
bola povinná zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch
produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle
konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou
vysokých pokút, avšak nepreukázala, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv,

takýto výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení NBS táto
žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Na základe
takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho
kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže
viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov

alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom
vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo
zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže
znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči
NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností

pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže
byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah
súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalovaná sa v konaní snažila vzbudiť dojem, že cena poistenia
(poistné) bola určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti

orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej
uvádza náležitosti žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného
a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať
poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane
ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z

vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia,
ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením
pravdepodobnosti, bola žalovaná, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na
podklade úplnej žiadosti žalovanej, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia,
vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania

dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou.
Skutočnosť,žežalovanáaždodatočne,pouzavretípoistnejzmluvyzistila,ževýškupoistnéhovypočítala
a navrhla nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná.
Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky

v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán
štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou
kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, alebo zmenu
dojednaných podmienok v jej prospech, ale len prípadný vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody
(vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom

tohto konania. Žalovaná napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mala zotrvať v poistnom vzťahu
so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými
princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanej uložené orgánom dohľadu
zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona
o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných

zmlúv, ide len o účelový výklad žalovanej. Súd považuje za absurdné tvrdenie žalovanej, že podstatná
náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§
9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne
neplatné, čo má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonommá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo
zo zákona. V danom prípade zákon o poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr
ukáže, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou

právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo také povolenie vydané.
Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 16.8.1999, teda v čase kedy ust. § 31a zák.
č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp)
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného

pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do
minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená
princíparetroaktivityovládaoblasťverejnéhoajsúkromnéhopráva.Uvedenýprincípvychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho

zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom
prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah
starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby
sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.
S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy

o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi konania. Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania
žalovanej v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004 Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s

účinnosťou od 15.4.2004) nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval
jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannej zmene zmluvného vzťahu, keď takáto možnosť
následnej jednostrannej zmeny dojednaná v zmluve ani nebola. V danom prípade nemožno konštatovať
ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam
týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaná uviedla matematicky chybné sumy

poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm
bolajasnežalovanouuvedenáadanáanepochybnebolaijednýmzurčujúcichčiniteľov,ktoréžalobkyňu
viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovanou. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených
v hypotéze tej ktorej právnej normy.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere
v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo
7.5.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný

vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie
žalovanej, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ju
zaväzujekpovinnosti,ktorájeoprotijejprávamnezaslúžená,neadekvátnaanevyvážená,jenedôvodné.
Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva "pacta sunt servanda - zmluvy sa
musia dodržiavať" vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti

strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu
istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie
právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že
plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným
v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak, práve žalovaná používala v zmysle zákona č.

250/2007 Z.z. úč. od 1.7.2007 o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky, ak pod zámienkou
poskytovaniavernostnýchbonusov,čislužiebnaviacsasnažilapoistníkomvnútiťpodpísaniepristúpenie
k novým VPP, do ktorých zakomponovala "úpravu" výsledných poistných súm v neprospech poistníkov,
hoci v sprievodných listoch uvádzala vecne nesprávne informácie (ohľadne nemennosti dojednaných
poistných súm), v dôsledku čoho bola spôsobilá uviesť žalobkyňu do omylu a spôsobiť, že prijme

rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala. Žalovaná používala praktiky v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv,
chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva, že podľa § 8 ods. 1
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy,nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné,
dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo
služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovanú

nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách
navrhla, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu
zmluvy s ňou. Naopak, žalovaná podcenila tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv
pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných
povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým

mravom.
Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho
zmluvného práva, ktoré žalovaná súdu v konaní predložila, k tomu súd uvádza, že samotný Článok
1:101 ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade, ak si
zmluvné strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá,
alebo si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia predmetnej poistnej

zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne
normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad
ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov resp. na spravovaní zmluvy
týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho
zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné

Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah
účastníkov podľa ich ustanovení.
Žalovaná v konaní tiež tvrdila, že došlo k zmene poistnej zmluvy na žiadosť žalobkyne, ktorá podpísala
písomnou žiadosťou o GSM balík zmenila pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa
21.5.2007, podľa ktorých žalovaná pri ukončení poistenia postupovala, pričom na tieto podmienky bola

upozornená aj v na iných listinách žalovanej. Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného,
jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je
dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa
a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera

poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri
predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (§ 788 ods. 3 OZ). Záväzkový vzťah
nemožno meniť bez súhlasu jeho strán (§ 493 OZ), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Právny úkon

sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 OZ).
Z výpovede žalobkyne a žiadosti o GSM balík PČSP Rapid k poistnej zmluve č. 5069000141 súd
zistil, že žalobkyni mal byť na základe uvedenej žiadosti poskytnutý žalovanou ponúknutý "bonus" -
bezplatné zaslanie GSM BALÍKA PČSP Rapid, ktorý okrem GSM SERVISU PČSP Rapid a poistných
služieb obsahuje bezplatne zaslaný mobilný telefón zn. Nokia 1650. V tlačive žiadosti bolo uvedené, že

doručenie sa spravuje podmienkami dodania a poistnými podmienkami stanovenými poisťovňou, ktoré
súzverejnenénawww.pcsp.sk.Tiežalobkynipripodpisovanípredloženénebolianeboljejanioznámený
ich obsah. V tlačive bolo drobným, pre žalobkyňu nečitateľným písmom uvedené, že vyjadruje súhlas
s oznámením podmienok dodania mobilného telefónu formou internetu a súhlasí s textom a obsahom
týchto dodacích podmienok bez výnimky, že plnom rozsahu pristupuje k Všeobecným poistným

podmienkam Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatkov. Z
drobnejšieho písma mohol spotrebiteľ vyvodiť, že ide o menej významné ustanovenia. Určite z toho
nemohol nadobudnúť dojem, že pristupuje k poistným podmienkam, ktoré majú zásadným (negatívnym)
spôsobom ovplyvniť konečnú výšku poistného plnenia (a to v čase, kedy mu už končila doba platenia
poistného) a tiež založiť jeho povinnosť uhrádzať nemalé administratívne poplatky. Žalobkyňa nemala

možnosť z tlačiva vylúčiť vetu, že poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej
česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1. Žalobkyňa sa v deň,
kedy toto tlačivo podpisovala, u žalovanej dožadovala, aby bola informovaná ohľadne výšky poistného
plnenia. Už z toho muselo byť žalovanej zrejmé, že žalobkyni nieje jedno v akej výške jej bude plnenie
vyplatené a napriek tomu nebola informovaná o obsahu VPP, ktoré mali podľa žalovanej toto plnenie

ovplyvniť a to negatívnym spôsobom.
V časti XVII. bode 7. VPP platných od 21.5.2007 sa uvádza, že poisťovňa môže vyporiadať pohľadávku
voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak,
aby sa znížila potrebná rezerva poistenia tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorenáZillmerizovaná rezerva po odpočítaní predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva
i poistné sumy sa stávajú záväznými. O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník
v tomto prípade informovaný v rámci najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistnej

zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník, ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpil k týmto
VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s poistnou zmluvou dojednané a v prípade
v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy mení na poistnú sumu,
ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú poistnú sumu (časť II.
čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej sumy, nárok na kapitalizáciu

zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk, pritom príslušná úroková
miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na poistnom priznané
poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným prepočtom za
pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku poistenia,
prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP upravené
výsledné poistné sumy k momentu ich vyčíslenia budú poistníkovi oznámené v rámci najbližšej

každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy. Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak
poisťovňa pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné plnenie, oprávnená osoba má
v prípade vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie vypočítané metódou uvedenou
ďalej, nie na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve. K tomu súd poznamenáva, že do uvedeného
ustanovenia žalovaná vlastne ukryla zmenu pôvodne zmluvne dohodnutej poistnej sumy, nehovoriac

o tom, že nasleduje pomerne zložitý spôsob výpočtu, ktorý de facto ovplyvňuje samotná poisťovňa
(v závere: "Poisťovňa má možnosť na predmetný poistný vzťah neaplikovať koeficient poistného
kmeňa... Predmetné koeficienty určuje poisťovňa."). Súd má za to, že nemôže požívať právnu ochranu
takýto spôsob klamlivého a ľstivého konania žalovanej, ktorým sa pokúsil zmeniť poistné podmienky
dohodnuté v poistnej zmluve a to vo výrazný neprospech spotrebiteľa. Ide o nekalé obchodné praktiky,

ktoré sú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Vzhľadom
na uvedené súd vyhodnotil "pristúpenie" žalobkyne k novým VPP v rámci vyplnenia predtlačenej žiadosti
o GSM balík a v dôsledku čoho malo dôjsť k "dohode" o zmene poistnej zmluvy ako neplatný právny
úkon. Žalobkyňa teda nie je viazaná VPP z 21.5.2007 vrátane časti XVI. - Sadzobník administratívnych

poplatkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že žalovaná v konaní nepreukázala, že spôsobom
predpokladaným zákonom došlo k zmene záväzkovo-právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi
konania zmluvou o poistení osôb č. 5069000141 zo dňa 16.8.1999, osobitne vo výške poistného plnenia.

Zo žiadosti žalovanej o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia
a poistky z 30.3.2015 mal súd za preukázané, že žalobkyňa najneskôr listom z 3.3.2015 (po
uplynutí dojednanej doby) požiadala žalovanú o výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia
dohodnutého v poistnej zmluve č. 5069000141, teda žalovanej muselo byť zrejmé, že žalobkyňa sa
dožila dojednanej doby a žije a stále na adrese uvedenej v zmluve, pričom dátum narodenia žalobkyne

bol uvedený v poistnej zmluve, teda mala k dispozícii všetky údaje potrebné pre vyplatenie nároku.
Navyše, podľa výpovede žalobkyne, žalobkyňa si nárok uplatnila ešte skôr priamo na pobočke, kde
sa preukázala občianskym preukazom. V čl. 13 bodu 3 uvedených VPP z r. 1995 sa uvádza, že ten,
komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, je povinný poisťovni písomne oznámiť, že k
poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia. O aké

doklady má ísť, sa vo VPP ani v zákone nič neuvádza. To však nemá slúžiť k zneužívaniu zo strany
poisťovne, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), aby nadbytočne požadovala doklady za účelom
odďaľovania výplaty poistného plnenia. Súd má za to, že žalobkyňa splnila svoju povinnosť listom z
3.3.2015 a že žalovaná tak mala všetky potrebné podklady pre to, aby mohla vyplatiť poistné plnenie
bez potreby nejakého rozsiahleho šetrenia, keďže jedinou podmienkou pre vyplatenie poistnej sumy

pre prípad dožitia (samozrejme okrem toho že bolo riadne uhrádzané poistné) je logicky dožitie sa
dňa uvedeného v zmluve zo strany poistníka a poisťovni nič nebránilo zaslať poistné plnenie šekovou
poukážkou na adresu žalobkyne. Taktiež doručenie žaloby možno považovať za písomné oznámenie
poistníka, že k poistnej udalosti došlo. V zmysle § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní,
len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, vyšetrenie

sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa
poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný
preddavok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť nebolo
potrebné vykonať žiadne rozsiahle vyšetrenie, na ktoré by nepostačovala lehota jedného mesiaca.Nakoľko žalovaná žalobkyni doposiaľ neposkytla dohodnuté poistné plnenie, súd ju zaviazal na jeho
zaplatenie a to vo výške 3.008,76 eur. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaná nepreukázala, v akej

výške uhradila žalobkyňa poistné (aké vznikli preplatky), aké boli výnosy, ani v akej výške jej vznikne
daňová povinnosť, a keďže poistné plnenie žalovaná doposiaľ žalobkyni nevyplatila, súd sa (obdobne
ako v pracovných sporoch) nezaoberal zrážkou dane, ktorú žalovaná doposiaľ nevykonala. Pokiaľ ide
o kompenzačnú námietku žalovanej, aby jej žalobkyňa vrátila sumu 165 eur, ktorá sa rovná hodnote
mobilnéhotelefónuznačkyNOKIA1650,ktorýnadobudlaprostredníctvomŽiadostioGSMBALÍKzodňa

7.4.2008, k tomu súd uvádza, že v samotnej žiadosti o GSM balík PČSP Rapid sa uvádza, že poistníkovi
vzniká nárok na mobilný telefón bezplatne, preto súd nevidí dôvod prečo by mal prihliadať na hodnotu
uvedeného telefónu z r. 2008, navyše keď mal slúžiť len na kontakt s poisťovňou, bol nefunkčný a tohto
času - aj ak by bol poskytnutý bez vád - by mal vzhľadom na vek a opotrebovanie nulovú hodnotu.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko žalovaná nemala dôvod neskončiť šetrenie do mesiaca od doručenia žiadosti žalobkyne (do
4.4.2015), plnenie bolo splatné do 19.4.2015. Keďže žalovaná neuhradila svoj dlh riadne a včas, vzniklo
žalobkyni právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jej

splatnosti a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tá je od 10.9.2014 vo výške 0,05%, teda výška
úrokov z omeškania predstavuje 5,05 % ročne. Nakoľko súd podľa § 153 ods. 2 O.s.p. nemôže prekročiť
návrh a priznať viac, zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 3.008,76 eur od 23.7.2015 (dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej ako žiadala

žalobkyňa) do zaplatenia.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešnú

žalovanú k náhrade konania, ktoré žalobkyni vznikli. Tie pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
znávrhuvovýške180euraztrovprávnehozastúpeniavovýške388,87eur,vyčíslených podľavyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby za 3
úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba z 10.4.2015 a účasť na pojednávaní dňa
12.1.2016), t.j. 9 x 121,17 eur + režijný paušál 2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur. Za písomné podanie zo dňa

4.12.2015 súd právnemu zástupcovi nepriznal odmenu, nakoľko ho súd nepovažuje za účelné, nič mu
nebránilo uvedené skutočnosti v neveľkom rozsahu uviesť až na pojednávaní.

O povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 568,87 eur (180 + 388,87 eur) na
účet jej právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát

zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená
náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
v 2 písomných vyhotoveniach.V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.