Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114219051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. R.
(toho času už plnoletá), nar. X.X.XXXX, I. R., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka - J. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., J. T. XX; otec - T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Maďarská republika, C., o úpravu

práv a povinností k maloletým deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č. k. 30P/133/2014-196 zo dňa 19. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti otcovi prispievať s
účinnosťou od 1.6.2014 na výživu maloletej (toho času už plnoletej) T. výživným v sume 35 eur mesačne
a vo výroku o určení nedoplatku na výživnom na maloletú (toho času už plnoletú) T. za obdobie od
1.6.2014 do 30.11.2014 v sume 105 eur.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej
(toho času už plnoletej) T. v časti o platobnom mieste výživného tak, že otec je povinný výživné v sume
35eurmesačnezasielaťsúčinnosťouod1.12.2015 k rukám T.R.vždydo15.dňavmesiacivopred.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o nedoplatku na výživnom na maloletú (toho času už
plnoletú) T. za obdobie od 1.6.2014 do 30.11.2014 vo výške 105 eur v časti o povolení splátok tak, že p o

v o ľ u j e otcovi, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, splácať nedoplatok
na výživnom v sume 105 eur v mesačných splátkach po 7,50 eur spolu s bežným výživným k rukám T.
R., pod následkom straty výhody splátok.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výrokoch o zverení maloletej (toho
času už plnoletej) T. do osobnej starostlivosti matky a o neupravení styku otca s maloletou (toho času
už plnoletou) T..

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej
I. tak, že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 1.6.2014 prispievať na výživu maloletej I. sumou 40
eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o nedoplatku na zvýšenom výživnom na maloletú I. tak,

že nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.6.2014 do 30.11.2014 vo výške 80,64 eur p o v
o ľ u j e otcovi, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, splácať v mesačných
splátkach po 7,50 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. 8P/243/2009-20 z 6.11.2009 a rozsudok
Okresného súdu Trebišov č. k. 8P/99/2010-10 z 2.6.2010 v časti úpravy práv a povinností rodičov k
maloletej T. a rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. 9C/363/2002-18 z 24.5.2002 v časti výživného

na maloletú I..Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril (v tom čase) maloletú T. do osobnej starostlivosti matky a
otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 1.6.2014 prispievať na jej výživu výživným vo výške 35 eura
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vychádzal z toho že T. od marca 2014
žije v Slovenskej republike u svojej matky a dňa X.X.XXXX sa jej narodil syn X.; T. naďalej študuje na
strednej škole, s ktorým štúdiom sú spojené obvyklé výdavky. Vzhľadom na to, že T. poberá aj rodičovský
príspevok okresný súd, za primerané výživné považoval sumu 35 eur mesačne.

Keďže otec predmetným výživným (v zmysle v konaní nariadeného predbežného opatrenia) prispieva
na výživu dcéry T. až od mesiaca august 2014 (a zároveň nezaplatil za mesiac november 2014), vznikol
mu za obdobie od 1.6.2014 do 30.11.2014 nedoplatok na výživnom v sume 105 eur (okrem mesiaca
november 2014 ešte za mesiace jún a júl 2014). Tento nedoplatok v celkovej výške 105 eur okresný súd
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným v sume 15 eur pod následkom

straty výhody splátok. Styk otca s T. neupravil jednak vzhľadom na jej vek (blízky dospelosti), a jednak
s poukazom na vyjadrenie matky, že kontaktom otca a dcéry nebude nijako brániť.
Okresný súd zároveň rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej I., ktorá „má bežné
výdavky so stravou ošatením a školou“; má tiež problémy so štítnou žľazou, v ktorej spojitosti užíva
lieky. Na strane otca okresný súd prihliadol na jeho vlastné vyjadrenia z konania o zverení maloletej T.

do jeho starostlivosti v roku 2009. To znamená, že od roku 2005 žije v Maďarsku, kde pracuje a býva,
žije v spoločnej domácnosti s partnerkou G. G. v trojizbovom rodinnom dome, ktorí majú v spoločnom
vlastníctve. Obidvaja sú zárobkovo činní, pričom jeho partnerka pracuje ako zdravotná sestra a opatruje
starších ľudí.
Okresný súd zohľadnil tiež skutočnosť, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k

maloletej B.. Zdôraznil, že otec je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na
zabezpečenie dostatočného príjmu; obdobne tak povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily
čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy aj ďalších potrieb svojho dieťaťa. Na základe týchto okolností
okresný súd zvýšil výživné otca na maloletú I. na sumu 55 eur, ktorá zohľadňuje len základnú mieru
nevyhnutných potrieb.

