Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 30, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/202/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310202795
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310202795.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa F. P., nar. XX. X. XXXX, bytom N. A.
W. XXX, zastúpeného JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom so sídlom C. O. XXXX, C. proti odporkyni
S. U., nar. XX. X. XXXX, bytom N. A. W. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr.
Blendovský, s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4C/75/2010-137

zo dňa 25. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosť CKN 3321 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 25 m2, zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Čadca, kat. úz. N. A. W., patrí do výlučného
vlastníctva navrhovateľa F. P., nar. XX. X. XXXX, N. A. W. č. XXX v podiele 1/1. Odporkyni uložil nahradiť

navrhovateľovi na trovách konania 705,10 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tieto zaplatiť
na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Celestína Stehuru, advokáta AK v C.. Odporkyni uložil
zaplatiťSlovenskejrepublikenaúčetOkresnéhosúduČadcatitulomtrovpreddavkovanýchštátom10,44
eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že do roku 1950 došlo k reálnej deľbe medzi
PKN spoluvlastníkmi vo vzťahu k PKN parcele 4707, s ktorou je identická sporná nehnuteľnosť CKN

3321. PKN spoluvlastníčke Y. P. pripadla na základe deľby práve nehnuteľnosť CKN 3321 (predtým
EN pred THM 1385/2), pričom na základe rozhodnutia 911/1932 sa jednalo o platný titul nadobudnutia
vlastníckeho práva. Z dokazovania mal za preukázané, že nehnuteľnosť užívala dlhodobo, nerušene,
vydržala nehnuteľnosť uplynutím vydržacej lehoty od momentu nadobudnutia deľby. Ako vlastníčka
využila svoje dispozičné právo vlastníka a so spornou nehnuteľnosťou (aj s inými) disponovala za
života tak, že nehnuteľnosťami podelila svoje deti. Aj keď opomenula v darovacej zmluve RI 139/65

uviesť okrem nehnuteľnosti EN 1410 = CKN 3367 aj spornú nehnuteľnosť, z výsledkov dokazovania je
zrejmé, že túto nadobudol navrhovateľ od matky Y. P. ústnou darovacou zmluvou, nerušene ju užíval,
spracoval stavbou spojenou so zemou pevným základom, a teda uplynutím vydržacej doby od momentu
daru nadobudol vlastnícke právo v hmotnoprávnej rovine vydržaním a spracovaním. Bolo preto podľa
názoru okresného súdu potrebné vyhovieť jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva a bol na tom daný
naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech
navrhovateľa v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie odporkyňa prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu. Uviedla, že pokiaľ navrhovateľ odôvodnil svoj žalobný návrh tak, že
predmetnú nehnuteľnosť mu v roku 1962 ústnou darovacou zmluvou darovala matka Y. P. a on ešte

v tom istom roku na tejto parcele postavil garáž, je jeho konštrukcia podivná, nakoľko za nelogické
považovala, aby mu matka darovala písomnou zmluvou RI 139/65 nehnuteľnosti a práve túto jednuparcelu mu darovala ústne. Tento názor podľa nej potvrdzuje aj súdne rozhodnutie Okresného súdu
Čadca sp. zn. 6C/56/62 zo dňa 3. mája 1962, ktoré sa týkalo spornej parcely PKN 4707. V tomto súdnom
konanívystupovalakonavrhovateľY.P.-manželY.P.,ktorýsavkonaníprotiQ.E.aS.U.domáhalpráva

prechodu. Nesporným teda zostalo, že v roku 1962 F. P. nebol a nemohol byť vlastníkom predmetnej
parcely, pričom už v tomto súdnom konaní je uvedená zmienka o šope. I vo svetle tohto rozhodnutia
vyznievajú tvrdenia navrhovateľa ako účelové, v rozpore s logickým postupom jeho matky, ktorá jasne
prezentovala svoju vôľu darovať mu len tie nehnuteľnosti, ktoré boli uvedené v písomnej darovacej
zmluve. Pokiaľ by už v roku 1962 navrhovateľ bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, vystupoval by i

v predmetnom súdnom spore. Za potrebné považovala tiež poukázať i na konanie vedené na Okresnom
súde v Čadci pod sp. zn. 4C/67/2008, ktoré už bolo právoplatne skončené. Aktívne vecne legitimovanou
v tomto konaní bola dcéra navrhovateľa a pasívne vecne legitimovanou bola pravdepodobne odporkyňa.
V tomto spore sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti totožnej, ktorá
je predmetom aj tohto sporu, pričom tvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol jej otec F. P. v roku
1965 darovacou zmluvou od svojej matky Y. P. RI 139/65 zo dňa 5. 4. 1965 a od roku 1997 ona užívala

predmetnú nehnuteľnosť, ktorú jej otec daroval. Skutkové tvrdenia sa tak diametrálne odlišujú, že je
nepochybné, že navrhovateľ si v tomto konaní skutkové tvrdenia prispôsobil tak, ako mu to vyhovuje.
V predchádzajúcom konaní mal spornú nehnuteľnosť dostať písomnou darovacou zmluvou až v roku
1965, v tomto konaní už ústnou darovacou zmluvou v roku 1962. Otáznik zostal, či je vôbec navrhovateľ
aktívne vecne legitimovaným, keď jeho dcéra Q. O. v konaní sp. zn. 4C/67/2008 vyhlásila, že otec

jej predmetnú parcelu daroval už v roku 1997. Ani konštatácia okresného súdu, že navrhovateľ získal
vlastnícke právo i spracovaním, nemá oporu ani vo svedeckých výpovediach. V takom prípade by získal
z toho istého titulu vlastnícke právo aj Y. P., pretože v konaní bolo preukázané, že na stavbe garáže
sa podieľal svojou prácou aj on. Taktiež nesúhlasili s názorom okresného súdu, že zo strany Y. išlo
len o odvodené užívanie, nakoľko on žil s rodičmi, aj s rodinou navrhovateľa v rodinnom dome ako

navrhovateľ. Ďalej namietala i nedostatok odôvodnenia rozsudku zo strany okresného súdu s tým, že sa
pri vyhotovovaní rozhodnutia okresný súd neriadil ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď bez ďalšieho konštatoval,
že navrhovateľ bol v dobrej viere a vlastnícke právo vydržal. V nadväznosti na uvedené žiadala, aby
krajský súd buď rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Trvalnavyjadreniach,prezentovanýchvpriebehusúdnehokonaniastým,žematkamunajskôrdarovala
ústne pozemok pod stavbu hospodárskej budovy v roku 1962 a až následne pozemok pod stavbu,
nakoľko až po zadovážení potrebného stavebného materiálu sa mohol pustiť do stavby rodinného domu.

Až po vybavení všetkých potrebných dokladov bola v roku 1965 spísaná darovacia zmluva a mohol
začať so stavbou rodinného domu. Pre prípad úspechu žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.).

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd síce vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam
a následne nevyvodil ani správny právny záver. Za podstatné krajský súd považoval uviesť, že nie je

možné vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť súčasne vydržaním (§ 129 - § 134 OZ) a tiež
spracovaním (§ 135b OZ). Nadobudnutie vlastníctva spracovaním vylučuje nadobudnutie vlastníctva
vydržaním.

Napriek tomu, že okresný súd uznal nadobudnutie vlastníctva navrhovateľom z hľadiska oboch

hmotnoprávnych inštitútov, nezdôvodnil bližšie z hľadiska v tom čase platnej úpravy splnenie zákonných
predpokladov navrhovateľa tak pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním ako i spracovaním.

Ak potom z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva povinnosť súdu svoje rozhodnutia riadnym a náležitým
spôsobom odôvodniť, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,

ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil, je potrebné prisvedčiť námietkam odvolateľa v
podanom odvolaní o tom, že rozhodnutie okresného súdu riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie v tomto
smere postráda.Naviac krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v rozpore so zásadou vyjadrenou v ust. § 132 O.s.p.
nevyhodnotil všetky dôkazy a skutočnosti, a to či už jednotlivo alebo všetky dôkazy v ich vzájomných

súvislostiach a starostlivo neprihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci.

Zo strany okresného súdu zostalo nevysvetleným, prečo ten istý súd rozsudkom č.k. 4C/67/2008-97
zo dňa 20. 1. 2009 zamietol návrh navrhovateľky, dcéry navrhovateľa v tomto konaní Q. O., rod. P.,

nar. XX. X. XXXX, ktorým sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcely CKN 3321
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. obce N. s odôvodnením,
že z dedičského rozhodnutia D 632/71 (č.l. 21 spisu) po Y. P., zomr. 17. 7. 1971 mal za preukázané, že
syn U. P. nadobudol aj pozemnoknižnú vložku 250 s parcelou 4707. Darovacou zmluvou č.l. 29 spisu
mal preukázané, že v roku 1992 parcelu 3321 vytvorenú z pozemnoknižnej parcely 4707 (predtým EN
138/2) daroval U. P. bratovi Y. a Y. P. si preto právom osvedčil vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti

osvedčením na č.l. 4 spisu 4C/67/2008. Osvedčením vlastníckeho práva potom platným spôsobom
predal nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy V 2448/07 dňa 15. 10. 2007 (č.l. 28 spisu 4C/67/2008)
odporkyni S. U., rod. Q. a prečo ustálil, že navrhovateľka mala svoj vydelený podiel z pozemnoknižnej
parcely č. 4707 na základe ňou uvedeného titulu na svojom liste vlastníctva č. 5, odporkyňa mala z
uvedenej pozemnoknižnej parcely č. 4707 podiel, ktorý nepatril právnym predchodcom navrhovateľky,

ale právnym predchodcom odporkyne, keď napriek uvedenému pripustil v tomto konaní, že aj keď matka
navrhovateľa opomenula v darovacej zmluve RI 139/65 uviesť okrem nehnuteľností EN 1410 = CKN
3367 aj spornú nehnuteľnosť CKN 3321 = EN pred PHM 1385/2 z výsledkov vykonaného dokazovania
je zrejmé, že túto nehnuteľnosť nadobudol navrhovateľ od matky ústnou darovacou zmluvou. Uviedol,
že pokiaľ v dedičskom rozhodnutí po matke Y. P. nebola uvedená CKN parcela 3321, resp. EN 1385/2,

v konaní nebolo preukázané, že by U. bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, že by niekedy v živote
túto spornú nehnuteľnosť užíval, dožadoval sa jej vydania, a preto nemohol s touto nehnuteľnosťou
disponovať v prospech Y.. Pokiaľ z darovacej zmluvy vyplýva, že daroval U. P. parcelu EN 3321, ale
nie CKN 3321, ktorá tvorí predmet sporu, táto parcela nebola predmetom daru, a preto Y. nesvedčil titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, a preto odporkyňa nemohla získať nehnuteľnosť

od nevlastníka Y.. Ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 17. 9. 2007 V 2448/2007 v časti týkajúcej sa predmetu
sporu, parcely CKN 3321 zastavaná plocha o výmere 25 m2 je neplatným právnym úkonom.

Okresný súd tak v konaní 4C/67/2008 a v tomto konaní vedenom pod 4C/75/2010 z výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k úplne odlišným skutkovým a následne aj právnym záverom bez toho,

aby bližšie zdôvodnil, z akého dôvodu rovnaké skutočnosti posúdil odlišne. Prelomil zásadu viazanosti
predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím, ktorá sa viaže tak na účastníkov konkrétneho súdneho
konania, ako i ich právnych predchodcov, resp. nástupcov. Pokiaľ i v predchádzajúcom konaní dcéra
navrhovateľa odvodzovala existenciu vlastníctva svojho otca k predmetu sporu od darovacej zmluvy z
roku 1965 a v tomto konaní navrhovateľ od zmluvy z roku 1962, bolo povinnosťou súdu v prvom rade

odstrániť tento rozpor podstatný nielen z hľadiska aplikácie konkrétnej hmotnoprávnej normy (OZ č.
141/1950 Zb., alebo OZ 40/1964), ale i napr. ustálenia počiatku plynutia vydržacej lehoty, jej uplynutia,
splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok tak pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ako i
spracovaním, ak chcel okresný súd vlastníctvo navrhovateľa odvodiť od oboch týchto hmotnoprávnych
inštitútov.

Navyše je potrebné prisvedčiť odporkyni i v tom, že pokiaľ by i navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k
predmetu sporu (i keď zatiaľ nevieme, či titulom vydržania alebo spracovania, na podklade čoho a ku
ktorému dňu), nebol by v tomto konaní aktívne legitimovanou osobou na podanie predmetnej určovacej
žaloby, nakoľko v konaní vedenom na okresnom súde pod 4C/67/2008 dcéra navrhovateľa Q. O., rod.

P., tvrdila, že predmetnú parcelu KN 3321 užíva od roku 1997, kedy ju nadobudla na základe darovacej
zmluvy od otca F. P.. Za predpokladu teda, ak by F. P., (navrhovateľ v tomto konaní) nadobudol platne
vlastníctvo k predmetu sporu, ako tvrdí okresný súd, tak toto by na základe darovacej zmluvy v roku 1997
previedol na svoju dcéru Q. O., ktorá by za splnenia ďalších zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním sa stala uplynutím vydržacej doby ich vlastníčkou. Uvedené znamená, že týmto

okamihombyotecQ.O.-navrhovateľ,stratilaktívnulegitimáciunapodanieurčovacejžalobykpredmetu
sporu.Za nie bez významu tiež krajský súd považoval za potrebné pripojiť spis Okresného súdu v Čadci
6C/56/1962, oboznámiť sa s jeho obsahom a ustáliť pravdivosť skutkových tvrdení navrhovateľa i s
ohľadom na rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

V nadväznosti na uvedené potom krajskému súdu neostávalo, než rozhodnutie okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný súd doplnil dokazovanie na zistenie skutočností
potrebných pre rozhodnutie vo veci samej odstránil rozpory vo svojich vlastných záveroch a i v zmysle
intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu o veci opätovne rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .