Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/933/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214516
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113214516.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D. P. L. G. T., so sídlom D. XXC, XXXX I., V.., IČO:
C.-XXX.XXX.XXX, zastúpeného P.. P. V., advokátom so sídlom v B., A. R. X proti odporkyni: U. A., bytom
Q. A.X/XX, XXX XX Z. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne H. D., D.: XX XXX XXX,
so sídlom v Q., X. R.. XX, zastúpeného P.. P. A., advokátom so sídlom v C. U., Z. P. T. G. v konaní
o zaplatenie 537,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu

Trenčín, č.k. 27C/11/2014-65, zo dňa 30. januára 2015, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Trenčín, č.k. 27C/11/2014-80, zo dňa 15. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.06.2015, č.k. 27C/11/2014-80
p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v spojení s opravným uznesením uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 88,89 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka P.. P. A.. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 11.06.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 537,07 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa

09.10.2013 oznámil vedľajší účastník, že vstupuje do konania na stranu odporkyne s poukazom na § 93
ods. 2 O.s.p.. Podaním doručeným súdu dňa 16.09.2014 zaslal vedľajší účastník vyjadrenie k žalobe,
v ktorom vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň požiadal o
priznanienáhradytrov.Odporkyňanapojednávaní dňa13.01.2015súhlasilastým,abyvedľajšíúčastník
vystupoval na jej strane. Okresný súd Trenčín v danej právnej veci dňa 13.01.2015 rozhodol rozsudkom,
ktorým návrh zamietol. O povinnosti nahradiť trovy vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa rozhodol

v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p a vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov za prevzatie a príprava
právneho zastúpenia a podanie na súd zo dňa 09.09.2014, t.j. tarifnú odmenu podľa § 9 ods.1, § 10
ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b), 2 x 36,52 Eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky -
advokát vedľajšieho účastníka vykonal 1 úkon v roku 2013 v sume 7,81 Eur (prevzatie a príprava, keďže
vstup do konania oznámil už 09.10.2013) a 1 úkon v roku 2014 v sume 8,04 Eur (podanie na súd zo

dňa 09.09.2014). Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú spolu sumu 88,89 Eur,
na ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa a určil ju s poukazom na § 149 ods. 1
O.s.p. zaplatiť ju advokátovi vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto uzneseniu (v spojení s opravným uznesením) podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220

O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že premlčanie
práva predstavuje kvalifikované uplynutie času stanoveného zákonom na uplatneniepráva. Ak oprávnená osoba neuplatní svoje právo v zákonom stanovenej dobe, jej nárok zaniká, avšak
právo nezaniká. Navrhovateľ tak nekoná v rozpore s právom, ak si svoju premlčanú pohľadávku uplatní
v súdnom konaní. Na premlčanie súd prihliadne len na kvalifikovanú námietku. V prípade

spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúceho
o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie i bez návrhu.
Procesný kódex rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov (§ 93 ods. 1 a 2 O.s.p.). Zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. dáva legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Predpokladá
sa, že svojím aktívnym pôsobením poskytne účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje

pomoc v spore. Zákon o ochrane spotrebiteľa predpokladá existenciu takýchto združení, ktoré sú
založené na ochranu spotrebiteľa a jeho práv a v konaní na súde môže byť účastníkom konania, ak
sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Zákonodarca mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup
subjektu, ktorý bude aktívne chrániť spotrebiteľov v spotrebiteľských súdnych sporoch. Je absurdné,
že práve za formulárové podania, ktoré využil vedľajší účastník v stovkách ďalších súdnych konaní,
by mu mala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník zjavne nevedel, do

akého právne jednoduchého alebo naopak zložitého súdneho konania vstupuje a či v ňom skutočne
účelne využije právne zastúpenie. Vedľajší účastník nemá zastupovať súd a plniť úlohy súdu uložené
zákonom. Túto ochranu mal navrhovateľovi poskytnúť samotný súd. Vzhľadom na vysoký štandard
ochrany spotrebiteľa zákonmi a následne súdmi je zbytočné a neúčelné, aby bol spotrebiteľ v konaní
chránený aj vedľajším účastníkom s vlastným právnym zastúpením. Konštatoval, že neplatí, že trovy

právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva.
V ďalšom poukázal na judikatúru slovenských súdov. Je zrejmé, že ak má združenie za cieľ chrániť a
pomáhať spotrebiteľom, malo by byť dostatočne personálne a finančne vybavené, aby mohlo svedomito
vykonávaťsvojučinnosť.Navrhovateľnežiada,abyvedľajšíúčastníkbolprincipiálnevylúčenýzprávana
náhradu trov konania, ale aby súdy prihliadali na všetky okolnosti prípadu a nerozhodovali mechanicky,

ale racionálne. V závere odvolania uviedol, že nespochybňuje ústavné právo obsiahnuté v § 47 ods.
2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, avšak toto právo
na právne zastúpenie nie je právom na náhradu trov konania a v danom prípade s poukazom na už
uvedené nespĺňa ani svoju podstatu.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a
uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že v predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom
domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 537,07 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, a to rozsudkom zo dňa 13.01.2015, č.k. 27C/11/2014-60.

Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa02.04.2015.Dôvodomzamietnutianávrhubolopremlčanie
žalovaného nároku. O trovách konania úspešného vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupoval
na strane úspešnej odporkyne súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 30.01.2015, č.k.
27C/11/2014-65 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.06.2015, č.k. 27C/11/2014-65.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V danej veci bolo preto potrebné pri
rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa.

Z rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej vyplýva, že navrhovateľom podaný návrh bol súdom
prvého stupňa zamietnutý, a preto úspešnej odporkyni patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov
konania. V dôsledku uvedeného je povinný znášať náhradu trov konania navrhovateľ, ktoré by vznikli
odporkyni, tak aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého
vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporkyne), čím jej v prípade úspechu nemožno uprieť právo

na náhradu trov konania. Odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej ich súd prvého stupňa
nepriznal (rozsudkom zo dňa 13.01.2015, č.k. 27C/11/2014-60). Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník, zastúpený advokátom do konania riadnevstúpil, vo veci podal vyjadrenie zo dňa 09.09.2014, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania,
spočívajúcich v odmene za právne zastupovanie.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní
zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej
republiky, článok 47 ods. 2.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, odvolací súd preskúmaním zistil,
že súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra

2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho
účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku
konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho
účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to

aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného
ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba

sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov o tom, že
súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka, opodstatňuje
záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj
na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou, poskytovanou advokátom. Takáto náhrada
by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúcej v zastúpení

advokátom, boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho,
že I. sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci
správne uzavrel, že nakoľko bol návrh navrhovateľa dôvodne zamietnutý, z procesného hľadiska platí,
že navrhovateľ je v zmysle § 146 ods. 1 O.s.p. povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne náhradu trov konania. Za účelne vynaložené trovy v súlade so súdnou praxou potom

považoval odmenu za prevzatie a prípravu zastupovania podľa § 14 ods. 1 písm. a/ (prevzatie a príprava
zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom), písm. b/ (písomné podanie - vyjadrenie
na súd alebo iný orgán vo veci samej - vyjadrenie k žalobnému návrhu) , a to vo výške podľa § 10 ods.
1 ako aj režijný paušál priznaný podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho
zastúpenia. Náhrada trov konania právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka bola súdom prvého
stupňa v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vyčíslená a priznaná v správnej výške 88,89 Eur (za dva

úkony) tak, ako ich bližšie súd špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na základe uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa (v spojení s opravným uznesením)
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1, § 151 ods. 1 a § 142

ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže mu v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .