Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209725
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115209725.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX T.
T., prechodne bytom Š. W. XXX/XX, XXX XX J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Zahradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného

vo výške 333,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného zo dňa 07. 07. 2015 proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1449/2015- 14 zo dňa 23. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Dňa 05.05.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava (ďalej len "exekútor"), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ďalej len "žiadosť
exekútora") vo veci vymoženia pohľadávky oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25,

811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 (ďalej len "oprávnený") proti povinnej A. W., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom F. XXXX/XX, XXX XX T. T., prechodne bydliskom Š. W. XXX/XX, XXX XX J., štátny občan SR,
vo výške 333,59 Eur s príslušenstvom, spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
08.03.2015 a priloženým exekučným titulom, a to Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, pod sp. zn
SR 09278/14, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, vydaného ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, zo

dňa 27.11.2014, právoplatného dňa 30.12.2014 a vykonateľného dňa 02.01.2015 (ďalej len "exekučný
titul"). Súčasťou žiadosti exekútora bola Zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou
dňa 20.08.2012, č. 601102982 (ďalej len "zmluva o úvere"), Rozhodcovská zmluva, uzatvorená medzi
oprávneným a povinným dňa 20.08.2012, č. 601102982 (ďalej len "rozhodcovská zmluva") a Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru.

Súd následne v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a
exekučný titul so zákonom.

Súd v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010,

uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz13.10.2011,podsp.zn.3Cdo146/2011aUznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011, uverejnené v Zbierkestanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2012) sa ako exekučný súd sa
pri preskúmavaní zaoberal tým, či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch

ide v jeho prípade o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak
vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Keďže exekučný titul, ktorý oprávnený
označil v návrhu na vykonanie exekúcie, bol rozhodnutím, ktoré vydal rozhodcovský súd. tunajší súd

ako exekučný súd bol oprávnený a povinný sa zaoberať otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), pretože ak v určitej veci nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani
nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia

vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Nič na tom by nemenila ani prípadná skutočnosť, ak účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného by v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok by prevzal
a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom

súde. Tunajší súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, po
nadobudnutí dostatočných skutkových a právnych poznatkov, bol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak by súd zistil, že rozhodcovský súd vyvodzoval svoju právomoc z neplatnej

rozhodcovskej zmluvy (doložky), je exekučný súd oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Prieskumom uvedených podaní a na ne nadväzujúcich príloh zistil, že exekučný titul vydal Stály
rozhodcovský súd, pod sp. zn SR 09278/14, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,

so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, vydaného ustanoveným rozhodcom
JUDr. Michalom Rašlom (ďalej len "rozhodcovský súd"). Právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe rozhodcovskej zmluvy nadväzujúcej na zmluvu o úvere. Súd ďalej zistil, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe čl. l. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy a podľa čl. 2 zmluvy
bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzatvorenej zmluvy o úvere, budú riešené buď a) pred

rozhodcovským súdom uvedeným v čl. 1 zmluvy, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa čl. 2 ods.
2 zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že ak ktorákoľvek zmluvná strana podá žalobu na
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vyplynie zo zmluvy o úver, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, okrem prípadu, ak pred podaním

takejto žaloby bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

Na základe takto založenej právomoci rozhodcovský súd vydal na základe žalobného návrhu
oprávneného exekučný titul, ktorým zaviazal povinného uhradiť sumu vo výške 435,81 Eur s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti exekučného titulu.

Ďalej v súlade s uvedenými ustálenými závermi konštantnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu,
súd skúmal, či exekučný titul, ktorý tvorí podklad vedenej exekúcie, bol vydaný v rozhodcovskom konaní
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. platnej rozhodcovskej doložky.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie(z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, sp. zn. C-168/05,
bod 25; zo 04. júna 2009, Pannon GSM, sp. zn. C-243/08, bod 22, a zo 06. októbra 2009, Asturcom
Telecomunicaciones, sp. zn. C-40/08, bod 29) vyplýva, že systém ochrany zavedený Smernicou č.
93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto

situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán
zaväzuje členské štáty (najmä čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13) stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich
vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ako ďalej vyplýva už z vyššie citovanej judikatúry,ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť
rovnosť.

Súd posúdil uvedenú rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože samotná má spojitosť
a nadväznosť so zmluvou o úvere svojim označením a dátumom uzatvorenia a oprávnený ako
poskytovateľ úverov, ktorý má poskytovanie úverov z vlastných zdrojov podľa Obchodného registra v
predmete činnosti podnikania, vystupoval v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní

zmluvy ako dodávateľ. Povinná vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, kedy nekonala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda bola v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v
postavení spotrebiteľa. Súd následne pristúpil k skúmaniu, či uvedená úprava rozhodcovskej zmluvy
bola súladná s úpravou ustanovení Spotrebiteľských zmlúv podľa piatej hlavy Občianskeho zákonníka
účinných ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd ďalším postupom pristúpil k skúmaniu, či uvedená rozhodcovská zmluva, ktorá bola svojim
označením zhodná so zmluvou o úvere a súčasne bola podpísaná povinnou a prijatá oprávneným
v ten istý deň ako zmluva o úvere, bola výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán.
Súd postupoval v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy uvádza, že je povinnosťou oprávneného predložiť

povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z
neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn.
6 Cdo 217/2012)

V intenciách s uvedenými závermi rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu súd nepovažoval za splnenú

podmienku zo strany oprávneného, že povinnej bol poskytnutý taký návrh rozhodcovskej zmluvy, aby
z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo odmietnuť takýto návrh.
Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy. Súd na základe bodu č. II ods. 1tejto rozhodcovskej zmluvy skôr zastáva názor, že táto rozhodcovská zmluva, aj keď vyhotovená ako
samostatná zmluva na osobitnom liste, nadväzuje na zmluvu o úvere.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nie je zrejmé, na základe akého prejavu vôle povinnej jej
bol následne predložený návrh rozhodcovskej zmluvy, teda na základe akých informácií sa povinná
rozhodla, že chce svoj spor prejednať v rozhodcovskom konaní, a že chce rozhodcovskú zmluvu
podpísať, keď z tejto nevyplýva charakteristika a popis rozhodcovského konania.

K posúdeniu otázky, či došlo alebo nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy si súd
osvojil argumentáciu Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie pod č. k. 12CoE/27/2014-45, zo
dňa 21.08.2014, str. 4, ktorý k rozhodcovským zmluvám formulárového typu, ktorou je aj posudzovaná
rozhodcovská zmluva v tomto konaní uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný spôsob
rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má podľa krajského súdu totiž nielen zmluva o úvere a

zmluvnépodmienkyknej,aleajpredformulovanéznenierozhodcovskejzmluvy.Ďalejbolotiežuvedené,
že rozhodcovská zmluva nie je alternatívou riešenia sporov, ak veriteľ podal návrh na začatie konania na
rozhodcovský súd a tým uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, po ktorom sa povinný
musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Súd ďalej v rámci otázky individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorú povinnej predložil
oprávnený, poukazuje na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie pod č. k.
15CoE/18/2015, zo dňa 22.04.2015, v ktorom bolo uvedené, že skutočnosť, že dohoda zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere,

ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného
pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné
obchodné podmienky poskytnutia úveru (všeobecné obchodné podmienky dodávateľa - veriteľa) ale
aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktorá má povahu formulára obdobného

tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak
by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

V intenciách uvedeného súd preto rozhodcovskú zmluvu, ktorá neuvádzala možnosť prijať alebo
ju odmietnuť bez vplyvu na zmluvu o úvere, naviac ak bola zmluvou formulárovou bez možnosti
ovplyvnenia jej znenia vôľou povinnej ako dlžníka a súčasne bez možnosti výberu z možností riešenia

svojho sporu buď pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom, posúdil ako nie individuálne
dojednanú.

Čo sa týka samotného založenia právomoci predmetného rozhodcovského súdu na rozhodovanie
sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy z hľadiska platnosti alebo

neplatnosti takéhoto založenia, súd uvádza, že úprava ustanovení zmluvy v uvedenom bode je značne
nerovnovážna a v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Dôvodom pre takýto záver súdu je, že síce
uvedené ustanovenia dávajú v prípade sporu zo Zmluvy o úvere na výber z možností riešenia sporov
tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na
rozhodcovský súd uvedený pod čl. I. rozhodcovskej zmluvy, v konečnom dôsledku ale v prípade, ak

by uplatnil svoje nároky oprávnený v postavení veriteľa na rozhodcovskom súde, bola by povinná
ako spotrebiteľ nútená sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto znenie rozhodcovskej zmluvy je
aj podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, pod sp. zn. 7ECdo/267/2013, zo dňa 09.01.2014, ďalej uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. 6 Cdo 30/2013, zo dňa 25.02.2013, možné označiť len za

formálne vyhovenie ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu,
ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej uvedeného znenia,
nemožno považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnej uplatnená
žaloba, by sa musela by sa povinná ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnostipožiadať o ochranu všeobecný súd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru,
nemohla by sa povinná brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinnej
ako spotrebiteľa k súdu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeúpravaaznenierozhodcovskejdoložkyobsahujevsebeustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako
spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku) tým spôsobom, že svojim obsahom jej sťažujú slobodný výber

na určenie spôsobu riešenia sporov zo zmluvy o úvere a znevýhodňujú jeho postavenie ako zmluvnej
strany, súd prijal záver, že ustanovenia rozhodcovskej doložky sú neplatné.

Nakoľko súd vyhlásil predmetné ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku, čím sa tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného
titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že nakoľko je právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neprijateľnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dojednaná, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy
dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v súlade § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, v súlade s uvedenými názormi Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie
exekúcie zamietol.“

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti dôvodil,
že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti danej mu Exekučným poriadkom. V
prejednávanej veci aplikoval súd na zistený skutkový stav ust. § 44 ods. 2 EP ako aj ust. § 45 zák.
č. 244/2002 Z. z. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný

súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V prípade, že súd na skutkový stav
veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o

rozhodcovskom konaní, alebo Občiansky súdny poriadok a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom.

Exekučný súd aj neúplne zistil skutkový stav, čo je zrejmé z toho, že prvostupňový súd namieta
skutočnosť, že zmluvným stranám nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva (rozhodcovská

doložka). Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu.

Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, sa za neprijateľnú podmienku
považuje aj taká, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia zákonodarcov vyplýva, že cieľom

tejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa kde uplatní svoje práva. Súd teda konal nad rámec
týchto ustanovení.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP

ako vo výroku vecne správne.Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa
na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa a k podanému odvolaniu naviac dodáva.

Odvolateľ poukazuje, že rozhodcovská zmluva podľa ust. § 83 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní sa uzatvára formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine.
V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany tiež záväzné. Súdu je vytýkané, že tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak

zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že odvolateľ neuvádza, aký skutkový stav sa mal preukázať a
že takto zistený skutkový stav mal preukázať správnosť jeho tvrdení o tom, že vo veci mal súd vydať
poverenie na vykonanie exekúcie.

V kontradiktórnom procese totiž súd nie je povinný zisťovať na návrh navrhovateľa skutkový stav, ktorý
nároky navrhovateľa neosvedčuje.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.