Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215204420
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215204420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka

senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková členovia senátu v právnej veci navrhovateľa D.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. H. XXX/XX, XXX XX H. L., t. č. S. R. R. , právne zast. Mgr. Andreou
Legényovou, advokátkou so sídlom AK Veľký Krtíš, Komenského 3, proti odporkyni R. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ul. A. XXX/X, XXX XX Q., zast. splnomocnenou zástupkyňou G. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX Q., o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa a
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 13. 10. 2015, č. k. 11C/333/2015-42, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči

odporkyni m e n í tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 200,-
Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 08. 2015, výživné je navrhovateľ povinný
platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy
200 € mesačne na sumu 100 € mesačne počnúc dňom 17. 06. 2015 s tým, že výživné je navrhovateľ
povinný platiť vždy do 25. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám odporkyne. Vo zvyšku súd

návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Ďalšou výrokovou vetou prvostupňový súd uviedol, že dochádza k zmene
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/68/2013-23 zo dňa 10. 06. 2013 vo výroku o výživnom.
Prvostupňový súd konštatoval zmenu pomerov v okolnostiach, ktoré boli podkladom pre predchádzajúci
rozsudok o výživnom, od právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku je odporkyňa staršia, nadobudla
plnoletosť, je žiačkou E. O.L. T. E. vo Q., teda sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie. Nie je
preto schopná samostatne sa živiť. V súvislosti s vekom vzrástli jej náklady na bežný život a štúdium.

Jej výdavky sa zmenili na úroveň 346,- Eur mesačne. Výšku ani opodstatnenosť týchto výdavkov
navrhovateľ nespochybňoval a považoval ich za primerané vzhľadom na vek odporkyne. Navrhovateľ
si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil od C. XXXX, dôsledkom čoho bolo jeho odsúdenie v trestnom
konaní pre prečin zanedbania povinnej výživy. Potreby odporkyne v rozhodujúcej miere zabezpečuje
jej matka, s ktorou odporkyňa žije. Na strane matky odporkyne nenastala podstatná zmena v príjme,
tento je naďalej na úrovni minimálnej mzdy. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd pri
posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov navrhovateľa zobral do úvahy skutočnosť,

že ukončil živnostenské podnikanie, nepreukázal do akej miery sa táto skutočnosť odrazila v znížení
jeho príjmu. Sám uvádzal príležitostný príjem 200 € mesačne. Súd však považoval za preukázané,
že navrhovateľ nadobudol do podielového spoluvlastníctva s priateľkou nehnuteľnosť a túto financuje
z prostriedkov hypotekárneho úveru s mesačnou splátkou 240,- Eur. Prevzal na seba záväzky vočinebankovým spoločnostiam D. a L.. Odporkyni zároveň poskytol prísľub uhradiť dlh na výživnom, čo aj
čiastočne realizoval. Po skončení živnostenského podnikania sa nezaevidoval ako nezamestnaný na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd konštatoval, že navrhovateľ prevzal na seba neprimerané

majetkové riziko a že má vyšší príjem ako uviedol. Podľa záveru prvostupňového súdu si navrhovateľ
zabezpečil finančné zdroje z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti, ktorých uhrádzal svoje záväzky a
tieto uprednostnil pred plnením výživného. Súd prihliadol na okolnosť jeho trestného odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T 25/2015 zo dňa 23. 03. 2015, ktorým bol navrhovateľ
uznaný na vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy. Vyživovaciu povinnosť si navrhovateľ neplnil

od C. XXXX. Od 11. 08. 2015 je vo výkone väzby pre inú trestnú činnosť, pracovne je zaradený. Tieto
okolnosti by však pre navrhovateľa pri úprave výšky výživného nemali byť výhodou. Pri rozhodovaní
o znížení výživného považoval súd za rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a
nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity
aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. Pokiaľ sa tvrdený príjem javí ako

nepravdivý, súd má povinnosť prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov,
t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd preto bral do úvahy ako možný príjem, príjem otca
pred nástupom do výkonu väzby. Súd konštatoval, že pokiaľ sa rodič zbavil úmyselným konaním, kvôli
ktorému bola na neho uvalená väzba, alebo pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody,
objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno

túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd považoval za dôvodné, aby
sa navrhovateľ podieľal na plnení vyživovacej povinnosti voči odporkyni vo výške 100,- Eur mesačne
počnúc dňom 17. 06. 2015, ktoré považuje za zodpovedajúce jeho možnostiam a schopnostiam, vo
zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP.

Rozsudok prvostupňového súdu odvolaním napadol navrhovateľ aj odporkyňa v zákonom stanovenej
lehote.

Navrhovateľ vyjadril názor, že súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti nebral do úvahy jeho

aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Prestal prevádzkovať živnosť 03. 04. 2014, od
toho obdobia je nezamestnaný, snažil sa privyrobiť občasnými brigádnickými prácami, z ktorých mal
nepravidelný príjem vo výške asi 200 € mesačne. Spláca pritom hypotekárny úver na byt vo výške
240,- Eur mesačne, má úvery od viacerých nebankových spoločností. V období, keď navrhovateľ bral
tieto finančné zaťaženia na seba, nerobil to v úmysle ukrátiť výživné odporkyne, v tomto období úvery

nepredstavovali neprimerané majetkové riziká pre odporcu. Od 01. 08. 2015 je navrhovateľ vo väzbe,
jeho pravidelný príjem predstavuje zanedbateľnú čiastku. Do väzby bol umiestnený pre svoju trestnú
činnosť, ktorá nemá priamu ani nepriamu súvislosť s plnením vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
Navrhovateľ sa nestotožňuje so záverom súdu, že túto trestnú činnosť vykonal v úmysle spôsobiť vznik
objektívnejnemožnostiplniťsisvojuvyživovaciupovinnosť.Navrhovateľuvádza,ženemážiadneúspory

a na všetok jeho majetok je zriadené exekučné záložné právo. Je viac než zrejmé, že t. č. nie je reálne
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k odporkyni vo výške 100,- Eur mesačne. Domáha sa zmeny
rozhodnutia tak, že jeho vyživovacia povinnosť bude znížená na 30,- Eur mesačne, počnúc dňom 17.
06. 2015.

Odporkyňa v podanom odvolaní nesúhlasila s tým, aby zníženie výživného bolo platné od dátumu
podania návrhu od 17. 06. 2015. V období mesiaca jún a júl 2015 navrhovateľ pracoval na rôznych
miestach a bolo mu aj zaplatené. Vlastou nezodpovednosťou si neplnil vyživovaciu povinnosť a nie z
dôvodu, že by nemal finančné prostriedky. Svoju povinnosť si neplnil a neplní ani doposiaľ za rok 2014
za mesiace júl, august, september, október, november, december, a za mesiace január, február, marec,

čo je spolu 9 mesiacov. Za toto obdobie pracoval, avšak vyživovaciu povinnosť si neplnil. Navrhuje, aby
bol rozsudok zmenený tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa sa zníži na 100,- Eur mesačne od
mesiaca august 2015 (teda od kedy sa navrhovateľ nachádza vo väzbe) a to vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred do rúk odporkyne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.
1 OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP. Po preskúmaní obsahu spisu,
napadnutého rozsudku a dôvodov odvolaní konštatuje, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné, pokiaľ
ide o odvolanie odporkyne, odvolací súd dôvody odvolania považuje za opodstatnené.Odvolaciu námietku navrhovateľa, podľa ktorej prvostupňový súd nebral do úvahy jeho aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, z ktorých je zrejmé, že nie je toho času reálne schopné plniť

si voči odporkyni vyživovaciu povinnosť vo výške 100 € mesačne, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu s poukazom na zákonnú úpravu podľa §
75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, kde dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, prečo
skutočnosť, že navrhovateľ sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody nezohľadnil (možno povedať
nezohľadnil v celom rozsahu) na ťarchu odporkyne, ktorá je odkázaná na jeho rodičovskú starostlivosť

voformeposkytovanéhovýživného. Prvostupňovýsúdneuviedol,žetrestnáčinnosťnavrhovateľasúvisí
s plnením vyživovacej povinnosti, že túto vykonal v úmysle spôsobiť vznik objektívnej nemožnosti plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť. Prvostupňový súd uviedol, že zo strany povinného rodiča (navrhovateľa)
došlo k úmyselnému konaniu, pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, čím sa
objektívne zbavil možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť s tým, že túto skutočnosť nemôže
vykladať na ťarchu odporkyne. Pokiaľ s poukazom na ust. § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine

takýmto spôsobom posúdil otázku možnosti a schopnosti povinného rodiča, odvolací súd považuje jeho
postup za správny, zodpovedajúci zákonnej úprave s v konečnom dôsledku spravodlivosti všeobecne.
Iné dôvody, pre ktoré by mohlo dôjsť na stane navrhovateľa k zníženiu vyživovacej povinnosti a ktoré
uviedol v samotnom návrhu na začatie konania aj odvolací súd považuje za neakceptovateľné a v tomto
smere v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Ajvzhľadomnauvedené,keďsamotnáodporkyňasúhlasilasozníženímvyživovacejpovinnostinasumu
100,- Eur mesačne vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ je vo výkone väzby, považuje
odvolacísúdzadôvodnévyhovieťodvolaniuodporkynevrozsahuurčeniačasu,odkedydôjdekzníženiu
výživného, a to tak, aby tento korešpondoval s dôvodom, pre ktorý k zníženiu výživného došlo. Preto

odvolací súd určený čas, od kedy sa navrhovateľovi znižuje vyživovacia povinnosť k odporkyni, zmenil
tak, že túto znížil počnúc dňom 01. 08. 2015 tak, ako to dôvodne v odvolaní navrhla odporkyňa.

Vzhľadom na uvedené, keď odvolací súd považujúc za dôvodné iba odvolanie odporkyne, zmenil
napadnutý rozsudok len v časti určenia dátumu, od ktorého dôjde k zníženiu vyživovacej povinnosti

podľa ustanovenia § 220 O. s. p. Odvolaniu navrhovateľa smerujúcemu k ďalšiemu zníženiu vyživovacej
povinnosti nevyhovel z vyššie uvedených dôvodov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva, keď úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola odporkyňa, tá však náhradu

trov odvolacieho konania neuplatňovala, navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, a preto ani
nemal právo na priznanie náhrady trov odvolacieho konania (rovnako ich neuplatňoval).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.