Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213308
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613213308.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobkyne Ing. Q. V.,
nar. XX. X. XXXX, bytom v R. W. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v R.
V., X. XXX proti žalovanému MILEX NMNV, a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 124, IČO:
34 120 149, zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO:
36 857 513, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy vo výške 9 848,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
5Cpr/4/2013-215 zo dňa 27. 4. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že výpoveď z
pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni listom z 26. 7. 2013 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, je neplatná, zamietol. Uložil jej zaplatiť žalovanému na trovách konania 3 082,28 eur
na účet právneho zástupcu žalovaného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že žalobkyňa bola zamestnankyňou
žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu Liptovskej mliekarne, a.s. a jej pracovný pomer trval
odo dňa 1. 2. 2007. Bolo tiež nesporné, že žalovaný dal listom zo dňa 26. 7. 2013 žalobkyni
výpoveď z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorá bola doručená
žalobkyni 26. 7. 2013. Žalobkyňa považovala výpoveď za neplatnú z dôvodu, že sa jej chcel
žalovaný zbaviť. Skutočným dôvodom výpovede nebola jej nadbytočnosť. Žalovaný nepreukázal
oprávnenie dotknutých osôb vykonať rozhodnutie predstavenstva o organizačnej zmene a rozhodnúť

o nadbytočnosti, rovnako namietala existenciu nadbytočnosti na strane žalobkyne, ako i príčinnú
súvislosť medzi organizačnou zmenou a jej nadbytočnosťou. Neplatnosť výpovede vzhliadala i v
okolnostiach prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Súčasne poukázala na základné
zásady Zákonníka práce, podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazovala na skutočnosť, že pár
dní pred daním výpovede bol prijatý na pozíciu účtovníka iný zamestnanec. Odvolanie sa na zmluvu o
zlúčení, právne následky, ktoré nastali v máji 2012, implementáciu účtovného programu, ktorá začala v

roku 2011 označila za rozpor s dobrými mravmi, ak zamestnávateľ v priebehu 23 dní dospeje k tomu, že
zamestnanec je nadbytočný. Okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre použitie výpovedného dôvodu podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca,príčinná súvislosť medzi existenciou organizačnej zmeny a nadbytočnosťou zamestnanca. Listinným
dôkazom, rozhodnutím a inštrukciou predstavenstva mal za preukázané, že predstavenstvo žalovaného
prijalo 22. 7. 2013 rozhodnutie, ktorým na základe implementácie nového informačného systému pod

názvom SAP R/3, ktorý mal podstatný vplyv na ďalší spôsob organizácie práce a efektivitu práce u
žalovaného na finančnom oddelení a organizačnej zmene s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ktorá sa
týka zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom (finančnom) úseku bolo k 31. 7. 2013 zrušené
jedno pracovné miesto účtovníka. Zároveň spoločnosť splnomocnila prokuristu a generálneho riaditeľa
Mgr. Maňáska, aby prijímal všetky potrebné rozhodnutia a podpisoval všetky s tým súvisiace právne

dokumenty, aby vykonal rozhodnutie o zrušení pracovného miesta účtovník, rozhodol o konkrétnom
zamestnancovi, s ktorým bude skončený pracovný pomer. Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že
predstavenstvo žalovaného prijalo rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorá sa týkala zníženia počtu
miest zamestnancov na finančnom úseku z dôvodu zavedenia nového informačného systému SAP R/3.
Súd mal tak preukázané splnenie podmienky existencie organizačnej zmeny, ako i to, že k zníženiu
počtu zamestnancov na finančnom úseku - oddelení učtárne reálne aj došlo, keď k 1. 7. 2013 na

tomto oddelení pracovalo päť zamestnancov a po zrušení jedného pracovného miesta účtovníčky sa
tento počet znížil na štyroch. Do počtu zamestnancov učtárne nebolo možné zaradiť zamestnanca Ing.
M., ktorý síce bol súčasťou finančného úseku, avšak jeho pracovná pozícia bola finančný koordinátor
procesov SAP. Jeho pracovná náplň sa nezhodovala s pracovnou náplňou účtovníčok. Pokiaľ i z
elektronickej komunikácie bolo zistené, že tento svedok mal od 1. 7. 2013 pôsobiť v pozícii účtovníka,

nesprávnosť tejto informácie potvrdil nielen samotný Ing. M., ako i svedok Ing. K., ktorý uviedol, že išlo o
chybuvinternejkomunikácii,ktorábolanásledneopravenásprávnouinformáciou.Napokonizpracovnej
zmluvy vyplynulo, že svedok Ing. M. nepôsobil od 1. 7. 2013 v pozícii účtovníka. Do počtu zamestnancov
nebolo možné započítať pozíciu trainee - praktikant, ktorý je vo svojej podstate určený len na výpomoc,
táto pozícia má dočasný charakter a jej potreba pominie vykonaním úloh, ktorými je poverený. To, že

sa zamestnanec na pozícii účtovníka stal skutočne nadbytočným, bolo preukázané výpoveďou svedka
Ing. K., ktorý ozrejmil účel, ako aj dôsledky zavedenia nového informačného systému. Jeho zavedením
došlo k zmene pracovných postupov, zmenilo sa nastavenie učtárne, časť vecí sa automatizovalo, čo
malo za následok redukciu miest zamestnancov. Skutočnosť, že zamestnávateľ nepotreboval práce
v pôvodnom rozsahu, vyplýva i z výpovede svedkyne X., ktorá uviedla, že zavedenie informačného

systému SAP znamenalo, že z celkového objemu faktúr pominula potreba účtovania asi v rozsahu 40
%. Z výpovede svedka Ing. M. vyplynulo, že tento pôsobil u žalovaného pred 1. 7. 2013 prostredníctvom
personálnej agentúry na pozícii trainee a od 1. 7. 2013 na pozícii finančný koordinátor procesu SAP
R/3. Po spustení projektu 1. 4. 2013 pracoval na finančnom oddelení, kde pomáhal nastavovať procesy.
Jeho úloha vykonávania účtovných a administratívnych operácií mala dočasný charakter, bola viazaná

na zastupovanie zamestnancov, ktorí pre prekážky na svojej strane nemohli vykonávať svoju prácu
účtovníka. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce súd vychádzal z obsahu pracovnej zmluvy a dospel k záveru, u žalovaného
došlo k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie,
na ktorú znie jeho pracovná zmluva. Ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných

zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý
je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie
zamestnávateľa preskúmavať. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že v čase ku dňu
výpovede nemal zamestnávateľ žalobkyne žiadne voľné pracovné miesto, a preto si ani nemohol splniť
ponukovú povinnosť. Záver súdu sa opiera o skutkové zistenia vyplývajúce z výpovede svedka Ing.

K., podľa ktorého v čase doručenia výpovede nebolo na finančnom úseku žiadne voľné pracovné
miesto. Voľným pracovným miestom nie je miesto uvoľnené, či vytvorené iba dočasne. Pozícia trainee
je vytvorená dočasne, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, táto bola určená na výpomoc a jeho
potreba pominula vykonaním úloh, ktorými bol poverený. Preto nemohla byť predmetom ponukovej
povinnosti zo strany žalovaného. Pri posudzovaní, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platného

skončenia pracovného pomeru vyplývajúca z § 74 Zákonníka práce, súd vo všeobecnosti skúma, či
zástupca zamestnancov „vopred“ prerokoval výpoveď z pracovného pomeru, neskúma však, aký postup
pri tom zvolil. Okresný súd mal preukázané, že výpoveď z pracovného pomeru bola prerokovaná
vopred so zástupcami zamestnancov, zástupca zamestnancov bol o výpovedi informovaný ústne aj
písomne. Z personálneho oddelenia bola daná informácia o organizačnej zmene, o tom, ktoré miesto

sa ruší a ktorého zamestnanca sa organizačná zmena dotýka. Na podklade uvedeného okresný súd
ustálil, že v čase prerokovania výpovede bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer končí. Taktiež okresný súd zameral
pozornosť na zistenie, či postup žalovaného prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene, výpoveď zpracovného pomeru, ako aj skutočnosť, že dňa 1. 7. 2013 bol prijatý do pracovného pomeru na
finančnom úseku iný zamestnanec (Ing. M.), nie je výkonom práva vyplývajúceho z pracovnoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za rozhodujúce okresný súd považoval, že nový informačný

systém bol spustený od 1. 4. 2013, teda 3-4 mesiace pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene.
Z tohto pohľadu prijatie Ing. M. do riadneho pracovného pomeru od 1. 7. 2013 bolo vyústením jeho
dovtedajšej pracovnej pozície a náplne práce, ktorú plnil v pozícii trainee pri nastavení a dolaďovaní
procesov už v čase zavedenia informačného systému a následne ako riadny zamestnanec od 1. 7. 2013,
keď podľa pracovnej náplne jeho úlohou bolo nastavenie a koordinácia procesov modulov SAP na úrovni

učtárne. Vytvorenie tohto pracovného miesta korešpondovalo v danom čase zavedeniu, implementácii
nového informačného systému a riešenia problémov, ktoré tento systém spôsobil. Zamietnutím žaloby
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okresný súd zamietol i žalobu v súvisiacom nároku na
náhradu mzdy z neplatného skončenia.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech
žalovaného v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie žalobkyňa. Nestotožnila sa so
záverom okresného súdu, že u žalovaného došlo k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca
pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie jeho pracovná zmluva. Skutočnosť, že
pred jej prepustením 1. 7. 2013 žalovaný prijal do pracovného pomeru p. M. na pracovnú pozíciu

účtovník a následne žalobkyňu prepustil z dôvodu nadbytočnosti, označila za obchádzanie zákona.
Pokiaľ i žalovaný dodatočne predložil v konaní pracovnú zmluvu s popisom pracovnej pozície Ing.
M. koordinátor procesu SAP R/3, sám Ing. M. vo svojej výpovedi potvrdil, že v systéme SAP účtoval
počas práceneschopnosti zamestnancov, ako aj v prípade potreby. Pracovnú zmluvu, ktorú žalovaný
dodatočne predložil ako listinný dôkaz, preukazujúci pracovné zaradenie Ing. M., považovala za účelovo

vyhotovený dokument. Závery okresného súdu považovala za protirečivé, keď na jednej strane uvádza,
že na oddelení pôsobili ďalší dvaja trainee, na druhej strane uvádza, že došlo k zníženiu počtu
zamestnancov na oddelení. Poukazovala, že Ing. M. bol prijatý na oddelenie učtárne len tri dni po tom,
čo žalobkyni bolo ponúknuté ukončenie pracovného pomeru a 27 dní pred plánovanou organizačnou
zmenou,čozakladározporsdobrýmimravmi.Zanesprávnyoznačilaipostupsúdu,akýmsavysporiadal

s rozporom, ktorý vyplýval z oznamu 2 o personálnej zmene na finančnom úseku pre MILEX NMNV a.s.
zodňa1.7.2013aaktuálnejorganizačnejštruktúryfinančnéhoúseku,keďsasúdpriklonilktendenčným
a účelovým tvrdeniam Ing. K., hoci toto v konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané. Vytýkala, že
okresnýsúdvrozsudkuneuviedol,prečovyjadreniamIng.K.dalvyššiuváhudôvernostiakovyjadreniam
a listinným dôkazom predloženým žalobkyňou, pričom dala do pozornosti, že Ing. M., Ing. K., ako i

ostatní svedkovia vo veci mali v čase podania ich výpovede pracovnoprávny vzťah k žalovanému,
a preto mal osobitne súd na túto skutočnosť prihliadať. Za nie bez významu tiež považovala, že k
organizačnej zmene malo u žalovaného dôjsť s účinnosťou k 31. 7. 2013, napriek tomu Ing. K.alobkyni
27. 6. 2013 ponúkol ukončenie pracovného pomeru dohodou, jej prístupové údaje do systému,
pod ktorými obvykle účtovala, používala počas jej neprítomnosti iná osoba a ďalšie okolnosti uistili

žalobkyňu v tom, že organizačná zmena nebola žiadnym racionalizačným opatrením zamestnávateľa,
ale snahou cez predstierané prijatie organizačného opatrenia o nadbytočnosti žalobkyne sa jej po
opakovanej práceneschopnosti zbaviť. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že zástupcovia
zamestnancov nemali k dispozícii na prerokovanie návrh výpovede, ktorá sa mala žalobkyni doručiť.
V tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2006 sp. zn.

1Cdo 72/2006 s tým, že pokiaľ zástupcovia zamestnancov nemali k dispozícii listinu o výpovedi, ktorú
mali prerokovať, mohli logicky vziať len na vedomie zámer žalovaného skončiť pracovný pomer so
žalobkyňou. Poukazovala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2009 sp. zn. 5Cdo
255/2008. Taktiež nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania. Zastala názor, že v danom prípade bol daný dôvod na postup a rozhodnutie súdu podľa ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p.. Ďalej poukazovala na to, že podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal
vo veci úspech, súd prizná náhradu trov, avšak len takých, ktoré boli potrebné a účelne vynaložené
na uplatnenie alebo bránenie práva. Pokiaľ si žalovaný zvolil právneho zástupcu z Bratislavy, vznikli
mu pomerne vyššie výdavky, ako keby si zvolil právneho zástupcu v sídle súdu, čo mal okresný súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvážiť a priznať žalovanému náhradu len takých trov, ktoré

boli účelne vynaložené na bránenie jeho práva. Slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne
bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je neprimeraná, ak všetky konania
prvostupňové, aj odvolacie, sa konajú v jednom mieste, pričom o miestnej príslušnosti nie je pochýb a
zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. Za účelne vynaložené trovy konania podľa §142ods.1O.s.p.možnopovažovaťibataké,ktorémuselibyťprocesnoustranounevyhnutnevynaložené
na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom
súde. Žiadala preto zmeniť rozsudok okresného súdu, žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému nahradiť

trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v samotnej žalobe podľa jeho
názoru neuviedla žiadny konkrétny dôvod neplatnosti výpovede. od začiatku má snahu naznačovať a
konštruovať niektoré skutkové okolnosti, ktoré majú za cieľ svedčiť v prospech neplatnosti skončenia

pracovnéhopomeru,ktorévšakžalobkyňažiadnymspôsobomnepreukázala.Zastalnázor,žežalobkyňa
napadla neopodstatnene každý dôvod neplatnosti výpovede, ktorý prichádza do úvahy a postupne v
žalobe a neskôr v konaní uvádzala rôzne dôvody neplatnosti výpovede, resp. skutočnosti, ktoré mali
neplatnosti dosvedčovať. Od samého začiatku a ešte dlho v priebehu konania žalobkyňa namietala
prijatie p. M. na účtovné oddelenie, ktoré malo byť dôvodom pre výpoveď v rozpore s dobrými mravmi,
kedy sa tento pracovník mal prijať (dopredu) na miesto žalobkyne, a teda namiesto nej. Takýto

argument žalobkyne považoval za neudržateľný v dôsledku výpovede minimálne troch svedkov a znenia
pracovnej zmluvy p. M.. Zákon bežne nezakazuje zamestnávateľovi prijať zamestnanca do pracovného
pomeru v akomkoľvek čase pred skončením pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien s
iným zamestnancom, a to i na to isté oddelenie. Zákon obmedzuje v § 61 ods. 3 ZP prijatie do
pracovného pomeru zamestnanca na pracovné miesto, ktoré bolo zrušené, len lehotou dvoch mesiacov

od výpovede a skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý zastával pracovné miesto,
ktoré sa zrušilo. Všetci svedkovia potvrdili, že k úspore práce nepochybne došlo a iba v prechodnom
období implementácie SAP vznikla potreba vykonávania niektorých čisto pomocných činností tretími
osobami, nie však účtovníkmi, medzi ktorých patrila aj žalobkyňa. Súd správne konštatoval a potvrdili
to i svedkovia, že v mimoriadne hektickom období novej implementácie účtovného systému SAP v

úplne nových podmienkach (zlúčenie spoločnosti, presun riadenia a výroby do Čiech) bola žalobkyňou
uvádzaná (e-mailová) komunikácia jednoducho chybná a neodrážajúca reálny stav na pracovisku.
Všetky svedecké výpovede, vrátane svedka M. jednoznačne potvrdili, že nebol prijatý ako účtovník.
Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že vypomáhal pri niektorých účtovných výkonoch výlučne v
situáciách PN, dovoleniek, v neprítomnosti konkrétnych zamestnancov na pracovisku a ani pracovné

náplne a názvy pracovných pozícií podľa pracovných zmlúv nemajú za daných okolností žiadnu
výpovednú hodnotu. Reálna deľba práce jednotlivých účtovníčok bola v danom čase operatívna, menila
sa podľa bezprostredných požiadaviek, potrieb zamestnávateľa. Iný stav bol pred implementáciou
nového účtovného systému SAP, iný v štádiu prípravy, iný počas implementácie a iný po jeho nasadení.
Zmenilo sa riadenie, spôsob účtovania, účtovné položky, atď.. Nadbytočnosť, resp. nenadbytočnosť

sa nedá za danej situácie preukazovať formalistickým odkazom na komunikované organigramy, názvy
pracovných pozícií, nič nehovoriace pracovné náplne, tento stav by sa dal zistiť iba na základe
náročného znaleckého dokazovania, rozsahu vykonávaných prác, analýzou jej prerozdelenie a objemu
zmien na pracovisku z pohľadu objemu a druhu práce, čo sa javí byť značne nehospodárne a napokon
ťažko vyhodnotiteľné. V tomto kontexte vnímal za účelový a zavádzajúci argument žalobkyne, že v

dôsledku prerozdelenia práce ostalo údajne voľné pracovné miesto po p. V., ktorá však na účtovnom
oddelení ostala. Takéto tvrdenie označil za absurdné a účelové, ktoré nemôže predstavovať dôvod
neplatnostivýpovedezdôvodunesplneniasiponukovejpovinnostivovzťahukuvoľnenémupracovnému
miestu žiadnej účtovníčky, ktorá na oddelení ostala. Voľba konkrétneho zamestnanca, s ktorým sa
skončí pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien patrí jednoducho zamestnávateľovi. Pokiaľ

i žalobkyňa poukazovala na to, že v podstate nedošlo k žiadnej podstatnejšej zmene a doterajšia
práca žalobkyne sa iba prerozdelila medzi ostatných pracovníkov učtárne, vrátane predtým prijatých
zamestnancov, uviedol, že k takejto konštatácii by mohlo dôjsť nanajvýš v prípade, ak by niekto mohol
exaktne potvrdiť, že objem a charakter práce sa pred, počas a po implementácii SAP v konečnom
dôsledku čo do svojej podstaty vlastne nezmenil a pokiaľ v takomto prípade nedochádza k porovnaniu

rovnocenných parametrov, odmietol sa touto argumentačnou líniou bližšie zaoberať. Pokiaľ poukazovala
na to, že jej žalovaný ponúkol rozviazanie pracovného pomeru už mesiac pred výpoveďou, údajne ju
obmedzil pri výkone jej práce, neprimerane s ňou zaobchádzal, opakoval, že možnosť dobrovoľného
rozviazania pracovného pomeru dohodou už pred dátumom výpovede by určite uvítal. Bolo právom
žalobkyne odmietnuť možné rozviazanie pracovného pomeru dohodou, obrátiť sa v danej situácii

na inšpekciu práce. Dôrazne poprel akékoľvek šikanózne správanie zamestnávateľa vo vzťahu k
žalobkyni po odmietnutí rozviazania pracovného pomeru dohodou. Pokiaľ tvrdila, že v dôsledku prijatia
a využívania nových zamestnancov zamestnávateľom už pred výpoveďou danou žalobkyni, nedošlo po
výpovedi k zoštíhleniu pracoviska, ale naopak k nárastu počtu zamestnancov, uvedené konštatovaniesa vôbec nezhoduje so skutočnosťou, ani zisteným skutkovým stavom. V inkriminovanom čase vrcholila
implementácia informačného a riadiaceho systému SAP aj pre oblasť účtovníctva, a to v rámci celého
procesu reorganizácie spoločnosti, ktorá spočívala najmä v zlúčení dvoch spoločností, k presunu časti

výrobydoČiech,dosesterskejspoločnostiacentralizáciavrcholovéhomanažmentuariadeniadoČiech.
V rámci celej spoločnosti prebiehal proces zoštíhľovania, reorganizácie a racionalizácie, čo postihlo
veľký počet zamestnancov, nielen p. V., pričom tento proces naďalej pokračuje. Dňa 1. 7. 2013 bol
p. M. prijatý do riadneho pracovného pomeru, nie však ako účtovník, ale ako koordinátor procesov
SAP, pričom táto veľmi špecifická pozícia na učtárni bola potvrdená radom svedeckých výpovedí a od

výpovede žalobkyni sa na personálnom obsadení učtárne už nič nemenilo, a to približne jeden rok, teda
stav - štyri stále pracovníčky, koordinátor procesov SAP a výpomoc v podobe zamestnankyne agentúry
dočasného zamestnávania pretrval minimálne do polovice roka 2014. Počet stálych zamestnankýň
učtárne poklesol z piatich na štyri a nie je pravdou, že počet zamestnancov stúpol. Funkcia koordinátora
SAP bola ukončená dňom 1. 3. 2014, kde p. M. „prešiel“ na úplne iný úsek. Na doplnenie dodal, že
momentálne sa u žalovaného rozhodlo, že v druhej polovici tohto roka a v prvej polovici budúceho roka

bude prebiehať ďalšia „zoštíhľovacia“ organizačná zmena na viacerých úsekoch žalovaného, vrátane
finančného (účtovného) oddelenia, a to z dôvodov celkovej centralizácie riadenia a administratívy do
Českej republiky. Pokiaľ vzhliadla žalobkyňa rozpor s dobrými mravmi v konaní zamestnávateľa i v tom,
že využíval pracovníkov učtárne aj za pomoci inštitútu agentúry dočasného zamestnávania, uviedol, že
túto využíva najmä z dôvodu flexibility, z dôvodu mzdových nákladov, ktoré sú minimálne o 20 % nižšie v

porovnaní so stálymi zamestnancami a nevidel ani najmenší dôvod, aby žalovaný v čo najväčšej možnej
mieretentoinštitútnaďalejnevyužíval.Pokiaľpoukazovalavpriebehukonaniažalobkyňanaskutočnosť,
že si nesplnil žalovaný ponukovú povinnosť, uviedol, že v priebehu celého konania nebolo preukázané,
že by mal voľné akékoľvek pracovné miesto. K námietke riadneho neprerokovania výpovede so
zástupcom zamestnancov uviedol, že zástupca zamestnancov (p. W.) pripojil podpis, pečiatku a dátum

na druhú stranu dvojstránkového očíslovaného dokumentu predloženého súdu, kde prvú stranu tvorí
podpísaná výpoveď p. Maňáskom (26. 7. 2013) a druhú stranu potvrdenie o prerokovaní a prevzatí
výpovede žalobkyňou. Je teda zrejmé, že p. W. minimálne ešte pred doručením výpovede mala k
dispozícii originál výpovede už podpísanej a na tento dokument pripojila svoj záznam o prerokovaní,
ku ktorému došlo 24. 7. 2013. Pre prípad pochybnosti navrhol odvolaciemu súdu postup v zmysle §

213 O.s.p. a predvolať svedkyňu W. a rovnako svedkyňu K., aby sporné skutočnosti objasnili. Zároveň
doložil záznam o výsluchu svedkyne p. W. a p. K. zo dňa 20. 7. 2015. K námietke žalobkyne ohľadne
priznania náhrady trov konania v časti potreby zváženia účelného uplatňovania práva s poukazom
na voľbu bratislavského, nie napr. LM advokáta žalovaným uviedol, že nie je si vedomý toho, že by
žalobkyňa v akejkoľvek podobe alebo forme namietala a preukazovala svoje zlé sociálne postavenie,

v tejto súvislosti uplatňovala akékoľvek procesné práva. Advokátska spoločnosť poskytuje zástupcom
francúzskej skupiny Bongrain komplexné právne služby od ich vstupu na slovenský trh. Z pohľadu
francúzskeho klienta je nemysliteľné, aby jeho dcérsku spoločnosť v spore pred súdom zastupoval
iný advokát, a to už len s poukazom na skutočnosť, že advokátska kancelária poskytuje žalovanému
pravidelne asistenciu aj v pracovnoprávnej agende. Zastal názor, že zbytočné trovy konania vznikli aj

v dôsledku nejasnej predstavy žalobkyne o dôvode neplatnosti výpovede z dôvodu, že počas celého
súdneho konania otvárala nezmyselné hypotetické dôvody neplatnosti reakciou na veľmi podrobne
zisťovanýskutkovýstav.Žiadal,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupotvrdilazároveňmupriznal
trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie,dospelksprávnymskutkovýmzisteniamavyvodilsprávnyprávnyzáver.Svojerozhodnutie
dostatočne podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci sa okresný súd podrobne zaoberal námietkami žalobkyne, ktorými odôvodňovala
neplatnosť výpovede doručenej jej žalovaným 26. 7. 2013. Na zistenie skutkového stavu vykonalrozsiahle dokazovanie, v nadväznosti na čo odvolací súd ustálil, že okresný súd dostatočne podrobným
spôsobom zistil skutkový stav veci a od skutkových zistení okresného súdu sa nemá dôvod odchýliť.

Bolo jednoznačne preukázané, že 22. 7. 2013 predstavenstvo žalovaného na základe implementácie
nového informačného systému pod názvom SAP R/3 schválilo rozhodnutie o organizačnej zmene
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ktorá sa týka zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom
(finančnom) úseku s tým, že k 31. 7. 2013 bude zrušené jedno pracovné miesto - účtovník. Za
týmto účelom spoločnosť splnomocnila prokuristu spoločnosti a generálneho riaditeľa Mgr. Miroslava

Maňáska, aby prijímal všetky potrebné rozhodnutia, podpisoval všetky s tým súvisiace právne
dokumenty, aby vykonal rozhodnutie o zrušení pracovného miesta účtovník a rozhodol o konkrétnom
zamestnancovi spoločnosti, s ktorým bude skončený pracovný pomer.

Dňa 1. 7. 2013 žalovaný oznámil zamestnancom personálnu zmenu na finančnom úseku, podľa ktorého
od 1. 7. 2013 R. M. postúpil z pozície trainee na finančnom úseku na pozíciu účtovník, na druhej strane

od 1. 7. 2013 uzatvoril pracovnú zmluvu s Ing. R. M. ako zamestnancom, podľa ktorej pracovný pomer
vzniká dňom 1. 7. 2013. Dohodnutý druh práce predstavoval finančný koordinátor procesov SAP R/3,
stručnácharakteristikanastavenie,koordináciaprocesov,modulovSAPnaúrovniučtárne.Zpredloženej
organizačnej štruktúry finančného úseku (č.l. 81 - 83 spisu) k 1. 5., ako i k 1. 6. malo oddelenie
učtárne žalovaného päť zamestnancov. Podľa organizačnej štruktúry finančného úseku, platnej k 1. 8.

2013 oddelenie učtárne malo štyroch zamestnancov. Zamestnanec R. M. bol zaradený ako finančný
koordinátor procesov SAP R/3.

Listinou zo dňa 26. 7. 2013 dal žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Výpoveď odôvodnil organizačnou zmenou z dôvodu

implementácie nového informačného systému pod názvom SAP R/3 s tým, že organizačná zmena
je dôsledkom zlúčenia spoločnosti Liptovská mliekareň a.s. so spoločnosťou MILEX Nové Mesto
nad Váhom. Na druhej strane výpovede bolo uvedené, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami
odborového orgánu zamestnávateľa dňa 24. 7. 2013. Následne bol uvedený podpis Q. W., predsedníčky
závodného výboru základnej odborovej organizácie s odtlačkom pečiatky uvedenej organizácie.

V nadväznosti na takto zistené skutočnosti sa odvolací súd plne stotožnil s právnym posúdením veci
zo strany okresného súdu pokiaľ žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Podľa názoru odvolacieho
súdu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre použitie výpovedného dôvodu podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a

príčinná súvislosť medzi existenciou organizačnej zmeny a nadbytočnosťou zamestnanca. V dôsledku
organizačnej zmeny došlo k zníženiu počtu zamestnancov na finančnom úseku, oddelení učtárne, keď
k 1. 7. 2013 na tomto oddelení pracovalo päť zamestnancov. Po zrušení pracovného miesta účtovníčky
sa tento počet znížil na štyroch. Správne okresný súd do počtu zamestnancov učtárne nezaradil
zamestnanca Ing. M., ktorý síce bol súčasťou finančného úseku, avšak jeho pracovná pozícia bola

finančný koordinátor procesov SAP a ani jeho pracovná náplň sa nezhodovala s pracovnou náplňou
účtovníčok. Bolo nepochybne preukázané, že v čase ku dňu výpovede nemal žalovaný žiadne voľné
pracovné miesto, a preto si ani nemohol splniť vo vzťahu k žalobkyni ponukovú povinnosť. Pokiaľ
žalobkyňa namietala, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného
pomeru, vyplývajúca z § 74 Zákonníka práce, z výpovede svedkyne W. vyplynulo, že bola o výpovedi

informovaná ústne aj písomne. Z personálneho oddelenia dostala informáciu o organizačnej zmene,
o tom, ktoré miesto sa ruší a ktorého zamestnanca sa organizačná zmena dotkne. Naviac, na druhej
strane výpovede, ktorá bola doručovaná žalobkyni, bolo uvedené, že výpoveď bola prerokovaná so
zástupcami odborového orgánu zamestnávateľa 24. 7. 2013, čo bolo potvrdené podpisom svedkyne
W., predsedníčky závodného výboru základnej odborovej organizácie s odtlačkom pečiatky predmetnej

organizácie.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výpoveď musela byť predložená zástupcom odborového orgánu,
nakoľko inak by nebola podpísaná predsedníčkou závodného výboru základnej odborovej organizácie
a opatrená odtlačkom pečiatky tejto organizácie.

Pokiaľ i žalovaný v prílohe vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne predložil záznam o výsluch svedkýň D. K.
a Q. W., na tieto odvolací súd s poukazom na ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. neprihliadal, nakoľkonebolo preukázané, že by ich účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

V priebehu odvolacieho konania doručila žalobkyňa žiadosť o rozhodnutie odvolacieho súdu o
prípustnosti dovolania pre prípad potvrdenia rozhodnutia okresného súdu. Zastala názor, že rozhodnutie
odvolacieho súdu bude po právnej stránke zásadného právneho významu, keďže pôjde o rozhodnutie,
ktorým sa vysloví právny názor, ktorý bude možné aplikovať v ďalších prípadoch. V uvedenej žiadosti
však nekonkretizovala, v akej konkrétnej otázke bude rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke

zásadnéhovýznamu,atedaakúotázkuzásadnéhoprávnehovýznamuodvolacísúdsvojímrozhodnutím
vyrieši. Tak okresný súd, ako i samotná žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovali na viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, ustálenú judikatúru slovenských súdov, v nadväznosti na čo odvolací súd
nezistil, že by v predmetnom konaní bola riešená nejaká otázka, ktorou by sa súdy Slovenskej republiky
doposiaľ nezaoberali, resp. by nebola predmetom rozhodovania slovenských súdov.

Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobkyne ohľadne rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov
prvostupňového konania. Žiaden zákon neukladá účastníkovi konania, aby sa v konaní dal zastúpiť
advokátom, ktorý má sídlo v sídle súdu miestne príslušnému na prejednanie sporu. Súd ani nemá
možnosť zasahovať do voľby účastníka ohľadom zvolenia si svojho právneho zástupcu - advokáta.
Teda pokiaľ si žalovaný zvolil na zastupovanie advokátsku spoločnosť so sídlom v Bratislave a v tejto

súvislosti vznikli trovy konania tak na cestovnom, ako i na náhrade za stratu času, i podľa názoru súdu
sa jednalo o účelne vynaložené výdavky, nakoľko pokrývali prepravu právneho zástupcu žalovaného
na pojednávania, ktoré sa uskutočnili na okresnom súde a priznaná náhrada za stratu času bola
účtovaná v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá možnosť uplatňovania si takejto náhrady a jej výšku
upravuje. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., neuviedla, resp. nepreukázala

skutočnosti, ktoré by aplikáciu predmetného zákonného ustanovenia odôvodňovali.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko pokiaľ si uplatnil trovy odvolacieho
konania, tieto napriek tomu, že bol zastúpený advokátom, nevyčíslil (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .