Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230257
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114230257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. S. nar.
XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov V. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. E. W. S. č. XX a M. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v
K. na Š. C. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
I z 28.4.2015 č.k. 21P 38/2015-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. T. S. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 7.11.2007 č.k. 13C 23/2006-127 z 33,19 € na 55 € mesačne

od 1.4.2015 do budúcna, ktoré je otec povinný posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby súd znížil výživné na 45
€ mesačne.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.
2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že
predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena
pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutiao výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v
tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto

prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je
potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,

medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň,
obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním vzdelania
dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné
potreby. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k

zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto
nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný
zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a ani právo, resp. povinnosť pracovať v

odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícii alebo v zamestnaní zodpovedajúcom
predstavám povinného rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich
detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k
deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o potencionálnych
schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec celý svoj aktívny vek

nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho pracovného zaradenia, keď napriek tomu, že
je vyučený kuchár, 15 rokov nepracuje vo svojom odbore, i keď ide o odbor na trhu práce žiadaný a
paradoxne pracuje ako pomocný lešenár napriek tomu, že nemôže pracovať vo výškach, lebo sa mu točí
hlava. O prácu mimo Košíc sa nezaujímal, lebo počul od známych, že sú tam neznesiteľné podmienky
a podobne. Uvedený postoj otca zjavne nie je možné považovať za vyvíjanie snahy zabezpečiť si zdroj

príjmu, keďže sa ani len nepokúsil nejakú prácu si zabezpečiť. Zjavné je, že matka zabezpečuje výživu
maloletého aj na úkor svojho životného minima, pričom náklady na výživu maloletého sú nepochybne
vysoké aj vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie, ktoré si vyžaduje umiestnenie v špecializovanom
zariadení, kde je potrebné uhrádzať príslušné poplatky za pobyt dieťaťa a zároveň má aj ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktorého osobnú starostlivosť osobne zabezpečuje, preto rovnakú

povinnosť primerane sa podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého má aj otec dieťaťa,
ktorý pri vyvinutí minimálneho úsilia môže zabezpečiť výživu dieťaťa hoci brigádnickou činnosťou
určeným výživným 55 € mesačne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s
jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.