Taktiež vo vzťahu k maloletej I. vznikol otcovi za obdobie od 1.6.2014 do 30.11. 2014 nedoplatok na
výživnom, a to v sume 170,64 eur (rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným).
Rovnakou tento nedoplatok okresný súd otcovi povolil splácať po 15 eur mesačne spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok.
Napokon vyslovil, že týmto rozsudkom sa menia predchádzajúce rozhodnutia o výchove a výžive

vo vzťahu k T. a v otázke výživy vo vzťahu k maloletej I.. O trovách konania rozhodol okresný súd tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, lebo ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu
(§ 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie (na hranici

úplnosti z hľadiska náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.) otec. Uviedol, že od 6.11.2009 do marca 2014
bola dcéra T. zverená do jeho starostlivosti, pričom on požadoval "vyrovnávku 400 Sk", na čo matka
nereagovala. Preto žiada doplatok 696 eur.
Otec uviedol, že k žiadnej dohode medzi školami v Maďarsku a na Slovensku nedošlo. Namietal, že
okresný súd si neoveril ani ďalšie nepravdivé údaje - býva v starom 1 a pol izbovom dome (a nie

trojizbovom), ktorý je výhradným vlastníctvom družky (a nie vlastníctvom ich oboch), pričom táto "nerobí"
zdravotnú sestru. Mal za to, že navrhovateľka (matka) vypovedala nepravdivo; zopakoval, že jeho
mesačný plat činí cca 75.000 forintov. Po odrátaní 90 eur - výživné určené okresným súdom - tak budú
musieť ako štvorčlenná rodina žiť zo 159 euro. Navrhovateľka pritom žije z vyše 1.000 eur.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ak otec požaduje doplatiť výživné na T., prečo potom on
sám za celé dotknuté obdobie neplatil výživné na maloletú I.. Zopakovala, že medzi rodičmi existovala
dohoda, že navzájom si nebudú platiť výživné. Ďalej matka uviedla, že k otázke bývania otca sa
vyjadrovala dcéra T., ktorá ako jediná predmetné pomery pozná. Doplnila, že otca " nemusí trápiť ", z
akého príjmu žije jej rodina .

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1,
2 písm. a/ v spojení sa § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutými zostali nenapadnuté výroky o

zverení maloletej - toho času už plnoletej - T. do osobnej starostlivosti matky a o neupravení styku
otca T.) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v
preskúmavanejčastinapadnutýrozsudokpotvrdilpodľa§219ods.1O.s.p.vovýrokuourčenívýživného
otca na T., vrátane výšky nedoplatku výživného a v ostatných častiach zmenil podľa § 220 O.s.p. tak,
ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

Z hľadiska rozhodovania v súdenej veci nie je podstatné, ako si rodičia navzájom plnili vyživovaciu
povinnosť k ich dcéram v predchádzajúcom období - od novembra 2009 do marca 2014. Predmetom
aktuálnehokonaniajevyživovaciapovinnosťažod1.6.2014.Akotecmieniuplatňovaťvočimatkenejaké
(tvrdené) nedoplatky, môže tak učiniť v samostatnom (inom) konaní. Obdobne nie je významné, či T.
začala študovať na strednej škole v Žiline (na Slovensku), na základe dohody škôl „v Maďarsku a na

Slovensku“ alebo na základe inej skutočnosti; rozhodujúcim je fakt, že naďalej navštevuje strednú školu,
čím sa pripravuje na budúce povolanie.

Neobstoja ani otcove námietky o neoverení si okresným súdom niektorých údajov. Vlastnícke pomery k
rodinnému domu, v ktorom otec žije v Maďarsku so svojou družkou, počet jeho izieb, či skutočnosť, že

družka otca ako zdravotná sestra sa stará o starších ľudí v obci, totiž presne zodpovedajú tvrdeniam
samotného otca opakovane ním výslovne deklarovaným v konaní o zverenie maloletej T. do jeho
starostlivosti (spisová značka Okresného súdu Trebišov 8P/243/2009). Okresný súd pritom jednoznačne
vyjadril, že dotknuté skutkové zistenia si osvojil práve z tvrdení otca. Odvolateľ - otec si neadekvátne
(čiastočne i účelovo) zamieňa popis obsahu jednotlivých vykonaných dôkazov (najmä výpovede dcéry

T.) so skutkovými závermi okresného súdu. V danej spojitosti krajský súd dodáva, že ak otcom uvádzané
skutočnosti v označenom konaní pred Okresným súdom Trebišov boli nepravdivé (zrejme motivované
jeho snahou dosiahnuť priaznivé rozhodnutie), výrazne to znižuje celkovú vierohodnosť jeho vyjadrení.

Nadväzne krajský súd za plne primerané okolnostiam súdenej veci (osobitne tomu, že T. poberá

rodičovský príspevok) považoval výšku výživného určenú okresným súdom na toho času už plnoletú T..
Predmetné výživné je pritom len o doslova pár eur vyššie ako tzv. minimálne výživné.
Rovnako správne okresný súd ustálil rozsah nedoplatku na výživnom otca k T. za obdobie od 1.6.2014
do 30.11. 2014. S poukazom na to, že T. medzičasom - 1. 12. 2015 - dovŕšila plnoletosť t.j. nadobudla i
(plnú) spôsobilosť na právne úkony, krajský súd zmenil dotknutý výrok v otázke platobného miesta tak,

že otec bude povinný výživné 35 eur mesačne poukazovať bezprostredne dcére T. - teda „k jej rukám“.
Zároveň krajský súd čiastočne prihliadol na nie celkom priaznivú situáciu na strane otca a tomuto povolil
nižšie splátky (aj vzhľadom na relatívne nízku sumu nedoplatku) v sume 7,50 eur mesačne spolu s
bežným výživným.
Prvá splátka bude splatná v mesiaci, ktorý bude nasledovať po mesiaci, v ktorom tento rozsudok

nadobudne právoplatnosť; napríklad ak rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť v mesiaci
marec 2016, tak otec v mesiaci apríl 2016 poukáže k rukám T. sumu 42,50 eur (35 eur bežné výživné +
7,50 eura splátka zameškaného výživného). Pokiaľ otec nezaplatí čo i len jednu splátku nedoplatku na
výživnom, stane sa splatným celý (v danom okamihu) ešte neuhradený nedoplatok výživného.

Krajský súd čiastočne akceptoval odvolanie otca vo vzťahu k výške výživného určeného/zvýšeného na
maloletú I.. Zohľadnil jednak fakt, že so zabezpečením výživy maloletej sú „len“ obvyklé/bežné výdavky
(výdavky súvisiace s ochorením štítnej žľazy sú veľmi nízke - podľa vyjadrenia matky na pojednávaní -
mesačne len niekoľko centové), a jednak ďalšie vyživovacie povinností na strane otca. Ide tak o vyššie
rozoberanú vyživovaciu povinnosť k dcére T., ako i k jeho dcére z družského pomeru - maloletej B..

V konaní pritom nebola preukázaná iná výška príjmu otca, ako on sám tvrdí, t.j. cca 75.000 forintov (cca
250 eur) mesačne. Na druhej strane je nutné vziať do úvahy aj na inštitút potenciality príjmu povinnej
osoby (v tomto prípade otca). To znamená, že nie je namieste vychádzať výlučne z uvedeného príjmu,
ale je nutné prihliadnuť na schopnosť otca získať i vyšší príjem. Otec neuviedol žiadne okolnosti, ktoré

by mu bránili napríklad dochádzať, resp. vycestovať za prácou a tým získať väčšie pracovné/finančné
ohodnotenie, ako má v terajšom zamestnaní. V bezprostrednej (každodennej permanentnej) osobnej
starostlivosti nemá žiadne maloleté dieťa alebo inú na neho odkázanú osobu a taktiež nedeklaroval
žiadne relevantné problémy z hľadiska zdravotného stavu.Následne neprichádza do úvahy určenie vyživovacej povinnosti otcovi vo výške tzv. minimálneho
výživného (aktuálne 27,13 eur mesačne), ako v konečnom dôsledku svojich tvrdení naznačuje otec.

Zároveň však vzhľadom na vyššie uvedené pomery otca odvolací súd dospel k záveru o nutnosti
čiastočného zníženia rozsahu výživného určeného/zvýšeného na maloletú I.. Za primerané okolnostiam
na strane dieťaťa i na strane výživou povinnej osoby - otca považoval výživné v rozsahu 40 eur mesačne
a v danom smere zmenil napadnutý rozsudok.

V dôsledku zmeny určeného/zvýšeného výživného bolo potrebné zmeniť i súvisiaci výrok o rozsahu
nedoplatku na zvýšenom výživnom na maloletú I.. V období od 1.6.2014 do 30.11.2014 rozdiel medzi
doteraz určeným výživným (26,56 eur/800,-Sk) a zvýšeným výživným (40 eur) činí 80,46 eur (6 x 13,44),
ktorý nedoplatok krajský súd povolil otcovi taktiež splácať v splátkach po 7,50 eur mesačne spolu s
bežným výživným. Podmienky splátok sú rovnaké ako v prípade staršej dcéry T.; s výnimkou platobného
miesta, keď nedoplatok na zvýšenom výživnom na maloletú I. je otec povinný zasielať „k rukám“ matky.

Vzhľadom na zmenu (hoci len čiastočnú) prvostupňového rozhodnutia odvolací súd bezprostredne
vo výroku tohto rozsudku uviedol (v podstate zdôraznil a zopakoval), že týmto rozsudkom sa menia
predchádzajúce rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti; s presným označením dotknutých
rozsudkov Okresného súdu Trebišov.

Obdobne v dôsledku zmeny prvostupňového rozhodnutia krajský súd rozhodoval o trovách celého
konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.). Keďže konanie v súdenej veci v celom svojom priebehu je konaním, ktoré
môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), z daného titulu žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu jeho trov (§ 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné